Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 7Er/27/2015 8515200320 02. 12. 2024 Mgr. Vladimír Gurka ECLI:SK:OSSL:2024:8515200320.2
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. A. XX, XXX XX C. o vymoženie 8 565,40 eur s príslušenstvom takto rozhodol: I. Súd z a s t a v u j e exekúciu II. Súd n e p r i z n á v a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania. III. Súdnemu exekútorovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.01.2015 doručeného súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2015 domáhal voči 2 povinným (a to jednak voči povinnému uvedenému v záhlaví toho uznesenia, ktorý bol označený ako živnostník s miestom podnikania Pusté Pole 17 a IČO: 44 489 919 a tiež voči povinnej v 2. rade – B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, A.) vymoženia sumy vo výške 8 565,40 eur s príslušenstvom a náhrady trov právneho zastúpenia, a to na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 5 Zm 212/2014-10 zo dňa 17.09.2014. Súdny exekútor JUDr. Ľuboš Sidorják následne požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Stará Ľubovňa poverením č. 5710045561 zo dňa 11.01.2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, Exekútorský úrad Košice so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice. 2. Dňa 21.01.2016 doručil oprávnený cestou súdneho exekútora doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 14.01.2015 podľa § 243 e) zákona č. 233/1995 Z. z. Oprávnený uviedol, že dňa 17.12.2013 uzavrel s povinným v 1. rade Zmluvu o revolvingovom úvere č. 184195-73569, na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 5 424 eur. Za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 3 024 eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru, a to za celú dobu poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy bol dlžník povinný uhradiť istinu úveru v 48 mesačných splátkach vo výške 113 eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 31.03.2014 stal splatný celý nesplatený záväzok zo zmluvy vo výške 5 311 eur a vznikol oprávnenému nárok na zmluvné pokuty podľa zmluvy vo výške 3 254,40 eur. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy pre prípad meškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov. Povinný v 2. rade podľa § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k peňažnému záväzku dlžníka zo zmluvy spočívajúcom v úhrade úveru, prípadne zmluvných pokút a ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy a zároveň podpísal zmenku ako zmenečný ručiteľ za vystaviteľa zmenky. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu,
ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Oprávnený uviedol, že posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko zmluva bola uzatvorená s povinným v 1. rade ako podnikateľom. Oprávnený uzavrel zmluvu s povinným v 1. rade, ktorý je právnickou osobou podľa ust. § 497 a násl. Obchodného zákonníka. Ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorého charakter nemení ani skutočnosť, že povinný v 2. rade podľa § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k záväzku povinného v 1. rade zo zmluvy. Na právne postavenie povinného v 2. rade preto nie je možné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné použiť na daný záväzkový vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, neprijateľných podmienkach, ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka. Rovnako na daný zmluvný vzťah, a to ani v prípade povinného v 2. rade, nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou. 3. K svojmu doplneniu návrhu pripojil Zmluvu o revolvingovom 17.12.2013, splátkový kalendár a žiadosť o úver.
úvere
č. 184195-73569 zo dňa
4. Dňa 11.07.2024 súdny exekútor doručil súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých starých exekučných konaní, a to vo vzťahu k povinnej v 2. rade B. D., na ktorú bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3OdK/93/2023, zverejneného v Obchodnom vestníku 05.04.2023. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa teda v exekúcii pokračovalo iba s povinným v 1. rade (ďalej aj „povinný“). Súd pritom v priebehu konania zistil, že ukončil podnikateľskú činnosť, preto s ním ďalej konal iba ako s fyzickou osobou. 5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 01. apríli 2017. 6. Podľa § 9a zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 7. Podľa § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 8. Podľa § 243f ods. 1 EP upravujúceho prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej dňom vyhlásenia (t.j. od 23.12.2015 - pozn. súdu), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 9. Podľa § 243f ods. 3 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. 10. Podľa § 243f ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). 11. Podľa § 243f ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. 12. Podľa § 243f ods. 6 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 14. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší 16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákona č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 17. Podľa § 2 písm. a, b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 19. Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. 20. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. 21. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom. 22. Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, sa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.
23. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, sa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. 24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 25. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 26. Ustanovenie § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere príkladmo vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. 27. Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 28. Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 29. Napriek vydanému povereniu súd vzhľadom na podanie oprávneného, ktorým žiadal o rozhodnutie o jeho doplnení návrhu ohľadne skutočností týkajúcich sa jeho vzťahu s povinným (vzhľadom na priznané plnenie zo zmenky), znova preskúmal dôvodnosť exekúcie a charakter vzťahu medzi oprávneným a povinným. 30. V zmluve o revolvingovom úvere č. 184195-73569 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným (a tiež pôvodne povinnou v 2. rade ako spoludlžníčkou) dňa 17.12.2013 je povinný označený údajmi ako živnostník, pričom v bode 1 zmluvy je uvedené, že peňažné prostriedky vo výške 5 424 eur sú dlžníkovi (čiže povinnému) poskytnuté na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Z ďalšieho obsahu zmluvy vyplýva, že reálne poskytnuté prostriedky boli iba vo výške 2 400 eur, zvyšok vo výške 3 024 eur predstavoval zmluvnú odmenu. V žiadosti o úver je povinný označený svojimi údajmi ako fyzická osoba (meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko) s tým, že podľa žiadosti ide o údaje žiadateľa, kde v zátvorke je uvedené, že to vyplňujú iba podnikatelia – FO. Následne nižšie sú uvedené kontaktné údaje (telefónne číslo, email), číslo účtu, predmet podnikania (kuriérske služby) a IČO. Podľa tejto žiadosti je suma čiastky k výplate 2 400 eur, pričom zo 4 predtlačených možností účelu čerpania úveru je zaškrtnutá kolónka investičný. Podľa tejto žiadosti boli prílohami kópia osobných dokladov a kópia kartičky k bankovému účtu a pri kolónkach „Doloženie právnej subjektivity“ boli zaškrtnuté kolónky živnostenský list a iné. Pri kolónkach „Aktuálne ekonomické výkazy“ nebola zaškrtnutá žiadna kolónka, podobne ako ani pri kolónke „Daňové priznania“. 31. Súdu je aj z úradnej činnosti známe, že aj pri tomto oprávnenom dochádzalo pri úverových zmluvách k zastieraniu skutočného účelu uzatvorenia zmluvy, resp. k označovaniu dlžníkov ako živnostníkov, aj keď títo chceli úver na uspokojenie svojich osobných potrieb. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy zaťažuje dodávateľa, resp. v danom prípade oprávneného, ak ide o exekučný titul vydaný na základe zmenky. 32. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, exekučný súd iba túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú
pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľský úver. Podobne ani argumentáciu oprávneného uvedenú v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie súd nepovažoval za dostatočnú na preukázanie nespotrebiteľského charakteru daného vzťahu. Súd tieto pochybnosti vyvodil jednak z úradnej činnosti pri obdobných zmluvách s týmto oprávneným, ako aj z vyššie popísaných okolností tohto prípadu. Povinnému bola reálne poskytnutá suma 2 400 eur. Pri predmete jeho podnikania uvedenom v žiadosti o úver (t.j. kuriérske služby) je otázne, aký investičný účel sa mal dosiahnuť takouto výškou úveru a tento účel nie je nijako bližšie odôvodnený. Navyše vychádzajúc zo žiadosti o úver okrem živnostenského listu oprávnený ako veriteľ zrejme nežiadal žiadne doklady o daňovom priznaní povinného, či výkaz jeho príjmov a výdavkov, či výkaz o majetku a záväzkoch. Je potom otázne, na základe čoho vyhodnotil uvedený účel úveru, ako bol uvedený v žiadosti, nehovoriac už o posúdení finančnej situácie žalovaného. Všetky listiny predložené oprávneným k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie pritom podpisoval povinný iba svojím podpisom bez pečiatky ako živnostníka, či bez akéhokoľvek ďalšieho doplnku označenia povinného ako živnostníka. 33. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, teda spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv pritom v súlade s § 54 ods. 2 OZ platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na to, že ani doplnením návrhu na vykonanie exekúcie súd nemal jednoznačne preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ale naopak mal o tom vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti daného prípadu značné pochybnosti, súd uzavrel, že zmluva o úvere v danom prípade má spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na predmetný právny vzťah preto boli aplikované spotrebiteľské právne normy. 34. Súd teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil, že sa v tomto prípade jedná o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom vymáhaný nárok bol priznaný na základe zmenky vystavenej povinným ako zábezpeka záväzku z úverovej zmluvy. V zmysle § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. V danom prípade bol pritom exekučným titulom zmenkový platobný rozkaz, pri ktorom absentuje akékoľvek odôvodnenie. Povinný bol v tomto platobnom rozkaze označený ako živnostník, pričom išlo o platobný rozkaz zo 17.9.2014, teda je zrejmé, že sa skutočnosti rozhodné podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31.03.2017 v základnom konaní neskúmali. 35. Keďže pri preskúmaní veci sudcom dospel konajúci sudca k záveru, že sa v pôvodnom konaní uplatňoval nárok zo zmenky a následne vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky (a evidentne ani na neprijateľné podmienky, ktoré v obdobných zmluvách aj s týmto oprávneným boli súdmi vyhlásené za neprijateľné; len napr. odplata za úver činí 126% poskytnutej sumy a pod.), dospel k záveru, že v danom prípade je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) bod 2. Exekučného poriadku, preto exekúciu zastavil. Súd len poznamenáva, že v zmysle § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014. 36. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 37. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 38. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 39. O náhrade trov exekučného konania medzi účastníkmi tohto konania súd rozhodol postupom podľa už vyššie citovaného ustanovenia § 9a ods. 1 EP a § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Procesné zavinenie zastavenia exekúcie je na strane oprávneného, a to nepredložením dostatočných relevantných dôkazov na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy zabezpečenej zmenkou. Oprávnený by preto mal povinnému nahradiť trovy tohto konania, avšak povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké vznikli. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17
základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018). Súd pritom rozhodoval iba o trovách vo vzťahu k pôvodne povinnému v 1. rade, keďže voči pôvodne povinnej v 2. rade už bola exekúcia zastavená upovedomením exekútora. 40. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 41. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 EP, teda priznal náhradu trov exekúcie súd exekútorovi voči oprávnenému, keďže oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.