Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2Er/253/2015 8515202099 04. 11. 2024 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2024:8515202099.2
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 0811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: 1.) AD – ELECTRIC s. r. o., IČO: 46 655 930, so sídlom Kapacká 196/10, 065 41 Ľubotín, 2.) A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. o vymoženie 10 968,80 € s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd námietky povinného v 1. a 2. rade voči exekúcii z a m i e t a . II. Súd námietky povinného v 1. a 2. rade voči trovám exekúcie z a m i e t a . III. Návrh povinného v 1. a 2. rade na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ z a m i e t a . IV. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v konaní o námietkach voči povinnému 1. a 2. rade v plnom rozsahu o výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V. Súd v exekúcii voči povinnému 1. rade p o k r a č u j e . VI. Súd v exekúcii voči povinnému 2. rade p o k r a č u j e . odôvodnenie: 1. Dňa 05.05.2014 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a zmenkového platobného rozkazu 4 Zm 223/2014-11, ktorý vydal Okresný súd Bratislava V dňa 23.09.2014 a ktorý sa stal právoplatným dňa 18.12.2014 a vykonateľným dňa 18.12.2014. Oprávnený sa svojím návrhom domáhal, aby súdny exekútor vymohol zostávajúcu istinu 10 968,80 € s príslušenstvom. Dňa 13.05.2015 bolo Okresným súdom Stará Ľubovňa, sp. zn. 2Er/253/2015, číslo exekútorského spisu Ex 389/2015 vydané poverenie č. 5710 037469. 2. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 08.06.2015 v ktorom vyzval povinného v 1. a 2. rade, aby uspokojili pohľadávku oprávneného pozostávajúcu z istiny 10 968,8 € a príslušenstva a predbežne vyčíslených trov exekúcie, pričom ich upozornil aj na fakt, že ak svoj dlh nesplnia do 14 dní od doručenia upovedomenia predbežne vyčíslené trovy exekúcie môžu byť vyššie. 3. Povinný v 1. rade AD-ELECTRIC s. r. o., IČO: 46 655 930, a povinný v 2. rade A. B., nar. XX.XX.XXXX dňa 18.06.2015 doručili súdnemu exekútorovi námietky voči exekúcii sp. zn. Ex 389/15, ako aj námietky voči trovám exekúcie a tvrdia, že oprávneným veriteľom bola nezákonne použitá zmenka pričom jej použitie pri spotrebiteľskom úvere v rámci režimu, ktorého zákon č. 129/2010 Z. z. v súlade s § 17 ods. 3 a v spojení s § 24 ods. 1 zmenku v spotrebiteľských úveroch výslovne zakázal s účinnosťou
od 01.01.2011. Rovnako tak vzniesli námietky proti trovám exekúcie ktoré označili za nepreskúmateľné a určené na základe ľubovôle súdneho exekútora. Povinní navrhli, aby súd námietkam vyhovel v celom rozsahu a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a v celom rozsahu ju zastavil. Alternatívne ak by súd námietkam povinných nevyhovel tí navrhli, aby súd predložil prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Dňa 22.06.2015 boli námietky povinných prostredníctvom súdneho exekútora doručené súdu na rozhodnutie. 4. Právny zástupca oprávneného doručil súdu dňa 06.07.2015 vyjadrenie k námietkam povinných a k návrhu na zastavenie exekúcie v ktorom uvádza, že povinní vo svojich námietkach proti exekúcii namietajú také skutočnosti, ktoré mali namietať v základnom (nachádzacom) nie v konaní exekučnom. Pretože exekučné konanie neslúži na preskúmavanie vecnej stránky vykonávaného rozhodnutia, keďže o tom už bolo rozhodnuté. Oprávnený ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že tvrdenie o spotrebiteľskom postavení povinného v 2. rade v zmluvnom vzťahu je nepravdivé, účelové a v rozpore so skutkovým stavom. Oprávnený uzavrel s povinným v 1. rade zmluvu o revolvingovom úvere č. 173626-73545 dňa 02.07.2013. Z označenia povinného v 1. rade jednoznačne vyplýva, že ide o právnickú osobu podnikateľa. Taktiež z článku 1.1 zmluvy vyplýva, že peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účel výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Z týchto skutočností vyplýva, že povinný v 1. rade uzavrel zmluvu ako podnikateľ a ide o obchodnoprávny vzťah. Rovnako aj pred Okresným súdom Bratislava V bol žalovaný ako podnikateľ. Povinný v 2. rade pristúpil k peňažnému záväzku povinného v 1. rade na základe ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka. Pristúpenie k záväzku je len zabezpečovacím inštitútom, ktorý v žiadnom prípade nemení právnu povahu záväzkového vzťahu a spôsobuje len zmenu v počte subjektov t. j. počte dlžníkov. Táto zmena spočíva v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich alebo od oboch súčasne. Akákoľvek argumentácia povinných týkajúca sa spotrebiteľského práva a jeho aplikácie na daný zmluvný vzťah je nedôvodná a právne bezpredmetná. Oprávnený navrhol námietky povinných v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať povinného v 1. rade a 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu trov právneho zastúpenia. 5. Dňa 21.01.2016 bolo súdu prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnými v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Oprávnený považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský nakoľko zmluva bola uzatvorená s povinným v 1. rade ako podnikateľom, ktorý je právnickou osobou a v zmysle § 261 Obchodného zákonníka sa tento zmluvný vzťah riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, resp. ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Oprávnený uzavrel s povinným v 1. rade, ktorý je právnickou osobou zmluvu podľa ustanovenia § 497 a násl. Obchodného zákonníka. Ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorého charakter nemení ani skutočnosť, že povinný v 2. rade podľa § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k záväzku povinného v 1. rade zo zmluvy. Na právne postavenie povinného v 2. rade preto nie je možné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na túto skutočnosť, nie je možné použiť na daný záväzkový vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, neprijateľných zmluvných podmienkach, ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka. Rovnako na daný zmluvný vzťah a to ani v prípade povinného v 2. rade nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou. Oprávnený vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby v súlade s ustanovením § 243e ods. 6 Exekučného poriadku súd rozhodol o pokračovaní exekúcie. 6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Podľa § 50 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 7. Podľa § 50 EP v znení účinnom do 31.03.2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak
sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.(2) Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. (3) Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. (4) Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. (5) Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. (6) Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje. 8. Podľa § 201 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. 9. Podľa § 201 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. 10. Podľa § 201 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, rozhodnutie súdu o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 11. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 12. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,citovanej vyhlášky“), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16). 13. Podľa § 5 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. 14. Podľa § 9a zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 15. Podľa § 243f ods. 1 EP, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 16. Podľa § 243f ods. 3 EP, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. 17. Podľa § 243f ods. 6 EP, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 18. Podľa § 39 ods. 4 EP, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený,
ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 19. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 20. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ,,ObZ“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). 21. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 22. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ,, z. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 23. Podľa § 1 ods. 8 z. o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov. 24. Podľa § 2 písm. a) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 25. Podľa § 2 písm. b) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 26. Podľa § 2 písm. d) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 28. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 29. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
31. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. 32. Súd preskúmal námietky povinného v 1. a 2. rade a zistil, že boli podané včas. Z obsahu podaných námietok vyplýva, že povinný v 1. a 2. rade tvrdia, že nešlo o podnikateľský vzťah. Súd zistil, že oprávnený v 1. rade uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. 173626-73545 dňa 02.07.2013. 33. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 173626-73545 uzavretej medzi oprávneným a povinným v 1. rade dňa 02.07.2013 mal súd za preukázané, že hlavný záväzok vznikol zo vzájomného obchodného styku medzi oprávneným a povinným v 1. rade ako obchodnou spoločnosťou AD – ELECTRIC s. r. o., so sídlom Kapacká 196/10, 065 41 Ľubotín, IČO: 46 655 930, právnickou osobou. Na základe uvedeného súd nepovažuje zmluvu o revolvingovom úvere č. 173626-73545 zo dňa 02.07.2013 uzatvorenú medzi právnickými osobami za spotrebiteľskú. Zo samotnej zmluvy, ktorá bola zabezpečená zmenkou vyplýva, že pri označení dlžníka (povinný v 1. rade) sa uvádza jeho obchodné meno, sídlo, právna forma, identifikačné číslo, to znamená, že v čase podpísania zmluvy povinný vykonával podnikateľskú činnosť, pričom uvedené identifikačné číslo preukazuje podnikateľské postavenie povinného ako právnickej osoby pri uzatváraní zmluvy. Povinný v 1. rade bol právnickou osobou existujúcou podľa práva SR riadne zapísanou v obchodnom registri. Z uvedeného dôvodu, ani následné zabezpečenie práv oprávneného zo zmenky ručením povinným v 2. rade ktorý je zmenečným ručiteľom, nemožno subsumovať pod spotrebiteľský vzťah. Tu súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 14.3.2013 vo veci Česká spořitelna, a. s. c/a E. F., C-419/11, podľa ktorého: „Článok 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru.“. Povinný v 2. rade je konateľ spoločnosti AD –ELECTRIC s. r. o., IČO: 46 655 930 t. j. povinného v 1. rade. Preto súd námietky povinného v 1. rade a 2. rade ako nedôvodné zamietol. (výrok I. uznesenia). 34. Povinní v 1. a 2. rade podali námietky aj voči trovám exekúcie a súd zistil, že tieto boli podané včas. Podľa § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora je výška vymoženej pohľadávky, z ktorej sa vypočíta odmena, a to 20 %, najmenej však 33,19 eura a najviac 33.193,92 eura. Z takto vypočítanej sumy patrí podľa § 5 ods. 2 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi odmena vo výške 50 % (ako pri upustení od exekúcie). Súdny exekútor preto podľa názoru súdu pri vyčíslení odmeny postupoval správne a jej výšku vyčíslil najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie, teda vo výške 10% z vymoženej pohľadávky, t. j. v tomto prípade v minimálnej zákonnej výške 33,19 eur. V zmysle ust. § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady (podľa osobitného predpisu), poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosťou súdneho exekútora je v každom prípade vyčísliť trovy exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie tak, aby zohľadňovali ich skutočnú výšku v čase vydania upovedomenia, a zároveň predbežné trovy exekúcie v prípade neuhradenia pohľadávky oprávneného v lehote na podanie námietok. Uvedené pritom jednoznačne vyplýva zo znenia ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku druhá veta za bodkočiarkou, podľa ktorého, v rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. V prípade neuhradenia pohľadávky oprávneného v lehote na podanie námietok, súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie v zmysle ust. § 201 ods. 1 tretia veta
Exekučného poriadku povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Podľa § 5 ods. 1 citovanej vyhlášky je v takom prípade odmena súdneho exekútora 20 % zo základu na jej určenie. Vychádzajúc z upovedomenia o začatí exekúcie považuje súd súdnym exekútorom vypočítanú odmenu v zmysle uvedeného ustanovenia vyhlášky za vyčíslenú v správnej výške 2619,- eur (20 % z vymáhanej pohľadávky 13094,27 eur = 2619,- eur po zaokrúhlení podľa § 26 citovanej vyhlášky). 35. Čo sa týka hotových výdavkov uplatnených súdnym exekútorom vo výške 550,- eur, takto vyčíslené predbežné trovy sa súdu, vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky oprávneného, javia ako adekvátne. Súdnym exekútorom takto vyčíslené trovy exekúcie majú iba predbežný a informatívny charakter. Výška predbežných trov exekúcie predstavuje predpokladané celkové trovy exekúcie, teda trovy, ktoré vzniknú v prípade, ak povinný neuhradí vymáhanú pohľadávku v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Tieto trovy pozostávajú z odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti (t. j. 20 % z vymoženej sumy), a z predpokladaných celkových hotových výdavkov a straty času. Na začiatku exekučného konania totiž nemožno objektívne určiť výšku výdavkov, ktoré počas exekúcie súdnemu exekútorovi vzniknú, pričom je nepochybné, že v prípade neuhradenia pohľadávky oprávneného v lehote na podanie námietok, budú hotové výdavky v prebiehajúcej exekúcii rásť. 36. V prípade, že v priebehu exekúcie súdny exekútor vymôže vymáhaný nárok oprávneného spolu s trovami exekúcie (predbežne vyčíslenými) niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok, alebo dôjde k dobrovoľnej úhrade vymáhanej pohľadávky oprávneného s trovami exekúcie zo strany povinného, teda ak sa exekúcia skončí vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, je súdny exekútor povinný podľa § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku bezodkladne vrátiť súdu poverenie na vykonanie exekúcie. Po skončení exekúcie je však súdny exekútor ešte pred vrátením poverenia na vykonanie exekúcie povinný vyhotoviť konečné vyúčtovanie v zmysle § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného, výšku vymožených trov exekúcie exekútora v členení odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Ak súdny exekútor zistí, že vymohol na trovách exekúcie od povinného viac, než bola skutočná výška vzniknutých trov exekúcie, je povinný tento vzniknutý preplatok povinnému vrátiť. Preto súd námietky povinného v 1. rade a 2. rade proti trovám exekúcie ako nedôvodné zamietol. (výrok II. uznesenia) 37. Povinní žiadali, aby súd predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v znení: 1. „Bráni čl. 3 a 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách uplatneniu právnej úpravy § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý znemožňuje naplnenie a preskúmanie plnení majúcich základ v neprijateľných zmluvných podmienkach vymáhaných od spotrebiteľa na základe zmenkového platobného rozkazu vydaného v skrátenom konaní bez účasti spotrebiteľa?“ 2. „Ak je odpoveď na prvú otázku záporná, môžu sa na prípad o aký ide vo veci použiť v súlade so zásadou rovnocennosti závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci ASTURCOM?“ 38. Vo vzťahu k podaniu prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ poukazuje súd na znenie čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý okrem iného stanovuje prípady, kedy je vnútroštátny súd povinný požiadať SD EÚ o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku alebo Civilného sporového poriadku totiž nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, a rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu unijného práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka unijného práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej právomoci súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad unijného práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), teda, musí mať
bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-168/05, C-240/98 až C- 244/98, C-76/10, C-243/08, C-237/02, C-40/08), Ústavného súdu SR (IV. ÚS 55/2011, III. ÚS 372/2011-18) a Najvyššieho súdu SR (6 Cdo 143/11, 6 Cdo 1/2012, 6 Cdo 228/2011). 39. Súd na podklade uvedeného dospel k záveru o neexistencii potreby predkladať citované otázky SD EÚ, nakoľko uvedené predbežné (prejudiciálne) otázky si na základe konštantnej judikatúry vie súd vyriešiť sám. Predbežné otázky citované povinným v 1. a 2. rade preto nemajú právnu relevanciu pre danú vec, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok. Súd preto návrh - žiadosť povinného v 1. a 2. rade na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ zamietol. (výrok III. uznesenia). 40. Oprávnený bol v konaní o námietkach plne úspešný, preto súd o trovách účastníkov konania o námietkach rozhodol tak, že oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči povinnému v 1. a 2. rade o výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (výrok IV. uznesenia) 41. Na základe uvedených skutočností, v súlade s citovanými ustanoveniami zákona má súd za to, že hlavný záväzok (Zmluvu o revolvingovom úvere) nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, preto súd v zmysle ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku rozhodol o pokračovaní exekúcie. 42. Súd mal z exekučného titulu preukázané, že jeho vydaniu predchádzalo konanie, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Vzhľadom na uvedené bolo preto povinnosťou oprávneného v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (t. j. od 23.12.2015) doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 173626-73545 zo dňa 02.07.2013 uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným v 1. rade ako dlžníkom, povinným v 2. rade ako spoludlžníkom, na základe ktorej bola vydaná zmenka predložená v konaní Okresného súdu Bratislava V, č. k. 4 Zm 223/2014-11, mal súd preukázané, že veriteľom bola právnická osoba a povinný v 1. rade uzavrel predmetnú zmluvu ako právnická osoba - podnikateľ a povinný v 2. rade ako fyzická osoba - nepodnikateľ. V prípade povinného v 1. rade aj povinného v 2. rade nejde o spotrebiteľskú zmluvu a tak nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, nakoľko nejde o spotrebiteľskú zmluvu, a preto súd v súlade s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku rozhodol o pokračovaní exekúcie voči povinnému v 1. rade a voči povinnému v 2. rade. (výrok V. a VI. uznesenia) Poučenie: Proti výrokom I., II., III., V., VI, tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti výroku IV., tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.