Rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11C/5/2026 z 15. 7. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Rožňava 11C/5/2026 7826200167 15. 07. 2026 JUDr. Peter Dudič ECLI:SK:OSRV:2026:7826200167.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F., zast. ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, IČO: 45 946 868, proti žalovanému G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., zast. J. J. D., advokát so sídlom Vrátna 13, 040 01 Košice, IČO: 45 008 248, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi - úrok z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 4.290 eur od 2.12.2025 do 9.4.2026 a - úrok z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 3.290 eur od 10.4.2026 do 9.6.2026 titulom náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, - sumu 9.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 9.000 eur od 21.1.2026 do zaplatenia titulom náhrady straty na zárobku, - sumu 712,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 712,83 eur od 21.1.2026 do zaplatenia titulom náhrady nákladov na zastupovanie žalobcu v trestnom konaní, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. II. V späťvzatej časti konanie z a s t a v u j e. III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. IV. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.1.2026 sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovanému náhrady škody a nemajetkovej ujmy, pozostávajúcich z nároku na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.290 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 4.290 eur od 25.11.2025 do zaplatenia, nároku na náhradu majetkovej škody spočívajúcej v strate na zárobku vo výške 18.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 18.000 eur od 21.1.2026 do zaplatenia, nároku na náhradu nákladov vynaložených na právne zastúpenie v trestnom konaní vo výške 536,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 536,45 eur od 21.1.2026 do zaplatenia, nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000 eur a náhrady trov konania. Žalobca na pojednávaní dňa 12.6.2026 vzal žalobu v časti istiny nároku na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 4.290 eur z dôvodu jej úhrady žalovaným v priebehu sporu späť a súd na pojednávaní dňa 15.7.2026 rozhodol na návrh žalobcu o pripustení zmeny žaloby v časti uplatneného nároku na náhradu nákladov vynaložených na právne zastúpenie v trestnom konaní vo výške 536,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 536,45 eur od 21.1.2026 do zaplatenia na sumu 1.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

7,15 % ročne zo sumy 1.500 eur od 21.1.2026 do zaplatenia. Po čiastočnom späťvzatí žaloby a rozšírení žalobného nároku tak predmetom sporu ostali nároky žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 4.290 eur od 25.11.2025 do 9.4.2026 (9.4.2026 žalovaným bola uhradená suma 1.000 eur), úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 3.290 eur od 10.4.2026 do 9.6.2026 (9.6.2026 žalovaným bola uhradená suma 3.290 eur), náhrady majetkovej škody spočívajúcej v strate na zárobku vo výške 18.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 18.000 eur od 21.1.2026 do zaplatenia, náhrady nákladov vynaložených na právne zastúpenie v trestnom konaní vo výške 1.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 1.500 eur od 21.1.2026 do zaplatenia, náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000 eur a náhrady trov konania. 2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s fyzickým napadnutím žalovaným dňa 16.3.2024. Žalovaný bol za predmetný skutok právoplatne uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 2T/24/2025 zo dňa 25.3.2025, pričom žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilné konanie. V dôsledku útoku žalobca utrpel viacero zranení, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, hospitalizáciu a liečbu v trvaní 28 dní. Zranenia podľa jeho tvrdenia podstatne obmedzili jeho bežný, pracovný a spoločenský život a znemožnili mu absolvovať plánovaný odborný kurz potrebný pre jeho ďalšie pracovné uplatnenie. Žalobca si uplatnil náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 4.290 eur, zodpovedajúcej 150 bodom podľa znaleckého posudku č. 19/2024. Ďalej požadoval náhradu účelne vynaložených nákladov právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 536,45 eur. Žalobca vyčíslil trovy trestného konania J. K. D. spolu vo výške 536,45 eur, a to odmenu advokáta za úkony: 1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia 2024.............................................90,58 eur 2. Účasť na výsluchu dňa 22.4.2024..................................................................90,58 eur 3. Účasť na výsluchu dňa 27.12.2024................................................................90,58 eur 4. Záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 18.2.2025.....................96,92 eur 5. Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 28..5.2025............................................96,92 eur B) Režijný paušál: 1. Paušálny poplatok za rok 2024.................... 3 x 13,73 eur............................41,19 eur 2. Paušálny poplatok za rok 2025.................... 2 x 14,84 eur............................29,68 eur Ako ďalší nárok si uplatnil náhradu ušlého zisku vo výške 18.000 eur. Tvrdil, že v dôsledku zranení sa nemohol zúčastniť už uhradeného odborného kurzu „Superyacht Crew Training Programme“, ktorý bol podmienkou nástupu do dohodnutého zamestnania. Podľa predloženej pracovnej ponuky mal nastúpiť do zamestnania od 1.5.2024 s ročným príjmom 36.000 eur netto, pričom v dôsledku odkladu kurzu sa jeho nástup do zamestnania posunul o šesť mesiacov. Žalobca si napokon uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur. Tú odôvodnil zásahom do svojich osobnostných práv, najmä do jeho súkromia, rodinného a spoločenského života, ľudskej dôstojnosti a telesnej a duševnej integrity. Poukázal na pretrvávajúci strach, stres a psychický diskomfort po útoku, ako aj na negatívny dopad udalosti na jeho spoločenský a profesijný život. Za zásah do osobnej integrity považoval aj vynútenú zmenu vzhľadu v súvislosti s chirurgickým zákrokom a oholením brady, ako aj stratu pracovnej príležitosti a neistotu spojenú s odkladom nástupu do zamestnania. Uplatnené nároky žalobca právne odvodzoval z ustanovení § 11, § 13, § 420, § 442 a § 444 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Zároveň požadoval zákonné úroky z omeškania, pri sume 4.290 eur od 25.11.2025 (deň nasledujúci po doručení predžalobnej výzvy žalovanému) a pri ostatných nárokoch odo dňa podania žaloby. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nepoprel existenciu právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 2T/24/2025 zo dňa 25.3.2025 ani jeho obsah. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, spochybnil ich výšku a poukázal na to, že medzi uplatnenými úkonmi je uvedená aj účasť na hlavnom pojednávaní, hoci vec bola skončená vydaním trestného rozkazu. Zároveň namietal, že žalobca nepreukázal ich skutočné zaplatenie, a preto nebola preukázaná vzniknutá škoda. Navrhol pripojiť trestný spis sp. zn. 2T/24/2025 na overenie skutočne vykonaných úkonov právneho zástupcu. Vo vzťahu k uplatnenému ušlému zisku vo výške 18.000 eur uviedol, že predložené listiny od rôznych spoločností nepreukazujú, že žalobcovi bolo znemožnené nastúpiť do práce od 1.5.2024. Poukázal pritom na znalecký posudok č. 19/2024, podľa ktorého bola doba liečenia a práceneschopnosti stanovená na 28 dní, a žalobcovi tak podľa jeho názoru nič nebránilo v nástupe do ponúkanej pozície. Navrhol preto výsluch žalobcu na objasnenie tejto okolnosti. Poukázal na záver znaleckého posudku, podľa ktorého úraz nezanechal u žalobcu žiadne trvalé následky. V celom rozsahu poprel nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur. Namietal, že žalobca nepreukázal, v čom mala nemajetková ujma spočívať, keď svoje tvrdenia o strese nepodložil žiadnymi dôkazmi. Uplatnenú sumu zároveň považoval za neprimeranú v porovnaní s náhradami priznávanými súdmi v prípadoch závažných

zdravotných následkov alebo psychických tráum. Navrhol žalobu v ostatnej časti zamietnuť, s výnimkou sumy 4.290 eur, ktorú deklaroval snahu uhradiť v čo najkratšom čase a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. 4. Žalobca v ďalších písomných vyjadreniach vo vzťahu k nároku na zaplatenie majetkovej ujmy v podobe ušlého zisku poukázal na ustálenú právnu doktrínu a judikatúru podľa ktorej každá majetková ujma spočívajúca v strate budúceho príjmu je do istej miery hypotetická, keďže súd musí konštruovať fiktívny stav, ktorý by nastal, nebyť škodnej protiprávnej udalosti. Rozhodujúcim kritériom je ustálenie, či s ohľadom na tzv. pravidelný (normálny) beh vecí mohol poškodený dôvodne očakávať dosiahnutie zisku. Ušlý zisk spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré bolo možno, ak by nebolo škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Pri tomto posudzovaní sa nevyžaduje absolútna istota, ale postačuje vysoká miera pravdepodobnosti, ktorá v bežnom živote umlčuje pochybnosti. Ak v súdnom konaní nič nesvedčí o opaku, súd môže priznať náhradu na ušlý zisk aj vtedy, ak poškodený nepredloží konkrétne zmluvy o budúcom odbyte či výkone práce, postačuje, ak preukáže, že trhová situácia mu to objektívne umožňovala. Poškodenému tiež nemožno pričítať na ťarchu, ak v dôsledku zásahu škodcu nestihol svoj zámer zrealizovať. Ak škodná udalosť zasiahne do normálneho behu vecí v čase, kedy objektívne prebieha prípravná fáza, je neakceptovateľné vyžadovať od poškodeného, aby mal v tom momente už všetky kroky sfinalizované. Žalobca z objektívnych dôvodov (násilný útok žalovaného, ťažké zranenia tvárovej časti a následná hospitalizácia) nestihol kurz absolvovať, nemôže táto skutočnosť oslabiť jeho nárok na náhradu škody. Žalobca preukázateľne podnikol reálne a konkrétne kroky na dosiahnutie zárobku. Princíp diligentia in suis naplnil v maximálnej miere – nielen preukázaným získaním záväzného prísľubu zamestnania, ale najmä reálnym vynaložením vlastných finančných prostriedkov na úhradu nevyhnutného kurzu. Domnienku, že sa o svoj zisk stará, tak žalobca pretavil do dokázanej reality. Súd nemôže akceptovať stav, kedy by žalovaný najprv svojím protiprávnym a násilným konaním fyzicky znemožnil žalobcovi účasť na kurze a následne by v súdnom konaní argumentoval, že nárok je nepreukázaný. Pripustenie takejto obrany by znamenalo porušenie základnej právnej zásady nemo ex suo delicto meliorem suam conditionem facere potest (nikto nemôže ťažiť zo svojho vlastného protiprávneho konania). Žalobca preukázal, že dosahovanie zisku bolo normálnym behom vecí a konkrétne okolnosti svedčiace o tom, že zisk by dosiahol (konkrétne listinné dôkazy preukazujúce reálnosť zisku). Tiež preukázal, že pre dosiahnutie zisku podnikol potrebné kroky, vzhľadom na to, že bolo normálnym behom vecí, aby tieto kroky urobil ešte pred momentom, v ktorom ho zasiahla škodná udalosť (s odkazom na judikát NS ČR sp. zn. 25Cdo/2295/2011). Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie majetkovej ujmy spočívajúcej v náhrade trov právneho zastúpenia vynaložených v trestnom konaní uviedol, že predložil dodatočne fotokópiu pokladničného dokladu vystaveného JUDr. Ladislav Csákóom, advokátom zo dňa 24.6.2026 za právne služby v prospech žalobcu v súvislosti s konaním vo veci ORP 128/RV-RV-2024 a následne 2T/24/2025 v trestnom konaní. Táto škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného a spočíva vo výdavkoch, ktoré žalobca účelne vynaložil na svoje právne zastúpenie v trestnom konaní. V pôvodne podanej žalobe si nárok na náhradu tejto škody uplatnil podľa ustanovení o tarifnej odmene v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Dňa 24.6.2026 bol však žalobcovi jeho právnym zástupcom reálne vyúčtovaný a následne zo strany žalobcu aj uhradený celkový náklad za právne služby vo výške 1.500 eur s DPH. Rozšírenie žaloby sa opiera o ten istý skutkový a právny základ, pričom doplňuje len reálnu výšku škody na základe účtovného dokladu, žalobca navrhol rozšírenie žaloby. Z pokladničného dokladu nesporne vyplýva reálna výška vynaložených nákladov, preto si žalobca nad rámec pôvodne uplatneného nároku (tarifnej odmeny) uplatnil aj zostávajúci rozdiel do celkovej sumy 1.500 eur. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchom žalobcu, oboznámením sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/24/2025 a predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: 6. Žalobca zotrval na podanej žalobe, v časti zaplatenia sumy 4.290 eur vzal žalobu späť. Vo vzťahu k nároku na ušlý zisk uviedol, že v čase keď žalovaný fyzicky napadol žalobcu sa žalobca aktívne pripravoval na novú prácu v zahraničí a nevyhnutnou podmienkou na nástup do práce bolo absolvovanie vopred zaplateného odborného kurzu. V dôsledku utrpených zranení sa žalobca kurzu nemohol zúčastniť v pôvodnom termíne, bez kurzu nemohol nastúpiť do práce a jeho nástup do zamestnania bol oddialený na neurčito. Ak žalovaný uvádza, že mohol nastúpiť prvého mája, tak túto jeho argumentáciu nemožno považovať za dôvodnú, pretože ten kurz trvá 4 týždne a ešte 12.6. ako uvádzal v znaleckom posudku pociťoval bolesti krku, pociťoval platničky, cítil tlak v mieste zlomeniny preto nemohol 1. mája nastúpiť do zamestnania, pretože nemal predtým absolvovaný ten kurz. Vo vzťahu k nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy mal za to, že je plne dôvodný. Protiprávnym konaním žalovaný narušil súkromie, ľudskú dôstojnosť ako aj telesnú a duševnú integritu žalobcu. Útok sa odohral na verejne prístupnom mieste, v podniku v I., pred zrakmi mnohých osôb známych aj neznámych žalobcovi. Ďalšou dôležitou okolnosťou bola vynútená zmena výzoru. 7. Žalovaný sa v celom rozsahu pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k žalobe. Nespochybnil právoplatný trestný rozkaz ani skutočnosť, že žalobcovi bola trestným činom spôsobená ujma. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že zo žaloby nevyplývajú skutočnosti odôvodňujúce priznanie sumy 10.000 eur. Tvrdenia žalobcu o útoku pred inými osobami, ako aj o obmedzení v bežnom živote, podľa neho nepreukazujú zásah takej intenzity, ktorý by odôvodňoval priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Poukázal na to, že náhrada nemajetkovej ujmy je v rozhodovacej praxi priznávaná najmä pri zásadných zásahoch do integrity a osobného života, napríklad pri strate blízkej osoby alebo závažných a trýznivých následkoch zranení. Zdôraznil, že zranenia žalobcu nezľahčuje, avšak ich následky boli podľa jeho názoru už kompenzované náhradou bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia uhradenou na základe znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní. K nároku na náhradu trov právneho zastúpenia uviedol, že tieto nemožno považovať za škodu, pokiaľ žalobcovi v skutočnosti nevznikli. Nebolo preukázané, že žalobca deklarovanú sumu svojmu právnemu zástupcovi J. D. uhradil. Preto namietal, že žalobcovi nevznikla majetková ujma spočívajúca v znížení jeho majetku. Tiež namietal nepreukázanie jednotlivých úkonov právnej služby. Pokiaľ ide o nárok na náhradu ušlého zárobku, odkázal na argumentáciu obsiahnutú vo svojom písomnom vyjadrení. Uviedol, že samotné pretrvávanie bolestí po skončení znalcom určenej 28-dňovej pracovnej neschopnosti neznamená, že žalobca bol naďalej obmedzený vo výkone práce. Žalovaný sa nebránil možnosti mimosúdneho urovnania veci, avšak považoval sumu 10.000 eur za za neprimeranú. Podľa jeho názoru nejde o nárok, ktorý by bol vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodný, pričom poukázal aj na to, že ujma súvisiaca so zranením bola podľa jeho názoru už kompenzovaná v trestnom konaní. Rozhodnutie o príslušenstve ponechal na úvahu súdu. 8. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že ho mrzí, že do dnešného dňa nepočul zo strany žalovaného žiadne ospravedlnenie. Žalovaný mu poslal správu, že mu posiela 1.000 eur, a to bola za dva roky celá jeho komunikácia. Berie na vedomie, že žalovaný prijal trestný rozkaz a tiež to, čo vyčíslil posudkový lekár, avšak nesúhlasí s tým, čo mu bolo sťažené v živote, pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, nakoľko sa to s ním doteraz nesie a nie je s tým vysporiadaný. Zmenilo mu to osobný život. Vyhýba sa spoločenským udalostiam, kde je väčšia koncentrácia ľudí, necíti sa tam dobre. Rodina a priatelia žalovaného sa mu vysmievali, ponižovali ho a šírili fámy, že to bolo celé vymyslené, hoci rozhodnutie trestného súdu dokázalo opak. Najviac ho ovplyvnilo to, že v čase úrazu sa uchádzal o zmenu zamestnania v sektore, ktorý si vyžaduje pripravenosť a neodpúšťa žiadne časové odklady. Bol naplánovaný profesionálny kurz, ktorého sa nemohol zúčastniť. Dňa 16.3.2024 sa stal úraz a lekárom bolo konštatované, že bol 28 dní práceneschopný. Kurz si vyžaduje fyzickú zdatnosť, potápačské aktivity, pracovné a požiarne techniky s dýchačom. Nakoľko mal zranenú oblasť tváre, nemohol si nasadiť dýchač ani masku pri potápaní. Kurz bol vstupnou podmienkou na prijatie do zamestnania. Toto zamestnanie je veľmi špecifické a vyžaduje neodkladný tréning, ktorý zabezpečuje bezpečnosť na palube lode. Bez tohto tréningu nemôže bežný občan nastúpiť na profesionálne plavidlo, najmä ak ide o SUPERYACHT, čo je klasifikácia veľkých lodí s dôležitými hosťami, kde môže dochádzať k priamemu ohrozeniu. Bola to vstupná podmienka, ktorú nemohol splniť, pretože mu v tom útočník zabránil tým, že ho zranil. Pôvodný termín kurzu bol 1.4. a kurz mal trvať 19 alebo 20 dní. Potenciálnemu zamestnávateľovi oznámil, že nebude môcť nastúpiť do zamestnania bezprostredne po úraze. Pracovnú ponuku s dátumom 14.4.2024 mu poslal oficier pred úrazom na základe komunikácie s regrútskou spoločnosťou Elite Yacht Group Blue Water. Žalobca sa tam zaregistroval so životopisom a rekrúter rozposiela jeho profil s tým, že sa uchádza o zamestnanie. Na to reagujú lode. So samotnou loďou boli už predtým v kontakte telefonicky a zavolali mu, či túto prácu zoberie. UKSA je poskytovateľ kurzov a tento poskytovateľ zabezpečuje, že môže vstúpiť na palubu posádky. Následný kurz absolvoval až o rok, od 29.7.2025. Skôr to nebolo možné, kvôli obsadenosti kurzov. 28 dní práceneschopnosti je podľa neho preukázateľných, rovnako ako vyjadrenie UKSA, poskytovateľa profesionálneho tréningu. Priamo sa to dotklo jeho zamestnania a nemohol sa 1. mája dostať do zamestnania, ako sa vyjadril oficier z lode. Podľa žalobcu dostať sa do tohto profesijného života si vyžaduje šťastie a on mal zhodou okolností krásnu príležitosť, ktorá bola zmarená. Z jeho strany boli vynaložené veľké finančné prostriedky na to, aby mohol do tohto sektora vstúpiť, pričom žalovaný mu to priamo znemožnil. Doposiaľ sa do tejto práce nevie dostať, nakoľko premeškal tento okamih, ktorý ho poznačil a stále sa to s ním nesie. Pokiaľ ide o výšku zárobku 36.000 eur, išlo by o zamestnanie na trvalý pracovný pomer, zamestnávateľom by bol Quantum of Solace. Ide o ročný príjem v čistom. Tieto lode nepodliehajú daňovej rezidencii, nevznikajú tam odvody, z osobných prostriedkov

sa platí len poistenie ako námorník. Ubytovanie a strava sú súčasťou pobytu na lodi. Nárok si uplatnil za pol roka, pretože boli dohodnutí, že pôjde o skúšobnú dobu na pol roka. Na loď sa žalobcovi doteraz nepodarilo dostať. Ide o povolanie, kde je extrémne náročné sa tam dostať. Superjachty sú podľa neho prestíž a zlatá vitrína tohto priemyslu. Dostať sa tam je o šťastí, kontakty nemá. Je to o tom, či sa zapáči nejakému kapitánovi a či regrútske spoločnosti oslovia nejakého kandidáta. Ak žalobca povie, že sa nevie dostaviť na palubu a vykonať kurz, kapitán si podľa neho povie, že má ďalších 100 ľudí, ktorým môže prácu poskytnúť. Vykonával predtým manažérsku pozíciu, takže si zabezpečil značné financie. Po skončení práceneschopnosti čerpal z nasporených finančných prostriedkov a žil pri rodičoch. Stále sa o to uchádza, ale nepodarilo sa mu nastúpiť na palubu superyacht. Od novembra 2025 vykonáva inú prácu. Skôr sa mu nepodarilo nájsť relevantné zamestnanie, ktoré by mu zabezpečilo štandard z predchádzajúcej práce. V Nórsku pracoval ako manažér hotela, pričom poslednú pozíciu vykonával dva roky, od roku 2022 do januára 2025. O iné zamestnanie sa nepokúšal aj preto, že bol vyhorený v manažérskej pozícii. Syndróm vyhorenia nemal nikým potvrdený a psychológovi, ktorého navštívil v lete 2024, to nepovedal. O tom, že bol vyhorený, vie podľa svojho osobného vnímania, keďže túto prácu už nechcel vykonávať. Pokiaľ ide o zdravotné následky, v poslednej lekárskej správe bolo uvedené, že stále pociťuje bolesť v krčnej chrbtici a tlak na tvári. Po skončení práceneschopnosti stále chodil na kontroly a mal problémy, navštívil neurológiu. Podľa jeho názoru sa to už nedá riešiť, ide o trvalé poškodenie a vznikla tam asymetria tváre. Pred operáciou bolo možné vidieť opuch tváre na ľavej strane a dochádzalo k asymetrii, ktorou momentálne trpí. Takisto podvrtnutie krčnej chrbtice spôsobilo, že musí chodiť na akupunktúru. Má asymetriu ramien, čo ho ovplyvňuje tak, že sa mu natrháva ramenná šľacha. Došlo k totálnej zmene imidžu, ktorá ho ovplyvnila v jeho mužskom sebavedomí a mal problém sa s tým dlhodobo vysporiadať. Po siedmich rokoch ho museli oholiť, aj keď s tým nesúhlasil. Operácia bola urgentná a nemal čas s nikým diskutovať o tom, že si chce bradu ponechať. Bradu bral ako znak mužnosti, žil v Nórsku, má vzťah k Vikingom a o bradu prišiel. Sedem rokov ju nosil nonstop. Na dĺžku, ktorú mal predtým, mu trvalo jej narastenie dva mesiace. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že išlo o zlomený nos a že je to v poriadku. Prišlo k veľkej zmene jeho imidžu. Mal zlomenú sánku a nevedel prijímať potravu. Stratil 7 kíl, odvtedy nevie pribrať. Robí veľa preto, aby sa dostal aspoň do takej fyzickej kondície, ako bol pred úrazom, ale nedarí sa mu to. Po operácii mu pomáhal nemocničný personál a bola to tekutá strava, nakoľko nevedel otvárať ústa. Fyzický útok mal vplyv aj na jeho bežné aktivity, ako spánok a chuť do jedla. Celý život spal na bruchu, po incidente musel spať na chrbte, takže kvalita spánku bola absolútne žiadna. Snívalo sa mu, ako mu pukla kosť, budil sa zo sna a aj doteraz má z toho zlé sny. K nemajetkovej ujme vo výške 10.000 eur uviedol, že v spoločenskom živote je dôkazom to, že prestal navštevovať podniky a stal sa viac introvertom. Bojí sa v týchto kruhoch, nakoľko žalovaný mal mafiánske praktiky a od priateľov počul, že ho po incidente vyhľadával, pričom nevedel, že bol v nemocnici. Zo strany žalovaného dochádzalo k ohováraniu. I. je malé mesto a všetci to riešili ako drámu. Protistrana šírila nepravdu, že žalobca je za všetko zodpovedný. Jeho spoločenský život a okruh priateľov sa zmenili. Nakoľko žalovaný šíri o ňom nepravdy, ovplyvnilo to jeho kamarátov a okruh sa úplne uzavrel. Počet priateľov je už len zlomok. Stratil okruh starých známych, ktorých mal v I.. Išlo o spolužiakov, napríklad L. D. a F. M., ktoré chodili do predmetného podniku a už s ním nekomunikujú. Dôvodom podľa žalobcu je, že videli, čo sa mu stalo, videli, že ho žalovaný zbil, a považujú ho za úbožiaka. Priateľov už naspäť nezíska, odsťahoval sa a momentálne žije v N.. Keď sem chodí, je to pre neho traumatické. V tom období mal 26 rokov a jeho rodičia ho začali kontrolovať, nepúšťali ho a zakazovali mu veci napriek tomu, že už bol dospelý. Neustále sa o neho báli, čo považuje za bezprecedentný zásah do rodinného prostredia a komfortu. Zo strany rodiny a susedov pociťoval nedôveru. Sú vystrašení, keď chce ísť do podnikov, berú to ako najväčšiu hrozbu a nespia. Ovplyvnilo to rodinu, pričom rodičia mali zdravotné problémy a on sa im v tom čase snažil pomôcť. Pokiaľ ide o psychické následky, žalobca uviedol, že sa cítil dotknutý, avšak nemal potrebu navštíviť psychológa. Uviedol však, že v I. psychológa navštívil pred dvoma rokmi v lete. Lekár uzatvoril vyšetrenie s tým, že nemá závažné psychologické problémy, aby to uviedol do správy. Tým, že sa to dotklo jeho vizuálnej stránky, bojoval psychicky a snažil sa znovu nadobudnúť sebavedomie. Necítil sa na to, vyzeral biedne a slabo. Pochyboval o svojej mužnosti, nakoľko sa ho to dotklo. Povaha práce na superjachtách si podľa neho vyžaduje určité vizuálne črty a existuje na to určitý kódex. Uviedol, že pred incidentom bol plný elánu z toho, že mal možnosť, aby sa o neho zaujímali pri výbere do superyacht. Je to miesto, ktoré je lukratívne a dynamické. Vtedy mal 26 rokov. Je to prostredie, ktoré môže zmeniť život človeka, a bol tým fascinovaný. Pred útokom bol vo veľmi dobrej fyzickej kondícii. V dôsledku zranenia sa začal dominový efekt, ktorý mu spôsobil traumu a podľa jeho názoru sa to bude niesť s ním do konca života. Trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť až po roku a pol. Vtedy podľa neho prišlo k uspokojeniu aj z jeho strany, že sa konečne niečo pohlo, ale následky sa nesú dodnes. Rodičia sa takisto boja, či žalovaný niečo nevystrojí na súde a či žalobca

vôbec bezpečne dôjde na súd. Šíria sa fámy, že mu to chce žalovaný v budúcnosti spočítať za to, že mu spôsobil finančnú škodu. Po incidente žalobca upovedomil políciu o správaní žalovaného, ktoré vo svojej výpovedi popisoval. V poslednej dobe sa to už nedeje, keďže od novembra 2025 je mimo Slovenska. Podľa jeho vedomosti polícia s tým nič neurobila a v súčasnosti už nemá vedomosť o tom, že by takéto správanie zo strany žalovaného pokračovalo. Počas práceneschopnosti nepoberal dávku, ktorá by mu nahrádzala príjem zo štátneho alebo komerčného poistenia. Nebol zamestnaný v Slovenskej republike a nemal na to nárok. Komerčné poistenie si neplatil. Pracovný pomer v Nórsku skončil v januári 2024. Mal finančný vankúš z Nórska. Zdravotné poistenie si tam neplatil, bol samoplatcom zdravotného poistenia na Slovensku a čerpal prostriedky zo svojho účtu. Žalobca sa venoval športom, avšak nie organizovane. Organizovane sa venoval lyžiarskym aktivitám, absolvoval lavínový kurz a spoločné pochody. Je vedený v klube Elán v Rožňave. 9. Žalovaný bol Trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/24/2025 zo dňa 25.3.2025 (právoplatný dňa 28.5.2025) uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva na tom skutkovom základe, že dňa 16.3.2024 v čase okolo 00.40 hod. v I. N. N. O. M. X v prevádzke F. počas prevádzkovej doby po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol poškodeného A. B. tak, že ho 3-krát udrel päsťou pravej ruky do ľavej strany tváre čím mu spôsobil pomliaždenie hornej a dolnej pery vľavo s krvnými podliatinami a s drobnými tržnými rankami na sliznici pier, zlomeninu jarmového oblúka vľavo s páčením úlomkov a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia najmenej 28 dní. Žalovanému bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Poškodený A. B. bol s nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázaný na civilný proces. 10. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 17.11.2025 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 34.059,35 eur pozostávajúcej z nároku na náhradu trov konania vynaložených na zastupovanie v trestnom konaní v sume 536,45 eur, zaplatenie trov konania za právne zastúpenie spojené s uplatnením nárokov zo spôsobenej škody v sume 1.232,90 eur, ušlého zisku v sume 18.000 eur a nemajetkovej ujmy v sume 10.000 eur a to v lehote do 5 pracovných dní od doručenia výzvy. 11. Žalovaný v odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 17.11.2025 nepoprel spáchanie protiprávneho konania tak, ako to bolo ustálené v konaní Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/24/2025, svoje konanie oľutoval, súhlasil s uhradením náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa záverov znaleckého posudku č. 19/2024, ktorý bol vypracovaný znalcom P. L. Q. D.. Ostatné nároky žalobcu neuznal. Mal za to, že výška požadovanej náhrady trov zastúpenia nebola preukázaná, rovnako nebola preukázaná výška požadovaného ušlého zisku. K náhrade nemajetkovej ujmy v sume 10.000 eur sa nevedel vyjadriť, nakoľko mu nebolo zrejmé v čom spočíval zásah do osobnostných práv žalobcu pričom poukázal, že žiadaná suma je mimo rámec priznávaných náhrad súdmi za podstatne závažnejšie zásahy do osobnostnej sféry človeka. 12. Zo záverov znaleckého posudku č. 19/2024 P. L. Q. D., ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní sp. zn. 2T/24/2025 vyplýva že žalobca pri úraze dňa 16.3.2024 utrpel pomliaždenie hornej a dolnej pery vľavo s krvnými podliatinami a s drobnými tržnými rankami na sliznici pier, zlomeninu jarmového oblúka vľavo s vpáčením úlomkov a podvrtnutie krčnej chrbtice. Pomliaždenie hornej a dolnej pery vľavo s krvnými podliatinami a s drobnými tržnými rankami na sliznici pier. Zranenie najpravdepodobnejšie vzniklo jedným úderom päsťou do oblasti hornej a dolnej pery vľavo so silou menšej a strednej intenzity. Zlomenina jarmového oblúka vľavo s vpáčením úlomkov musela byť spôsobené jedným z úderov do ľavej strany tváre a to najpravdepodobnejšie úderom päsťou do ľavej strany tváre silou strednej a väčšej intenzity. Podvrtnutie krčnej chrbtice najpravdepodobnejšie vzniklo pri úderoch päsťou do tváre, keď sa nadmerná a nekoordinovaná sila priamo prenášala na krčnú chrbticu a to silou menšej a strednej intenzity. Znalec charakterizoval tieto poranenia ako poranenia ľahké, pričom mechanizmus ich vzniku zodpovedal opisu poškodeného v jeho výpovedi, že bol útočníkom udretý viackrát päsťou pravej ruky do ľavej strany tváre. Doba liečenia práceneschopnosti u žalobcu trvala od 16.3.2024 do 13.4.2024 t.j. 28 dní, táto doba liečenia práceneschopnosti zodpovedala a je obvyklá vážnosti a charakteru poranenia žalobcu. Znalec ďalej konštatoval, že pacienti s takými poraneniami majú výraznejšie bolesti tváre po úraze asi 10 až 14 dní, menšie bolesti pretrvávajú asi do 2-3 týždňov od úrazu. Výraznejší opuch tváre vľavo býva si 5 dní potom do 10 dní vymizne. Pacient si musí minimálne 4 týždne chrániť ľavú stranu tváre pred mechanickým násilím, nemal by vykonávať fyzicky náročné práce, kontaktné športy, spávať na ľavej strane tváre a pod. Vzhľadom na to, že na zlomený jarmový oblúk sa upína jeden zo žuvacích svalov môže byť asi 7 dní obmedzené otváranie úst a môžu byť určité bolesti pri žuvaní, pacient po uvedenú dobu potom musí príjímať stravu mäkkej konzistencie čo má za následok aj určitú stratu hmotnosti. Krvné podliatiny na perách môžu pretrvávať asi 10 dní, a preto že sú umiestnené na tvári teda na viditeľnej časti tváre, po uvedenú dobu poškodeného obmedzujú v spoločenskom styku. Bolesti

a obmedzenie pohybu v krku pre podvrtnutie krčnej chrbtice poškodený, keby bol ihneď liečený, mohol mať 2-3 týždne. Poranenia neobmedzovali poškodeného tak výrazne, že by počas liečby bol absolútne odkázaný na pomoc iného. Poškodený pri kontrolnom vyšetrení dňa 12.6.2024 uviedol, že ho ešte bolí krk, chodí na masáže kvôli platničke, pri zohnutí cíti tlak v mieste zlomeniny ale zlepšuje sa to. Ak by bol pre podvrtnutie krčnej chrbtice liečený ihneď, uvedené ťažkosti by už vymizli pretože podvrtnutie bolo iba ľahkého stupňa, pomliaždeniny na perách boli zahojené a tiež bola zahojené zlomenina jarmového oblúka. Úraz podľa znalca nezanechal žiadne trvalé následky, znalec hodnotil poranenia ako ľahké, neboli zasiahnuté životne dôležité orgány ľudského tela, nedošlo k ohrozeniu ani poškodeniu životne dôležitého orgánu. Úraz poškodenému nespôsobil dlhotrvajúcu poruchu zdravia, nespôsobil poškodenie dôležitého orgánu a ani zohyzdenie, liečenie nebolo spojené s nejakými väčšími útrapami. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia znalec ohodnotil v rozsahu 150 bodov (4.290 eur). 13. Z lekárskej správy P. O. A. zo dňa 28.11.2024 vyplýva že žalobca bol ošetrený na chirurgickej ambulancii v NsP Rožňava 16.3.2024, následne hospitalizovaný od 16.3.2024 do 19.3.2024, indikovaná zlomenina tvárových kostí vľavo, dňa 19.3.2024 bol preložený na 1. stomatologickú kliniku Košice kde absolvoval operáciu. Do domácej liečby bol prepustený dňa 22.3.2024. Kontrolné stomatochirurgické vyšetrenie absolvoval dňa 23.3.2024, bolo mu odporučené doplniť ortopedické eventuálne neurologické vyšetrenie pre bolesti krčnej chrbtice. Dňa 11.4.2024 absolvoval ortopedické vyšetrenie, stav hodnotený ako algický cervikálny syndróm po dystorzii krčnej chrbtice, postraumatický, RTG v norme. Bola mu odporúčaná konzervatívna a analgetická liečba. Dňa 0.5.2024 absolvoval kontrolné stomatochirurgické vyšetrenie, nález v norme bez ďalšej liečby. Lekár konštatoval že menovaný v termíne od 16.3.2024 do 2.5.2024 v dôsledku zranenia a liečby nemohol absolvovať kurzy, ktoré vyžadovali fyzické aktivity, pri ktorých by mohlo dôjsť k narušeniu hojenia alebo opakovanému zraneniu. 14. Z potvrdenia o zaplatení kurzu vyplýva, že žalobca uhradil za kurz Prípravy posádky pre superjachty v termíne od 29.7.2025 do 17.8.2025 (pôvodný začiatok kurzu bol datovaný na apríl 2024) sumu 4.200 libier. Toto potvrdenie bolo vystavené spoločnosťou UKSA ako akreditovaného poskytovateľa kurzov. 15. Z informácie (pozvánky) na absolvovanie nového kurzu zo dňa 4.8.2025 vyplýva, že žalobca bol zapísaný na kurz Prípravy posádky pre superjachty s dátumom zahájenia 29.7.2025 a ukončenia 17.8.2025, pričom pôvodne bol zaradený do kurzu na začiatok apríla 2024, ale kvôli zdravotným ťažkostiam spojeným s úrazom nemohol nastúpiť a absolvovať kurz v tomto čase. Dôsledkom toho sa účasť na kurze presunula na rok 2025. Absolvovanie kurzu je podmienkou na nástup do profesionálnej pozície lodníka. Žalobca poskytol celú lekársku dokumentáciu, v ktorej sa potvrdilo, že nemohol absolvovať kurz v pôvodne určenom čase. Potvrdenie bolo vystavené spoločnosťou UKSA ako akreditovaného poskytovateľa kurzov. 16. Zo záväznej písomnej pracovnej ponuky na výkon práce v zahraničí (Job offer letter) zo dňa 14.4.2024 vyplýva, že spoločnosť Quantum of Solace ponúkla žalobcovi pozíciu lodníka na motorovom plavidle Quantum of Solace so zárobkom vo výške 36.000 eur za rok, pričom pracovný pomer je možný zahájiť 1.5.2024. Ide o zmluvu na trvalý pracovný pomer, so skúšobnou dobou v trvaní 3 mesiacov, pričom táto pracovná ponuka sa vytvorila na základe uspokojivých výsledkov predchádzajúcich hodnotení nevyhnutných na prijatie do pracovného pomeru. Je potrebné tiež absolvovať trojmesačnú skúšobnú dobu, ktorá ma potvrdiť uspokojivý výkon. V prípade, že žalobca bude súhlasiť s touto pracovnou ponukou bol požiadaný o podpísanie tejto ponuky a jej zaslanie na tam uvedenú adresu. 17. Z písomného potvrdenia zamestnávateľa o existencii pracovnej ponuky zo dňa 7.11.2025 vyplýva, že žalobcovi bola ponúknutá pracovná pozícia so zmluvou pre trvalý pracovný pomer na plavidle Quantum of Solace. Súčasťou zamestnaneckých štandardov bol úvodný kurz pre námorníkov prostredníctvom UKSA, pričom žalobca sa nevedel dostaviť na palubu plavidla zo zdravotných dôvodov a v dôsledku toho nemohol absolvovať kurz UKSA. Bolo potvrdené, že žalobca mal celú dokumentáciu na pripojenie sa k posádke a mohol sa stať súčasťou tímu. 18. Z obsahu spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 2T/24/2025 vyplýva, že žalobca udelil dňa 3.4.2024 plnomocenstvo na zastupovanie v tomto konaní advokátovi J. K. D., advokátovi so sídlom v I., R. Q. M. X. Z ďalšieho obsahu tohto trestného spisu a to konkrétne zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 23.4.2024, zo zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 27.12.2024, zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu vyšetrovacieho spisu, zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 28.5.2025 v trestnom konaní 2T/24/2025 vyplýva že, splnomocnený advokát sa zúčastnil všetkých týchto úkonov trestného konania, čo potvrdil svojim podpisom na príslušnej zápisnici. Na hlavnom pojednávaní dňa 28.5.2025 obžalovaný (v tomto konaní žalovaný) po zistení prítomnosti osôb na hlavnom pojednávaní vzal odpor proti trestnému rozkazu v celom rozsahu späť, trestný rozkaz vydaný v konaní sa stal právoplatným, súd následne uznesením vzal na vedomie späťvzatie odporu obvineným.

19. Z pokladničného dokladu vyplýva, že J. K. D. vystavil pokladničný doklad č. 0004 za právne služby v súvislosti s konaním vo veci ORP128/RV-RV-2024 a následne č. 2T/24/2025 žalobcovi na sumu 1.500 eur s DPH, pričom uvedenú sumu prevzal dňa 24.6.2026. 20. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú v zostávajúcom rozsahu, pričom vo vzťahu k vzatým nárokom navrhol konanie zastaviť, keďže bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia boli uhradené. Vo vzťahu k nároku na náhradu ušlého zisku poukázal na to, že žalobca mal pred fyzickým útokom žalovaného záväznú pracovnú ponuku v zahraničí a absolvovanie vopred zaplateného odborného kurzu bolo podmienkou nástupu do zamestnania. V dôsledku zranení a hospitalizácie sa kurzu nemohol zúčastniť v plánovanom termíne. Podľa žalobcu bola príčinná súvislosť medzi útokom a následnou stratou príjmu preukázaná a pri ušlom zisku nie je potrebné preukázať jeho vznik s absolútnou istotou, ale vysokou mierou pravdepodobnosti. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur poukázal najmä na závažnosť zranenia tváre, nevyhnutnosť chirurgického zákroku, zásah do telesnej integrity žalobcu, ako aj na následky útoku v jeho spoločenskom a osobnom živote. Zdôraznil tiež verejný charakter útoku, s tým spojené pocity poníženia a úzkosti a dopad udalosti na jeho pracovné plány. Za významný považoval aj postoj žalovaného po skutku. Navrhol žalobe vyhovieť v zostávajúcom rozsahu a priznať žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 21. Právny zástupca žalovaného s dôvodnosťou žaloby nesúhlasil a zotrval na návrhu na jej zamietnutie. Uviedol, že žalovaný samotný skutok nespochybňuje a za svoje konanie bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní. Nárok na náhradu ušlého zisku však podľa neho nebol preukázaný, keďže z predložených listín podľa jeho názoru nevyplýva, že žalobca nemohol do pracovného pomeru nastúpiť. Poukázal na znalecký posudok č. 19/24, ktorým boli spochybnené niektoré závery o dĺžke pracovnej neschopnosti žalobcu. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme namietal, že žalobcom tvrdené psychické a sociálne následky neboli dostatočne preukázané odbornými podkladmi. Súčasne poukázal na to, že náhrada priznaná v trestnom konaní podľa znaleckého posudku pokrývala následky poškodenia zdravia vrátane sťaženia spoločenského uplatnenia, a namietal neprimeranosť požadovanej sumy 10.000 eur. Nesúhlasil ani s tvrdením, že nepriznanie ďalšej náhrady by predstavovalo ospravedlnenie konania žalovaného. Ďalej poukázal na nepreukázanie niektorých uplatnených výdavkov na právne zastúpenie v trestnom konaní a na nezrovnalosti medzi tvrdeniami žalobcu a predloženými dokladmi. 22. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov: 23. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, 24. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 25. Podľa § 13 ods. 1-3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 26. Podľa § 420 ods. 1 a 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 27. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 28. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. 29. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 30. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 31. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 32. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 33. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 34. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z omeškania je opäť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 35. Žalobca na pojednávaní dňa 12.6.2026 vzal žalobu v časti istiny nároku na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 4.290 eur z dôvodu jej úhrady žalovaným v priebehu sporu späť. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd preto konanie v tejto časti zastavil. 36. Z vykonaného dokazovania (trestný rozkaz Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/24/2025 zo dňa 25.3.2025) mal súd za preukázané a medzi stranami tiež nebolo sporné, že žalovaný dňa 16.3.2024 fyzicky napadol žalobcu, pričom mu spôsobil viaceré zranenia vyžadujúce si liečenie v trvaní najmenej 28 dní. Táto skutočnosť bola právoplatne ustálená v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 2T/24/2025, ktoré bolo skončené trestným rozkazom zo dňa 25.3.2025. Keďže žalovaný bol za uvedený skutok právoplatne uznaný vinným, súd v občianskom súdnom konaní vychádzal zo záverov trestného rozhodnutia v rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o spáchaní skutku a osobe páchateľa. 37. Za nespornú súd tiež považoval výšku náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.290 eur, ktorá bola určená znaleckým posudkom P. L. Q., D., M. XX/XXXX, vypracovaným v rámci uvedeného trestného konania. Keďže žiadna zo strán sporu správnosť záverov znaleckého posudku nespochybnila a výška bodového ohodnotenia poškodenia zdravia nebola medzi stranami sporná, súd v tejto časti považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný a vzhľadom na nesporné tvrdenia strán sporu za preukázaný. Navyše výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.290 eur v priebehu sporu bola žalovaným uhradená dňa 9.4.2026 v sume 1.000 eur a dňa 9.6.2026 v sume 3.290 eur, čo tiež nebolo medzi stranami sporné. Žalobca následne vzal v tejto časti (zaplatenie sumy 4.290 eur a prislúchajúceho úroku z omeškania zo sumy 4.290 eur do obdobia čiastočných úrad) žalobu späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil. Predmetom sporu ostalo len príslušenstvo prislúchajúce k tomuto nároku, t.j. úrok z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 4.290 eur od 25.11.2025 do 9.4.2026 (9.4.2026 žalovaným bola uhradená suma 1.000 eur) a úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 3.290 eur od 10.4.2026 do 9.6.2026 (9.6.2026 žalovaným bola uhradená suma 3.290 eur). Súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania, s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., nakoľko sa žalobca s plnením dostal do omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 2,15 %. Dlh vzniknutý z dôvodu náhrady škody je dlhom, ktorý nemá zročnosť určenú v právnom predpise alebo rozhodnutím súdu alebo že by bol určený dohodou účastníkov. Preto je dlžník podľa ust. § 563 OZ povinný plniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiada. V danom prípade tak za kvalifikovanú výzvu možno považovať doručenie predžalobnej výzvy žalovanému, ktorá mu bola doručená dňa 24.11.2025 ako to vyplýva zo zhodných vyjadrení strán sporu a súd túto skutočnosť preto považoval za nespornú. V predžalobnej výzve bola určená lehota na plnenie do 5 pracovných dní od doručenia výzvy. Žalovaný sa do omeškania tak mohol dostať až od 2.12.2025, teda po uplynutí lehoty 5 pracovných dní na plnenie od doručenia predžalobnej výzvy žalobcu zo dňa 17.11.2025, ktorou žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. V tejto súvislosti súd odkazuje na rozsudok NS SR 2Cdo/242/2021 bod 78 citovaného rozsudku. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako bol uplatnený žalobcom po čiastočnom späťvzatí avšak až odo dňa 2.12.2025 (5 pracovných dní od doručenia predžalobnej výzvy) a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietol. 38. Medzi stranami zostali sporné nároky žalobcu na náhradu straty na zárobku vo výške 18.000 eur, na náhradu nákladov právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 1.500 eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur. 39. Pokiaľ ide o nárok na náhradu straty na zárobku, súd tento nárok žalobcu posúdil podľa § 442 ods. 1 , 3 OZ ako to, čo poškodenému ušlo, teda ušlý zisk. Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať, pri pravidelnom chode vecí (keby nebolo došlo ku vzniku škody). Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno jednak vo vzťahu k preukázaniu existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného, ktorý bol ustálený v konaní Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/24/2025 a tvrdenou majetkovou ujmou. K existencii samotnej majetkovej ujmy súd uvádza, že nárok na stratu na zárobku výnimočne vzniká aj vtedy, ak v čase úrazu ešte nebola uzavretá pracovná zmluva s dohodnutým nástupom výkonu do práce, avšak poškodený skutočne mal u určitého zamestnávateľa dojednaný konkrétny výkon pracovnej činnosti, ak zároveň podľa okolností možno dôvodne predpokladať, že nebyť poškodenia zdravia,

poškodený by dohodnutú prácu u nového zamestnávateľa vykonával, avšak iba v dôsledku poškodenia zdravia nemohol nový pracovný pomer uzavrieť a nastúpiť do dohodnutého zamestnania, takže stratil zárobok, ktorý by inak - nebyť úrazu – dosiahol (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/2295/2011 zo dňa 10.1.2011). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že práve zdravotné následky útoku žalovaného znemožnili žalobcovi nastúpenie do zamestnania. Zo znaleckého posudku č. 19/2024 P. L. Q. vyplynulo, že doba práceneschopnosti žalobcu trvala od 16.3.2024 do 13.4.2024, pričom záväznou písomnou pracovnou ponukou zo dňa 14.4.2024 bol žalobcovi ponúknutý trvalý pracovný pomer v pozícii lodníka s nástupom 1.5.2024 a z písomného potvrdenia zamestnávateľa o existencii pracovnej ponuky zo dňa 7.11.2025 vyplynulo, že podmienkou nástupu do zamestnania bolo predchádzajúce absolvovanie kurzu UKSA, ktorého sa žalobca zo zdravotných dôvodov nevedel dostaviť, hoci podľa potvrdenia o zaplatení kurzu, žalobca za tento kurz už vopred zaplatil a mal sa vykonať v priebehu mesiaca apríl 2024. Za daného stavu súd mal dostatočne preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a tvrdenou stratou zárobku, kedy žalobca nemohol splniť predpoklady pre nástup do zamestnania. Z pracovnej ponuky zo dňa 14.4.2024 predloženej žalobcom vyplýva, že predpokladaný nástup do zamestnania bol dohodnutý na deň 1.5.2024 so skúšobnou dobou 3 mesiace. Ušlý zisk spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré bolo možno, ak by nebolo škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Pri tomto posudzovaní sa nevyžaduje absolútna istota, ale postačuje vysoká miera pravdepodobnosti, ktorá v bežnom živote umlčuje pochybnosti. Z vykonaného dokazovania (písomnej pracovnej ponuky, potvrdenia o existencii pracovnej ponuky) bezpochyby vyplýva, že žalobca mal dohodnutý a už zaplatený kurz, ktorý sa mal konať v priebehu mesiaca apríl 2024 a ktorý bol podmienkou pre prijatie do trvalého pracovného pomeru s určenou ročnou mzdou 36.000 eur. Za týchto okolností mal súd preukázané, že žalobca z dôvodu protiprávneho konania žalovaného nemohol zrealizovať svoj zámer zamestnať sa ako lodník, objektívne z dôvodu utrpených zranení nemohol absolvovať prípravný kurz, ktorý bol podmienkou prijatia do zamestnania a teda konaním žalovaného došlo k zásahu do normálneho behu vecí u žalobcu, ktorý preukázateľne podnikol reálne kroky na získanie konkrétneho zamestnania (uhradil sumu 4.200 eur za prípravný kurz) a bolo mu písomne ponúknuté konkrétne zamestnanie s presne určenou odmenou. Súd mal z týchto listinných dôkazov preukázané, že žalobca preukázal možné dosiahnutie zisku v prípade normálneho behu vecí. Súd konštatuje, že v tomto prípade žalobca preukázal svoj nárok na možný a vysoko pravdepodobný budúci zárobok, avšak mal za to, že preukázaný je nárok len v rozsahu troch mesiacov – skúšobnej doby uvedenej v návrhu pracovnej zmluvy. Súd nemal preukázané dlhšie obdobie t.j. 6 mesiacov tak, ako to požadoval žalobca v žalobe s odôvodnením, že o 6 mesiacov sa z dôvodu protiprávneho konania žalovaného odložil jeho nástup do práce. V rozpore s týmto tvrdením na pojednávaní žalobca vo výpovedi uviedol, že nárok za 6 mesiacov si uplatňuje z dôvodu, že tak bola dohodnutá dĺžka skúšobnej doby. Ani jedna z týchto skutočností nebola vykonaným dokazovaním preukázaná, súd preto za dôvodný považoval nárok na zaplatenie straty na zárobku za obdobie 3 mesiacov, t.j. v sume 9.000 eur s príslušným úrokom z omeškania odo dňa 21.1.2026 teda odo dňa podania žaloby. Nesporným tiež medzi stranami sporu bolo tvrdenie žalobcu, že v tomto prípade ide o čistú mzdu a žalobcovi v súvislosti výkonom zamestnania by nevznikli žiadne náklady, nakoľko lode nepodliehajú daňovej rezidencii, nevznikajú tam odvody, z osobných prostriedkov sa platí len poistenie ako námorník, ubytovanie a strava sú súčasťou pobytu na lodi. Žaloba bola doručená žalovanému až dňa 30.1.2026, avšak žalobca si tento nárok uplatnil už v predžalobnej výzve zo dňa 17.11.2025, ktorá bola doručená žalovanému dňa 24.11.2025 s určenou lehotou na plnenie do 5 pracovných dní od doručenia výzvy, t.j. do 1.12.2025. Žalobca bol preto oprávnený v súvislosti s týmto nárokom požadovať od žalovaného úrok z omeškania už od 2.12.2025, avšak žalobou si uplatnil úrok až od 21.1.2026. V prevyšujúcej časti tohto nároku súd žalobu zamietol. 40. Pokiaľ ide o nárok na náhradu majetkovej škody spočívajúcej v nákladoch právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 1.500 eur, sporným medzi stranami sporu bola samotná výška uplatneného nároku s poukazom na nepreukázanie niektorých úkonov právnej služby a tiež ich skutočná úhrada žalobcom obhajcovi. Súd mal príjmovým pokladničným dokladom č. 0004 preukázané, že žalobca za právne služby v uvedenom trestnom konaní uhradil J. K. D., advokátovi, ktorého splnomocnil na zastupovanie v trestnom konaní za právne služby v súvislosti s konaním vo veci ORP 128/RV-RV-2024 a následne vedené pod č. 2T/24/2025 dňa 24.6.2026 sumu celkom 1.500 eur s DPH. 41. Vychádzajúc z predmetného vyúčtovania v žalobe pristúpil súd k preskúmaniu, či trovy poškodeného boli uplatnené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (v texte ďalej

len ako „Vyhláška“). Súd preskúmal rozsah vykonaných úkonov, ich účelnosť a správnosť vyčíslenia a konštatuje, že úkony právnej služby boli vykonané účelne, avšak ich výška bola vyčíslená nesprávne v rozpore s ustanoveniami Vyhlášky. 42. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14). 43. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej odmeny stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. 44. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je ...nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura. 45. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) a c) Vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri nahliadnutí do spisu, pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu alebo na konaní pred súdom alebo iným orgánom, na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, a ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, za každé dve skončené hodiny; za nadväzujúci úkon sa považuje úkon nasledujúci v čase kratšom ako pätnásť minút po skončení predchádzajúceho úkonu, pričom pokračovanie v už skôr začatom úkone po prerušení trvajúcom dlhšie ako pätnásť minút sa považuje za nový úkon právnej služby. 46. Podľa § 14 ods. 5 písm. b) Vyhlášky vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. 47. Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. (§ 16 ods. 3 Vyhlášky) 48. Súd pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z tarifnej hodnoty veci 4.290 eur – sumy, ktorú si poškodený - žalobca riadne a včas uplatnil ako náhradu škody v trestnom konaní a ktorú v danom prípade predstavuje celková uplatnená výška nároku poškodeného na náhradu škody v adhéznom konaní, ktorá pozostávala z bolestného vyčísleného v znaleckom posudku č. 19/2024 P. L. Q. D.. Teda odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 151,05 eur. Úkony tak, ako boli vyčíslené mal súd preukázané z obsahu spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/24/2025 (plnomocenstva zo dňa 3.4.2024 udeleného advokátovi J. K. D., advokátovi so sídlom v I., R. Q. M. X, zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 23.4.2024, zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 27.12.2024, záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho a zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 28.5.2025). Splnomocnený advokát sa zúčastnil všetkých týchto úkonov trestného konania, čo potvrdil svojim podpisom na príslušnej zápisnici. Súd považoval všetky tieto úkony právnej služby za účelné, avšak pri úkone – účasť na hlavnom pojednávaní dňa 28.5.2025 krátil odmenu na 1 podľa § 14 ods. 5 písm. b) Vyhlášky z dôvodu, že na hlavnom pojednávaní nedošlo k prerokovaniu veci samej, po zistení prítomnosti strán, obžalovaný vzal odpor proti trestnému rozkazu späť a následne bolo len vyhlásené rozhodnutie – uznesenie o vzatí späťvzatia odporu na vedomie. 49. Trovy právneho zastúpenia žalobcu, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením jeho nároku na náhradu škody v predmetnom trestnom konaní, mal súd preukázané z obsahu trestného spisu vedeného Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 2T/24/2025, ako aj z predloženého príjmového pokladničného dokladu č. 0004, ktorým žalobca preukázal úhradu sumy 1.500 eur svojmu právnemu zástupcovi. Skutočnosť, že žalobca príjmovým pokladničným dokladom preukázal úhradu sumy 1.500 eur svojmu obhajcovi, sama osebe nepreukazuje dôvodnosť nároku na náhradu škody v tejto výške. Z ustanovenia

§ 1 ods. 2 Vyhlášky vyplýva, že odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (zmluvná odmena), pričom v prípade, ak k dohode nedôjde, použijú sa na určenie odmeny ustanovenia Vyhlášky o tarifnej odmene. Žalobca v priebehu konania nepreukázal existenciu dohody o zmluvnej odmene uzavretej medzi ním a jeho obhajcom, ani inú dohodu, z ktorej by vyplývalo, že suma 1.500 eur predstavovala dohodnutú odmenu za konkrétne poskytnuté právne služby. Samotný príjmový pokladničný doklad preukazuje iba skutočnosť, že žalobca uvedenú sumu svojmu obhajcovi zaplatil, nie však právny titul a opodstatnenosť výšky tejto platby vo vzťahu k nároku na náhradu škody voči žalovanému. Za daného skutkového a dôkazného stavu preto súd pri určení výšky škody vychádzal z tarifnej odmeny určenej podľa Vyhlášky, keďže nebola preukázaná existencia zmluvnej odmeny, ktorá by odôvodňovala priznanie nákladov v žalobcom skutočne uhradenej výške 1 500 eur. Pri posudzovaní výšky náhrady škody súd zároveň vychádzal z toho, že žalobcovi možno priznať len také náklady právneho zastúpenia, ktorých vznik a výška boli v konaní preukázané a ktoré možno považovať za účelne vynaložené v súvislosti s uplatnením jeho nároku na náhradu škody. Ak žalobca nepreukázal, že vyššia než tarifná odmena bola medzi ním a advokátom platne dohodnutá ako zmluvná odmena, nemožno samotnú výšku fakticky zaplatenej sumy považovať za rozhodujúcu pre určenie rozsahu škody. V opačnom prípade by súd priznával náhradu aj v rozsahu platby, ktorej výška nebola podložená preukázanou dohodou o odmene ani príslušnými ustanoveniami Vyhlášky. Súd bol preto oprávnený a zároveň povinný posúdiť, či jednotlivé náklady právneho zastúpenia boli účelne vynaložené a či ich výška zodpovedá rozsahu skutočne vykonaných úkonov právnej služby a odmene určenej podľa Vyhlášky. Po vykonaní tohto posúdenia súd dospel k záveru, že účelne a dôvodne vynaložené trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú sumu 712,83 eur, pozostávajúcu z odmeny advokáta za jednotlivé vykonané úkony právnej služby a z náhrady hotových výdavkov vo forme režijného paušálu, a to nasledovne: A) Odmena advokáta za úkony právnej služby: Prevzatie a príprava právneho zastúpenia v roku 2024 ................................ 151,05 eur Účasť na výsluchu dňa 22.4.2024 ............................................................... 151,05 eur Účasť na výsluchu dňa 27.12.2024 ............................................................. 151,05 eur Záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 18.2.2025 .................. 151,05 eur Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 28.5.2025 ............................................. 37,76 eur B) Režijný paušál: Za úkony vykonané v roku 2024, 3 × 13,73 eur .............................................. 41,19 eur Za úkony vykonané v roku 2025, 2 × 14,84 eur .............................................. 29,68 eur Spolu: 712,83 eur. Keďže žalobca preukázal vznik nákladov právneho zastúpenia, avšak súd ich po preskúmaní podľa vyššie uvedených kritérií považoval za účelne a dôvodne vynaložené len do výšky 712,83 eur, v tejto časti žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti, t. j. čo do sumy 787,17 eur, žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že aj náklady právneho zastúpenia presahujúce sumu 712,83 eur predstavujú škodu, za ktorú žalovaný zodpovedá. Z rovnakého dôvodu súd nepriznal ani žalobcom uplatnený úrok z omeškania z nepriznanej časti istiny, keďže príslušenstvo nemôže byť priznané z nároku, ktorý súd nepovažoval za dôvodný. Úrok z omeškania preto súd priznal len zo sumy 712,83 eur, a to odo dňa, od ktorého sa žalovaný dostal s plnením tejto povinnosti do omeškania. Žalobca si nárok na náhradu nákladov vynaložených na právne zastúpenie v trestnom konaní uplatnil už v predžalobnej výzve, ktorá bola doručená žalovanému dňa 24.11.2025 s výzvou na plnenie do 5 pracovných dní, avšak v žalobe žiadal priznať úroky z omeškania až odo dňa podania žaloby. 50. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur, ktorý bol medzi stranami sporný, súd uvádza, že v konaní síce nebolo sporné, že žalobca utrpel ujmu na zdraví v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, avšak vykonané dokazovanie nepreukázalo existenciu takých osobitne závažných následkov v osobnej, rodinnej, spoločenskej alebo pracovnej sfére žalobcu, ktoré by odôvodňovali priznanie samostatnej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. 51. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ je jedným z čiastkových a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva a na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nepostačuje a hoci ide o satisfakciu nemateriálnych osobnostných práv (rovnako ako v prípade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 444 OZ alebo pri určení hodnoty autorského diela alebo predmetu priemyselného vlastníctva), jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dať do vzťahu mieru ujmy

na hodnotách ľudskej osobnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej nemajetkovej ujmy (RoNS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn. 30Cdo 1542/2003). 52. Ustanovenie § 13 OZ obsahuje prostriedky ochrany osobnostných práv. Ich použitie nie je viazané na podmienku zavinenia pôvodcu zásahu, pretože ide o prípad objektívnej zodpovednosti. Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa tohto ustanovenia je, že ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti. Len v tých prípadoch, kde došlo k porušeniu osobnostných práv v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Spôsob odstránenia následkov zásahu do osobnostných práv bude rozdielny podľa povahy veci, najmä podľa druhu zásahu do práva na ochranu osobnosti a podľa okolností, za ktorých k zásahu došlo. Zo žaloby je zrejmé, že sa jedná o satisfakčnú žalobu, a to so zreteľom na to, že zásah do osobnostných práv nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. 53. Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere v zmysle § 13 ods. 2 OZ, môže byť fyzickej osobe výnimočne subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (Ro NS SR, sp. zn.4Cdo 15/2003). Dotknutá osoba sa môže v prípade vzniku nemajetkovej ujmy zásahom do práva na ochranu osobnosti domáhať, aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie. Osoba, ktorá je pôvodcom tohto zásahu, je povinná takéto zadosťučinenie poskytnúť. 54. Pod nemajetkovou ujmou sa rozumie taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry človeka a do jej postavenia v spoločnosti. Ide teda o ujmu, ktorá sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry postihnutej osoby. Túto nemajetkovú ujmu je potrebné odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami. 55. Základnou podmienkou pre vznik občianskoprávnych sankcií uvedených v § 13 OZ je, aby došlo k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby chránenej ustanoveniami § 11 a nasl. OZ. Stačí, ak ide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva nielen v porušení, ale iba v samotnom ohrození osobnosti fyzickej osoby (pozri R 103/1967, Z, s. 453). 56. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur, ktorý bol medzi stranami sporný, súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že žalobca v dôsledku protiprávneho konania žalovaného utrpel ujmu na zdraví. Zo znaleckého posudku č. 19/2024 P. L. Q., D., vypracovaného v trestnom konaní sp. zn. 2T/24/2025, vyplynulo, že žalobca pri úraze dňa 16.3.2024 utrpel pomliaždenie hornej a dolnej pery vľavo s krvnými podliatinami a drobnými tržnými rankami na sliznici pier, zlomeninu ľavého jarmového oblúka s vpáčením úlomkov a podvrtnutie krčnej chrbtice. Znalec tieto poranenia charakterizoval ako poranenia ľahké. Doba liečenia a práceneschopnosti trvala od 16.3.2024 do 13.4.2024, teda 28 dní, pričom podľa znalca táto doba zodpovedala a bola obvyklá vzhľadom na vážnosť a charakter utrpených poranení. Znalecké dokazovanie poskytlo objektívny podklad aj pre posúdenie intenzity a časového priebehu nepriaznivých následkov úrazu. Podľa znalca možno pri takomto druhu poranení očakávať výraznejšie bolesti tváre približne po dobu 10 až 14 dní, menšie bolesti následne približne do dvoch až troch týždňov od úrazu, pričom výraznejší opuch tváre býva prítomný približne päť dní a následne do desiatich dní ustupuje. Poškodený má približne po dobu štyroch týždňov chrániť poranenú stranu tváre pred mechanickým násilím a vyvarovať sa fyzicky náročnej práce a kontaktných športov. V dôsledku zlomeniny jarmového oblúka mohlo byť približne po dobu siedmich dní obmedzené otváranie úst a mohli sa vyskytovať bolesti pri žuvaní, čo si mohlo vyžiadať prijímanie mäkkej stravy. Krvné podliatiny na perách mohli byť viditeľné približne desať dní a vzhľadom na ich umiestnenie na tvári mohli po túto dobu predstavovať určité obmedzenie v spoločenskom styku. Podvrtnutie krčnej chrbtice mohlo pri bezprostrednom začatí liečby spôsobovať bolesti a obmedzenie pohybu približne dva až tri týždne. Z uvedeného však zároveň vyplýva, že nepriaznivé následky úrazu mali podľa odborného dokazovania prevažne dočasný charakter. Znalec výslovne uviedol, že predmetné poranenia nezanechali u žalobcu žiadne trvalé následky. Pri kontrolnom vyšetrení dňa 12.6.2024 síce žalobca uvádzal pretrvávajúce bolesti krku, návštevy masáží a tlak v mieste zlomeniny pri zohnutí, avšak znalec tieto ťažkosti vyhodnotil v kontexte ľahkého stupňa podvrtnutia krčnej chrbtice a uviedol, že pri riadnom a bezprostrednom začatí liečby by tieto ťažkosti už v uvedenom čase vymizli. Súčasne konštatoval, že pomliaždeniny pier aj zlomenina jarmového oblúka boli zahojené. Znalec ďalej uviedol, že poranenia neobmedzovali žalobcu tak výrazne, aby bol počas celej doby liečby absolútne odkázaný na pomoc inej osoby.

57. Súd pri hodnotení dôvodnosti nároku na nemajetkovú ujmu prihliadal aj na tvrdenia samotného žalobcu. Žalobca vo svojej výpovedi uvádzal, že následky úrazu podľa jeho názoru presiahli rámec samotného fyzického zranenia a zasiahli do jeho osobného, spoločenského, rodinného i pracovného života. Poukazoval najmä na skutočnosť, že sa mu žalovaný do dnešného dňa neospravedlnil, pričom komunikácia zo strany žalovaného mala podľa jeho výpovede spočívať v jedinej správe, ktorou mu oznámil zaslanie sumy 1.000 eur. Zároveň uviedol, že sa s udalosťou doposiaľ psychicky nevysporiadal, že mu zmenila osobný život a že sa začal vyhýbať spoločenským udalostiam s väčšou koncentráciou ľudí. Tvrdil tiež, že rodina a priatelia žalovaného sa mu mali vysmievať, ponižovať ho a šíriť o ňom tvrdenia, že celý incident bol vymyslený, napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu. Súd však pri týchto tvrdeniach rozlišoval medzi subjektívnym prežívaním žalobcu, ktoré nemožno zľahčovať, a objektívne preukázaným rozsahom a intenzitou zásahu do jeho osobnostnej sféry. Samotná skutočnosť, že žalobca pociťoval udalosť ako traumatizujúcu, že ho mrzela absencia ospravedlnenia zo strany žalovaného alebo že v dôsledku incidentu pociťoval nepríjemné emócie, ešte sama osebe nepreukazuje existenciu takej kvalifikovanej nemajetkovej ujmy, ktorá by odôvodňovala priznanie peňažnej satisfakcie v požadovanej výške. 58. Významnú časť svojej výpovede žalobca venoval tvrdenému zásahu do pracovného života. Uviedol, že v čase úrazu sa uchádzal o zmenu zamestnania v špecifickom sektore profesionálnej práce na lodiach a mal naplánovaný profesionálny kurz, ktorý predstavoval vstupnú podmienku na prijatie do takéhoto zamestnania. Kurz mal zahŕňať fyzickú prípravu, potápačské aktivity, pracovné a požiarne techniky a používanie dýchača. Tvrdil, že vzhľadom na zranenie tváre nemohol používať dýchač ani masku pri potápaní, a preto sa kurzu v pôvodnom termíne nemohol zúčastniť. Podľa jeho výpovede bol pôvodný termín kurzu v apríli 2024 a následne kurz absolvoval až od 29.7.2025. Tvrdil, že zmeškaním pôvodného termínu prišiel o konkrétnu pracovnú príležitosť, ktorá mu mohla priniesť príjem približne 36.000 eur ročne. Súd ani túto okolnosť nepodceňuje. Z dokazovania však nevyplýva, že by uvedený pracovný dopad bolo možné bez ďalšieho stotožniť s nemajetkovou ujmou v zmysle zásahu do osobnostných práv. Žalobcom tvrdená strata alebo nezískanie konkrétnej pracovnej príležitosti môže za splnenia zákonných podmienok predstavovať otázku majetkovej ujmy, resp. ušlého zisku, avšak samotná skutočnosť, že žalobca v dôsledku 28-dňovej práceneschopnosti nemohol absolvovať konkrétny kurz v pôvodne plánovanom termíne, ešte nepreukazuje zásah do jeho osobnostnej sféry v intenzite požadovanej pre priznanie nemajetkovej ujmy. Navyše, zo samotnej výpovede žalobcu vyplýva, že jeho neskoršie pracovné uplatnenie bolo ovplyvňované aj ďalšími okolnosťami, ktoré nemožno automaticky pripísať predmetnému úrazu. Žalobca uviedol, že predtým vykonával manažérsku prácu, z ktorej bol podľa svojho subjektívneho vnímania vyhorený, pričom syndróm vyhorenia nemal lekársky potvrdený a ani psychológovi, ktorého navštívil v lete 2024, túto okolnosť neuviedol. Zároveň uviedol, že od novembra 2025 vykonáva inú prácu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v dôsledku úrazu sa mu nepodarilo dostať do profesijného prostredia práce na superjachtách a že zmeškaním konkrétnej pracovnej príležitosti bol podľa jeho názoru spôsobený „dominový efekt“, ktorý ho poznačil až do súčasnosti, súd poukazuje na to, že takéto tvrdenie zostalo prevažne v rovine subjektívneho hodnotenia žalobcu. Žalobca síce opísal okolnosti pracovnej príležitosti, komunikáciu s regrútskou spoločnosťou, predpokladaný termín kurzu a svoje predstavy o možnostiach zamestnania, avšak tieto okolnosti samy osebe nepreukazujú existenciu trvalého zásahu do jeho osobnostných práv. Podstatné je pritom aj to, že podľa znaleckého posudku samotné poranenia boli ľahkého charakteru, doba práceneschopnosti 28 dní bola obvyklá vzhľadom na charakter zranení a úraz nezanechal trvalé následky. Znalec neuviedol žiadne zdravotné obmedzenie, ktoré by žalobcovi dlhodobo alebo trvalo bránilo vo výkone fyzicky náročných činností, športových aktivít alebo pracovného uplatnenia. 59. Žalobca ďalej uvádzal zdravotné ťažkosti, ktoré podľa jeho názoru pretrvávajú aj v súčasnosti. Tvrdil, že pociťuje bolesť v krčnej chrbtici a tlak v oblasti tváre, že navštevoval neurológiu a akupunktúru, a že podľa jeho názoru ide o trvalé poškodenie. Uvádzal tiež tvrdenú asymetriu tváre, asymetriu ramien a ďalšie zdravotné problémy, ktoré dával do súvislosti s predmetným úrazom. Tieto tvrdenia však súd musel posudzovať v spojení s objektívnym odborným dôkazom, ktorým bol znalecký posudok. Znalecký posudok pritom záver o trvalých následkoch nepotvrdil. Naopak, znalec jednoznačne uviedol, že úraz nezanechal žiadne trvalé následky, že pomliaždeniny pier boli zahojené a že bola zahojená aj zlomenina jarmového oblúka. Rovnako podvrtnutie krčnej chrbtice bolo znalcom hodnotené ako ľahkého stupňa. Znalec nezistil poškodenie dôležitého orgánu, ohrozenie životne dôležitého orgánu, dlhotrvajúcu poruchu zdravia ani zohyzdenie. Za takéhoto dôkazného stavu nemožno samotné

subjektívne presvedčenie žalobcu o existencii trvalého poškodenia postaviť na roveň odbornému záveru znalca. Pokiaľ žalobca tvrdil existenciu trvalej asymetrie tváre, trvalého poškodenia krčnej chrbtice alebo ďalších následkov, bolo potrebné tieto tvrdenia objektívne preukázať. Z vykonaného dokazovania však takýto dôkaz nevyplýva. 60. Žalobca uvádzal aj ďalšie dôsledky úrazu, ktoré sa mali prejaviť v jeho vzhľade a sebavedomí. Poukazoval na skutočnosť, že v súvislosti s urgentnou operáciou bol po siedmich rokoch oholený, hoci s tým nesúhlasil, pričom bradu považoval za súčasť svojej identity a mužnosti. Tvrdil, že táto zmena jeho vzhľadu mala výrazný vplyv na jeho mužské sebavedomie a že sa s ňou dlhodobo psychicky vyrovnával. Rovnako uvádzal, že počas liečby stratil približne sedem kilogramov, mal problém s prijímaním potravy a v dôsledku poranenia nemohol riadne otvárať ústa. Ani tieto skutočnosti však v súhrne nepreukazujú intenzitu zásahu, ktorá by odôvodňovala požadovanú peňažnú satisfakciu. Súd pritom vychádza zo znaleckého záveru, podľa ktorého obmedzenie otvárania úst a bolesti pri žuvaní mohli trvať približne sedem dní a boli prirodzeným, dočasným následkom zlomeniny jarmového oblúka. Rovnako mäkká strava a s tým súvisiaca určitá strata hmotnosti predstavovali podľa znaleckého posúdenia súčasť priebehu liečby a nie trvalý následok. Pokiaľ ide o oholenie brady, súd prihliadal na subjektívny význam, ktorý jej žalobca pripisoval, avšak samotná zmena účesu alebo vzhľadu v rámci nevyhnutného lekárskeho zákroku bez preukázania trvalého poškodenia vzhľadu nemôže byť bez ďalšieho vyhodnotená ako trvalý zásah do osobnostnej integrity. Zo znaleckého dokazovania nevyplynulo zohyzdenie žalobcu ani trvalé poškodenie jeho vzhľadu. 61. Žalobca ďalej uvádzal zásah do svojho spoločenského života. Tvrdil, že prestal navštevovať podniky, stal sa introvertnejším, necíti sa dobre v prostredí s väčšou koncentráciou ľudí a že sa zmenil jeho okruh priateľov. Za významnú okolnosť považoval aj to, že o ňom mali byť v menšom meste šírené nepravdivé informácie a že v dôsledku toho mal prísť o časť svojich známostí a priateľstiev. Uvádzal konkrétne osoby, ktoré s ním podľa jeho tvrdenia prestali komunikovať. Súd však konštatuje, že uvedené tvrdenia zostali prevažne bez objektívneho dôkazného podkladu. Žalobca nepreukázal, že príčinou tvrdenej zmeny jeho spoločenského života bol výlučne predmetný úraz, ani že by došlo k takému trvalému a závažnému spoločenskému vylúčeniu, ktoré by bolo možné objektívne kvalifikovať ako značnú ujmu na osobnostných právach. Rovnako nebolo objektívne preukázané, že konkrétne osoby prerušili kontakt so žalobcom práve v dôsledku predmetného incidentu alebo konania žalovaného. Za relevantné možno považovať aj to, že podľa znalca viditeľné krvné podliatiny na perách mohli poškodeného obmedzovať v spoločenskom styku približne desať dní. Ide však o časovo obmedzený dôsledok úrazu, ktorý znalec zohľadnil pri hodnotení zdravotnej ujmy a ktorý nemožno bez ďalšieho zamieňať s trvalým alebo osobitne závažným zásahom do spoločenského života žalobcu. 62. Žalobca poukazoval aj na svoje psychické prežívanie udalosti. Uviedol, že mal zlé sny súvisiace s úrazom, že sa budil zo spánku a že udalosť naďalej vníma ako traumatickú. Tvrdil, že bojoval s poklesom sebavedomia, pochyboval o svojej mužnosti a musel na sebe psychicky pracovať, aby znovu nadobudol sebavedomie. Zároveň však vo svojej výpovedi uviedol, že nemal potrebu vyhľadať psychológa a že pri vyšetrení u psychológa neboli zistené závažné psychologické problémy, ktoré by boli uvedené v správe. Súd ani v tomto smere nespochybňuje, že predmetný útok mohol u žalobcu vyvolať negatívne emócie, stres či dočasné psychické nepohodlie. Pre priznanie samostatnej peňažnej náhrady však bolo potrebné preukázať, že psychické následky dosiahli takú intenzitu, rozsah a trvanie, aby predstavovali osobitne závažný zásah do osobnostnej integrity žalobcu. Takýto záver z vykonaného dokazovania nevyplýva. Žalobca svoje tvrdenia o dlhodobých psychických následkoch neoprel o odborný dôkaz. Nebola predložená lekárska dokumentácia z odboru psychiatrie alebo psychológie, ktorá by potvrdzovala existenciu psychickej poruchy, traumy alebo iného závažného psychického následku v príčinnej súvislosti s predmetným útokom. Naopak, zo samotnej výpovede žalobcu vyplýva, že psychologické vyšetrenie závažné psychologické problémy nepotvrdilo. 63. Žalobca poukazoval tiež na zásah do rodinného života. Tvrdil, že po incidente ho rodičia začali viac kontrolovať, nepúšťali ho a mali obavy o jeho bezpečnosť. Podľa jeho výpovede sa obávali, či žalovaný proti nemu niečo nepodnikne, a tieto obavy mali zasiahnuť do rodinného prostredia. Žalobca zároveň uviedol, že jeho rodičia mali vlastné zdravotné problémy a on sa im v tom období snažil pomáhať. Ani tieto skutočnosti však podľa názoru súdu nepreukazujú taký zásah do rodinného života žalobcu, ktorý by odôvodňoval priznanie požadovanej náhrady. Ide predovšetkým o následné subjektívne prežívanie udalosti žalobcom a jeho rodinnými príslušníkmi, pričom nebolo objektívne preukázané, že by došlo k

trvalej alebo zásadnej zmene rodinných vzťahov. Samotná zvýšená obava rodičov o žalobcu po tom, čo sa stal obeťou fyzického útoku, je síce pochopiteľnou reakciou na nepríjemnú udalosť, avšak bez preukázania dlhodobého a zásadného narušenia rodinných väzieb nejde o okolnosť, ktorá by sama osebe odôvodňovala priznanie samostatnej peňažnej satisfakcie. 64. Pri celkovom hodnotení veci súd prihliadol aj na charakter a rozsah samotných zranení. Znalec ich označil za ľahké, uviedol, že liečba a práceneschopnosť v trvaní 28 dní boli vzhľadom na charakter poranení obvyklé, a zároveň výslovne konštatoval absenciu trvalých následkov. Úraz podľa znaleckého posudku nespôsobil dlhotrvajúcu poruchu zdravia, poškodenie dôležitého orgánu ani zohyzdenie a liečenie nebolo spojené s väčšími útrapami. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia boli znalcom objektívne ohodnotené v rozsahu 150 bodov, teda sumou 4.290 eur. Uvedený záver znaleckého dokazovania je významný aj z hľadiska posúdenia tvrdenia žalobcu, že následky úrazu pretrvávajú v podstate dodnes. Súd nemá odborný dôkaz, ktorý by potvrdzoval existenciu trvalých zdravotných následkov, zohyzdenia, významného poškodenia funkcie niektorého orgánu alebo dlhodobej psychickej traumy. Naopak, jediný odborný dôkaz týkajúci sa zdravotných následkov úrazu takéto následky vylučuje. Súd sa pri svojom rozhodovaní zaoberal aj argumentáciou právneho zástupcu žalovaného. Ten v záverečnej reči v celom rozsahu poprel nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur a poukázal najmä na to, že žalobca svoje tvrdenia o strese a psychických následkoch nepodložil žiadnymi objektívnymi dôkazmi. Poukázal tiež na neprimeranosť požadovanej sumy v porovnaní s náhradami priznávanými v prípadoch podstatne závažnejších zdravotných následkov alebo psychických tráum. Zároveň zdôraznil, že tvrdenia o útoku pred inými osobami ani tvrdenia o obmedzení v bežnom živote samy osebe nepreukazujú zásah takej intenzity, ktorý by odôvodňoval priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd sa s uvedenou argumentáciou v podstatných bodoch stotožňuje. Nemožno totiž zamieňať samotnú skutočnosť, že žalobca bol fyzicky napadnutý a utrpel zranenia, s automatickým vznikom nároku na ďalšiu peňažnú satisfakciu za nemajetkovú ujmu. Skutočnosť, že došlo k zásahu do práva na zdravie, sama osebe neznamená, že každý takýto zásah musí byť navyše kompenzovaný samostatnou náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že zdravotná ujma žalobcu bola objektívne vyjadrená a ohodnotená znaleckým posudkom a že bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia boli znalcom vyčíslené v rozsahu 150 bodov, predstavujúcich sumu 4.290 eur. Tým nie je povedané, že priznanie bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia automaticky vylučuje akúkoľvek inú formu satisfakcie. Pri posudzovaní konkrétneho nároku je však potrebné zabrániť tomu, aby boli tie isté nepriaznivé zdravotné dôsledky zohľadňované opakovane bez toho, aby žalobca preukázal ďalší, osobitný zásah do osobnostnej sféry. 65. V predmetnej veci žalobca nepreukázal, že by popri samotnej zdravotnej ujme a jej dôsledkoch, ktoré boli zohľadnené pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, vznikla ďalšia kvalifikovaná ujma spočívajúca v zásadnom a dlhodobom narušení jeho osobného, rodinného, spoločenského alebo pracovného života. Súd pritom osobitne zohľadnil, že žalobca v čase úrazu mal 26 rokov a predmetnú udalosť subjektívne vnímal ako významný zásah do svojich životných plánov. Je pochopiteľné, že zranenie v období, keď sa pripravoval na konkrétny profesionálny kurz a usiloval sa o pracovné uplatnenie v novom odbore, mohlo byť pre neho frustrujúce a mohlo viesť k pocitu premárnenej príležitosti. Z vykonaného dokazovania však nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že samotné zmeškanie konkrétneho termínu kurzu a následné neúspešné pracovné uplatnenie predstavovali trvalý zásah do osobnostnej integrity žalobcu. Významnú úlohu tu zohráva aj časový odstup a ďalší vývoj situácie. Zo samotnej výpovede žalobcu vyplynulo, že kurz napokon absolvoval, hoci až neskôr, a že od novembra 2025 vykonáva inú prácu. Rovnako uviedol, že predtým ukončil pracovný pomer v Nórsku a že jeho rozhodovanie o ďalšom pracovnom smerovaní súviselo aj s jeho vlastným subjektívnym pocitom vyhorenia v predchádzajúcej manažérskej pozícii. Súd sa musel vysporiadať aj s tvrdením žalobcu, že predmetný incident viedol k dlhodobej zmene jeho osobnosti a spoločenského života. Žalobca uviedol, že sa stal introvertnejším, prestal navštevovať podniky, stratil časť známych, odsťahoval sa a návšteva Slovenska, resp. Rožňavy, mu incident pripomína a je pre neho traumatizujúca. Tieto tvrdenia však neboli podporené výpoveďami osôb z jeho blízkeho okolia ani inými objektívnymi dôkazmi. Žalobca pritom sám uviedol, že nemal potrebu psychologickej liečby a psychologické vyšetrenie nepreukázalo závažné psychologické problémy. Za týchto okolností nemožno na základe samotného subjektívneho opisu žalobcu spoľahlivo určiť, či a v akom rozsahu došlo k trvalej zmene jeho spoločenského života, aký bol jej skutočný rozsah a či bola jej príčinou práve predmetná udalosť. Dôkazné bremeno v tomto smere spočívalo na žalobcovi. Súd pritom nespochybňuje jeho právo tvrdiť a preukazovať subjektívne prežívanie ujmy, avšak pre priznanie peňažnej náhrady bolo potrebné, aby tvrdená intenzita a trvanie

zásahu boli podložené aj ďalšími dôkazmi. Súd preto dospel k záveru, že v konaní síce bola preukázaná existencia zásahu do práva žalobcu na zdravie, avšak nebola preukázaná existencia takých osobitne závažných následkov v jeho osobnej, rodinnej, spoločenskej alebo pracovnej sfére, ktoré by presahovali rámec dôsledkov samotného zranenia a odôvodňovali priznanie samostatnej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. 66. Súd preto uzatvára, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia ani rozsah takej nemajetkovej ujmy, ktorá by dosahovala intenzitu odôvodňujúcu priznanie peňažnej náhrady. Žalobca síce preukázal samotnú ujmu na zdraví a jeho subjektívne tvrdenia o ďalších následkoch nemožno úplne odmietnuť, avšak nepreukázal ich objektívny rozsah, intenzitu, trvanie ani takú príčinnú súvislosť s konaním žalovaného, ktorá by opodstatňovala priznanie samostatnej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur. Súd pritom prihliadol na všetky žalobcom uvádzané okolnosti – na fyzické utrpenie, dobu práceneschopnosti, obmedzenia v stravovaní a spánku, tvrdené zmeny vzhľadu, psychické prežívanie, tvrdené obmedzenie spoločenského života, pracovnú príležitosť, ako aj tvrdené dopady na rodinné vzťahy. V žiadnej z uvedených oblastí však nebolo preukázané, že by išlo o následok tak závažný, dlhodobý a objektívne doložený, ktorý by v spojení s ostatnými okolnosťami odôvodňoval priznanie požadovanej peňažnej satisfakcie. Súd preto žalobu v časti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur ako nedôvodnú zamietol. Tento záver neznamená spochybnenie samotnej protiprávnosti konania žalovaného ani bagatelizovanie ujmy, ktorú žalobca v dôsledku útoku utrpel. Znamená iba to, že pri vykonanom dokazovaní nebolo preukázané splnenie podmienok pre priznanie ďalšej, samostatnej peňažnej satisfakcie za nemajetkovú ujmu v rozsahu požadovanom žalobcom. 67. Podľa § 251 CSP, trovy konania su´ vsˇetky preuka´zane´, odo^vodnene´ a u´cˇelne vynalozˇene´ vy´davky, ktore´ vzniknu´ v konani´ v su´vislosti s uplatnˇovani´m alebo bra´neni´m pra´va. 68. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, su´d prizna´ strane na´hradu trov konania podlˇa pomeru jej u´spechu vo veci. Ak mala strana vo veci u´spech len cˇiastocˇny´, su´d na´hradu trov konania pomerne rozdeli´, pri´padne vyslovi´, zˇe zˇiadna zo stra´n nema´ na na´hradu trov konania pra´vo. 69. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o na´roku na na´hradu trov konania rozhodne aj bez na´vrhu su´d v rozhodnuti´, ktory´m sa konanie koncˇi´. O vy´sˇke na´hrady trov konania rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti rozhodnutia, ktory´m sa konanie koncˇi´, samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su ´dny u´radni´k. 70. Podľa § 257 CSP, vy´nimocˇne su´d neprizna´ na´hradu trov konania, ak existuju´ do^vody hodne ´ osobitne´ho zretelˇa. 71. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o náhrade trov konania. Výrok o trovách konania vychádza z § 255 CSP a je uplatnením zásady úspechu v sporovom konaní. Výrok o trovách konania vychádza z § 255 CSP a je uplatnením zásady úspechu v sporovom konaní. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadal na skutočnosť, že žalobca si v spore uplatnil viacero nárokov. Žalobca bol úspešný v dvoch nárokoch o zaplatenie bolestného (k zastaveniu konania nedošlo z dôvodov na strane žalobcu, ale z dôvodu čiastočného plnenia po podaní žaloby zo strany žalovaného) a čiastočne v časti majetkovej ujmy týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania, neúspešný bol v nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Nakoľko sa jedná o rozdielne nároky, ktoré sa obsahovo nezhodujú a nie je dobre možné určiť pomer úspechu strán, súd dospel k záveru, že strany mali v spore čiastočný úspech a preto v súlade s § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd nezistil a strany ani netvrdili žiadne okolnosti odôvodňujúce rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je mozˇne´ podatˇ odvolanie v lehote do 15 dni´ odo dnˇa jeho dorucˇenia na Okresnom su´de Rožňava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 pi´sm. m) CSP). V odvolani´ sa ma´ popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania, a si´ce ktore´mu su´du je urcˇene´, kto ho robi´, ktorej veci sa ty´ka, cˇo sa ni´m sleduje, podpis, spisova´ znacˇka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviestˇ, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napa´da, z aky´ch do^vodov sa

rozhodnutie povazˇuje za nespra´vne (odvolacie do^vody) a cˇoho sa odvolatelˇ doma´ha (odvolaci´ na ´vrh) (§ 363 CSP). Odvolanie mozˇno odo^vodnitˇ len ty´m, zˇe: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej mozˇno odo^vodnitˇ aj ty´m, zˇe pra´voplatne´ uznesenie su ´du prvej insˇtancie, ktore´ predcha´dzalo rozhodnutiu vo veci samej, ma´ vadu uvedenu´ v odseku 1, ak ta´to vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinny´ dobrovolˇne nesplni´, cˇo mu uklada´ vykonatelˇne´ su´dne rozhodnutie, opra´vneny´ mo^zˇe podatˇ na´vrh na vy´kon exeku´cie podlˇa osobitne´ho za´kona (za´k. cˇ. 233/1995 Z.z.).