Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Senica 25P/14/2025 2625201983 16. 04. 2025 Mgr. Peter Guček ECLI:SK:OSSE:2025:2625201983.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom ako navrhovatelia, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., F. XX/X, právne zastúpená: JUDr. Ján Pekar, advokát so sídlom Skalica, Potočná 191/39 a G. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E., H. XXXX/ XX, o návrhu starých rodičov: G. C., nar. XX.XX.XXXX a I. C., nar. XX.X.XXXX, obidvaja trvale bytom J. H. XXX, na zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov takto rozhodol: I. Súd zveruje maloleté dieťa A. B., nar. X.XX.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti G. C., nar. XX.XX.XXXX a I. C., nar. XX.X.XXXX, ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica. III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica. IV. Súd styk rodičov s maloletým dieťaťom neupravuje. V. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 8P/32/2019-48 zo dňa 12.6.2019 v časti rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 10.2.2025 domáhajú, aby súd zveril maloletého A. B., nar. X.XX.XXXX do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti a rodičom určil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa každý sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Podanie návrhu odôvodnili tým, že zabezpečujú všetku starostlivosť o maloletého. Dieťa bolo po rozvode zverené do opatery matky, rozpory medzi nimi sa časom prehlbovali na denné hádky. Matka sa s maloletým nepripravovala na vyučovanie, nič mu nekupovala, všetky výdavky na dieťa zabezpečovali navrhovatelia. V roku 2024 sa matka bez vedomia navrhovateľov vydala a odsťahovala za manželom do E., dieťa nechala starým rodičom. Maloletý odmieta bývať s matkou. Matka za maloletým nechodí, nevolá mu, nemá o neho záujem, na jeho výživu neprispieva. Maloletý má brata K., ktorého si matka
zobrala do E.. Bratia sú v kontakte zriedka, matka nepodporuje ich súrodenecký vzťah. Otec po rozvode nemá o dieťa záujem, neplatí výživné, nestretáva sa s ním. 2. Matka s návrhom súhlasila, kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol návrhu vyhovieť. Otec maloletého sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie súdu sa nedostavil. Predvolanie na pojednávanie má otec vykázané riadne a včas prostredníctvom fikcie doručenia zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 10.4.2025. Nakoľko otec svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov a matky maloletého dieťaťa, rodným listom, správami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdením o poberaní náhradného výživného, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa, účtovnou závierkou, daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej osoby, lekárskymi správami, prehľadom nákladov, potvrdeniami o príjme, rozhodnutiami a oznámením sociálnej poisťovne, správou obce, odpismi registra trestov, potvrdeniami o nemocenských dávkach, potvrdeniami o dávkach dôchodkového poistenia, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, úradným záznamom, výpisom zo živnostenského registra, lustráciami, spisom Okresného súdu Senica sp. zn. SI-8P/32/2019 a zistil tento skutkový stav: 4. Z rodného listu maloletého A. B. súd zistil, že sa narodil dňa X.XX.XXXX matke C. B., nar. XX.X.XXXX a otcovi G. B., nar. X.X.XXXX. 5. Z rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 8P/32/2019-48 zo dňa 12.6.2019 mal súd preukázané, že ním bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletého A. a zároveň bol upravený výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva tak, že maloletý A. spolu s jeho bratom K. boli zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého z nich sumou 150,eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi upravený nebol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6.2019. 6. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica a Malacky zo dňa 26.2.2025, resp. zo dňa 3.3.2025 (č.l. 20-21) mal súd preukázané, že navrhovatelia a otec maloletého dieťaťa za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberali žiadne štátne dávky. Matka maloletého poberá prídavok na dieťa K. B., nar. XX.X.XXXX vo výške 60,- eur mesačne a je jej vyplácané náhradné výživné na maloletého K. od mesiaca marec 2024, v roku 2024 v celkovej sume 1.122,23 eura. Matka do mesiaca január 2025 poberala prídavok aj na maloletého A., výplata tejto dávky bola pozastavená ku dňu 31.1.2025, nakoľko vznikol dôvod na prešetrenie, či oprávnená osoba naďalej spĺňa podmienky nároku. 7. Oznámením Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 11.3.2025 (č.l. 63) mal súd preukázané, že rodičia za obdobie posledných 12 mesiacov poberali len dávky nemocenského poistenia, matka mala vyplatené dávky za obdobie od 1.7.2024 do 28.2.2025 v celkovej výške 1.341,90 eura a otec bol práceneschopný v období od 28.9.2024 do 24.10.2024, od 17.12.2024 do 20.12.2024 a od 5.2.2025 do 23.2.2025, celkovo mu boli vyplatené nemocenské dávky v sume 1.590,20 eura. Navrhovatelia sú poberateľmi starobného dôchodku. Z potvrdení o dávkach dôchodkového poistenia vyplýva, že navrhovateľ v súčasnosti poberá dôchodok vo výške 555,- eur mesačne a navrhovateľka v sume 499,80 eura mesačne. Z potvrdení o príjmoch súd zistil, že navrhovateľ poberá u zamestnávateľa J. L. C., E. čistú mzdu cca 61,75 eura mesačne. Matka maloletého mala príjem u tohto zamestnávateľa do júna 2024 v priemernej výške 305,eur mesačne. 8. Z lekárskych správ vyplýva, že maloletý A. má zdravotný stav dobrý, pre chorobu bol naposledy vyšetrený v januári 2023, je dispenzarizovaný pre skrátené Achilove šľachy na ortopédii. Navrhovatelia sú podľa potvrdenia lekára po zdravotnej stránke fyzicky i psychicky schopný starostlivosti o maloleté dieťa. 9. Z odpisov registra trestov zo dňa 24.2.2025 (č.l. 60-61) súd zistil, že navrhovatelia nemajú žiadny záznam v registri trestov. 10. Zo správy Obce J. H. zo dňa 27.2.2025 (č.l. 60) súd zistil, že obidvaja sa zdržiavajú na adrese trvalého pobytu, v rámci susedských, či iných občianskych spolunažívaní neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti, obec neeviduje žiadne písomne zaevidované porušenia zákona zo strany navrhovateľov.
11. Z výpisu zo živnostenského registra mal súd preukázané, že otec maloletého ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 26.9.2023. 12. Z úradného záznamu zo dňa 12.3.2025 (č.l. 69) súd zistil, že otec sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, na zistených telefónnych číslach opakovane nebol zastihnuteľný. Od 25.2.2025 je zamestnaný u J. K. K. E., zamestnávateľ u otca eviduje len adresu trvalého pobytu. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 14.3.2025 mal súd preukázané, že otec je práceneschopný od 8.3.2025, ako adresu zdržiavania počas PN uviedol adresu trvalého pobytu. Kontrolou liečebného režimu bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nezdržiava. Zásielka o vykonanej kontrole mu bola zasielaná aj na adresu M. X, E., kde býva len jeho otec, ktorý nemá vedomosť, kde sa syn zdržiava, nekomunikujú spolu. Súdu sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť skutočný pobyt otca, návrh na začatie konania spolu s ostatnými listinami mu bol preto doručený oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ustanovením § 116 ods. 2 CSP (č.l. 76). 13. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 11.3.2025 (č.l. 68) vyplýva, že maloletý A. sa nachádza od 6.12.2024 v starostlivosti starých rodičov, do tejto doby domácnosť obývala aj matka s maloletým K.. Matka sa dňa 29.11.2024 zosobášila s p. G. D., opustila domácnosť starých rodičov, následne si dňa 13.12.2024 prišla vyzdvihnúť maloletého K., o maloletého A. neprejavila záujem. Rodina obýva rodinný dom, ktorý je v osobnom vlastníctve starých rodičov, v domácnosti žije aj ich plnoletý syn p. J. C.. Maloletý má v domácnosti k dispozícii samostatnú detskú izbu, v ktorej má všetko potrebné vybavenie, domácnosť je udržiavaná v čistote a poriadku. Navrhovateľ je majiteľom firmy J. L. C. E., mesačný príjem z podnikania nevedel uviesť. Výdaje rodiny sú bežné. Matka žije so svojím manželom a maloletým K. v E. v byte vo vlastníctve rodičov manžela matky, matka s manželom a maloletým K. obývajú jednu izbu. Hygiena domácnosti je na priemernej úrovni. Matka je dlhodobo práceneschopná, poberá nemocenskú dávku v sume 196,- eur mesačne. Manžel matky je od 5.1.2025 zamestnaný vo firme C. E. E. ako SBS, príjem zo zamestnania je cca 900,- eur, toho času je taktiež práce neschopný. Matka na výživu maloletého A. neprispieva. Uviedla, že s maloletým je v kontakte cez sociálne siete, na dieťa sa informuje. Šetrenie s otcom sa nepodarilo vykonať, zdržiava sa na neznámom mieste. Maloletý navštevuje 5. ročník ZŠ N. N. E., darí sa mu dobre, nemajú s ním žiadne výchovné problémy. Uviedli, že s matkou maloletý nie je v kontakte, matka sa na dieťa neinformuje, nikdy nemali dobrý vzťah. Maloletý A. pri pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedol, že u starých rodičov sa má dobre, má ich veľmi rád, dobrý vzťah má aj so strýkom, s ktorým trávi veľa času. S matkou nemal nikdy dobrý vzťah, často ho odmietala. Veľa času trávila v izbe na počítači alebo telefóne. Spolu nechodili na výlety ani sa nijako nehrali. Chce zostať u starých rodičov. Kolízny opatrovník na základe prešetrenia pomerov zistil, že navrhovatelia majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa. Navrhol zveriť maloleté dieťa do ich náhradnej osobnej starostlivosti a rodičom určiť výživné primerane ich možnostiam, schopnostiam a potrebám maloletého dieťaťa. 14. Výsluchom navrhovateľov súd zistil, že na podanom návrhu trvajú. Navrhovateľ vypovedal, že matka nechala maloletého napospas starým rodičom, nemá vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého, v jednej izbe bývajú traja. Vydala sa, ani im o tom nedala vedieť. Išla za manželom, K. zobrala zo školy, ale A. nechala v škole. Maloletého nemôžu nikde zastupovať, ale všetko riešia. V ich domácnosti má maloletý vhodné podmienky, má vlastnú izbu. Zdravotný stav má dobrý. V súčasnosti rodičia na maloletého neplatia žiadne výživné. Príjmy má zo starobného dôchodku a podľa potvrdenia zamestnávateľa. Výdavky podľa doloženého prehľadu. Styk navrhol neupravovať, vedia sa dohodnúť. Odkedy matka odišla, nebola s maloletým v kontakte, možno jedenkrát spolu telefonovali. S otcom sa maloletý vôbec nestretáva, nevidel ho možno aj šesť rokov. Navrhovateľka vypovedala totožne, potvrdila, že maloletý k matke nechce ísť, sám sa vyjadril, že chce bývať u nich. Povedal, že nepôjde, lebo mamka by na neho zase kričala. Matka sa tajne vydala, pohádali sa s ňou aj kvôli deťom, nestarala sa o ne, deťom všetko kupovali, s maloletým sa od malička učili. Majú zabezpečené bytové podmienky pre starostlivosť o maloletého, vážnejšie zdravotné problémy nemá. Príjmy a výdavky má podľa listinných dôkazov, styk maloletého s rodičmi navrhla neupraviť. 15. Matka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že s návrhom súhlasí. Je zdravotne nespôsobilá, po operácii nohy. Nemá bytové pomery na zabezpečovanie starostlivosti aj o maloletého A.. Chcela by sa presťahovať, do budúcna by si maloletého A. zobrala do svojej starostlivosti. Od odchodu z domácnosti starých rodičov sa s maloletým nestretla, mala haváriu, bola na operácii. Keď spolu bývali,
kričala na neho, bola náladová. Chcela by to všetko zmeniť. Pri odchode si zobrala len jedno dieťa, maloletý A. povedal, že chce zostať u starých rodičov. Keď spolu bývali, ich vzťah bol normálny, teraz je trošku naškriepený. Styk navrhla neupravovať, vedia sa dohodnúť. Prídavky poberá len na jedno dieťa. Je práceneschopná od júna 2024. Výdavky na bývanie a stravu hradí manžel, nemá žiadne pravidelné mesačné výdavky ani výdavky súvisiace so zhoršeným zdravotným stavom. Na maloletého K. má výdavky na jedáleň 10,- eur, družinu 20,- eur, výlety podľa potreby. Nepije, nefajčí, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci. Je vyučená v odbore cukrár, v tomto odbore nepracovala. Výdavky na maloletého A. uvedené navrhovateľmi uznáva v celom rozsahu. Vyživovaciu povinnosť na maloletého si neplní. 16. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 17. Podľa § 44 zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. 18. Podľa § 45 ods. 1 až 8 zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. (2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. (3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. (4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. (5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. (6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. (7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. (8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich
vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. 19. Podľa § 81 ods. 1 zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. 20. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu prihliadol najmä na najlepší záujem maloletého a na jeho citové väzby k účastníkom konania, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. 23. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh je dôvodný. Pri rozhodovaní o zverení maloletého vychádzal najmä zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov a z výpovedí účastníkov konania. V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia majú k maloletému vytvorený veľmi blízky vzťah vzhľadom k tomu, že od malička býva v ich domácnosti. Navrhovatelia sa podieľali na jeho výchove a vzdelávaní, uspokojovali jeho potreby po citovej i materiálnej stránke. Je zjavné, že maloletý A. pociťuje k starým rodičom silné citové puto, keďže odmietol opustiť ich domácnosť po tom, čo sa jeho matka po vydaji odsťahovala. Maloletý vyjadril túžbu zostať u starých rodičov, kde fakticky trvale žije, cíti sa u nich dobre a prosperuje po všetkých stránkach. Kolízny opatrovník šetrením pomerov u navrhovateľov zistil, že majú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého a odporučil jeho zverenie do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Matka so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľov súhlasila, poukázala na jej súčasné nepriaznivé bytové podmienky, zhoršený zdravotný stav po havárii i narušený vzťah s maloletým. Z vyjadrení maloletého vyplynulo, že matka ho často odmietala a nevenovala mu pozornosť, nemá k nej vytvorené dostatočne silné puto. Nezáujem matky o maloletého A. je zrejmý aj z jej konania, keďže si do svojho nového domova zobrala len
mladšieho syna K. a na maloletého A. sa podľa vyjadrenia navrhovateľov neinformuje, ani sa s ním nestretla. Otec sa o maloletého dlhodobo nezaujíma, nevideli sa niekoľko rokov, v súčasnosti nie je známy ani jeho pobyt. Súd mal preukázané, že rodičia nezabezpečujú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a preto je potrebné rozhodnúť o náhradnej starostlivosti o maloleté dieťa. Na základe uvedených skutočností súd zveril maloletého A. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, ktorí sú jeho starými rodičmi, a to s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Súd mal preukázané, že navrhovatelia spĺňajú podmienky upravené v ustanovení § 45 ods. 1 zákona o rodine, t.j. majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, pričom osobné predpoklady a spôsob ich života zaručujú, že náhradnú osobnú starostlivosť budú vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd má za to, že u navrhovateľov bude mať maloletý bezpečné a stabilné výchovné prostredie, citové zázemie a vhodné podmienky pre svoj priaznivý fyzický, psychický i sociálny vývin, preto je v jeho najlepšom záujme, aby bol zverený do ich náhradnej osobnej starostlivosti. 24. Súd uvádza, že navrhovatelia sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého A. v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Majú právo a povinnosť mať dieťa pri sebe, vykonávať nad ním dohľad a zabezpečovať starostlivosť o jeho výchovu, zdravie, vzdelávanie, výživu a všestranný vývoj. Navrhovatelia majú právo zastupovať maloletého A. a spravovať jeho majetok len v bežných veciach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa (prijímanie výživného, dôchodkov, dávok a pod.). Majetok maloletého v určenom rozsahu sú povinní spravovať s náležitou starostlivosťou, prijaté výživné, dávky či dôchodky, ako aj výnosy z ich majetku použiť výlučne na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa. Pri výkone správy majetku na seba nesmú brať neprimerané majetkové riziká, t.j. ohrozovať uchovanie hodnôt či vykonávať pri správe majetku maloletého dieťaťa činnosť, pri ktorej je vysoká pravdepodobnosť straty a podobne. Rodičia maloletého A. budú vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria navrhovateľom. Súd poukazuje na ustanovenie § 45 ods. 9 zákona o rodine, podľa ktorého je povinnosťou súdu najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotiť výkon náhradnej osobnej starostlivosti a prípadne zvážiť obnovenie riadnej rodičovskej starostlivosti. 25. Súd v súlade s ustanovením § 81 ods. 1 zákona o rodine rozhodol aj o úprave vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému A.. Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (t.j. v danom prípade maloletého dieťaťa), ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať úsilie zabezpečovaniu výživy svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť a sú odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi. 26. Navrhovatelia vyčíslili mesačné náklady na dieťa nasledovne (č.l. 53): telefón 15,- eur, MHD 20,eur, vreckové 50,- eur, sporenie 60,- eur, krúžok 10,- eur, holička 7,- eur, potreby do školy 20,- eur, vitamíny 15,- eur, drogéria 20,- eur, obedy v škole 5,- eur, strava minimálne 250,- eur, oblečenie, výlety, škola v prírode 1.610,- eur ročne, t.j. cca. 134,- eur mesačne. Celkovo tak mesačné náklady na dieťa predstavujú cca. 606,- eur. Matka uvedené výdavky uznala v plnej výške. Ďalej súd zistil, že matka je zamestnaná v spoločnosti J. L. C., E. so sídlom v E., kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem vo výške 305,- eur (potvrdenie o príjme č.l. 55), od júla 2024 je práceneschopná, jej príjem v súčasnosti pozostáva len z dávky nemocenského poistenia v mesačnej výške cca. 196,- eur. Okrem toho poberá náhradné výživné a prídavok na dieťa K. B., ktoré však slúžia na uspokojovanie potrieb tohto dieťaťa. Vzhľadom na nízky príjem matky, z ktorého je schopná zabezpečovať len základné životné potreby, súd určil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t.j. aktuálne vo výške 37,53 eura (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Takto určené výživné predstavuje zákonné minimum, ktorým je povinný každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
27. Súd nemal preukázané osobné a majetkové pomery otca, nakoľko sa k návrhu nevyjadril a súdu sa nepodarilo zistiť jeho skutočný pobyt. Lustráciou v sociálnej poisťovni (č.l. 6) súd zistil, že otec bol v období posledných 12 mesiacov zamestnaný u štyroch zamestnávateľov, a to od 6.5.2024 do 28.5.2024 u spoločnosti O. E. E., E., J. v období od 4.7.2024 do 24.10.2024 u spoločnosti K., E.. E. D., J., od 25.10.2024 do 4.2.2025 u zamestnávateľa J. E. E., P. a naposledy bol zamestnaný v spoločnosti J. K. K. E.. J. od 25.2.2025 do 7.3.2025. Za obdobie od 05/2024 do 01/2025 dosiahol hrubý príjem nasledovne: 05/2024 – 372 eur, 07/2024 – 1.295,05 eura, 08/2024 – 1.546,04 eura, 09/2024 – 861,20 eura, 10/2024 – 272,42 eura + 310,72 eura, 11/2024 – 1.586,90 eura, 12/2024 – 782,16 eura, 01/2025 – 990,58 eura. Takto zistený hrubý príjem za jednotlivé mesiace súd pomocou mzdovej kalkulačky dostupnej na internetovej stránke Q. prepočítal na čistú mzdu a zistil, že za uvedené obdobie otec dosiahol čistý príjem zo zamestnania v celkovej výške cca. 5.616,- eur. Okrem toho otec poberal nemocenské dávky od sociálnej poisťovne (č.l. 65), ktoré mu boli vyplatené v celkovej výške 1.590,20 eura (111,- eur za 09/2024, 887,60 eura za 10/2024, 148,- eur za 12/2024 a 443,60 eura za 02/2025). Celkový príjem otca vrátane náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za obdobie 10 mesiacov (05/2024 do 02/ 2025) predstavoval 7.206,20 eura, t.j. mesačne v priemere 720,60 eura. Okrem maloletého A. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému maloletému dieťaťu. 28. Súd na základe zisteného skutkového stavu uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 150,- eur mesačne. Súd poznamenáva, že takto určené výživné presahuje odporúčanú výšku vyživovacej povinnosti rodiča podľa metodiky určovania výživného vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá zohľadňuje vek dieťaťa a počet vyživovacích povinností povinného rodiča. V jej zmysle výživné pre dieťa, ktoré navštevuje druhý stupeň základnej školy, by malo predstavovať 16 % z príjmu rodiča, ktorý má celkom dve vyživovacie povinnosti, čo by v danom prípade činilo cca. 115,- eur (720,60 eura x 16 %). Súd však musí v každom jednotlivom prípade brať do úvahy individuálne okolnosti zisteného skutkového stavu. V danom prípade sa súd odchýlil od odporúčanej výšky výživného v neprospech povinného rodiča z dôvodu, že otec dlhodobo nezabezpečuje starostlivosť o maloletého, vôbec o neho neprejavuje záujem, neplní si svoju vyživovaciu povinnosť, ako ani ostatné rodičovské povinnosti, ktoré v plnej miere zanedbáva. Súd má za to, že za daných okolností je na mieste, aby otec prispieval vo vyššej miere aspoň finančne. Zobral pri tom do úvahy aj pomerne vysoké náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. 29. Súd konštatuje, že je v schopnostiach a možnostiach povinného otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu v rovnakom rozsahu ako doteraz. Dosahuje síce nižší príjem ako pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti v roku 2019 (kedy dosahoval čistý príjem vo výške 900,- eur mesačne), je však potrebné zobrať do úvahy, že v poslednom kalendárnom roku pracoval u viacerých zamestnávateľov (celkovo u štyroch), možno teda uzavrieť, že je v jeho schopnostiach pracovať a dosahovať vyšší príjem (ako bol v konaní súdom zistený za posledných 12 mesiacov), z ktorého bude schopný plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd dáva povinnému otcovi do pozornosti, že je v jeho záujme a zároveň jeho povinnosťou nájsť si stabilnú prácu a podieľať sa na výžive svojho dieťaťa, ktoré nie je schopné sa samostatne živiť, a to v nevyhnutnej miere, t.j. v rozsahu jeho základných odôvodnených potrieb. 30. V súlade s ustanovením § 45 ods. 8 zákona o rodine uložil rodičom povinnosť poukazovať výživné Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica. Súd dodáva, že rozsudky o výživnom sú v zmysle ustanovenia § 44 CMP predbežne vykonateľné (t.j. ich doručením). Rodičia sú teda povinní platiť súdom stanovené výživné odo dňa doručenia rozsudku, táto povinnosť nie je viazaná na nadobudnutie právoplatnosti rozsudku. 31. Styk rodičov s maloletým dieťaťom súd neupravil, nakoľko navrhovatelia a matka sa zhodne vyjadrili, že sa vedia na styku v prípade potreby dohodnúť, pričom otec o stretávanie s maloletým nejaví záujem. 32. Zároveň súd týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 8P/32/2019-48 zo dňa 12.6.2019 v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (a to jednak v časti zverenia, ako aj v časti vyživovacej povinnosti a príjemcu výživného). 33. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany navrhovateľov, matky a kolízneho opatrovníka, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP. Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie otec maloletého dieťaťa v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 63, § 64 CMP). Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd aj bez návrhu (§ 376 ods. 3 CMP). Ten, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.) Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).