Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 5Er/651/2014 8514205845 15. 08. 2024 Mgr. Jozef Knap ECLI:SK:OSSL:2024:8514205845.3
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX E. D., zastúpená matkou: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX E. D., proti povinnému: F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XXX H., v konaní o vymoženie dlžného a bežného výživného, takto rozhodol: I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Dňa 18.11.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie dlžného a bežného výživného v prospech oprávnenej, a to na základe návrhu zákonného zástupcu oprávnenej na vykonanie exekúcie zo dňa 7.11.2014 a exekučného titulu - rozsudku č. k. 6P/134/2013-35 zo dňa 17.9.2014, právoplatného dňa 29.10.2014 a vykonateľného dňa 13.10.2014, ktorý vydal Okresný súd Kežmarok. Súd udelil súdnemu exekútorovi dňa 17.12.2014 poverenie pod číslom 5710 036627. 2. Dňa 23.10.2018 povinný predložil súdu návrh na odklad a zastavenie exekúcie z dôvodu, že rozhodnutím Okresného súdu Prešov č. k. 2OdK/511/2018 zo dňa 21.9.2018 (pozn. súdu: správne zo dňa 17.9.2018) bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. 3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 4. Podľa § 56 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). 5. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. 6. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 7. Podľa § 166a zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený
konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou. 8. Podľa § 166b zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky. 9. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému. 10. Podľa §166c ods. 1 písm. e) zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, oddlžením nie je dotknutá pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. 11. Lustráciou v Obchodnom vestníku mal súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.24OdK/511/2018 zo dňa 17.9.2018 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 183/2018 dňa 21.9.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Týmto uznesením súd zároveň rozhodol o oddlžení povinného a vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom účinky vyhlásenia konkurzu a oddlženia nastali odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, t. j. dňa 22.9.2018. Konkurz vyhlásený na majetok povinného bol následne oznámením zo dňa 13.2.2019 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 34/2019 dňa 18.2.2019 zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, nakoľko správca preskúmaním pomerov dlžníka (povinného) v zmysle ust. § 166i zákona o konkurze a reštrukturalizácii nezistil žiadny majetok povinného podliehajúci konkurzu. 12. Z uvedeného teda vyplýva, že povinný využil možnosť domôcť sa oddlženia prostredníctvom konkurzu vedeného podľa druhej hlavy štvrtej časti ZoKR a zbaviť sa tak tzv. „starých dlhov“, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu, a to v rozsahu, v akom nebudú v uspokojené konkurze. Súd sa však vzhľadom na predmet tohto konania, resp. povahu vymáhanej pohľadávky, zaoberal otázkou, či v danom prípade ide o pohľadávku, ktorú možno uspokojiť prihláškou v konkurze. Z rozhodnutia Okresného súdu Kežmarok č. k. 6P/134/2013-35 zo dňa 17.9.2014 je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka síce vznikla v zmysle § 166a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, no rovnako je zrejmé, že pohľadávkou vymáhanou v tomto konaní je pohľadávka maloletej oprávnenej na vymoženie dlžného a bežného výživného. 13. Súd preto v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na ust. § 166c ods. 1 písm. e) zákona o konkurze reštrukturalizácii, podľa ktorého ide o pohľadávku nedotknutú konkurzom (oddlžením). Pohľadávka dieťaťa na výživnom (vrátane príslušenstva pohľadávky) je vždy nedotknutou pohľadávkou, ktorej sa oddlženie netýka a ktorá je zachovaná v celom rozsahu, pričom je irelevantné, či si veriteľ v konkurze pohľadávku prihlási. Vzhľadom na funkciu tejto, ako aj iných nedotknutých pohľadávok, zákon zachováva ich nevymáhateľnosť v celom rozsahu tak počas oddlžovacieho konania, ako aj po jeho skončení. Neprihlásenie pohľadávky prihláškou teda nemá za dôsledok jej nevymáhateľnosť a pohľadávka je v celom rozsahu vymáhateľná počas konkurzu aj po jeho zrušení, a rovnako aj počas konania a po skončení konania o určenie splátkového kalendára.
14. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných ustanovení Exekučného poriadku súd návrh povinného na zastavenie exekúcie posúdil ako nedôvodný, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a návrh povinného zamietol. 15. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie navrhol zároveň odklad exekúcie na čas do právoplatnosti rozhodnutia o podanom návrhu na zastavenie exekúcie, z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. 16. Zmyslom inštitútu odkladu exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku je počas prebiehajúcej exekúcie predísť nezvratným nepriaznivým následkom, ku ktorým by mohlo dôjsť, ak by sa exekúcia neodložila. Jeho účelom je teda ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom však musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Keďže podstatným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv a povinností účastníkov exekučného konania, rozhodovanie o tejto veci je zverené do právomoci súdov, pričom Exekučný poriadok umožňuje povoliť odklad exekúcie len z taxatívne vymenovaných dôvodov. Odklad exekúcie sa v zásade netýka samotného exekučného titulu. Tento inštitút tak umožňuje za splnenia zákonom ustanovených dôvodov a na prechodnú dobu preferovať iný záujem, ako je nútený výkon rozhodnutia alebo iného exekučného titulu. 17. Predpoklady na povolenie odkladu exekúcie sú vymedzené v štyroch skutkových podstatách upravených v § 56 ods. 1 až 4 Exekučného poriadku. Odklad exekúcie je možný z dôvodu, že povinný, ktorý je fyzická osoba sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, alebo ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov. 18. Pri všetkých dôvodoch na povolenie odkladu exekúcie uvedených v § 56 Exekučného poriadku platí, že konanie o povolení odkladu exekúcie je jedným zo sporových konaní, ktoré môžu v rámci exekúcie viesť oprávnený a povinný. Súd posúdi, či sú splnené podmienky na povolenie odkladu a rozhodne o odklade exekúcie vždy na návrh povinného. 19. Výnimkou je predpoklad uvedený v § 56 ods. 2 EP, kedy tak súd môže urobiť aj bez návrhu, alebo na návrh tretej osoby. Súd však musí mať preukázané, že povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP predpokladá existenciu takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok ustanovených na zastavenie exekúcie. 20. Vzhľadom na skutočnosť, že súd exekúciu nezastavil, pričom podľa názoru súdu v prípade vymáhania pohľadávky na výživnom ani nemožno očakávať zastavenie exekúcie, súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol. Povinný zároveň žiadnym spôsobom neodôvodnil a súd nemal preukázaný ani jeden z predpokladov uvedených v § 56 Exekučného poriadku, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť návrhu na odklad exekúcie, preto súd o jeho návrhu na odklad exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.