Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 8P/90/2026 7826201718 26. 08. 2026 JUDr. Jarmila Dušáková ECLI:SK:OSRV:2026:7826201718.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, C. XXX, XXX XX D., dieťa rodičov - matky - E. B. D. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale G. XXX (A.. H.), prechodne I. J., K. L. XXXX/XX M. A. B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale I. B., E. XXX/XX, v konaní na návrh otca o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto rozhodol: I. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. B., nar. XX. XX. XXXX v zmysle ktorej dohody maloletý A. B., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otc, s tým, že obaja rodičia budú oprávnení a povinní zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. II. Matka maloletého – E. B., nar. XX. XX. XXXX sa z a v ä z u j e platiť výživné na maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX v sume 150,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletého, počnúc dňom 26. 08. 2026. III. Rodičia sa dohodli , že styky matky s maloletým budú sa realizovať na základe dohody rodičov. IV. Súd mení vo výroku I.
neobmedzené
a budú
rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7P/262/2019 – 32 zo dňa 5. 11. 2019
V. Žiaden z účastníkov
n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Navrhovateľ, otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.07.2026 domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. 2. Na pojednávaní konanom dňa 26.08.2026 došlo medzi rodičmi maloletého dieťaťa k uzavretiu rodičovskej dohody ohľadne zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v zmysle ktorej dohody sa maloletý A. zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Matka maloletého dieťaťa sa zaviazala prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca, počnúc dňom 26.08.2026. Súd styky matky s maloletým dieťaťom neupravoval s tým, že sa budú realizovať na základe vzájomnej dohody rodičov maloletého dieťaťa.
3. Kolízny opatrovník v konaní zastupujúci maloleté dieťa vyjadril súhlas s uzavretou rodičovskou dohodou, nakoľko dohoda rodičov sleduje najlepší záujem maloletého dieťaťa. 4. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 5. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody vychádzal z citovaných zákonných ustanovení, pričom sám zákonodarca preferuje pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, dohodu rodičov maloletého dieťaťa ohľadom zverenia do osobnej starostlivosti, úpravy styku, výživného, či správy majetku maloletého dieťaťa. Súd má za to, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby rodičia pristupovali k tejto otázke zmierlivo, dobrovoľne a dobromyseľne a nevytvárali priestor pre konflikty, rozpory a v konečnom dôsledku negatívny vplyv na samotné dieťa. Pokiaľ sa rodičia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výšky výživného dokážu dohodnúť a súd má za to, že takáto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa, súd navrhovanú rodičovskú dohodu schváli. 6. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody vychádzal z vyššie uvedených zákonných kritérií a nakoľko má za to, že navrhnutá dohoda je v záujme maloletého dieťaťa pričom s navrhovanou rodičovskou dohodou vyjadril súhlasné stanovisko aj kolízny opatrovník, súd rodičovskú dohodu schválil a premietol ju do výrokov rozhodnutia. 7. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 2 ods. 1/ CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 221 ods. 1/ CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak a/ je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo b/ to ustanovuje tento zákon. 10. Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. 11. S poukazom na vyššie citované ustanovenia a na skutočnosť, že účastníci konania sa na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, vzdali práva na podanie odvolania, predmetný rozsudok neobsahuje rozsiahle odôvodnenie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove. Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) . Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Podľa § 376 ods. 1,2,3 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu. Účastník, ktorý sa vzdal práva podať odvolanie, účinné odvolanie voči rozsudku podať nemôže.