Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Senica 21Csp/17/2025 2625201655 16. 07. 2025 JUDr. Božena Michaláčová ECLI:SK:OSSE:2025:2625201655.3
Uznesenie Okresný súd Senica v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, zast. Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie, že dlh neexistuje, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Tunajšiemu súdu bola doručená dňa 04.02.2025 žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že dlh vyplývajúci zo Zmluvy o bežnom účte v Sk k programu služieb č. 3520033101/3100 zo dňa13.03.2006 neexistuje a súčasne, aby súd rozhodol, že žalovaný nie je veriteľom zo Zmluvy o bežnom účte v Sk k programu služieb č. 3420033101/3100 zo dňa 13.03.2006 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou ĽUDOVÁ BANKA, a.s. so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123. 2. Súd zistil, že o právnych vzťahoch zo Zmluvy o bežnom účte v Sk k programu č. 3420033101/3100 zo dňa 13.03.2006 uzatvorenej medzi Ľudovou bankou a.s. a žalobcom bolo rozhodované v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/40/2012-18, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 17.04.2012. 3. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 4. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 5. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ust. § 230 CSP tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú súd je povinný prihliadať ex offo. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, vedie to k zastaveniu konania. Uvedená prekážka nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O totožnosť veci ide vtedy, ak je daná totožnosť účastníkov konania a predmetu konania vyplývajúceho z rovnakých skutkových dôvodov a ak ide o to isté plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten kto bol v predchádzajúcom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní, alebo má postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania. 6. Súd vychádzal taktiež z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/41/2021, v zmysle ktorého ,,Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe aj podľa
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/100/01, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 110/2003, podľa ktorého právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkového základu. Z hľadiska postupu súdu nie je rozhodujúce, či sa určovacou žalobou žalobca domáha určenia existencie práva alebo určenia neplatnosti zmluvného dojednania“. 7. Z hľadiska posúdenia danosti prekážky res iudicata je nepochybné, že konaním právoplatne skončeným na Okresnom súde Senica pod. zn. 4C/40/2012 ide vo vzťahu k prejednávanému sporu o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko bolo právoplatne rozhodnuté žalobou o plnenie a teda výrok platobného rozkazu sp. zn. 4C/40/2012 zo dňa 26.03.2012 tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k neskôr podanej žalobe o určenie, že dlh neexistuje. Taktiež z hľadiska ustanovenia § 230 CSP pritom nie je podstatné, že žalovanému bolo priznané plnenie na podklade platobného rozkazu. Platobný rozkaz má takisto účinky právoplatného rozsudku, preto nie je možné pripustiť situáciu, aby jedno konanie najskôr právoplatne priznalo žalobcovi právo na plnenie a následne iné súdne rozhodnutie deklarovalo, že právny základ toho istého právoplatného plnenia daný nie je. Ak žalobca nesúhlasil s vydaným platobným rozkazom, mal možnosť podať voči nemu odpor, ktorého podaním by sa platobný rozkaz zrušil a súd by v danej veci nariadil pojednávanie, na ktorom by boli preskúmané všetky uvádzané tvrdenia žalobcu. 8. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa domáha prejednania veci (právnych vzťahov zo Zmluvy o bežnom účte v Sk k programu služieb č. 3420033101/3100), o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, súd konanie s poukazom na ust. § 230 CSP zastavil. 9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 12. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.