Text rozhodnutia
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa Spisová značka: 5Csp/75/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521201265 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2022 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková ECLI: ECLI:SK:OSSL:2022:8521201265.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanej: R.Z., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XX, XXX XX B. C., v konaní o zaplatenie 876,26 eur s prísl., takto r o z h o d o l : I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 20,- eur z a s t a v u j e . II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 823,70 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 823,70 od 4.11.2021 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 88 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.9.2021 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 876,26 eur s prísl. 2. V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 24.1.2018 uzavrel ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,zmluva“). Obsahom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.118,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 20-tich mesačných splátok vo výške á 58,86 eur so splatnosťou prvej splátky 15.2.2018. Žalobca poskytol žalovanej úver tak, že dňa 24.1.2018 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu, čo potvrdzuje výpis z úverového účtu žalovanej, ktorý žalobca predkladá v prílohe. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru žalovaná do dňa podania žaloby uhradila žalobcovi len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 294,30 eur, čo preukazuje výpis z úverového účtu žalovanej, ktorý žalobca predložil v prílohe žaloby. Na predžalobné výzvy žalovaná nereagovala. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca vyhlásil dňa 3.1.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaná voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 876,25 eur (838,50 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 17,76 eur z titulu dlžného poistného z úveru, 20,- eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 856,26 eur od 4.1.2019 až do zaplatenia. 3. Žaloba spolu s prílohami a s výzvou na vyjadrenie bola žalovanej doručená dňa 3.11.2021. Žalovaná sa k žalobe v stanovenej lehote, ani do dňa rozhodnutia súdu, nevyjadrila. 4. Žalobca 24.1.2022 doručil súdu čiastočné späťvzatie návrhu a vyjadrenie, v ktorom uvádza, že v súlade s ustanovením § 144 CSP berie návrh v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur späť a žiada, aby súd v tej časti konanie zastavil. 5. Podľa ustanovenia § 297 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. 6. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- eur, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 1.4.2021 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zverejnené na webovej stránke súdu dňa 18.2.2022 (§ 219 ods. 3 CSP). 7. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav: 8. Žalobca uzatvoril dňa 24.1.2018 so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len ,,zmluva“). Žalobca poskytol žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.118,- eur s tým, že žalovaná sa zaviazala splatiť tento úver žalobcovi v 20-tich mesačných splátkach, s výškou mesačnej splátky 58,86 eur. Ďalšie dohodnuté podmienky zmluvy: splatnosť 1. mesačnej splátky: 15.2.2018; splatnosť mesačnej splátky: k 15. dňu v mesiaci; konečná splatnosť úveru: 15.9.2019; výška úrokovej sadzby: 0,00 % p. a. - fixná; RPMN 0,00 % ; celková čiastka k zaplateniu 1.118,- eur; opis tovaru alebo služby: Samsung UE55MU6472. 9. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej dňa 24.1.2018 úver vo výške 1.118,- eur. Podľa prehľadu splácania spotrebiteľského úveru, žalovaná úver splácal pravidelnými splátkami do 18.6.2018, kedy uhradila poslednú splátku vo výške 58,86 eur. Celkom uhradila 294,30 eur. 10. Z dôvodu, že žalovaná neuhrádzala splátky úveru tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve, žalobca listom zo dňa 14.1.2019 nazvaným Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42768477480001 - Predžalobná výzva, vyzval žalobca žalovanú k úhrade dlhu vo výške 876,26 eur, ktorý nárok pozostáva z úverovej istiny 838,50 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 17,76 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur. Oznámenie malo byť odoslané žalovanej, podľa poštového podacieho hárku, dňa 15.1.2019. 11. Na výzvu súdu zo dňa 21.1.2022, aby žalobca v lehote 15 dní odo dňa doručila výzvy ozrejmil, akým spôsobom overovali príjmy a výdavky žalovanej R. Q. a aby predložil doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovanej pred tým, než dňa 24.1.2018 uzatvorili so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.118,- eur, žalobca uviedol, že „schopnosť klienta splácať úver žalobca posudzoval samostatne na základe informácii o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácii (príjmy, výdavky, rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných osôb a iné) uvádzaných pri žiadosti o úver. Každá takáto žiadosť o poskytnutie úveru je vyhodnocovaná individuálne a na základe všetkých údajov uvedených v zmluve a to automatizovaným systémom posúdenia žiadosti, ktoré je nastavené tak, aby boli preverené všetky informácie prostredníctvom internetových stránok, pričom sa využívajú najmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrola OP na stránke Ministerstva vnútra SR, či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, v úverovom registri SOLUS, NRKI a overenie v Sociálnej poisťovni. V registri SOLUS sa zhromažďujú informácie o klientoch neplniacich si svoje záväzky. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostávajú odpoveď, či má nesplatené záväzky v iných spoločnostiach, ktoré prispievajú do tohto registra. NRKI - je nebankový register klientskych informácií. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostávajú odpoveď o pozitívnych aj negatívnych existujúcich záväzkoch klienta. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od klienta (žalovaného), aby mal dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmu, z ktorého môže následne úver splácať. Pri schvaľovaní úveru sa posudzovalo okrem iných kritérií najmä zamestnanie a bonita klienta, ktorý musel mať v príjme obsiahnuté životné minimum v danom období a mesačnú splátku v stanovenej výške spolu s ďalšími jeho záväzkami. Všetky tieto kontroly sú uskutočnené na základe klientovho súhlasu. Žalobca už v konaní predložil súdu súhlas so spracovaním osobných údajov žalovaného v súvislosti s overením jeho bonity, ktorý obsahuje predmetné údaje.“ K vyjadreniu žiadne listinné dôkazy nepredložil. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 12. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. 13. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 14. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „ObZ“), sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonávať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 20. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 22. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 23. Podľa § 7 ods. 16, 17 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5. b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 24. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd dospel k právnemu záveru: 28. V prvom rade je potrebné uviesť, že vzhľadom na čiastočne späťvzatie žaloby žalobcom (podaním zo dňa 24.1.2022) v časti o zaplatenie 20,- eur, súd v súlade s hore citovanými zákonnými ustanoveniami § 144, § 154 ods. 1, 2 konanie v tejto časti zastavil. Súd pritom nezisťoval súhlas, resp. nesúhlas žalovanej, keďže v zmysle § 146 ods. 1 CSP, vzhľadom na štádium konania, sa neprihliada. 29. Súd posúdil hore označenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, uzavretú sporovými stranami dňa 24.1.2018, v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva o úvere je v tomto prípade aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných zákonných ustanovení o spotrebiteľských úveroch a o ochrane spotrebiteľa. 30. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcu a žalovanou bola dňa 24.1.2018 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a na základe, ktorej žalovanej bol poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.118,- eur, a ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 20 splátkach vo výške á 58,86 eur. Z uvedeného úveru žalovaná uhradila žalobcovi sumu celkom 294,30 eur. 31. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nespĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované ZoSÚ reflektujúc jeho eurokonformný výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. 32. Súd je toho názoru, že veriteľ nepostupoval v súlade s § 7 ods. 1, ods. 2 a § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy s odbornou starostlivosťou, keď nepreveril dôsledným spôsobom príjmy a výdavky žalovanej ako dlžníka z úverového vzťahu. Súd vychádzal z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.1.2018, kde sa neuvádzajú žiadne informácie, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalobca dôsledne preveroval príjmy a výdavky žalovanej, jej osobné a majetkové pomery, resp. jej finančnú situáciu a možnosť splácať úver. V tomto smere jediná informácia je obsiahnutá v listine pripojenej k zmluve, označenej ako „Zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb klienta, jeho skúsenosti a znalostí týkajúcich sa poskytovania finančných služieb a finančnej situácie klienta s ohľadom na povahu finančných služieb“, kde je však obsiahnuté iba vyhlásenie žalovanej, ktorým potvrdzuje, že považuje svoju finančnú situáciu za primeranú k požadovaným finančným službám a že disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na uhradenie jej záväzkov vyplývajúcich z poskytovaných finančných služieb. 33. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 34. Podľa názoru súdu údaje uvedené v zmluve, vo vzťahu k skúmaniu bonity, sa javia ako nedostatočné, nakoľko z nej nevyplýva, že by žalobca bol vôbec dotazoval žalovanú, pred uzavretím zmluvy, na jej finančnú situáciu, na jej príjmy a výdavky, domáci rozpočet a pod. 35. Napokon v tejto súvislosti nie je v podstate smerodajné to, aká bola reálne finančná, resp. majetková situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Splnenie odbornej starostlivosti znamená nielen povinnosť veriteľa zistiť majetkové pomery dlžníka, teda jeho príjmy a výdavky na základe jeho vyjadrenia, ale tieto skutočnosti taktiež aj preveriť, pričom súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že bonita dlžníkov v týchto prípadoch nie je dostatočne skúmaná a hlavne nie je preverovaná, keďže žalobca je nútený v mnohých prípadoch uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom svedčí aj množstvo sporov, ktoré žalobca vedie na súdoch. 36. Povinnosťou poskytovateľa úveru je vyhodnotiť úverovú schopnosť klienta tak, aby sa ubezpečil o objektívnej možnosti tohto klienta splácať úver nielen v čase poskytnutia úveru, ale v čase celého trvania úver. 37. Pokiaľ bol podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru obozretne a s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosť žalovaného splácať tento dlh, je zrejmé aj z dikcie zákona, že vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Porušenie odbornej starostlivosti má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Preto je potrebné, aby tieto okolnosti žalobca už pri podaní žaloby hodnoverne preukázal, aby ich mohol súd preskúmať. 38. Súd poukazuje na to, žiadal od žalobcu preukázanie splnenia odbornej starostlivosti, nakoľko v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené žiadne údaje o spôsobilosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver, k zmluve bol pripojený iba predložený občiansky preukaz. Žalobca neozrejmil, z akých dokladov veriteľ pri poskytnutí úveru vychádzal, v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy a nedoložil ich ani na výzvu súdu. 39. Takéto konanie veriteľa je konaním v rozpore s § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ a hrubým porušením odbornej starostlivosti, preto je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda žalobca má nárok iba na vrátenie istiny. 40. Keďže žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.118,- eur a zaplatila 294,30 eur, zostáva jej uhradiť rozdiel vo výške 823,70 eur. Preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu a vo zvyšku istiny (po zastavení konania v časti, kde žalobca vzal žalobu o zaplatenie sumy 20,- eur späť) žalobu zamietol. 41. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 43. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 44. Žalobca úver zosplatnil ku dňu 3.1.2019 a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalobca realizoval až listom zo dňa 14.1.2019, ktoré oznámenie mal zaslať žalovanej, avšak doručenie tohto oznámenia nepreukázal. Skutočnosť, kedy sa žalovaná dozvedela o zosplatnení úveru, má zásadný vplyv na rozhodnutie vo vzťahu k nároku žalobcu na príslušenstvo pohľadávky, konkrétne vo vzťahu k úrokom z omeškania. V danom prípade žaloba bola žalovanej doručená dňa 3.11.2021, teda žalovaná sa mohla preukázateľne dozvedieť o zosplatnení úveru najneskôr doručením podanej žaloby, t. j. 3.11.2021. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok zo omeškania z požadovanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, t.j. od 4.11.2021 a v prevyšujúcej časti žalobu, čo do úroku z omeškania, zamietol. 45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 46. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania práva. 47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej sumy. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 876,26 eur a bol úspešný v časti 823,70 eur čo predstavuje 94 %. V časti o zaplatenie sumy 52,56 eur bola úspešná žalovaná, t.j. v rozsahu 6 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovanej). Celková miera úspechu žalobcu je teda 88 % (94 - 6). Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 88 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.