Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Senica 21Csp/110/2024 6124369376 25. 04. 2025 JUDr. Božena Michaláčová ECLI:SK:OSSE:2025:6124369376.2
Uznesenie Okresný súd Senica v právnej veci žalobcu: Cestovná kancelária DAKA, s.r.o., Veterná 43, 931 01 Šamorín, IČO: 47 550 783, právne zast.: Jarabica, s.r.o., Kutlíkova 17/1755, 851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, proti žalovanej: Alexandra Hostinská, nar. 28.11.1965, Hollého 746/26, 905 01 Senica, o zaplatenie 74,00 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.08.2024 domáhal zaplatenia sumy 74,00 eur s príslušenstvom. 2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania rozhodol platobným rozkazom dňa 03.09.2024 sp. zn. 36Up/1492/2024 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 74,00 eur s príslušenstvom, spolu s náhradou trov právneho zastúpenia vo výške 109,19 eur a náhradou iných trov konania vo výške 25,00 eur. 3. Dňa 13.09.2024 bolo Okresnému súdu Banská Bystrica v zákonom stanovej lehote na podanie odporu doručené podanie žalovanej označené ako Odvolanie voči obvineniu ck Daka. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaná uviedla, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, žiadala platobný rozkaz zrušiť. 4. Dňa 16.07.2024 bolo tunajšiemu súdu doručené prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie žalobcu k odporu žalovanej v ktorom uviedol, že zotrváva na podanej žalobe, avšak v časti 48,10 eur berie žalobu späť a navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci v zmysle CSP. 5. Dňa 23.12.2024 bolo Okresnému súdu Senica doručené podanie žalovanej spolu s dokladom o úhrade čiastky 25,90 eur. 6. Žalobca dňa 18.02.2025 prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu späťvzatie žaloby a to v časti zostatku istiny vo výške 25,90 eur. V späťvzatí uviedol, že naďalej zotrváva na priznaní kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 25,90 eur od 26.10.2021 do 23.12.2024, t. j. sumy vo výške 4,40 eur a tiež žiada priznať náhradu trov konania. Dňa 24.04.2025 bolo doručené súdu späťvzatie žaloby a to v zostávajúcej sume 4,04 eur, predstavujúcu kapitalizovaný úrok z omeškania. Zároveň žalobca v podaní uviedol, že trvá na priznaní náhrady trov konania v celom rozsahu, nakoľko žalovaná žalovanú čiastku uhradila až po podaní žaloby.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 8. Vzhľadom k tomu, že žalobca svojím podaním zobral žalobu späť celkom, súd konanie zastavil. 9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd však musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby. O zavinení strany treba uvažovať z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku, pričom zodpovednosť súd skúma na oboch procesných stranách. Ak bola dôvodne podaná žaloba vzatá späť len pre správanie žalovaného, ktorý sa po podaní žaloby v plnom rozsahu zachoval v intenciách žalobného nároku, vtedy nesie zodpovednosť na zastavení konania žalovaný. Ak vezme žalobca v priebehu konania žalobu späť bez toho, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide na strane žalobcu o procesné zavinenie. 12. V danom prípade, žalobca zobral čiastočne žalobu spať a to v časti istiny vo výške 48,10 eur a v časti príslušenstva predstavujúci úrok z omeškania, bez toho, aby žalovaná uvedenú čiastku žalobcovi uhradila. Žalovaná žalovanú pohľadávku po podaní žaloby uhradila žalobcovi a to len v časti istiny 25,90 eur. Na základe uvedeného späťvzatia a úhrady časti žalovanej sumy, súd posúdil mieru úspechu jednotlivých strán v danom konaní. Úspech žalobcu bol v danom konaní 35 %, úspech žalovanej bol 65 % (100 – 35), čistý úspech žalovanej tak predstavuje 30% (65 % – 35 % = 30 %). 13. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, keď tieto nevyčíslil a naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania žalovanej princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak podľa obsahu spisu v konaní strane žiadne trovy nevznikli nevznikli, tieto ani nevyčísli je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Súd preto žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.