Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 5C/8/2026 7826200364 28. 07. 2026 JUDr. Filip Kunca ECLI:SK:OSRV:2026:7826200364.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rožňava, sudcom JUDr. Filipom Kuncom, v spore žalobcu Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 50 050 907, zastúpený Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o. so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice – Juh, IČO: 47 240 482 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX C., t.č. D. E. B. XX, F. C., o zaplatenie 2 000,- eur s príslušenstvom takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 2 000,- eur odo dňa 14.04.2026 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.02.2026 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2 000,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. 2. Na odôvodnenie žaloby žalobca v podstatnom uviedol, že medzi žalovaným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom bola dňa 26.07.2023 uzatvorená Zmluva o kúpe prenajatej veci (ďalej len „zmluva“). V rámci zmluvy sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi dohodnuté mesačné nájomné za užívanie nižšie uvedených nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec Rozložná, okres C., a to : 1) pozemok, parcela registra „C“ č. XX/X o výmere 329 m2, druh pozemku: Záhrada, evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, v spoluvlastníckom podiele žalobcu 1/2, vedenom Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, 2) pozemok, parcela registra „C“ č. XX/X o výmere 119 m2, druh pozemku: Záhrada, evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, v spoluvlastníckom podiele žalobcu 1/2, vedenom Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, 3) pozemok, parcela registra „C“ č. XX/X o výmere 715 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na liste vlastníctva č. XX, v spoluvlastníckom podiele žalobcu 45/200, vedenom Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, mesačné nájomné vo výške 500,- eur splatné k 25. dňu kalendárneho mesiaca bezprostredne predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa nájomné platí. Prehľad platieb obsahuje Príloha č. 1 Zmluvy. Uviedol, že ku 16.02.2026 je žalovaný v omeškaní s úhradou splátok 1 - 4/8 (4 x 500), ktoré predstavujú sumu vo výške 2 000,- eur. Žalobca žiadal priznať aj zákonný úrok z omeškania zo žalovanej sumy počnúc dňom doručenia žaloby na súd. 3. Žalovaný vo včas doručenom odpore proti platobnému rozkazu namietal, že žalobcom tvrdený nárok nebol preukázaný a v požadovanom rozsahu neexistuje. Žalovaný uviedol, že po ukončení dedičského konania po poručiteľovi G. B. nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v k. ú. C.. Potvrdil,
že dňa 26.07.2023 došlo k uzatvoreniu zmluvy o kúpe prenajatej veci. Žalovaný argumentoval, že v čase uzatvorenia zmluvy vychádzal z predpokladu, že bude schopný svoje záväzky riadne plniť, no došlo k zásadnej zmene jeho pomerov, nakoľko sa mu rozpadlo manželstvo, poukázal na starostlivosť o maloleté deti, presťahovanie sa do Českej republiky, konflikty so spoluvlastníkom nehnuteľnosti a nemožnosť reálne užívať predmet zmluvy. Tieto okolnosti mali podľa žalovaného zásadný dopad na jeho schopnosť plniť záväzky. Poukázal tiež na to, že sa situáciu snažil riešiť aktívne a v dobrej viere, keďže kontaktoval zástupcu žalobcu telefonicky, informoval ho o svojej nepriaznivej situácií, oznámil mu, že nemá finančné prostriedky na splácanie a navrhol mu riešenie formou odkúpenia podielu žalovaného za 4 000 eur. Zo strany žalobcu malo byť prisľúbené spätné kontaktovanie, ku ktorému však nedošlo a vec nebola riešená dohodou. Ďalej namietal, že žalobca nepreukázal, že existuje dlh vo výške 2 000,- eur, nepredložil dôkazy o platbách, neposkytol žalovanému súčinnosť a poukázal na nemožnosť riadneho užívania nehnuteľnosti, čo má podľa názoru žalovaného vplyv na oprávnenosť nároku. V závere žalovaný uviedol, že má diagnostikované onkologické ochorenie – rakovinu lymfatických uzlín. V dôsledku svojej práceneschopnosti bol prepustený zo zamestnania a v súčasnosti nedisponuje finančnými prostriedkami na úhradu uplatneného nároku. Okrem toho sa stará o štyri deti, pričom jedno z nich má zverené do pestúnskej starostlivosti, čo podstatným spôsobom zaťažuje jeho sociálnu a finančnú situáciu. Preto žalovaný považoval nárok žalobcu za neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi. Preto žiadal, aby súd žalobu zamietol. 4. Žalobca v replike namietal, že žalovaný v odpore neuvádza žiadne relevantné právne skutočnosti, ktoré by spochybňovali uplatňovaný nárok žalobcu. Žalovaný nijakým spôsobom nespochybňuje samotnú existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami, nespochybňuje uzatvorenie zmluvy o kúpe prenajatej veci, ani svoju povinnosť uhrádzať dohodnuté splátky. Naopak, z obsahu odporu podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný si bol vedomý svojich zmluvných povinností, avšak z dôvodu svojej nepriaznivej osobnej, sociálnej a zdravotnej situácie ich nebol schopný riadne plniť. Takéto tvrdenia však podľa žalobcu nemožno považovať za relevantnú právnu obranu voči riadne vzniknutému a preukázanému peňažnému nároku žalobcu. Námietku žalovaného, že žalobca údajne nepredložil relevantné dôkazy o vzniku pohľadávky, jej výške a oprávnenosti žalobca považoval za nepravdivú a v rozpore s obsahom súdneho spisu. S poukazom na predložené dôkazy mal žalobca za to, že riadne uniesol svoje dôkazné bremeno, keď preukázal existenciu záväzkového právneho vzťahu, vznik povinnosti žalovaného platiť dohodnuté splátky, konkrétnu výšku neuhradených splátok, omeškanie žalovaného, ako aj predžalobnú komunikáciu a výzvu na plnenie. Na druhej strane žalovaný nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorým by preukázal úhradu žalovanej sumy, zánik záväzku, neplatnosť zmluvy alebo inú právnu skutočnosť spôsobilú spochybniť uplatnený nárok žalobcu. Samotné všeobecné popretie nároku bez konkrétnych skutkových tvrdení a bez predloženia dôkazov pritom nemôže predstavovať úspešnú procesnú obranu. Žalobca ďalej v podstatnom uviedol, že tvrdenia žalovaného o jeho nepriaznivej osobnej, rodinnej, zdravotnej a sociálnej situácii nemajú žiadny vplyv na existenciu ani splatnosť žalobou uplatneného peňažného nároku. Žalovaný navyše sám potvrdzuje existenciu zmluvy a prevzatie zmluvných záväzkov, keď uvádza, že pri jej uzatvorení predpokladal, že ich bude schopný riadne plniť. Tvrdenie o obmedzenom užívaní predmetu zmluvy zostalo úplne nepreukázané, keďže žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutkové okolnosti ani nepreukázal, že by voči žalobcovi uplatnil akýkoľvek právny prostriedok ochrany. Žalobca preto považuje za nedôvodnú aj námietku rozporu uplatneného nároku s dobrými mravmi, keďže si v konaní uplatňuje riadne vzniknutý, zmluvne dohodnutý a splatný peňažný nárok. Osobné, rodinné, zdravotné ani sociálne pomery žalovaného nemôžu mať vplyv na jeho povinnosť splniť prevzatý zmluvný záväzok. S poukazom na uvedené skutočnosti je podľa žalobcu zrejmé, že žalobca riadne preukázal vznik aj výšku uplatneného nároku, žalovaný existenciu zmluvného vzťahu ani svoje neplnenie fakticky nespochybnil, odpor žalovaného neobsahuje relevantnú právnu obranu a žalovaný nepredložil žiadne dôkazy spôsobilé spochybniť žalobcom uplatnený nárok. Obranu žalovaného v podanom odpore považoval za účelovú, postavenú na ničím nepodložených tvrdeniach, a nemôže obstáť ani z hľadiska právneho, ani z hľadiska skutkového. 5. Žalovaný v duplike opakovane poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav a skutočnosť, že sa stará o štyri deti. Disponuje iba príjmom zo sociálnych dávok a nemocenského poistenia. Zároveň uviedol, že napriek svojej situácií nemá záujem sa vyhýbať vyriešeniu veci a má záujem o zmierlivé vyriešenie sporu. V prípade, ak súd dospeje k záveru o existencii pohľadávky žalobcu, žiadal súd o prihliadnutie na jeho sociálnu situáciu a zdravotné pomery a o umožnenie úhrady dlžnej sumy formou primeraného splátkového kalendára podľa jeho reálnych možností.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi na pojednávaní konanom dňa 28.07.2026 v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť riadne ospravedlnil a zároveň vyslovil súhlas s tým, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav : 7. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 26.07.2023 Zmluvu o kúpe prenajatej veci (č.l. 5) podľa § 269 v spojitosti s § 489 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca ako prenajímateľ sa v zmysle tejto zmluvy zaviazal prenechať žalovanému ako nájomcovi do nájmu a užívania nehnuteľnosti v katastrálnom území C. špecifikované v bode II. zmluvy ako 1) parcela registra „C“ č. 20/4 o výmere 329 m2, druh pozemku: Záhrada, evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, v spoluvlastníckom podiele žalobcu 1/2, 2) parcela registra „C“ č. 21/4 o výmere 119 m2, druh pozemku: Záhrada, evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, v spoluvlastníckom podiele žalobcu 1/2, 3) parcela registra „C“ č. 21/2 o výmere 715 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na liste vlastníctva č. XX, v spoluvlastníckom podiele žalobcu 45/200. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať žalobcovi nájom vo výške 500,- eur mesačne bez DPH, pričom prvá splátka nájomného je splatná dňa 25.07.2023. Podľa bodu IV., ods. 11 zmluvy nájomca je povinný uhradiť dohodnutú sumu nájomného vždy vopred, do 25. dňa kalendárneho mesiaca bezprostredne predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu za ktorý sa nájomné platí, na účet prenajímateľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy, a to na základe záväzného prehľadu platieb, ktorého je obsahom prílohy I tejto Zmluvy, obsahujúci podrobnosti o výškach, lehotách splatnosti a ďalších identifikačných údajoch, týkajúcich sa úhrad nájomného podľa tejto zmluvy. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva dohoda zmluvných strán na dobe nájmu na dobu určitú a to na obdobie 8 (slovom: osem) kalendárnych mesiacov od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci , v ktorom je splatné prvé mesačné nájomné. Z bodu VII. zmluvy tiež vyplýva dohoda zmluvných strán o povinnosti oznámiť druhej zmluvnej strane zmenu adresy pre doručovanie a všetky iné zmeny. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na tom, že pre právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy je rozhodujúce právo Slovenskej republiky a zmluva sa riadi najmä ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. 8. Z prílohy č. 1 zmluvy – Prehľad platieb (č.l. 8) vyplýva, že žalovaný mal uhradiť na účet žalobcu osem splátok, každá vo výške 500,- eur mesačne so splatnosťou 25. dňa toho ktorého mesiaca v období od júla 2023 do februára 2024. 9. Z obsahu predložených lekárskych správ a záznamov žalovaného (č.l. 61-63) a potvrdení o vyplatených dávkach nemocenského poistenia (č.l. 64-67) súd zistil, že žalovaný trpí rakovinou lymfatického systému, v dôsledku ktorej je práceneschopný, pričom poberá nemocenské dávky, ktoré za mesiac február až máj 2026 predstavovali sumu 9 911,00 Kč (február), 11 154,00 Kč (marec), 9 816,00 Kč (apríl) a 11 613,00 Kč (máj). 10. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/313/20216 – 54 zo dňa 26. januára 2017 bolo zistené, že súd zveril žalovanému maloleté deti H. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti a maloletú J. K., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti s tým, že matku L. K. zaviazal prispievať na výživu maloletých detí, na každé dieťa po 27,13 eur mesačne. 11. Z potvrdení o štúdiu zo dňa 21.04.2026 (č.l. 74-76) súd zistil, že maloleté deti v starostlivosti žalovaného si plnia školskú dochádzku na Základnej škole Soběslav (H. B., A. B. a I. B.), resp. na Strednej škole remeselnej a základnej škole Soběslav (J. K.). 12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 16. Podľa § 489 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, (1) Zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. (2) Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu. 17. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 18. Podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“), (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 19. Súd po oboznámení sa so stanoviskami strán sporu a po vykonanom dokazovaní s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 20. V danom prípade bol zmluvný vzťah sporových strán založený na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci podľa cit. § 489 a nasl. Obchodného zákonníka. Pri vzniku zmluvného vzťahu žalobca vystupoval ako prenajímateľ, ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keďže v predmete jeho podnikateľskej činnosti je aj prenájom nehnuteľností, čo vyplýva z verejne dostupného výpisu z obchodného registra. Žalovaný ako nájomca je v zmluve označený ako fyzická osoba, dátumom narodenia, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. 21. Žalobca teda pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ, teda osoba, ktorá koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti, preto je potrebné tento zmluvný vzťah posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Ak si zmluvné strany za danej situácie v zmluve o kúpe prenajatej veci dohodli, že ich zmluvný vzťah sa bude spravovať režimom Obchodného zákonníka, takéto dojednanie je v zmysle § 52 ods. 2, druhá veta Občianskeho zákonníka neplatné. Avšak keďže ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka nevylučuje použitie zmluvných typov obsiahnutých v záväzkovej časti Obchodného zákonníka, právny základ záväzku je potrebné podriadiť pod príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, t.j. § 489 Obchodného zákonníka, no pri posudzovaní ostatných otázok napr. premlčania, uznania záväzku, zmluvných pokút, úrokov z omeškania je potrebné preferovať Občiansky zákonník, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 22. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný sa predmetnou zmluvou zaviazal uhrádzať žalobcovi za užívanie nehnuteľností bližšie špecifikovaných v zmluve nájomné vo výške 500,- eur mesačne. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že nájomné vo výške 500,- eur mesačne bolo splatné vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca od júla 2023 do februára 2024, a to v ôsmich splátkach podľa prílohy č. 1 zmluvy. Preto je neopodstatnená námietka žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal svoj nárok, keďže tento bol riadne preukázaný písomne uzavretou zmluvou medzi ním a žalobcom. 23. Pokiaľ žalovaný spochybňoval výšku žalobcom uplatneného peňažného nároku, súd poukazuje na to, že existencia záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi celkovú sumu 4 000,- eur počas ôsmich mesiacov vyplýva priamo zo zmluvného dojednania medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvnými stranami. Žalobca si pritom v tomto konaní neuplatnil celú dohodnutú sumu, ale iba jej časť zodpovedajúcu prvým štyrom splátkam.
24. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že spravidla každá z procesných strán preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia. Skutočnosť, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti, čo je spravidla objektívne nemožné, odôvodňuje výnimku z dôkaznej povinnosti - presun dôkazného bremena na protistranu (negatívna dôkazná teória). To znamená, že negatívna dôkazná teória sa uplatňuje až vtedy, ak strana objektívne nemôže preukázať negatívnu skutočnosť pomocou dôkazu opaku, pričom takúto možnosť má protistrana, napr. veriteľ nemôže preukázať, že mu dlžník nezaplatil, ale dlžník môže preukázať, že veriteľovi zaplatil. 25. Za situácie, keď žalovaný tvrdil, že uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný, bolo v zmysle procesnej povinnosti tvrdenia podľa cit. § 151 ods. 2 CSP a dôkaznej povinnosti na strane žalovaného preukázať, že predmetnú spornú časť záväzku už žalobcovi uhradil. Žalovaný však žiadny dôkaz preukazujúci splnenie tejto časti záväzku nepredložil, preto súd v zhode so žalobcom považoval túto obranu za účelovú. Súd zároveň pri hodnotení procesnej obrany žalovaného prihliadol aj na jeho následné vyjadrenia obsiahnuté v písomnej duplike, v ktorej uviedol, že napriek svojej nepriaznivej situácii nemá záujem vyhýbať sa vyriešeniu predmetnej veci a prejavil záujem o jej zmierlivé vyriešenie. Zároveň v prípade, ak súd dospeje k záveru o existencii žalobcom uplatnenej pohľadávky, požiadal o zohľadnenie svojej sociálnej a zdravotnej situácie a o umožnenie úhrady prípadného dlhu formou primeraného splátkového kalendára podľa svojich reálnych možností. Uvedené vyjadrenia žalovaného nasvedčujú, že žalovaný si je vedomý existencie svojho záväzku voči žalobcovi. Jeho procesná obrana preto nebola spôsobilá účinne spochybniť tvrdenie žalobcu o vzniku a výške dlhu, keďže žalovaný nepreukázal zánik predmetného záväzku ani inú skutočnosť, ktorá by vylučovala jeho povinnosť uhradiť žalobcovi požadovanú sumu 2 000,- eur. Ako správne argumentoval žalobca, na uvedenom nemení nič ani súčasná nepriaznivá sociálna situácia žalovaného, strata jeho zamestnania, ani jeho zdravotné komplikácie, pretože tieto nie sú zákonným dôvodom pre zánik platne vzniknutého peňažného záväzku. Výkon práva žalobcu pre subjektívne ťažkosti žalovaného nemožno považovať za v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež neobstojí ani argumentácia, že žalovaný fakticky nehnuteľnosti nevyužíval, keďže ani táto skutočnosť sama o sebe nespôsobuje zánik záväzku, pričom nebolo preukázané, že by žalobca žalovanému v ich užívaní bránil. Súd preto dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok vo výške 2 000,- eur je dôvodný. 26. Žalovaný žiadal, aby mu súd v prípade, ak sa žaloba ukáže ako dôvodná, umožnil splácať predmetnú sumu formou splátkového kalendára. Súd však nezistil dôvod na to, aby tejto žiadosti žalovaného v zmysle § 232 ods. 4 CSP vyhovel. Žalovaný neuviedol žiadnu konkrétnu sumu mesačnej splátky, ktorú navrhuje uhrádzať, a preto súd nemal možnosť posúdiť, či takto neurčená, resp. nekonkretizovaná výška splátok je vzhľadom na výšku dlhu a okolnosti prípadu primeraná a spôsobilá viesť k jeho riadnej úhrade. Súd zároveň zohľadnil aj stanovisko zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 28.07.2026, keď uviedol, že aj po prípadnom vyhovujúcom rozsudku je tu priestor pre žalovaného na splátky v rámci dohody o urovnaní. To znamená, že žalobcovi a žalovanému nič nebráni, aby súdom judikovaná pohľadávka bola splácaná za podmienok, ktoré si strany sporu medzi sebou dojednajú v rámci nimi dohodnutého splátkového kalendára. 27. Žalobca požadoval priznať aj zákonný úrok z omeškania zo žalovanej sumy. Ako už bolo uvedené, hoci zmluvné strany si v zmluve o kúpe prenajatej veci dohodli, že ich zmluvný vzťah sa bude spravovať režimom Obchodného zákonníka, takéto dojednanie je v zmysle § 52 ods. 2, druhá veta Občianskeho zákonníka neplatné, preto súd pri určení úroku z omeškania vychádzal z právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ktorý je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejší. 28. Podľa § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 29. Súd v zmysle cit. § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 2 000,- eur odo dňa 14.04.2026 do zaplatenia. Žalobca nepreukázal doručenie výzvy žalovanému na plnenie. Súd mal tak za to, že žalovaný
bol prvýkrát vyzvaný na plnenie sumy dňom doručenia žaloby v tejto veci a to je deň 13.04.2026. Až nasledujúcim dňom 14.04.2026 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením tejto sumy, nie dňom doručenia žaloby na súd, ako sa nesprávne domnieva žalobca. Výška úroku z omeškania je určená v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 33. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. K aplikácii ust. § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Z uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. 34. V danom prípade súd dospel k záveru, že hoci bol žalobca v tomto konaní úspešný a mal by nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, na strane žalovaného súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP, aj keď žalobca sa k možnosti aplikácie tohto ustanovenia vyjadril na pojednávaní, že nevidí na to dôvod. 35. V konaní bolo preukázané, že žalovaný trpí závažným onkologickým ochorením – rakovinou lymfatických uzlín, ktorá zasahuje do jeho osobného a pracovného života. Žalovaný sa zároveň stará o štyri maloleté deti, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku, pričom voči týmto má vyživovaciu povinnosť. Súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadol aj na túto skutočnosť, keďže vyživovacia povinnosť predstavuje zákonnú povinnosť rodiča zabezpečovať základné životné potreby nezaopatrených detí a nemožno ju pri hodnotení sociálnych a majetkových pomerov žalovaného vnímať ako okolnosť bez významu. Žalovaný musí v dôsledku svojho zdravotného stavu a nepriaznivej príjmovej situácie zabezpečovať nielen vlastné nevyhnutné životné potreby, ale zároveň plniť rodičovské povinnosti voči štyrom deťom, pričom matka L. K. má platiť výživné na deti v celkovej výške 108,52 eura (t.j. 27,13 eura na dieťa á 4). Suma výživného predstavuje podľa názoru súdu len marginálny príspevok na zabezpečenie potrieb maloletých detí. Príjem žalovaného v súčasnosti predstavujú nemocenské a sociálne dávky. Súd okrem týchto sociálnych aspektov zároveň zohľadnil vyjadrenie žalovaného, ktorý sa ešte pred začatím konania snažil vzniknutý spor so žalobcom vyriešiť mimosúdne. K dohode však nedošlo v dôsledku neposkytnutia potrebnej súčinnosti zo strany žalobcu, ktorý mal žalovanému sľúbiť, že ho ešte bude kontaktovať, avšak tak neučinil. Uvedené žalobca v konaní nepoprel. Súd má za to, že nepriznaním náhrady trov konania žalobcovi nedôjde k závažnému zásahu do jeho práv ani k neprimeranému oslabeniu jeho ekonomického postavenia. Vzhľadom na zdravotný stav žalovaného, jeho nepriaznivé sociálne pomery, vyživovaciu povinnosť voči štyrom maloletým deťom a jeho snahu
vyriešiť spor mimosúdne súd dospel k záveru, že v predmetnej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce postup podľa § 257 CSP. Preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).