Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Senica 25Pc/9/2025 2625204530 16. 06. 2025 Mgr. Peter Guček ECLI:SK:OSSE:2025:2625204530.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, proti oprávnenej: D. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. E. XXX, o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa takto rozhodol: I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť A. B., nar. XX.XX.XXXX voči oprávnenej D. A., nar. XX.X.XXXX, ktorá mu bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 5P/60/2011-55 zo dňa 19.9.2011, s účinnosťou od 2.4.2025. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ tunajšiemu súdu doručil dňa 2.5.2025 návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu D. A., nar. XX.X.XXXX, a to s účinnosťou od 2.4.2025. Svoj návrh odôvodnil tým, že oprávnená je schopná samostatne sa živiť, z ktorého dôvodu mu voči nej zanikla vyživovacia povinnosť. 2. Z písomného vyjadrenia zo dňa 24.5.2025 (č.l. 15) vyplýva, že oprávnená s návrhom súhlasí. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oprávnenej, dohodou o zrušení vyživovacej povinnosti, vysvedčeniami o maturitnej skúške, personálnymi rozkazmi, spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 5P/60/2011 a zistil tento skutkový stav veci: 4. Súd mal zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 5P/60/2011 preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 5P/60/2011-55 zo dňa 19.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.10.2011, na základe ktorého bola schválená dohoda, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej D. A., nar. XX.X.XXXX zvýšenou sumou 100,eur mesačne, zo sumy 1.500,- Sk mesačne, splatných k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od 1.9.2011 zároveň určil, že otec nemá nedoplatok na zročnom výživnom. Zároveň bol zmenený rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 5P/2/2007-31 zo dňa 18.4.2007 v časti vyživovacej povinnosti. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 5. Z vysvedčenia o maturitnej skúšky zo dňa 24.5.2022 (č.l. 4) súd zistil, že oprávnená ukončila štúdium na F. B. G. H. H. I. vykonaním maturitnej skúšky dňa 24.5.2022. Z vysvedčenia o maturitnej skúške zo dňa 22.1.2024 (č.l. 3) súd zistil, že oprávnená ukončila štúdium na F. B. G. E. J. H. E. vykonaním maturitnej skúšky dňa 22.1.2024. Personálnym rozkazom riaditeľa riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa 29.1.2024 vymenoval dňom 1.2.2024 oprávnenú D. A., nar. XX.X.XXXX do hodnosti strážmajster. Účastníci konania uzatvorili dňa 2.4.2025 Dohodu o zrušení vyživovacej povinnosti, na
základe ktorej sa dohodli, že povinnosť A. B. voči D. A. platiť je príspevok na výživu zaniká ku dňu 2.4.2025. 6. Z písomného vyjadrenia oprávnenej výživným ako aj z jej výsluchu pred súdom vyplýva, že s návrhom na zrušenie výživného súhlasí. Uviedla, že je schopná sa samostatne živiť, pracuje v policajnom zbore už dva roky. Otec si vyživovaciu povinnosť plnil aj po skončení štúdia na strednej škoie, naposledy zaplatil výživné za mesiac máj 2025. Dodala, že trvá na zrušení výživného v zmysle priloženej dohody, a to k dátumu 2.4.2025. 7. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 8. Podľa § 75 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 9. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 10. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh je dôvodný. V danom konaní sa jedná o návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, z ktorého dôvodu súd v prvom rade skúmal, či vyživovacia povinnosť povinného otca voči plnoletému dieťaťu trvá alebo či zanikla. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine vyživovacia povinnosť trvá do momentu, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Zákon o rodine bližšie nedefinuje, kedy dieťa nadobúda schopnosť samé sa živiť, obsah tohto pojmu závisí vždy od individuálnych okolností konkrétneho prípadu. Všeobecne je možno konštatovať, že dieťa nadobúda schopnosť samé sa živiť, ak je schopné samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Trvanie vyživovacej povinnosti nie je viazané na dosiahnutie určitej vekovej hranice ani na dosiahnutie plnoletosti. Dosiahnutie plnoletosti má význam z hľadiska aplikovania určitých osobitostí v oblasti procesného ako aj hmotného práva, avšak táto skutočnosť je irelevantná pre určenie trvania vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Zákon o rodine neurčuje žiadny konkrétny vekový cenzus pre zánik vyživovacej povinnosti. Dosiahnutím plnoletosti vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti je viazaný na schopnosť dieťaťa samostatne sa trvalo živiť a uspokojovať všetky nevyhnutné svoje životné náklady z vlastných zdrojov. Do doby trvania vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu sa považuje aj štúdium ako sústavná príprava na povolanie na strednej a vysokej škole, nadstavbové štúdium. Pritom štúdium musí mať znaky „sústavnosti a cieľavedomosti.“ 11. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že oprávnená (plnoleté dieťa) je schopná samostatne sa živiť, nakoľko nebolo preukázané, že by študovala a pripravovala sa na svoje budúce povolanie, prípadne že by nebola schopná sa samostatne živiť, a teda podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine už navrhovateľ ako rodič nemá voči nej vyživovaciu povinnosť. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa ako rodiča voči
oprávnenému plnoletému dieťaťu, a to počnúc dňom 2.4.2025, t.j. v zmysle petitu návrhu, ktorým je súd viazaný, nakoľko sa jedná o návrhové konanie, hoci vyživovacia povinnosť povinného otca zanikla pred týmto dátumom, a to najneskôr dňom, kedy oprávnená začala vykonávať pracovnú činnosť. Súd dodáva, že nemožno uložiť rodičovi povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa v prípade, ak je dieťa schopné sa samostatne živiť. V tomto smere je rozhodujúce objektívne zistenie, či túto schopnosť dieťa nadobudlo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nevykonal dôkaz výsluchom povinného, a to z dôvodu nadbytočnosti. 12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).