Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 1Er/522/2014 8514204604 23. 12. 2024 JUDr. Erik Uhlár ECLI:SK:OSSL:2024:8514204604.3
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, IČO: 00492736, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, právne zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. C. XXX/XX, XXX XX D., v konaní o vymoženie 50,50 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubecom (pôvodne JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.) pod EX 31280/14, takto rozhodol: I. Z r u š u j e v celom rozsahu uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1Er/522/2014 - 27 zo dňa 11.3.2022. II. Návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného
z a m i e t a.
III. Exekúciu v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú. IV. Exekúciu z a s t a v u j e. V. Oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznáva. VI. O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Spísaním návrhu na vykonanie exekúcie, do zápisnice súdneho exekútora dňa 9.7.2014, začalo vo veci exekučné konanie; poverenie na vykonanie exekúcie súd udelil súdnemu exekútorovi dňa 28.8.2014 pod č. 5710 036179. 2. Podaním z 10.12.2019 súdny exekútor navrhol pripustiť zmenu účastníka exekučného konania na strane povinného z dôvodu, že v priebehu exekučného konania bolo zistené, že A. B. dňa XX.XX.XXXX zomrel – teda ešte pred samotným začatím exekučného konania. 3. Napriek tomu, že už z návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného bolo zrejmé, a dodatočne preukázané i pripojeným rozhodnutím tunajšieho súdu v dedičskom konaní po A. B. sp. zn. 2D/164/2013 Dnot 253/2013 z 11.2.2014, že menovaný „povinný“ zomrel ešte pred samotným spísaním návrhu na vykonanie exekúcie, teda pred samotným začatím exekučného konania, v tom čase poverený vyšší súdny úradník, a treba kriticky priznať, že absolútne v rozpore so zásadou iura novit curia a úplne nezákonne, uznesením č.k. 1Er/522/2014-27 z 11.3.2022 rozhodol o pokračovaní v tomto exekučnom konaní s právnymi nástupcami povinného, a to A. E. a F. G., z ktorých druhá menovaná podala včas proti uvedenému uzneseniu sťažnosť, kde relevantným dôvodom, o ktorý sťažnosť oprela, je, že nebolo prihliadané na to, že vykonanie exekúcie bolo navrhnuté až po smrti pôvodného dlžníka. Podaná sťažnosť je dôvodná, pričom v súvislosti s rozhodovaním o nej, vzhľadom na ďalšie zistené
skutočnosti v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, vyvstala potreba rozhodnúť aj o zákonnosti a opodstatnenosti samotného vedenia dotknutej exekúcie. 4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 5. Podľa § 9a ods. 1, ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. 7. Podľa § 240 CSP sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. 8. Podľa § 250 ods. 1, 2 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. 9. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. 10. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 11. Obdobne, podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku (tiež iba „OSP“), teda všeobecného civilného procesného predpisu účinného v čase začatia exekučného konania v tejto veci, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 12. Podľa § 37 ods. 1, ods. 3 vety prvej EP (v znení účinnom do 31.3.2017), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. 13. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 14. Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. 15. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 16. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 17. Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
18. I pre exekúciu platí, že túto možno vykonávať iba za situácie, že sú splnené všetky procesné podmienky, medzi ktoré patrí i procesná subjektivita toho-ktorého účastníka exekučného konania. V danom prípade však „povinný“ A. B. túto spôsobilosť nemal už ani v čase začatia exekučného konania – t.j. spísania návrhu na jej vykonanie do zápisnice súdneho exekútora dňa 9.7.2014 (§ 36 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017), teda nemohol byť a nikdy nebol účastníkom tohto konania, pretože už v tom čase žiaľ v dôsledku úmrtia nebola na jeho strane daná ani samotná právna subjektivita, teda spôsobilosť mať práva a povinnosti. 19. Ak bolo teda aj exekučné konanie začaté a akože vedené voči osobe, ktorá však zomrela už pred jeho začatím, jediným možným postupom v konaní hneď po tom, ako bola zistená taká skutočnosť, mohlo byť len jeho zastavenie, pretože nie je možné pripustiť zmenu účastníka konania na strane povinného či pokračovať s právnymi nástupcami osoby označovanej za povinného, tu konkrétne fyzickej osoby, ak samotný povinný zomrel ešte pred začatím konania, a teda nikdy účastníkom takého konania ani nebol. Preto je zarážajúce, že za takých okolností, po zistení úmrtia p. A. B. a času kedy k nemu došlo, pôvodný súdny exekútor vôbec podal návrh na zmenu účastníka na strane povinného, avšak už úplne nepochopiteľné je, že takému návrhu za danej situácie príslušným rozhodovaním poverený zamestnanec súdu aj vyhovel. Na strane osoby v danej veci označenej v zmysle podaného návrhu na vykonanie exekúcie ako povinnej od začiatku tohto konania bol daný neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, spočívajúci v absolútnej absencii procesnej subjektivity danej osoby v celom priebehu konania, ktorý nedostatok nemožno nijako zhojiť pokračovaním v tomto konaní s osobami, ktoré síce v zmysle výsledkov príslušného dedičského konania sú jej právnymi nástupcami a v zásade vzhľadom na výsledky dedičského konania by zodpovedali za jej dlhy (v rozsahu a pomere podľa § 470 ods. 1, ods. 2 OZ), ale k úmrtiu ich právneho predchodcu nedošlo až počas priebehu exekučného konania, ale ešte pred jeho začatím. 20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd podľa hore citovaných zákonných ustanovení zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie tunajšieho súdu č.k. 1Er/522/2014-27 z 11.3.2022 – keďže toto bolo absolútne nezákonné; zároveň majúc preukázané, že exekúcia je vedená od začiatku voči osobe, ktorá už pred začatím exekučného konania nemala procesnú subjektivitu a ani už spôsobilosť na práva a povinnosti, zamietol návrh na zmenu účastníka konania na strane povinného – nakoľko taký návrh bol v danom prípade nedôvodný a tiež vyhlásil exekúciu za neprípustnú, keďže z rovnakých dôvodov ju nemožno vykonať a súčasne rozhodol o jej zastavení. 21. S poukazom na hore citované ustanovenie § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), za použitia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého „ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane“, súd zároveň vzhľadom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a rozhodnutie o jej zastavení rozhodol, že oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznáva – podaním návrhu na vykonanie exekúcie voči osobe, ktorá už v čase jeho podania nemala procesnú subjektivitu a ani samotnú spôsobilosť mať práva a povinnosti totiž oprávnený v zásade zavinil samotné zastavenie exekúcie a navyše v tejto veci mu ani niet voči komu prípadnú náhradu takých trov priznať. 22. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 23. O trovách exekúcie, t.j. o odmene a náhrade hotových výdavkov súdneho exekútora, súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia (samozrejme za situácie, že ich tento vyčísli a bude požadovať ich náhradu). Poučenie: Proti rozhodnutiam v bodoch I., II. a VI. výrokovej časti tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP) Proti rozhodnutiam v bodoch III., IV. a V. výrokovej časti tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto uznesenia, a to na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Stará Ľubovňa. (§ 58 ods. 5 EP – výroky pod bodmi III. a IV.; § 357 písm. m/ CSP – výrok pod bodom V.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).