Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 3U/1/2019 8519200360 21. 10. 2024 JUDr. Jana Sroková ECLI:SK:OSSL:2024:8519200360.1
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci úschovy peňažných prostriedkov v sume 241,50 eur zložiteľa SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Karloveská 2, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlová Ves, IČO: 36 022 047, pre príjemcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D.. E. XX, XXX XX F., takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Zložiteľovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Dňa 25.02.2019 súd obdržal od Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy rozhodnutie č. OU-PO-OVBP2-2019/4983/20236/ŠSS-DA, ktoré považoval aj ako návrh na prijatie finančnej náhrady do súdnej úschovy. Skutkový stav: 2. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy rozhodnutím o vyvlastnení č. OU-PO-OVBP2-2019/4983/20236/ŠSS-DA zo dňa 20.02.2019, v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z., v spojení s § 26 ods. 7 Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon 364/2004 Z. z.) a s § 21 ods. 2 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 7/2010 Z. z.), rozhodol, že vo verejnom záujme, vyvlastňuje nehnuteľnosť v k. ú. G., geometrickým plánom GP č. 36583600-63/2017 odčlenenú novovytvorenú parcelu KN-C č. 2310/3, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 42 m2 z parcely KN-C č. 2310, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 401 m2, vedenej na LV č. XXXX z vlastníctva vlastníka A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, v prospech vyvlastniteľa Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047. 3. V predmetom rozhodnutí zároveň rozhodol o tom, že priznanú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva vlastníka v sume 241,50 eura, je zložiteľ povinný zložiť do úschovy na Okresnom súde Stará Ľubovňa, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd s odkazom na § 194 Civilného sporového poriadku (CSP), však nepovažuje postup Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy za správny z týchto dôvodov. Právny stav: 4. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z. náhradu za vyvlastnenie, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že do právoplatnosti rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne skončená exekúcia, ktorých predmetom je vlastníctvo
vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, zloží vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení do úschovy na súde, v obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba. 5. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa § 359 Civilného mimosporového poriadku ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitným predpisom, postupuje sa podľa ustanovení osobitného predpisu, a ak ho niet, postupuje sa podľa ustanovení tejto hlavy, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu. 6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (CSP), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. Podľa § 121 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška č. 543/2005 Z. z.“) na úschovy súdu v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní, s výnimkou úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve, sa použijú ustanovenia tohto oddielu. Podľa § 122 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. súd prijme predmet do úschovy na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu. 11. Podľa § 65 ods. 1 Notárskeho poriadku v konaniach vo veciach úschov notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy a) závet, b) inú listinu, listinný cenný papier (ďalej len "listina"), c) peniaze, d) hnuteľnú vec, ak ide o úschovu na účely splnenia záväzku. Podľa § 3 písm. d) Notárskeho poriadku notár prijme do úschovy peniaze, aby s nimi nakladal na účely splnenia záväzku. Podľa § 68a ods. 1 Notárskeho poriadku notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy listinu, peniaze a hnuteľnú vec na účely splnenia záväzku podľa osobitného predpisu. Právne posúdenie: 12. Nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku došlo k rekodifikácii civilného súdneho konania a jeho rozčleneniu na sporové a mimosporové súdne konania. Ustanovenie § 1 CMP zakotvuje výlučnú právomoc súdov v mimosporovej agende, ktorá je definovaná taxatívnym výpočtom konaní a vecí, v ktorých je daná právomoc súdov na prejednanie a rozhodnutie. Na základe toho sa ustanovenia CMP môžu aplikovať len na tie konania, na ktoré to CMP umožňuje. Uvedený výklad aplikácie CMP podporuje aj legislatívny zámer k rekodifikácii civilného práva procesného z dielne Ministerstva spravodlivosti z roku 2013, podľa ktorého základné ustanovenia CMP majú obsahovať vymedzenie jeho vecnej pôsobnosti, teda upravenie právomoci súdov a iných orgánov (napr. notárov) oprávnených konať a rozhodovať v právnych veciach, o ktorých to ustanoví CMP, pričom vzhľadom na zložitosť vymedzenia mimosporových vecí sa pristúpilo k taxatívnemu výpočtu týchto mimosporových vecí, na ktoré sa Civilný mimosporový poriadok aplikuje. Okrem toho legislatívny zámer počítal s tým, že právomoc vo veciach úschov za účelom splnenia záväzku sa prenesie zo súdov na notárov. 13. S účinnosťou od 01.07.2016 a v zmysle vyššie uvedeného legislatívneho zámeru došlo k zásadnej zmene vo veciach solučných úschov, teda vo veciach úschov za účelom splnenia záväzku, spočívajúcej v prechode kompetencií zo súdov na notárov. Podľa novej právnej úpravy sa agenda doterajších súdnych úschov nahradila notárskymi úschovami, ktorých právna úprava sa presunula do Notárskeho poriadku,
pričom právomoc súdu vo veci úschov ostala daná len v prípade konania: a) o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku (§ 335až 344 CMP), ktoré nadväzuje na tzv. solučné úschovy pred notárom § 68a Notárskeho poriadku; b) o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy (§ 345 až 351CMP), ktoré zase nadväzuje na notárske úschovy prijaté v prípade dobrovoľných dražieb; c) o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu (§ 352 až 358 CMP) ad) o iných úschovách (§ 359 CMP). 14. Prípady iných úschov podľa § 359 CMP (písm. d) v odseku 9. uznesenia), konkretizuje vyhláška č. 543/2005 Z. z., ktorá pod inými úschovami rozumie úschovy súdu v trestnom a v občianskom súdnom konaní, ktoré súd príjme na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, pričom samotná vyhláška odkazuje napr. na úschovy prijaté súdom v zmysle § 325 ods. 2 písm. b) CSP, § 342 ods. 1 CSP alebo 50 ods. 2 Trestného poriadku. To znamená, že právomoc súdov v prípade tzv. iných úschov zahŕňa (okrem úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve) výlučne úschovy, ktorých potreba vyplynula z civilného alebo trestného konania na základe rozhodnutia vydaného v takom konaní podľa osobitného predpisu, upravujúceho civilné alebo trestné konanie a nie úschovy zložené na účely splnenia záväzku (tzv. solučná úschova). 15. Ak je účelom úschovy splnenie záväzku, ide o solučnú úschovu, pričom takéto splnenie dlhu umožňuje, resp. predpokladá viacero právnych predpisov. Napríklad Občiansky zákonníka umožňuje dlžníkovi splniť dlh svoj dlh voči veriteľovi uložením jeho predmetu do „notárskej úschovy na účely splnenia dlhu“ v prípade, ak je veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom alebo veriteľa nepozná (§ 568 Občianskeho zákonníka). Aj Obchodný zákonník využíva inštitút solučných úschov vo viacerých prípadoch. Napríklad podľa §75 ods. 2 Obchodného zákonníka je likvidátor povinný zložiť likvidačný zostatok do „úschovy podľa osobitného predpisu“ za účelom zabezpečenia plynulého priebehu likvidácie a splnenia povinnosti vyplatenia likvidačného zostatku spoločníkom. Za solučnú úschovu sa považuje aj úschova upravená v § 33 Zákonníka práce, v rámci ktorej dochádza k uspokojeniu nárokov medzi zamestnávateľom a zamestnancom „zložením do úradnej úschovy“. 16. Z uvedeného vyplýva, že viaceré hmotnoprávne predpisy riešia využitie inštitútu solučných úschov, aj keď nie rovnakým názvoslovím, keďže Občiansky zákonník narába so slovným spojením „úschova na účely splnenia dlhu“, Obchodný zákonník zase s „úschovou podľa osobitného predpisu“ a Zákonník práce s „úradnou úschovou“, avšak účel týchto úschov je v každom z menovaných prípadov rovnaký, a to splnenie záväzku, v prípade ak záväzok nemožno splniť primárnym spôsobom, resp. z dôvodov špecifikovaných v tom ktorom konkrétnom hmotnoprávnom predpise. 17. Zákon č. 282/2015 Z. z. upravujúci zákonné podmienky vyvlastnenia a núteného obmedzenia vlastníckeho práva priznáva podľa § 4 ods. 1 tohto zákona vyvlastňovanému (t. j. tomu, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovanej veci alebo má právo zodpovedajúce vecnému bremenu) za vyvlastnenie primeranú náhradu, ktorú mu podľa § 6 ods. 1 tohto zákona poskytne jednorazovo a spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení samotný vyvlastniteľ. To znamená, že momentom vyvlastnenia vznikne vyvlastniteľovi voči vyvlastňovanému záväzok, dlh, resp. povinnosť na peňažné plnenie. Zákon č. 282/2015 Z. z. zároveň v § 6 ods. 6 rieši situáciu splnenia tohto záväzku vyvlastniteľom formou úschovy, a to v prípade, ak do momentu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení nebolo skončené dedičské konanie alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne skončená exekúcia (všetko týkajúce sa vylastňovanej nehnuteľnosti). Aj napriek tomu, že účel úschovy vyplývajúcej z ustanovenia § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z. je nepochybný, teda že ide o solučnú úschovu, pri ktorej je s odkazom na § 68a Notárskeho poriadku daná právomoc notára na prijatie takejto úschovy, zákonodarca použil v súvislosti s touto solučnou úschovou slovné spojenie „do úschovy na súde“. 18. V rámci zhrnutia vyššie uvedeného je teda potrebné konštatovať, že v prípade tzv. solučných úschov, je právomoc súdu daná len v prípade rozhodovania o námietkach proti vydaniu predmetu solučnej úschovy zloženej u notára. Tzn. akákoľvek iná úschova, ktorej účel spočíva v splnení záväzku, (tzn. nie úschova podľa § 359 CMP), musí byť podľa § 68a Notárskeho poriadku zložená u notára a len notár má v zmysle Notárskeho poriadku a Civilného mimosporového poriadku, právomoc na prijatie takejto (solučnej) úschovy.
19. Ako súd už konštatoval, z uvedených dôvodov právomoc súdu v prípade tzv. solučných úschov nie je daná. Súdu patrí právomoc len v prípade rozhodovania o námietkach proti vydaniu predmetu solučnej úschovy prijatej notárom, o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy, o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu a iných úschovách. 20. V danej veci návrh o prijatí finančnej náhrady do súdnej úschovy, v zmysle § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z., nemožno predmetnú úschovu subsumovať pod tzv. iné úschovy podľa § 359 CMP, ktorými sú výlučne úschovy prijaté súdom v rámci civilného alebo trestného konania, nakoľko úschova podľa §6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z., je vyvolaná správnym konaní a nie trestným alebo civilným konaním a zároveň jej účel spočíva v splnení záväzku vyvlastniteľa voči vyvlastňovanému (solúcia). 21. Ide teda o zjavný rozpor hmotného práva (zákona č. 282/2015 Z. z.) s procesným právom (Notárskym poriadkom a Civilným mimosporovým poriadkom), ako aj s podzákonnou procesnou úpravou (vyhláškou č. 543/2005 Z. z.) spočívajúci v nesprávnom pomenovaní orgánu hmotným právom (zákonom č.282/2015 Z. z.) oprávneným na prijatie solučnej úschovy vyplývajúcej z § 6 ods. 6 tohto zákona. To znamená, že hmotnoprávna úprava nenadväzuje na procesnoprávnu úpravu danej veci, a to i napriek tomu, že problematika úschov ako takých je procesnými predpismi (Notárskym poriadkom a Civilným mimosporovým poriadkom) riešená komplexne. Ak by súd „podľahol“ doslovnému zneniu ustanovenia § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z. a prijal by svoju právomoc, konal by v rozpore s ustanovením § 1 CMP , keďže by prejednal a rozhodol vec, ktorá v CMP , čím by „zobral“ právomoc notárovi ako zákonom oprávnenému orgánu na prijatie solučnej úschovy a poprel by tým komplexný mechanizmus konania o úschovách upravený v Notárskom poriadku, ako aj Civilnom mimosporovom poriadku. V danom prípade nemožno právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie solučných úschov založiť ani s odkazom na čl. 3 Civilného mimosporového poriadku, keďže samotný Civilný mimosporový poriadok počíta s tým, že solučné úschovy prejedná a rozhodne notár a úloha súdu nastúpi až vtedy, keď vznikne spor o vydanie predmetu solučnej úschovy a notár predloží tento spor (námietky) na rozhodnutie súdu. Súd by takým postupom protirečil zneniu CMP a konal by v rozpore so základným princípom uvedeným v čl. 2 ods. 2 tohto zákona. 22. Právna norma sa musí vždy vykladať tak, aby zodpovedala konkrétnym spoločenským potrebám v konkrétnych spoločensko-právnych situáciách, pričom doslovný (gramatický) výklad § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z. k takémuto výsledku nevedie, keďže popiera kompletnú a komplexnú procesnoprávnu úpravu solučných úschov. Preto je nutné, aby výklad ustanovenia § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z. nadväzoval na vyššie uvedenú komplexnú procesno-právnu úpravu, čo predstavuje jediný spôsobom naplnenia účelu solučných úschov a zároveň zodpovedá aj spoločensko-právnym potrebám. Zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu č. 282/2015 Z. z. vôbec nezdôvodnil, prečo v § 6 ods. 6 tohto zákona má vyvlastniteľ zložiť úschovu na súde, a preto nie je možné vyčítať či mal vôbec zákonodarca úmysel delegovať právomoc na prijatie solučnej úschovy z notára na súd, keďže zákonodarca akoby vôbec neriešil nezhodu tohto zákonného ustanovenia s procesnými predpismi, resp. tento rozpor prehliadol. 23. Ide teda o zjavný rozpor hmotného a procesného práva spočívajúci v tom, že hmotné právo nesprávne pomenúva orgán majúci v právomoci prijatie tzv. solučnej úschovy, resp. oprávňuje na prijatie úschovy orgán, ktorý na to podľa procesného práva nie je oprávnený. Zmyslom procesného práva je uvádzať hmotné právo do života, pričom procesné právo prostredníctvom Notárskeho poriadku a Civilného mimosporového poriadku rieši problematiku solučných úschov komplexným spôsobom. 24. Preto podľa názoru súdu, nie je v prípade solučných úschov v zmysle § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z. v nadväznosti na § 1 ods. 1 a § 2 CSP, daná právomoc súdu na prijatie takejto úschovy a vec patrí do právomoci notárov. Táto okolnosť podľa § 161 ods. 1 CSP predstavuje taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto súd konanie o prijatie solučnej úschovy podľa § 161 ods. 2 v spojení s § 9 CSP , zastavil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, s ohľadom na ustanovenie § 1 ods. 1 a § 2 CMP. má súd za to, že nie je daná právomoc súdu na prijatie solučnej úschovy a keďže vec nepatrí do právomoci súdu, súdu neostávalo nič iné než konanie z dôvodu existencie nedostatku procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť. Súd zároveň uvádza, že zložiteľ má právo obrátiť sa so svojou žiadosťou o prijatie solučnej úschovy na notára, ktorý v tomto prípade predstavuje orgán, ktorý má právomoc v konaniach vo veciach solučných úschov konať. Na konanie vo veciach všetkých typov notárskych úschov podľa Notárskeho poriadku je
príslušný ktorýkoľvek notár so sídlom na území Slovenskej republiky. (cit. Civilný mimosporový poriadok C. H. Beck, s. 949) 25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom zavinenia zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že zložiteľovi, ktorý zavinil, že sa toto súdne konanie zastavilo z dôvodu podania návrhu na zloženie solučnej úschovy na orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.