Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 6Csp/47/2023 6123390398 20. 06. 2024 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2024:6123390398.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v právnej veci žalobcu: 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava–Staré Mesto, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpený: JUDr. Michal Barnovský, advokát, Námestie gen. Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 4.623,02 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou na upomínací súd Banská Bystrica domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.623,02 eur titulom porušenia zmluvných podmienok žalovaným, z uzatvorenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – dobrá pôžička zo dňa 8.9.2020. 2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.9.2023 vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 26Up/1426/2023, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor a vec bola postúpená Okresnému súdu Stará Ľubovňa. 3. V podanom odpore žalovaný uviedol, že v prípade predmetnej zmluvy ide o spotrebiteľskú zmluvu, formulovanú zmluvu, pripravenú vopred žalobcom a zmluvný vzťah sa spravuje právnym režimom Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5.000,- eur (bod 2.2 zmluvy), avšak z ďalších ustanovení predmetnej úverovej zmluvy, resp. predovšetkým z bodu 2.3 vyplýva, že suma vo výške 50,- eur bola žalovanému zo strany žalobcu okamžite stiahnutá ako poplatok za poskytnutie úveru pri čerpaní na účet v banke. Žalovaný je toho názoru, že zmluva obsahuje nesprávne uvedený údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru, nakoľko táto v sebe zahŕňa aj poplatok za poskytnutie úveru. V dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN. Na základe týchto skutočností s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko žalovaný bol povinný uhrádzať len istinu úveru, je otázne, či sa žalovaný dostal do omeškania a či mohlo dôjsť k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Ďalej žalovaný namietal, že žalobca neposúdil schopnosť žalovaného splácať predmetný úver s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aby skúmal jednak príjmovú stránku žalovaného, ako ani jeho výdavkovú stránku.
4. Žalobca v písomnom podaní uviedol, že žalovanému zaslal v rámci jednej bezhotovostnej transakcie v deň uzatvorenia zmluvy sumu 5.000,- eur. V zmluve dojednal so žalovaným v č.l. 2.2 odplatu za poskytnutie úveru vo výške 1 % zo sumy úveru, t.j. 50,- eur. Poplatok za poskytnutie úveru žalovanému žalobca stiahol z účtu až po výplate celého úveru, o čom predložil výpis z osobného účtu žalovaného, teda popiera náznak žalovaného, že mu žalobca vyplatil nižšiu čiastku, ako sa dohodli. K výške RPMN žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/183/2020, ako i na to, že zmluva obsahuje v č.l. 2.2 predpoklady výpočtu RPMN, ktoré sú i vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ďalej zmluva obsahu v č.l. 2.2 základné parametre a amortizačná tabuľka je prehľadné rozpísaná v č.l. 2.4. zmluvy. Žalobca navrhol vykonať dôkaz dopytom na Národnú banku Slovenska, aby sa vyjadrila k RPMN, konkretizovala, či existovalo v čase uzavretia spornej zmluvy o úvere opatrenie alebo iný vnútorný predpis NBS, na základe ktorej mali veritelia postupovať pri výpočte RPMN, aby predložila odborné vyjadrenie k tomu, k akému výpočtu RPMN na základe poskytnutých údajov dospela NBS, v akom rozsahu je prípadná matematická odchýlka vo výpočte RPMN prípustná z pohľadu NBS. Vo vzťahu k námietke, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, žalobca uviedol, že obrana žalovaného je špekulatívna, keďže do 28.12.2021 – deň zosplatnenia úveru – uhradil žalobcovi len sumu vo výške 943,68 eur, pričom istina predstavuje 5.000,- eur, a teda z celkového počtu splátok 96 žalovaný zaplatil iba 11. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Cdo/287/2021 a jeho záver, že poplatok za poskytnutie úveru z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Na základe tohto zotrval i na závere, že v zmluve o úvere je nesprávne uvedený údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru, ako i nesprávne uvedený údaj o RPMN, ktorý pri výpočte vychádzal z nesprávne uvedenej výšky poskytnutého úveru. Vo vzťahu k overeniu bonity žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nezistil a dokonca ani nezisťoval mesačné výdavky žalovaného, celkovú sociálno-ekonomickú situáciu žalovaného. Posudzovanie bonity zo strany žalobcu výlučne na životné minimum považuje žalovaný za formálne. Žalovaný je toho názoru, že žalobca porušil ust. § 7 ods. 1, 19, 20, 21, 23 a 27 zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda s poukazom na § 11 ods. 2 žalobca nie je oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie úveru a zároveň sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný bol povinný uhrádzať len istinu úveru, žalobcovi uhradil sumu 946,68 eur (k 28.12.2021) a podľa jeho názoru je otázne, či vôbec mohlo dôjsť k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. 6. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť i žalobcovu na pojednávaní, súhlasil s konaním v ich neprítomnosti. Uviedol, že žalobca trvá na doterajších písomných vyjadreniach. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na skutkovej i právnej argumentácii uvedenej v písomných podaniach. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje: 7. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 8.9.2020 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere – dobrá pôžička, predmetom ktorého bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanému vo výške 5.000,- eur. V zmluve boli uvedené tieto ďalšie údaje úveru: počet mesačných splátok 96, termín konečnej splatnosti 10.9.2028, výška mesačnej splátky 84,38 eur (bez poistenia), výške poslednej mesačnej splátky 83,31 eur, fixná úroková sadzba 13,10 %, RPMN banky 13,10 %, priemerná RPMN na trhu 9,43 %, odplata za poskytnutie úveru 14,10 %, najvyššia prípustná hodnota odplaty 18,86 %, celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť 8.149,91 eur, poplatok za poskytnutie úveru pri čerpaní na účet v banke 50,- eur, splatnosť prvej mesačnej splátky 10.10.2020. Žalobca dňa 1.12.2021 upozornil žalovaného na porušenie Zmluvy o úvere, pričom pohľadávka banky je viac ako 3 mesiace po splatnosti úveru vo výške 334,76 eur a vyzval ho na úhradu v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Zároveň upozornil žalovaného na oprávnenie vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaný prevzal upozornenie dňa 6.12.2021. Následne dňa 28.12.2021 žalobca zosplatnil úver k 28.12.2021 a vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 4.979,60 eur v lehote 10 dní. Žalovaný dňa 6.1.2022 prevzal oznámenie o zosplatnení úveru. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že žalobca dňa 8.9.2020 poukázal na účet sumu 5.000,- eur. Dňa 8.9.2020 stiahol z poskytnutého úveru sumu 50,- eur. Žalovaný zaplatil do vyhlásenia splatnosti sumu 943,68 eur, po vyhlásení predčasnej splatnosti uhradil žalobcovi sumu 76,30 eur.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 8. Podľa § 51 ods. 1, 2, 3, 4, OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 9. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 10. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 11. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch, ďalej len ZSÚ (platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. 12. Podľa § 2 písm. d) ZSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 13. Podľa § 2 písm. l) ZSÚ celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 14. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 15. Podľa § 7 ods. 16 ZSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
16. Podľa § 7 ods. 17 ZSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 17. Podľa § 7 ods. 20 ZSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. 18. Podľa 7 ods. 21 ZSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a) 19. Podľa § 7 ods. 23 ZSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu 20. Podľa § 7 ods. 27 ZSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa. 21. Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare. 22. Podľa § 9 ods. 2 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, 23. Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
24. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 25. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 26. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Súd dospel k záveru: 27. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 8.9.2020 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere – dobrá pôžička, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000,- eur (ďalšie parametre úveru viď bod 7. tohto rozhodnutia). 28. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie zastáva názor, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže veriteľ ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s dlžníčkou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku, zároveň je potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, predovšetkým zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ďalej zákon o ochrane spotrebiteľa a v neupravených otázkach Občiansky zákonník. Použitie Obchodného zákonníka prichádza do úvahy len v prípade, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda prednosť. 29. Medzi stranami sporu bolo sporné, či úverová zmluva spĺňa obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný namietal porušenie ust. § 9 ods. 2 písm. e) uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Je tej mienky, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 1 % z poskytnutej sumy t.j. 50,- eur, ktorý bol hneď po poskytnutí úveru odpísaný z úverového účtu dlžníka/žalovaného nie je správne uvedenie celkovej výšky úveru s poukazom na ust. § 2 písm. l) ZSÚ, teda ide o porušenie § 9 ods. 2 písm. e) ZSÚ. V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Cdo/287/2021 z 30.6.2022. Žalobca argumentoval, že žalovanému poskytol úver vo výške 5.000,- eur a tento mu bol zaslaný v rámci jednej bezhotovostnej transakcie v deň uzatvorenia zmluvy, pričom dojednal odplatu za poskytnutie úveru vo výške 1 % zo sumy úveru, a takúto prax aprobuje aj ustálená prax najvyšších súdnych autorít. Zároveň uviedol, že poplatok za poskytnutie úveru žalovanému stiahol z účtu až po výplate celého úveru. V tom smere poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/292/2021 z 26.1.2023. 30. Súd sa pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci priklonil k právnemu názoru vyjadrenému v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/287/2021. V bode 17 rozhodnutia sp. zn. 9Cdo/287/2021, je uvedené, cit.: „Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške úveru. V zmysle definície zákona o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň definuje osobitne aj pojem celkových nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu. Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Žalobkyňa tak síce formálne poskytla žalovanej finančné prostriedky v sume 8.000,- eur, avšak v dôsledku následného odpočítania poplatku za poskytnutie úveru s týmito finančnými prostriedkami žalobkyňa
nemohla disponovať a v skutočnosti jej bola ako úver poskytnutá suma nižšia, než bola deklarovaná v zmluve o úvere. Navyše v dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN, pretože dôsledkom neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre spotrebiteľa, do celkovej výšky úveru, bude podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru.“ Súd považuje za formálne splnenie si povinnosti výplaty dohodnutej - celkovej výšky úveru (v danom prípade 5.000,- eur) na účet dlžníka, v ktorej je zahrnutý poplatok za poskytnutie úveru, bez reálnej možnosti disponovať s touto sumou, nakoľko veriteľ si tento poplatok obratom „strháva“ z účtu dlžníka. Vzhľadom na tento prijatý záver, súd konštatuje, že v zmluve o úvere nie je správne uvedená celková výška úveru a ani správne uvedená – vypočítaná výška RPMN. 31. Ďalej sa súd zaoberal otázkou splnenia odbornej starostlivosť veriteľa pri posudzovaní schopnosti splácať úver žiadateľom o úver. Veriteľ bol podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch povinný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Pri posudzovaní úverovej schopnosti dlžníka bol veriteľ povinný brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem dlžníka a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Z odseku 2 § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch zároveň vyplýva, že veriteľ pri posudzovaní úverovej schopnosti dlžníka vychádza z informácii a dokladov poskytnutých na jeho žiadosť samotným dlžníkom a súčasne si je veriteľ povinný sám zabezpečiť informácie o dlžníkovi z príslušných databáz. Veriteľ pre posúdenie úverovej schopnosti dlžníka je povinný získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je potrebné ďalej overovať. Veriteľ musí disponovať takými informáciami o príjmoch a výdavkoch dlžníka, z ktorých bude schopný čo najobjektívnejšie posúdiť finančnú situáciu dlžníka. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je potrebné chápať ako situáciu, keď spotrebiteľ s poukazom na svoje pravidelné príjmy a výdavky disponuje dostatkom finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať spotrebiteľský úver v predpokladanej výške. 32. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že veriteľ zisťoval príjem dlžníka, keď tento v žiadosti o úver deklaroval dôchodok vo výške 372,- eur mesačne, pričom si tento príjem overoval dopytom v Sociálnej poisťovni. Žalobca zisťoval úverovú zaťaženosť dlžníka v úverovom registri, avšak zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálno-ekonomickú situáciu spotrebiteľa, čo znamená povinnosť zistiť nielen jeho príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. 33. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je podľa súdu dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Veriteľ dôsledne neskúmal výdavky spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb, pričom ak v zmluve uvádza mobilné číslo spotrebiteľa, tak minimálne náklad s jeho používaním má, rovnako tak žije v dome/byte, tzn. že sa minimálne musí podieľať na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti a taktiež musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie, ošatenie, čo veriteľ vôbec neskúmal. 34. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 sa výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, avšak uvedené ustanovenie nezbavuje povinnosti veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zisťovať reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb. Iba v prípade, ak by veriteľom zistené reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenia základných životných potrieb boli nižšie ako suma životného minima, tak pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať
úver musí vychádzať zo sumy životného minima a nie z reálne zistených nákladov. Veriteľ je však v každom prípade povinný zisťovať reálne náklady spotrebiteľa, čo v danom prípade žalobca nepreukázal. 35. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenia toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ ako dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. (viď rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18CoCsp/34/2023 z 29.2.2024) Žalobca vykonaným dokazovaním nepreukázal, že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne zisťoval výdavky žalovaného. 36. Keďže žalobca nepredložil potrebné dôkazy, ktorými by preukázal, že ako veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere s dlžníkom skúmal riadne jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd má za to, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou pri plnení svojej zákonnej povinnosti skúmať schopnosť dlžníka splácať spotrebiteľský úver, čo vedie k nemožnosti veriteľa požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň súd dospel k záveru, že veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže nepredložil žiadne dôkazy, aby schopnosť dlžníka splácať spotrebiteľský úver posudzoval s prihliadnutím k jeho pravidelným mesačným výdavkom. Uvedené má za následok, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch. 37. Žalobcovi ako veriteľovi tak vznikol nárok na zaplatenie dlžnej sumy z jednotlivých splátok úveru. Tie však žalobca nešpecifikoval. Teda, z ktorých konkrétnych žalovaným neuhradených splátok vyplýva výsledná suma. Bez toho súd nevedel posúdiť, či žalobcom uplatnený nárok (ako celkový súčet jednotlivých nesplnených splátok) bol správny a či nedošlo (ohľadne niektorých splátok) k premlčaniu nároku žalobcu podľa § 54a Občianskeho zákonníka. Bolo úlohou žalobcu v spore uviesť konkrétne skutkové tvrdenia, aké splátky žalovaný neuhradil, v akej výške, aký z nich nezaplatil úrok, čo celkovo predstavuje konkrétnu sumu. Žalobcovi boli všetky vyjadrenia žalovaného doručené, teda vedel aká je jeho argumentácia v spore, a aké skutočnosti namieta. Žalobca musí tiež niesť následok svojej neprítomnosti na pojednávaní, kde by o tomto nedostatku bol podľa § 181 ods. 2 CSP oboznámený. Súd nie je pritom povinný inak oznamovať predbežný právny názor (k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 27.10.2010 sp. zn. III. ÚS 2848/10). V sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu, uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť za účelom ich preukázania dôkazy tak, aby bol v spore úspešný vo vzťahu k nároku, ktorý žaluje. Podmienkou však je, aby súd vedel tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia, podporené príslušným dôkazmi podradiť (subsumovať) pod konkrétne ustanovenia právnej normy. Pritom platí, že súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať rozhodujúce skutočnosti z masy predložených dôkazov, aby tým nahrádzal procesnú nečinnosť žalobcu. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. V súlade so zásadou kontradiktórnosti konania nie je úlohou súdu zisťovať a robiť skutkové závery na základe vlastnej iniciatívy. Bolo by porušením aj zásady rovnosti strán sporu (a to najmä v prípade spotrebiteľskej veci), ak by súd tvoril skutkové tvrdenia za žalobcu, t.j. ak by vyhľadával v listinných dôkazoch skutočnosti, ktoré má žalobca tvrdiť. 38. V tomto smere súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoCsp/16/2024 z 24.4.2024, kde odvolací súd uviedol: „... v tomto smere v zhode s názorom okresného súdu poukazuje na jednu z podstatných náležitostí žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou je povinnosť tvrdenia, aby súd mohol rozhodnúť o uplatnenom nároku v zmysle uplatneného petitu. Žalobca svoj nárok v spore vymedzil ako plnenie z úveru, ktorý mal byť predčasne splatný. Ak by okresný súd namiesto zamietnutia žaloby priznal žalobcovi plnenie splatných splátok zo zmluvy o úvere bez toho, aby žalobca doplnil rozhodujúce skutkové tvrdenia v tomto smere (poznámka odvolacieho súdu:
napriek tomu, že na uvedené bol súdom prvej inštancie vyzvaný, pričom sa nezúčastnil ani nariadeného pojednávania, kedy sa mohol oboznámiť s predbežným právnym posúdením súdu) a navrhol prípadný eventuálny petit, by takýmto rozhodnutím prekročil rámec vymedzeného petitu, nakoľko by priznal plnenie z iného skutkové základu, než aký bol vymedzený v samotnej žalobe. Napriek tomu, že žalobca sa domáhal plnenia z rovnakej zmluvy, po skutkovej stránke tvrdil, že došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru. Ak by teda okresný súd bez procesnej aktivity žalobcu tomuto priznal uplatnený nárok v rozsahu splatných splátok spolu s príslušenstvom, tak by prekročil žalobný návrh, a to ešte v spore s ochranou slabšej strany v zmysle § 290 a nasl. CSP, ktorou bol žalovaný, čím by porušil zásadu „ne ultra petitum“, čo by spôsobilo porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12. 02. 2024).“ Zhodný názor zaujal i Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 2CoCsp/20/2020 z 23.9.2020. 39. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 40. Pre úplnosť súd uvádza, že návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom a odborným vyjadrením Národnej banky Slovenska zamietol, pretože tieto nesúviseli s námietkami žalovaného, nakoľko správnosť výpočtu RPMN závisela od správne uvedenej výšky úveru a vykonanie týchto dôkazov by bol neúčelné a nehospodárne pre toto konanie. O trovách konania súd rozhodol takto: 41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 44. V konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.