Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Senica 24P/65/2023 2623220148 11. 07. 2024 JUDr. Boris Buľubaš ECLI:SK:OSSE:2024:2623220148.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Senica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľky: U. W., D.. XX.XX.XXXX, H. N. A.É. O. XX, XXX XX A. O., proti manželovi: Š. W., D.. XX.XX.XXXX, H. N. A. O. XX, XXX XX A. O., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: O. W., D.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Vajanského 17, 905 01 Senica, takto rozhodol: I. Súd manželstvo U. W., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a S. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v A. O., zapísané v knihe manželstiev bývalého miestneho národného výboru v A. O., vo zväzku L.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a. II. Maloleté dieťa O. W., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky - U. W., nar. XX.XX.XXXX, pričom matka maloletého je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. III. Otec S. W., nar. XX.XX.XXXX sa zaväzuje platiť na výživu maloletého O. W., nar. XX.XX.XXXX, sumu 50 eur mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. IV. Stretávanie sa otca s maloletým O. W., nar. XX.XX.XXXX sa neupravuje. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde dňa 14.12.2023 domáhala, aby súd jej manželstvo rozviedol a maloletého O. zveril do jej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnila tým, že k vážnemu nedorozumeniu medzi manželmi prišlo postupom času, keď manžel začal nadmerne požívať alkohol. To vyústilo do častých hádok, ktoré viedli k tomu, že ich vzťah ochladol. Postupne sa citovo odcudzili, vytratila sa láska a dôvera. Vzťahy medzi nimi sú rozvrátené. 2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu na rozvod manželstva a úprave práv a povinností k mal. O. nevyjadril. Manžel sa na pojednávanie dňa 19.03.2024 ani na pojednávanie dňa 11.07.2024 nedostavil. Doručenie predvolania na pojednávanie dňa 19.03.2024 mal vykázané náhradným spôsobom. Doručenie predvolania na pojednávanie dňa 11.07.2024 mal vykázané riadne a včas, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky, sobášnym listom (č.l. 4), rodným listom (č.l. 5), oznámením UPSVaR (č.l. 21), oznámením obce A.. O. (č. l. 22), oznámením Sociálnej poisťovne (č. l.
23 - 25), oznámením o zárobkoch (č. l. 26, 27), rozhodnutím Sociálnej poisťovne o dôchodku (č. l. 29), správou z prešetrenia pomerov (č. l. 30) a zistil tento skutkový stav: 4. Zo sobášneho listu (č.l. 4) mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 13.02.1988, u obidvoch sa jedná o prvé manželstvo. 5. Z rodného listu (č.l. 5) súd zistil, že z manželstva pochádza maloleté dieťa a to O. W., nar. XX.XX.XXXX. 6. Navrhovateľka pri výsluchu dňa 19.03.2024 (č.l. 31) uviedla, že ide o jej prvé manželstvo. Z manželstva pochádza 6 detí z toho maloletý je už len O. W.. Spolu s manželom bývala v spoločnej domácnosti v A.. O. a odtiaľ sa odsťahovala asi pred X rokmi spolu so synom a s dcérou. Odišla z dôvodu, že v tom čase už nedokázala znášať vzťahy s manželom. Dovtedy ju manžel urážal, taktiež požíval alkoholické nápoje, vyvolával konflikty a stále sa hádali. V dôsledku toho sa zhoršil aj jej zdravotný stav a ochorela. Najprv išla bývať do C., kde bývali tri roky, potom sa presťahovali do Z., kde má prenajatý byt od súkromnej osoby. Za nájom platí 400,- eur mesačne a v byte býva so synom. Odvtedy spolužitie s manželom neobnovila a ešte aj v období, keď bývali v C. manžel zistil, kde býva a opitý chodil pred činžiak a urážal ju aj deti. Navrhovateľka deťom nezakazovala, aby sa stretávali s otcom. Nájomné platí vrátane energií. Je na invalidnom dôchodku, okrem toho však pracuje v nemocnici. Za lieky, ktoré užíva dopláca mesačne asi 20,- eur. V nemocnici pracuje na plný úväzok. Za stravu minie okolo 200,- eur. Syn O. chodí do prvého ročníka SŠ v Z., do školy dochádza každý deň, v škole sa nestravuje, matka mu pripravuje do školy jedlo, ktoré si so sebou zoberie. Jeho zdravotný stav je dobrý. Záujmy mimo školy nemá. Syn sa učí za murára - maliara. Oblečenie mu kupuje podľa potreby, nakoľko rastie. So synom sa jeho otec nestretáva a počas celého obdobia, čo spolu s manželom nebývajú, tento na syna výživné neplatí. Manžel je nezamestnaný a nie je evidovaný na UPSVaR. Pracuje na čierno. Zrejme pomáha na stavbách. Nie je vyučený - nemá učňovské vzdelanie. Nevie aký má príjem, ale celý aj tak prepije. Čo sa týka výživného od manžela ani nechcela, aby jej výživné na syna platil. Dcéra jej v súvislosti s pojednávaním hovorila, že manžel jej povedal, že jeho pojednávanie o rozvode nezaujíma a že mu mám dať pokoj. Navrhovateľka pri výsluchu dňa 19.03.2024 (č.l. 38) uviedla, že syn O. W. ukončil ročník tj. na SOU v Z., teraz sú prázdniny avšak zatiaľ nemá záujem pokračovať v štúdiu. Syn sa s otcom nestretáva. Čo sa týka výživného na syna toto doteraz stále zabezpečovala ona a postačuje, aby bolo rozhodnuté o minimálnom výživnom. Manžel zrejme pracuje na čierno a vykonáva pomocné práce na stavbách. Navrhovateľka v záverečnej reči uviedla, že sa pridržiava podaného návrhu a svojich vyjadrení. Žiada aby súd rozhodol o rozvode manželstva a zverení mal. O. do jej osobnej starostlivosti. 7. Kolízny opatrovník v záverečnej reči na pojednávaní dňa 11.04.2024 uviedol že sa pridržiava podanej správy a svojich vyjadrení. V prípade rozvodu navrhol aby bol mal. O. zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné primerané jeho fin. možnostiam, schopnostiam a potrebám maloletého s styk otca s maloletým, aby upravený nebol. 8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 21.02.2024 (č.l. 21) vyplýva, že matka poberá prídavok na dieťa v sume 60,- eur mesačne od 01/2024. Otec nepoberá ani nepoberal žiadne štátne dávky v sledovanom období. 9. Zo správy Sociálnej poisťovne (č.l. 23 - 25) vyplýva, že matka za obdobie posledných 12 mesiacov nebola poberateľkou dávky v nezamestnanosti, úrazového poistenia ani garančného poistenia. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške 440,10 eur mesačne. vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Otec za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberal žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. 10. Z oznámenia Obce A. O. zo dňa 22.02.2024 (č.l. 22) súd zistil, že otec býva v obci, patrí medzi sociálne slabších občanov s prejavmi závislosti n alkohole. Obe na neho neeviduje žiadne sťažnosti. V obci nevlastní žiadny majetok. Žije v prístavbe rodinného domu po jeho rodičoch spolu s rodinou jeho zosnulého brata. Otec má dlh za miestne poplatky a odpady v sume 1.348,52 eur. Matka sa odťahovala zo spoločnej domácnosti a to najmä z dôvodov jej nepriaznivého zdravotného stavu, nevyhovujúcej bytovej situácie rodiny, pretrvávajúceho alkoholizmu manžela, potreby zabezpečenia kvalitnej starostlivosti o syna O. a vnuka D..
11. Z potvrdení o príjme navrhovateľky súd zistil (č.l. 27), že navrhovateľka je zamestnaná vo fakultnej nemocnici AGEL Skalica a.s., kde za obdobie od 1/2023 do 12/2023 dosahovla priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 724,68 eur. 12. Zo správ kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov vyplýva, že matka žije s maloletým O. v 1 izbovom prenajatom byte. Maloletý má vlastnú posteľ a miesto na učenie a dostatok úložného priestoru na oblečenie. Matka pracuje ako upratovačka. Jej priemerný mesačný príjem je cca 700,eur. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške 440,- eur mesačne. Matka trpí na vysokú cukrovku. Maloletý navštevuje Odborné učilište C., elokované pracovisko Z., 1. ročník. Odbor murár - maliar. Výchovné problémy s ním nie sú. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti asi 5 rokov. Otec sa s maloletým nestretáva, nemajú žiadny kontakt. Otec sa nedostavil ani na informatívny pohovor, svoju prítomnosť neospravedlnil. Nepodarilo sa im s otcom s kontaktovať a vykonať pohovor. Maloletý sa vyjadril, že chce zostať s matkou. Na základe zistených skutočností ÚPSVaR navrhol aby v prípade rozvodu manželstva bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné primerané potrebám maloletého, finančným možnostiam a schopnostiam otca. 13. Podľa § 18 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 14. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela. 15. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 16. Podľa § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 17. Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 21. Čo sa týka konania v časti o rozvod manželstva, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 zákona o rodine), pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. So zreteľom na uvedené je potom zjavné, že ak uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov, a to s vedomím utvorenia takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jej harmonického fungovania, uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Z uvedeného vyplýva aj právo manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Citované ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. 22. V zmysle vyššie uvedeného súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené, pričom rozvrat je potrebné vyhodnotiť ako vážny a trvalý. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že príčiny rozvratu manželstva nie je možné v danom prípade odstrániť. Navrhovateľka a manžel navrhovateľky nebývajú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nežijú intímnym životom, a vo vzťahoch dospeli do takého štádia, keď ich manželstvo je nefunkčné, keďže reálne nenapĺňa všetky svoje funkcie a obnova spolužitia nie je možná. Navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala z dôvodu požívania alkoholu manželom a s tým súvisiacich nedorozumení a hádok. Manžel navrhovateľky sa k návrhu nijako nevyjadril. Na základe uvedeného súd rozhodol o rozvode manželstva. 23. Čo sa týka príčiny rozvratu manželstva, súd je názoru že jednou z príčin je, požívanie alkoholických nápojov manželom navrhovateľky a s tým súvisiacich nedorozumení a hádok a postupné odcudzenie sa. 24. Čo sa týka konania o úpravu pomerov manželov ako rodičov maloletého dieťaťa na čas po rozvode, súd mal preukázané, že po rozpade manželstva účastníkov, starostlivosť o maloletého O. zabezpečuje matka. U matky má maloletý vytvorené stabilné rodinné zázemie. V starostlivosti zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o zverení maloletého do starostlivosti matky a zároveň rozhodol, že matka bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
25. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi obidvoch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. 26. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z toho, že mal. O. je vo veku XX rokov, navštevuje strednú školu a jedná sa o zdravé dieťa. Matka uviedla náklady na stravu vo výške 200 eur mesačne, náklady na oblečenie nevedela uviesť, veci kupuje podľa potreby. Náklady matky na bývanie sú 400,- eur mesačne. Čistý mesačný príjem matky je 724,68 eur + prídavok na dieťa 60,- eur mesačne + invalidný dôchodok vo výške 424,80 eur. Otec je nezamestnaný, nemá žiadny oficiálny príjem, podľa tvrdení matky otec pracuje na čierno. 27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti platiace v súčasnosti a hlavne vzhľadom na vek dieťaťa, súd otcovi určil výživné vo výške 50,- eur mesačne. Súd takto určené výživné považuje za primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, a taktiež aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. 28. Čo sa týka úpravy stretávania sa otca s maloletým dieťaťom, matka nežiadala upraviť styk otca s maloletým a otec sa k veci nijako nevyjadril. Z toho dôvodu súd stretávanie sa otca s dieťaťom neupravil. 29. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).