Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 1Er/150/2014 8514201576 23. 12. 2024 JUDr. Erik Uhlár ECLI:SK:OSSL:2024:8514201576.4
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36865141, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., v minulosti podnikajúci pod obchodným menom A. B., miestom podnikania Jakubany 538, 065 12 Jakubany, IČO: 41142829, vedenej pod sp. zn. EX 4118/14 súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava (nástupca súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.), o vymoženie 473,25 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd exekúciu z a s t a v u j e . II. Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, Exekútorský úrad Bratislava, Zámocká 30, 811 01 Bratislava, nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie, spísaného do zápisnice súdneho exekútora dňa 8.2.2014, začalo exekučné konanie proti povinnému. Súdny exekútor súdu dňa 19.3.2014 doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 05245/13 zo dňa 1.8.2013, právoplatný dňom30.9.2013, vykonateľný dňom 3.10.2013, ktorý rozsudok bol vydaný na podklade zmenky č. 707300093 vystavenej 29.5.2012 zo strany povinného ako dlžníka v prospech oprávneného ako veriteľa podľa nimi uzavretej zmluvy o úvere z 29.5.2012. 2. Okresný súd Stará Ľubovňa prostredníctvom v tom čase vo veci povereného vyššieho súdneho úradníka, po čiastočnom zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následnom zastavení exekučného konania v dotknutej časti, udelil dňa 21.4.2016 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5710 040202 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 185,- eur a úroku z omeškania vo výške 6 % ročne z uvedenej sumy od 25.3.2013 do zaplatenia, trov oprávneného v exekučnom konaní 16,50 eur, trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní 40,66 eur a trov exekúcie, avšak bez toho, aby v čase vydania poverenia posúdil splnenie povinnosti oprávneného na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodol podľa príslušných ustanovení § 243f Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017). 3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 5. Podľa § 243f ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 6. Podľa § 243f ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. 7. Podľa § 243f ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). 8. Podľa § 243f ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. 9. Podľa § 243f ods. 6 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 11. Zákonom č. 438/2015 Z.z., došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k novelizácii Exekučného poriadku, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa tejto právnej úpravy bol oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť mal aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., to znamená do 22.1.2016. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 EP). V prípade riadneho a včasného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Uvedenú povinnosť v danom prípade oprávnený nesplnil. 12. Dňa 7.4.2016 totiž predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu, osobným podaním v podateľni súdu, oznámenie oprávneného, ktoré mu oprávnený doručil 21.1.2016, podľa ktorého dňa 5.1.2016 bola oprávnenému doručená výzva (zo strany exekútora) na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 EP, pričom podľa oprávneného predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ, ktorá skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi známa ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva podľa oprávneného aj zo samotného exekučného titulu, kde fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky bola registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov, pričom podľa oprávneného sa vyššie uvedená novela EP vzťahovala na konania proti povinným, ktorí sú spotrebiteľmi, pričom podľa neho aj § 39 ods. 4 EP odkazuje na fyzickú osobu a nie na fyzickú
osobu podnikateľa. S dotknutou argumentáciou oprávneného sa však už vzhľadom na vyššie citované ustanovenia§ 243f EP, 39 ods. 4 EP a najmä § 57 ods. 1 písm. m/ EP stotožniť nemožno, nakoľko účelom tejto úpravy bolo práve to, aby sa preukázalo ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie a bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, že vymáhaný nárok naozaj nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a to vzhľadom na v rozhodovacej súdnej praxi zaznamenané sústavné obchádzanie predpisov na ochranu spotrebiteľa tým, že práve v prípade fyzických osôb disponujúcich oprávneniami na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti sa poskytovanie úverov čo do účelu oproti skutočnosti kamuflovalo všeobecnými odkazmi na to, že tieto sa poskytujú pre výkon ich povolania, zamestnania, podnikateľskej činnosti a pod.. O to viac teda bol oprávnený v tejto veci povinný splniť povinnosť podľa § 243f ods. 1 EP a nie účelovo prekrúcať účel právnej úpravy subjektívnymi tvrdeniami typu, že veď § 39 ods. 4 EP hovorí o fyzickej osobe a nie o fyzickej osobe podnikateľovi. 13. V priebehu konania bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 18703/2023/152 zo dňa 3.10.2023, právoplatným dňa 20.10.2023, odvolaný z funkcie súdneho exekútora ku dňu 31.10.2023 a jeho nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava. 14. Súd má po preskúmaní spisového materiálu na základe vyššie uvedených skutočností preukázané, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 EP v spojení s § 243f ods. 1 EP v lehote do 22.1.2016. Navyše, ak by aj súd podanie predložené súdu 7.4.2016 (vzhľadom na jeho obsah, ktorý len neguje povinnosť takého doplnenia v danom prípade, a to prostým poukazom na to, že povinný pri uzavretí zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ) za také doplnenie mohol považovať, treba uviesť, že dotknuté podanie ako prípadné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 EP nebolo podané v zákonom ustanovenej lehote, pretože je irelevantné, že už 21.1.2016 bolo doručené exekútorovi, pretože také doplnenie muselo byť najneskôr 22.1.2016 doručené, resp. preukázateľne na poštovú prepravu podané a adresované, exekučnému súdu. Súd v súvislosti s uvedeným na uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 752/2016-7 z 8.11.2016, sp. zn. II. ÚS 774/2016 z 27.10.2016 a uznesenie č. k. III. ÚS 564/2016-11 z 13.9.2016, v zmysle ktorých ústavný súd konštatoval, že bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Ústavný súd uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa §243f EP doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor. Obdobný záver vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1CoE/40/2020-47 z 28.5.2020. 15. Pre úplnosť, vzhľadom na hore uvedené a „obranu“ oprávneného v zmysle jeho podania, ktoré bolo súdu exekútorom predložené 7.4.2016, je potrebné poukázať na skutočnosť, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V tomto smere treba doplniť, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv, ako je tomu aj pri zmluve v tomto prípade, na podklade ktorej bola vystavená zmenka, ktorá bola podkladom vydania exekučného titulu v tejto veci predloženého, je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver tu poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo oprávneným preukázané, aby úver skutočne poskytol povinnému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti povinného. S prihliadnutím na častý výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, teda oprávnený, ktorý toto však neustál ani obsahom jeho oznámenia z 21.1.2016, súdu
predloženým 7.4.2016, navyše oneskorene podaným, ak by ho aj bolo možné považovať podľa jeho obsahu za príslušné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Existujúce pochybnosti bolo treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, alebo len zo skutočnosti, že v zmluve sú uvedené aj identifikačné údaje dlžníka ako osoby oprávnenej na podnikanie. Tieto skutočnosti totiž neposkytujú odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník (povinný) pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si oprávnený nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol (viď k uvedenému uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoEk/15/2023-103 z 13.12.2023). 16. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (t. j. do 22.1.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). Exekučný súd pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 EP). Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na opakované rozhodnutia vyšších súdnych autorít – napr. Krajského súdu v Prešove (sp. zn. 7CoEk/15/2023 zo dňa 13.12.2023, sp. zn. 5CoE/71/2021 zo dňa 12.10.2021). 17. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd podľa § 243f ods. 5 EP exekúciu zastavil. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že rozsah udeleného poverenia na vykonanie exekúcie v tejto veci nadväzoval na uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 1Er/150/2014-23 zo dňa 5.2.2016, právoplatné dňa 25.3.2016, ktorým bolo exekučné konanie v ňom uvedenej časti zastavené, avšak udelenie poverenia nemožno považovať za úkon vydaný s ohľadom na posúdenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko § 243f EP v znení účinnom do 31.3.2017 pozná iba dvojaký následok posúdenia doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, a to rozhodnutie o zastavení exekúcie alebo pokračovaní v exekúcii, pričom rozlišuje včasné a nevčasné doplnenie návrhu. Súd uvádza, že poverenie tu udelené súdnemu exekútorovi, nie je, ani nemôže byť následkom kladného posúdenia doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, keďže nesplnenie si povinnosti doplniť návrh na vykonanie exekúcie včas je spojené s nevyhnutným a jediným zákonným následkom uvedeným v § 243f ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, a to zastavením exekúcie. 18. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 19. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP"), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 21. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 22. O náhrade trov konania medzi oprávneným a povinným súd rozhodol postupom podľa § 256 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 9a ods. 1 EP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený nedoplnením návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle zákonom vyžadovaných náležitostí najneskôr do 22.1.2016 procesne zavinil zastavenie exekúcie, preto by v zásade povinnému mal povinnosť nahradiť trovy konania. Povinný však žiadne trovy konania neuplatňoval a navyše z obsahu spisu ani nevyplýva, že by mu nejaké trovy v tomto konaní vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. 23. Súd ohľadom náhrady trov exekúcie, vychádzajúc z § 203 ods. 1 EP, dospel k záveru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie v dôsledku nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, preto rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia (9a ods. 1 EP účinného do 31.3.20217, § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie: Proti tomu uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).