Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 3Er/255/2006 8506202294 23. 05. 2024 JUDr. Emília Mišenková ECLI:SK:OSSL:2024:8506202294.3
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa, so sídlom Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484, proti povinným: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, 2/ C. B., nar. XX.X.XXXX, obe bytom D. XXX, XXX XX D., v konaní o vymoženie 327,86 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd
z a s t a v u j e exekúciu.
II. Oprávnenému a povinným sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Cirbesovi, Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota nárok na náhradu trov exekúcie voči povinným v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 327,86 eur s príslušenstvom na základe vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočky v Starej Ľubovni, č. k. 700-198-4221/2003-13 zo dňa 4.8.2003 a XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX-XX zo dňa 27.8.2004. Súd vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Cirbesovi, Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota, dňa 11. 8. 2006 poverenie pod číslom 5710 * 010012. 2. Uznesením č. k. 3Er/255/2006-23 zo dňa 13.2.2018 súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane povinného tak, že namiesto pôvodného povinného E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D. povolil vstup do konania nových povinných, a to A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX, obe bytom D. XXX, XXX XX D.. 3. Dňa 9.7.2018 bolo súdu prostredníctvom súdneho exekútora predložené podanie povinných označené ako námietky proti exekúcii, v ktorom poukázali na uplynutie premlčacej doby pri práve priznanom právoplatným súdnym rozhodnutím s poukazom na ust. § 110 OZ. Súd vychádzajúc z obsahu predmetného podania, napriek jeho označeniu povinnými, predmetné podanie posúdil ako návrh povinných na zastavenie exekúcie. 4. K predmetnému návrhu povinných sa vyjadril oprávnený, pričom v uvedenom podaní iba uviedol, že dňa 29.7.2008 bola medzi ním a spoločnosťou RAVIL, s. r. o., uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej prešla pohľadávka na postupníka, spoločnosť RAVIL, s. r. o. Podľa názoru oprávneného, ktorý postúpil pohľadávky spoločnosti RAVIL s.r.o., nie je oprávnený nositeľom hmotného práva z exekučného titulu. V predmetnej zmluve o postúpení pohľadávky bolo v článku IV bod 3 uvedené, že oznámenie o postúpení pohľadávok ako aj dokladovanie tejto skutočnosti vykoná postupník na svoje
náklady, pričom Sociálna poisťovňa nemá vedomosť, či spoločnosť RAVIL, s. r. o., toto oznámenie zaslala. 5. Na základe výzvy súdu doručil súdny exekútor dňa 29.10.2019 oznámenie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že do vtedajšieho dňa nebol informovaný, že došlo k zmene účastníka konania, ani neboli doručené žiadne dokumenty preukazujúce zmenu účastníka na strane oprávneného. 6. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinné 8. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 9. Podľa § 277 ods. 1 zákona NR SR č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. 10. Podľa § 25 ods. 1 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z., o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. 11. Podľa § 25 ods. 2 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z., o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. 12. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinnom v čase vydania exekučného titulu, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej len „pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov). 13. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinnom v čase vydanie exekučného titulu, právoplatné a vykonateľné rozhodnutia možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. 14. Exekúciu možno vykonať aj proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, ak sa preukázalo, že na takú osobu prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností pokiaľ nevyplýval priamo z právneho predpisu, bolo potrebné preukázať listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom. Z ustanovenia § 251 ods. 4 OSP účinného do 30.06.2016 vyplýva, že na exekučné konanie sa použijú ustanovenia v prvej až piatej časti OSP účinného do 30.06.2016, ak EP neustanovuje inak. V praxi to znamená, že pokiaľ EP určitú procesnú situáciu neriešil, tak sa na jej riešenie použili príslušné ustanovenia OSP. To v prípade zmeny účastníka konania znamenalo potrebu aplikovať ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 OSP účinného do 30.06.2016. Pri rozhodovaní o zmene účastníka konania podľa tohto zákonného ustanovenia súd skúmal, či nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná a či zmenu účastníkov konania navrhol navrhovateľ (oprávnený) alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Pokiaľ tieto podmienky boli splnené, mal súd povinnosť návrhu na zmenu účastníka konania vyhovieť a to za podmienky, že pokiaľ došlo k zmene na strane oprávneného, musel ten, kto
mal vstúpiť na jeho miesto, ak sám návrh na zmenu účastníka nepodal, s takýmto návrhom súhlasiť. Súd poznamenáva, že v predmetnom exekučnom konaní nebola predložená žiadna zmluva o postúpení pohľadávky, pričom zo strany oprávneného nebol predložený ani návrh na zmenu účastníkov konania. Taktiež nebol súdu predložený ani prípadný súhlas so vstupom do konania v zmysle § 92 ods. 3 OSP. 15. Vo vzťahu k vyššie uvedenému podaniu oprávneného preto súd poznamenáva, že po preštudovaní predmetného exekučného spisu zistil, že v danom exekučnom konaní nebol doručený žiaden návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, kedy podľa oprávneného malo dôjsť k zmene účastníka na strane oprávneného postúpením pohľadávky na spoločnosť RAVIL s.r.o.. Navyše, oprávnený ani nepreukázal, že došlo k doručeniu návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného súdnemu exekútorovi, oprávnený teda ani neuniesol dôkazné bremeno. V tomto prípade súd uznesenie o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného nevydal, ani nevyhlásil. Hmotnoprávna zmena účastníka konania sa automaticky nepremieta do procesnej roviny. Z uvedeného dôvodu v predmetnom konaní na strane oprávneného naďalej vystupuje Sociálna poisťovňa. 16. Súd z vlastného podnetu opätovne preskúmal skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, nakoľko exekučný súd je oprávnený skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky. 17. Prvým exekučným titulom, na podklade ktorého prebieha táto exekúcia, je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky v Starej Ľubovni, č. k. 700-198-4221/2003-13 zo dňa 4.8.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.9.2003 a vykonateľnosť dňa 9.9.2003. Tento exekučný titul bol vydaný na základe zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni“). V zmysle ustanovenia § 25 zákona o Sociálnej poisťovni bolo možné predmetný exekučný titul vykonať v prekluzívnej lehote desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Desaťročná prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu uplynula dňa 2.9.2013. Súd konštatuje, že ak nie je ustanovené inak, posudzuje sa lehota, v ktorej možno rozhodnutie správneho orgánu vykonať podľa právneho predpisu, na základe ktorého bolo také rozhodnutie vydané. 18. Druhým exekučným titulom je rozhodnutie oprávneného zo dňa 27.08.2004, č. XXX-XXXXXXXXXXXXXX/XX-XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.10.2004 a vykonateľnosť dňa 22.10.2004. Predmetné rozhodnutie bolo vydané v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom v čase jeho vydania zákon stanovoval desaťročnú prekluzívnu lehotu na jeho vykonanie. Na výkon tohto rozhodnutia je teda potrebné aplikovať ustanovenie § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého možno rozhodnutie o poistnom vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Z daného teda vyplýva, že prekluzívna lehota predmetného rozhodnutia ako exekučného titulu oprávneného preukázateľne uplynula dňa 07.10.2014, čím sa exekučný titul stal neúčinný. 19. Súd poznamenáva, že konanie o výkon rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné (exekučné konanie) musí skončiť (zákonodarca používa pojem „možno vykonať“, ak by postačovalo len začatie konania, použil by slovné spojenie „výkon možno začať“) najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Táto lehota je prekluzívnou, ktorej účinky nastávajú priamo zo zákona a exekučný súd na ne musí prihliadať ex offo. Preklúzia práva znamená jeho zánik (neúčinnosť), pričom zánik je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie. 20. Súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že určujúcou skutočnosťou rozhodujúcou pre zastavenie exekúcie bolo uplynutie prekluzívnej lehoty dňa 02.09.2013, resp. 07.10.2014, a preto súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b), nakoľko rozhodnutia, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie, sa po začatí exekúcie stali neúčinnými. Je nevyhnutné poznamenať, že exekučný súd je povinný nahliadať na preklúziu práva vyplývajúceho z exekučného titulu ako na primárny dôvod zastavenia. Súd je povinný exekúciu zastaviť z úradnej povinnosti, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania, pretože takéto právne posúdenie vyplýva aj z relevantnej judikatúry (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 6. októbra 2010, sp.zn. 6MCdo/4/2010, ďalej uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júla2010, sp.zn. 2MCdo/10/2009, či z 21. júla 2010, sp.zn. 3MCdo/11/2010).
21. Súd riadiac sa princípom hospodárnosti konania a procesnej ekonómie, za analogického použitia § 50 a nasl. zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), vzhľadom na vyššie uvedené už o návrhu povinných na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko rozhodovanie o ňom by bolo nadbytočné. Súd však dodáva, že napriek uvedenému, súd nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle podaného návrhu povinných, nakoľko exekučným titulom nebolo rozhodnutie súdu a v prípade poukázania povinných na premlčanie je nutné dodať, že ide o iný inštitút práva. 22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. K zastaveniu konania došlo pre objektívnu skutočnosť, ktorou je zánik práva vymáhať pohľadávku ex lege. Preto žiadna zo strán procesne nezavinila zastavenie konania. Uvedené súd právne vyhodnotil v súlade s § 256 ods. 1 CSP. a contrario v spojení s článkom 4 ods. 2 CSP. 23. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd je povinný exekúciu zastaviť z úradnej moci, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 ods. 1 a § 197 Exekučného poriadku tak, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči povinným v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomu uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).