Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2C/4/2023 8523200690 17. 06. 2024 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2024:8523200690.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: D. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX E., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e podielové vlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie A., obec Litmanová, parcela registra „C“ číslo 252 o výmere 124 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, stavba – rodinný dom, súpisné číslo XXX, na pozemku parcelné číslo 252 a túto v celosti p r i k a z u j e do vlastníctva žalobcu A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX D.. II. Žalobca je p o v i n n ý vyplatiť za odstupujúci podiel žalovanému D. B. sumu 60 000 eur do tridsať dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo. odôvodnenie: 1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2023 žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti evidovanej na Liste vlastníctva č. XXX, k.ú. A. a to parcela registra „C“ č. 252 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2 a stavby – rodinného domu súp. č. XXX s príslušenstvom, postavenej na parcele KNC navrhol ju v celosti prikázať do jeho vlastníctva a uložiť mu povinnosť vyplatiť žalovanému za odstupujúci podiel 41 800 eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi, pričom ich podiely sú 3/6 k celku. Dňa 17.3.2023 mu žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu ponúkol mu svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach za sumu 120 000 eur. Keďže išlo o neúmerne vysokú sumu nezodpovedajúcu stavu nehnuteľnosti ani lokalite dal si vypracovať znalecký posudok. Podľa znaleckého posudku č. 44/2023 zo dňa 14.04.2023, ktorý vypracoval Ing. Ján Štupák, znalec z odboru stavebníctva, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností je všeobecná hodnota rodinného domu s príslušenstvom ako aj pozemku v sume 83 600 eur. Na základe tohto znaleckého posudku prípisom zo dňa 18.04.2023 oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a je ochotný ich odkúpiť za sumu 41 800 eur. Žalovaný mu listom zo dňa 28.05.2023 oznámil, že s uvedenou sumou nesúhlasí, v závere žiadal aby mu žalobca zabezpečil adekvátne bývanie v Starej Ľubovni, Kežmarku alebo Poprade. K žalobe pripojil písomnú korešpondenciu medzi žalobcom a žalovaným, Znalecký posudok č. 44/2023, LV XXX k.ú. A.
2. Súd poučil strany o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému doručil žalobu spolu s prílohami a vyzval ho aby sa vyjadrili. 3. Z vyjadrenia žalovaného, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.07.2023 vyplýva, že spoluvlastnícky podiel 3/6, t.j. prízemie rodinného domu nepredá. Uviedol, že dom sa nachádza v strede dediny, pri vode na slnečnom pozemku. Od samých začiatkov stavby vypomáhal. Keď mal po vojen zomrel im otec, A. mal 13 rokov, on s mamou dom postupne dokončili. V roku 1982 sa oženil a odišiel bývať do Popradu V roku 1991 zobral brata do USA, mohol ho vyplatiť, za smiešnych 5000 USD a tak sa to ťahalo. Brat naliehal na matku a tak im darovacou zmluvou darovala rodinný dom tak, že po jej smrti on bude užívať prízemie. V dome sú dve bytové jednotky, komplet prerobené. Plánoval, že na dôchodok sa vráti do Litmanovej. Mal nezhody s manželkou, rozviedol sa. Brat a ex spracovali jeho matku a tak 7 rokov brat hospodáril na jeho pozemku, musel vyplatiť ex. Mama zomrela, brat mu ani nedal vedieť kedy je pohreb. On si za 41 000 eur nekúpi ani garzónku a prízemie je krásne prerobené o rozlohe 120 m2. Ďalej poukázal na svoj zdravotný stav, zdôraznil, že roky neprerábal prízemie domu aby ho z neho brat vyštval. Ďalej opísal rodinné nezhody medzi ním žalobcom a ich matkou, ako sa na ničom nevedeli dohodnúť, ako po smrti mamy brat všetko zobral. Podotkol, že pokiaľ brat investoval do domu učinil tak bez jeho vedomia súhlasu, že ho súdnou cestou chce pripraviť o jeho čiastku. V závere zdôraznil, že jeho čiastka je nepredajná a využije a urobí všetky možné prostriedky aby to ostalo jeho. K vyjadreniu doložil Oznámenie o zápise právnych vzťahov LV XXX k.ú. A., Darovaciu zmluvu, ktorou nadobudli so žalobcom predmet sporu, LV XXX k.ú. A., rozsudok OS Poprad sp. zn. 11C/47/2018 o vyporiadaní BSM medzi žalovaným a jeho bývalou manželkou. 4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich skutkových a právnych tvrdeniach, podotkol, že práve žalovaný ponúkol na odpredaj svoj spoluvlastnícky podiel on jeho ponuku akceptoval, o tom, že ním navrhovaná suma je značne navýšená dosvedčuje znalecký posudok znalca Ing. Jána Štupáka. Taktiež zdôraznil, že aj on má záujem na zrušení a vyporiadní podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že medzi ním a žalovaným – bratom pretrvávajú dlhoročné vzájomne nezhody, ktoré začali ešte za života ich matky. Žalovaný už aj v tom období navštevoval matku iba sporadický, doma sa nezdržiaval a býval v Poprad. V podstate už 7 rokov do Litmanovej prichádzal raz až dvakrát do roka. Žalovaný do rodinného domu nechodil a prízemie z tohto dôvodu chátra. Žalovaný sa nestará ani o rodinný dom ktorý je zapísaný na LV č. XXX. V závere podotkol, že nároky žalovaného na kúpu trojizbového bytu sú prehnané. K replike doložil LV XXX k.ú. A.. 5. Žalovaný v duplike k replike žalobcu, ktorú doručil súdu dňa 07.08.2024 zotrval na svojej požiadavke, že svoj spoluvlastnícky podiel neodpredá za žiadnych okolností. V duplike žalovaný opísal vzájomné vzťahy v rodine a zdôraznil, že prízemie si ponechá je nepredajné a nevidí dôvod aby sa v súdnom konaní pokračovalo. Nemieni si s bratom dopisovať prostredníctvom súdu. K duplike pripojil korešpondenciu strán sporu prostredníctvom sociálnych sietí, fotografiu ako brat parkuje na jeho pozemku a fotografiu ako mu mama znečistila auto. 6. Podaním doručeným súdu dňa 03.10.2023 žalovaný požiadal o pozbavenie súdnych poplatkov a doložil k tomu doklady. 7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, ako aj na návrhu na určenie primeranej náhrady v sume zodpovedajúcej znaleckému posudku, mal za to, že požiadavka žalovaného aby mu žalobca za jeho podiel zabezpečil dvojizbový byt v Starej Ľubovni, Kežmarku alebo Poprad je pre žalobcu neprijateľná. Ďalej vychádzajúc z ustanovenia § 142 Obč. zák. mal za to, že prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to jej reálnym rozdelením je nerealizovateľný. Predovšetkým vyslovil názor, že žalovaný nemá o užívanie predmetnej nehnuteľností reálny záujem, v predmetnej nehnuteľností už vyše 20 rokov nežije, nestaral sa o ňu. Taktiež poukázal na vzájomné vzťahy žalobcu a žalovaného, ktorí sú síce bratia, ale majú vážne vzťahové problémy a ich spolužitie na jednom dvore by prinášalo len ďalšie spory. Taktiež poukázal na rozhodnutie NS 45/91 v zmysle ktorého ak strany sporu nezložia preddavok na trovy dôkazu, ako v súdenej veci, má sa za to že nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť. 8. Žalovaný zotrval na svojich skutkových tvrdeniach, zdôraznil, že jeho podmienky sú nemenné, svojho spoluvlastníckeho podielu sa vzdá len pod podmienkou, že mu žalobca zabezpečí dvojizbový
byt s balkónom v Starej Ľubovni, Kežmarku alebo Poprade. V predmetnom rodinnom dome nikdy nebýval, chcel tam bývať, ale ho nepustila jeho matka. Na prízemí bývala jeho matka, ktorá zomrela vo februári 2023 od jej smrti na prízemí nikto nebýva, žalobca býva na poschodí. Žalobca v predmetnom rodinnom dome býva od času keď prišli z Ostravy asi od roku 1979. On v súčasnosti býva pri priateľke v Žakovciach, býva u nej asi 8 rokov. Napriek skutočnosti, že so žalobcom majú zlé vzťahy svoj spoluvlastnícky podiel si chce ponechať. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav: 9. Strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností evidovaných na Liste vlastníctva č.XXX k.ú. A., obec Litmanová, okres Stará Ľubovňa parcely reg. „C“ č. 252 o výmere 124 m2 – zastavaná plocha a nádvoria porast, ktorá sa nachádza v zastavanom území obce a stavby – rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele reg. „C“ č 252 žalovaný pod B1 v podiele 3/6, žalobca pod B2 v podiele 3/6. Obaja spoluvlastníci nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely titulom Darovacej zmluvy V 822/97, a dedičského konania D 317/88-10/89-95/97. 10. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že vzťahy medzi ním a žalovaným sú dlhodobo, od času čo im mama rozdelila rodinný dom, veľmi zlé, doslova nenapraviteľné a nedokázali by žiť na jednom dvore. Ďalej uviedol, že sa oženil v roku 1987 dovtedy bývali všetci na prízemí, na naliehanie mamy ostal bývať v predmetnom rodinnom dome a sám zrekonštruoval celý rodinný dom, ešte v tom čase mu žalovaný vravel, že on sa do Starej Ľubovni nevráti, čo by tu robil. Brat v rodinnom dome nežil od času čo sa oženil, žil v Poprade. Potom čo mama rozdelila dom, brat mu nakázal aby odpojil prízemie čo zrealizoval. On sám zateplil časť domu, ktorú užívam, spodná časť - prízemie ostala nezateplená, sám sa stará o strechu, brat sa na tom nepodieľa. V okolí rodinného domu má postavenú garáž a hospodársku budovu a ak stoji jeho auto na pozemku, tak pozemok majú na polovici 1:1. Brat nehnuteľnosť navštevuje sporadicky 2 až 3 x do roka, naposledy bol po súdnom pojednávaní, kedy medzi nimi došlo k incidentu. Brat chodí do nehnuteľnosti cez dieru v plote, má tam vynechaný priestor na bránku, ale tu si tam nikdy nedal. Na požiadavku brata , aby mu za jeho podiel v rodinnom dome zabezpečil byt nie je ochotný pristúpiť, keďže je neprimeraná. Je však ochotný žalovanému uhradiť aj vyššiu cenu ako je stanovená v znaleckom posudku aj napr. sumu 60 000 eur, pretože chce mať už kľud. Tiež uviedol, že on a jeho detí s deťmi žalovaného vychádzajú dobre, len so žalovaným nevie vyjsť. 11. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že buď bude splnená jeho podmienka aby mu žalobca zabezpečil byt podľa jeho požiadaviek, alebo zostanú podielovými spoluvlastníkmi ako doposiaľ. Za to čo mu ponúka žalobca si nekúpi ani 1 - izbový byt. Už v minulosti mu mama povedala, aby ho vyplatil z prízemia a celý dom môže byť jeho, čo on neakceptoval, a na základe toho mama darovala polovicu nehnuteľnosti aj jemu. Pokiaľ do spornej nehnuteľností nechodil, nechodil tam preto, že mu to zakázala mama, nakoľko bola silno veriaca a on sa rozviedol. Zdôraznil, že žalobca na prízemí bývať nebude pokiaľ on bude žiť. On v súčasnosti bývam pri priateľke v 1. izbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve, bývam s ňou už ôsmy rok a od vtedy s ňou aj udržiavam známosť ak by sa jej niečo stalo nemal by kde byť. Potvrdil, že vlastním ešte starú rozpadnutú drevenicu, ale táto nie je schopná užívania, nie je tam voda, kúrenie, elektrina. Taktiež priznal, že s bratom majú veľmi zlé vzťahy. Od smrti matky neprispel na bežnú údržbu či opravu, keďže mu brat vypol elektrinu tvrdil, že mu vypne vodu a plyn. Ďalej opísal incident, ktorý sa medzi nimi odohral dňa 7.11.2023, po predbežnom prejadnaní sporu kedy privolal políciu a dodal, že do predmetnej nehnuteľnosti nechodím lebo jeho priateľka má z toho panický strach, pretože ešte keď žila mama jej nadávala a napadá ho žalobca, no napriek tomu chce predmetnú nehnuteľnosť naďalej vlastniť a s bratom pokiaľ nepristúpi na jeho podmienky sa nechce dohodnúť. 12. Veľmi zlé vzťahy medzi stranami sporu okrem samotného vyjadrenia strán vyplývajú aj zo žalovaným doloženej korešpondencie cez sociálne siete a fotografie (čl. 104-108 spisu). 13. Listom zo dňa 17.03.2024 (čl. 53 spisu) oslovil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu s ponukou na odpredaj jeho spoluvlastníckeho podielu za predajnú cenu 120 000 eur. Na čo žalobca reagoval prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 18.04.2024 (čl. 51 spisu) tak, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, ale je ochotný vyplatiť žalovanému sumu 41 800 eur podľa znaleckého posudku, ktorý mu zaslal. Na návrh žalobcu reagoval žalovaný listom zo dňa 28.05.2023 (čl. 43 spisu), že takúto ponuku neprijíma, v liste útočil na znalca, opísal vzťahy medzi
ním a žalovaným súčasne oznámil svoju nemennú ponuku, bývanie za bývanie adekvátne tomu na Litmanovej a to dvojizbový byt s balkónom v Ľubovni, Kežmarku alebo Poprade. 14. Podľa znaleckého posudku č. 44/2023, ktorý vypracoval Ing. Ján Štupák, znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností všeobecná hodnota nehnuteľností po zaokrúhlení je 83 600 eur z toho hodnota rodinného domu 76 666,02 eur, veranda 2 354,34 eur prístrešok 772,57 eur, vodovodná prípojka 547,81 eur kanalizačná prípojka 303,55 eur, plynová prípojka 342,55 eur, elektrická prípojka 687,84 eur, spevnené plochy 419,74 a pozemok 1 501,64 eur. 15. Podľa rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/47/2018 zo dňa 25.05.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2024 (čl. 87 spisu) žalovaný v rámci vyporiadania jeho bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudol nehnuteľnosť – rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parcela č. 254/1 a pozemok 254/1 v k.ú. A., obec Litmanová, okres Stará Ľubovňa. Je vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam je zapísané na LV č. XXX k.ú A. (čl. 96 spisu). Na základe takto ustáleného skutkového stavu, súd právne uzatvára. 16. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. 17. Podľa § 136 ods. 1 Obč. zák. vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 18. Podľa § 136 ods. 2 prvá veta Obč. zák. spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. 19. Podľa § 137 ods. 1 Obč. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 20. Podľa § 141 ods. 1 Obč. zák. spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 21. Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využívať. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( ďalej len katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 23. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“. 24. Podľa § 215 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu. 25. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Právne posúdenie vecí: 26. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo
zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. V konaní musí súd spoľahlivo zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielov. Návrhmi strán sporu nie je súd viazaný. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne stanovuje ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. 27. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva – reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov – prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný podľa výšky podielov. Každý z podielových spoluvlastníkov by sa mal stať vlastníkom reálne vyčlenenej časti nehnuteľností, tak aby táto časť sa stala samostatným funkčným celkom. Je potrebné vyhodnotiť aj to, akú investíciu každého z podielových spoluvlastníkov je potrebné do reálnej deľby vynaložiť. Nepodstatným je aj vzťah podielových spoluvlastníkov, aby reálnym rozdelením nedochádzalo k ďalším sporom. Ak rozdelenie nie je možné súd skúma, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva zamietnuť a nevyporiadať druhým alebo tretím spôsobom. Takýmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú najmä vysoký vek, zdravotný stav, že v nehnuteľností prežil celý život, či ku dňu rozhodovania majú bytovú náhradu, akým spôsobom majú uspokojené svoje právo na bývanie, kto a akým spôsobom chce po vyporiadaní nehnuteľnosť užívať, či do zrušenie podielového spoluvlastníctva ich užívali na bývanie, alebo rekreačné účely, okolností, ktoré mali vplyv a reálne predstavujú vzťah podielového spoluvlastníka k nehnuteľností (dedičstvo, darovanie a pod.). 28. Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Náhrada musí byť primeraná, ustálenie ceny nehnuteľností je záležitosť súdu. V závislosti od toho či ustupujúcu podielový spoluvlastník má uspokojené bývanie, či prípadný výnos vzhľadom na všetky ostatné okolností umožní zabezpečiť primeranú bytovú náhradu, ktorá kvalitatívne nemôže mať charakter nižšieho ako existujúceho štandardu. 29. Tretím spôsobom je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. 30. V súdenej vecí je nepochybné, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností (rodinného domu a pozemku) každý o veľkosti 3/6 k celku, ide o bratov, ktorí svoje spoluvlastnícke podiely nadobudli dedením (po otcovi) a darovaním (matkou). V predmetnom rodinnom dome býva žalobca minimálne od roku 1979 (kedy sa rodina presťahovala z Ostravy) doposiaľ, obýva nadzemné podlažie. Taktiež je nesporné, že žalovaný v rodinnom dome nežil, nebýval, od času čo sa oženil cca už od roku 1982, nežije tam ani po smrti matky, ktorá zomrela vo februári 2023, prízemie, ktoré obývala do svojej matka strán sporu, je v súčasnosti neobývané. Žalovaný žil v Poprade a cca 8 rokov žije pri priateľke v Žakovciach. Žalovaný vlastní rodinný dom v obci Litmanová zapísaný na LV č. XXX k.ú. A.. Vzájomné vzťahy medzi stranami sporu sú minimálne od roku 1997, kedy nadobudli spoluvlastnícke podiely darovaním, veľmi zlé, čo nespochybnila ani jedná strana Jednoznačne túto skutočnosť mal súd preukázanú nielen z tvrdení strán, ale aj z ich správania počas pojednávania alebo pri predbežnom prejednaní sporu, kedy si preukazovali vzájomnú averziu. 31. Vzhľadom na veľmi zlé vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi, nereálnymi požiadavkami žalovaného, ktorými podmienil dohodu (zabezpečenie dvojizbového bytu s balkónom v Starej Ľubovni, Kežmarku alebo Poprade) súd uzavrel, že Dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nie je možná. 32. Súd sa musel v prvom rade zaoberať otázkou, či je možné vyporiadať predmetné nehnuteľnosti, prvým spôsobom uvedeným v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. reálnym rozdelením. Reálne rozdelenie budovy (rodinného domu) v podielovom spoluvlastníctve má prednosť pred inými spôsobmi vyporiadania. Tomuto spôsobu vyporiadania však môžu brániť rôzne okolnosti, na základe ktorých môže súd rozhodnúť o inom spôsobe vyporiadania. Tieto okolnosti môžu spočívať napr. vo výške vecne odôvodnených nákladov spojených so stavebnými úpravami, so stavebnou nemožnosťou takýchto úprav, ale i v konfliktných vzťahoch medzi spoluvlastníkmi. Pri posudzovaní otázky, či je rozdelenie veci dobre možné, nie je možné vychádzať len z technického či právneho hľadiska, ale je potrebné prihliadnuť aj k ďalšiemu možnému súžitiu účastníkov v jednom dome. K rozdeleniu, reálnemu rozdeleniu stavby
(rodinného domu) je možné pristúpiť len v prípade, že vzťahy medzi účastníkmi pri užívaní domu sú po dlhšiu dobu nekonfliktné. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.04.2004, sp. zn. 22Cdo/559/2004). 33. Na základe vykonaného dokazovania, z výsluchov sporových strán, (ich vzájomného konfliktného správania pred súdom) ale aj z ich písomných podaní mal súd preukázané, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sú natoľko konfliktné, že odôvodňujú záver o nemožnosti reálneho rozdelenia nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho sporu. Inými slovami povedané, že súd má za to, že aj keď by teoreticky (zo stavebno-technického hľadiska) bolo možné rozdeliť predmet sporu na dve samostatné jednotky, bránia tomu „konfliktné až nenávistné vzťahy podielových spoluvlastníkov“, ktoré sa odrážajú nielen vo vzájomných verbálnych, ale aj fyzických útokoch (napr. po predbežnom prejednaní sporu dňa 07.11.2023) , ako to vyplynulo z výpovedí sporových strán. Súd má za to, že je nesporné, že vyhrotené, konfliktné vzťahy medzi sporovými stranami skutočne existujú a v takej miere, že tieto vylučujú reálnu možnosť rozdelenia rodinného domu. 34. V prípade, že by došlo k reálnemu rozdeleniu rodinného domu a následne by došlo k poškodeniu, resp. potrebe nevyhnutnej údržby (strecha, základy či obvodové múry rodinného domu), vzhľadom na existenciu vážne narušených vzťahov sporových strán a z toho plynúcej nemožnosti dohodnúť sa na spoločnom postupe pri nevyhnutnej údržbe či odstraňovaní prípadných ďalších poškodení tohto rodinného domu, mohlo by v budúcnosti dochádzať k neriešiteľným resp. k veľmi ťažko riešiteľným situáciám. Na základe uvedených úvah dospel súd k záveru, že konfliktné vzťahy sporových strán a možnosť komplikácii pri správe a údržbe či pri odstraňovaní možných poškodení rodinného domu, ku ktorým môže v budúcnosti dôjsť, vylučuje možnosť reálneho rozdelenia tohto rodinného domu. 35. Reálne rozdelenie stavby je možné len vtedy, ak vzniknú na základe stavebných úprav, realizovaných v súlade so stavebnými predpismi, samostatné veci, teda v rámci úvah týkajúcich sa možností reálneho rozdelenia stavby je potrebné dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle slova a aby toto rozdelenie bolo aj reálne vykonateľné, teda aby v prípade reálnej deľby nehnuteľnosti bolo možné toto rozdelenie zapísať vkladom do katastra nehnuteľnosti. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1465/2000). 36. Reálne rozdelenie budovy je možné vtedy, ak jej rozdelením vzniknú samostatné budovy, t.j. samostatné veci podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K návrhu na vklad práva na základe zmluvy o zrušení spoluvlastníctva k stavbe a vzájomnom vyporiadaní je potrebné predložiť rozhodnutie stavebného úradu o technickej vykonateľnosti reálneho delenia stavby, a listinu o určení súpisného čísla k novovytvoreným prevádzkovým stavbám. (viď katastrálny Bulletin č. 3/2002, otázka č. 27). 37. Uznesením č.k. 2C/4/2023-133 zo dňa 07.11.2023 súd uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania za účelom zistenia či predmet sporu je reálne deliteľný, tak aby vznikli dve samostatné jednotky. Táto povinnosť bola uložená žalobcovi ako výsledok predbežného prejednania sporu dňa 07.11.2023 kedy žalobca vyjadril ochotu znášať trovy znaleckého dokazovania, žalovaný na predbežnom právnom posúdení veci jednoznačne odmietol podieľať sa na akýchkoľvek preddavkoch na trovách znaleckého konania s odôvodnením, že nič nepredáva a nebude platiť za to čo nechce. Keďže žalobca v súdom stanovenej lehote preddavok na trovy dôkazu nezložil, podaním doručeným súdu dňa 29.01.2024 oznámil, že preddavok nezloží, súd vo veci znalecké dokazovanie nenariadil. Na základe uvedeného, aj keby predmet sporu bol teoretický reálne deliteľný na dve samostatné jednotky, nemal podklad o technickej vykonateľností reálneho delenia stavby. Čo súd uzavrela ako neunesenie dôkazného bremena na skutočnosť, že sporné nehnuteľností sú reálne deliteľné. 38. Pokiaľ ide o rozhodnutie na ktoré poukázal právny zástupca žalobcu ide o rozhodnutie NS ČR č. 45/91, ktoré však rieši otázku neochoty podielových spoluvlastníkov vynaložiť investície na vykonanie nevyhnutných stavených úprav a z toho dôvodu sa nehnuteľnosť považuje za nedeliteľnú. Výslovne toto rozhodnutie nerieši otázku nezloženia preddavkov na trovy znaleckého dokazovania ako to prezentoval právny zástupca. 39. Ďalej sa súd zaoberal skutočnosťou, či v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by podielové spoluvlastníctvo strán nezrušil a nevyporiadal a vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že takéto dôvody hodné osobitného zreteľa v súdenej veci v prospech žalovaného neexistujú. V predmetnej nehnuteľností žalovaný, ktorý ak nebudú splnené jeho podmienky
so zrušením podielového spoluvlastníctva nesúhlasí a chce aby podielové spoluvlastníctvo existovalo tak ako doposiaľ, minimálne od roku 1982 nebýval, nežil (býval v Poprade a cca 8 rokov žije v Žakovciach). Teda k nehnuteľností nemá taký vzťah ako žalobca, ktorý v predmetnej nehnuteľností žije cca celý svoj život (minimálne od roku 1979). Žalovaný naviac je vlastníkom ďalšieho rodinného domu, čo vyplýva z LV XXX k.ú. A., na strane žalobcu takáto skutočnosť (vlastníctvo iného rodinného domu) nebola súdu preukázaná. Aj keď žalovaný má zdravotný hendikep táto skutočnosť sama o sebe, za situácie keď v spornej nehnuteľnosti nebýva a vlastní ďalší rodinný dom, nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa pre ktorý by súd nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo. 40. Vzhľadom na vyššie uvedené ( body 33-39 ) do úvahy pripadá druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázanie veci za primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov. O prikázanie celej parcely do vlastníctva prejavil záujem spoluvlastník – žalobca, ktorý v predmetnom rodinnom dome spolu so svojom rodinou býva a užíva ju a má k nej osobný vzťah. 41. Na základe uvedeného súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k parcele a rodinnému domu a celú ju prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Pri prikázaní nehnuteľností do vlastníctva žalobcu súd zohľadnil skutočnosť, že je žalobcovým a jeho rodiny obydlím, že v nej býva od roku 1979 a vzhľadom na to má k nej bližší osobný vzťah ako žalovaný, ktorý predmetné nehnuteľností neužíva vôbec a rodinný dom navštívi 2 až 3 krát do roka. 42. Keďže súd prikázal celú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu, súčasne mu uložil povinnosť vyplatiť žalovanému za jeho odstupujúci podiel náhradu vo finančnom vyjadrení. Náhrada musí predstavovať objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu, určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt. Odborná znalecká mienka je jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny nehnuteľností. Ďalším podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností zaoberajú. Tiež sú tu poznatky a informácie samotných strán sporu o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Treba taktiež zohľadniť, či prípadný výnos vzhľadom na všetky ostatné okolností umožní zabezpečiť si primeranú bytovú náhradu, ktorá kvalitatívne nemôže mať charakter nižšieho ako existujúceho štandardu. 43. Strany sporu sa na primeranej náhrade nedohodli. Žalobca v žalobe navrhol primeranú náhradu podľa znaleckého posudku vo výške 41 800 eur, na pojednávaní v rámci svojho výsluchu vyjadril ochotu poskytnúť žalovanému sumu 60 000 eur s odôvodnením aby mal „kľud“. Žalobca ako dôkaz o všeobecnej hodnote vyporiadaných nehnuteľností doložil znalecký posudok. Žalovaný trval na tom, že za svoj podiel chce od žalobcu byt dvojizbový s balkónom v Starej Ľubovni, Kežmarku či Poprade. Žiaden dôkaz o hodnote predmetu sporu nedoložil a to ani na dotaz súdu, či má dôkaz ktorý spochybňuje všeobecnú cenu stanovenú znalcom. 44. Ako bolo vyššie uvedené náhrada musí predstavovať objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať resp. z výnosu z nej zabezpečiť primeranú bytovú náhradu, ale v danom čase a danej lokalite (v čase vyporiadania a v mieste kde sa nehnuteľnosť nachádza). 45. Súd je toho názoru, že vzhľadom na listinné dôkazy tvoriace obsah spisu, vyjadrenia strán sporu, vyššie popísaným kritériám „ primeranej náhrady“ zodpovedá suma 60 000 eur. Ide o sumu, ktorú navrhol sám žalobca kedy vyjadril ochotu zaplatiť žalovanému aj viac ako stanovil znalec. Podľa názoru súdu za túto cenu by si žalovaný dokázal zabezpečiť primeranú bytovú náhradu v obci Litmanová. 46. Požiadavka žalovaného, že namiesto jeho spoluvlastníckeho podielu požaduje zabezpečiť dvojizbový byt s balkónom v Starej Ľubovni, Kežmarku alebo Poprade je aj podľa názoru súdu neprimeraná. Ceny bytov či rodinných domov v obci Litmanová sú nepomerne nižšie ako v mestách Stará Ľubovňa, Kežmarok či Poprad. Je nereálne aby sa cena podielu predmetu sporu rovnala cene žalovaným požadovaného bytu v Starej Ľubovni, Kežmarku alebo Poprade. Zo strany žalovaného takýto dôkaz preukazovaný nebol a teda žalovaný na túto skutočnosť neuniesol dôkazné bremeno. 47. Predmetné konanie je konaním sporovým. Žalovaný je povinný na preukázanie svojich tvrdení predložiť, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou
zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). 48. Tak ako bolo vyššie uvedené súd má za to, že primeranou náhradou za odstupujúci podiel žalovaného je suma 60 000 eur na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa názoru súdu by si mal žalovaný za túto sumu dokázať zabezpečiť či už kúpou, alebo rekonštrukciou rodinného domu, ktorého už je vlastníkom, bytovú náhradu v obci Litmanová, teda v rovnakej obci ako sa nachádzajú nehnuteľností, ktoré sú predmetom súdneho sporu. Trovy konania 49. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 50. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 51. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 52. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 53. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 54. Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je návrhové konanie, žalobu môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pričom súd navrhovaným spôsobom vyporiadania nie je viazaný. Jednoznačne nemožno skonštatovať, že úspech mal ten kto podal žalobu. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ak súd podielové spoluvlastníctvo zruší a vyporiada, je rozhodnutím v záujme všetkých podielových spoluvlastníkov, každý zo spoluvlastníkov dostane svoj podiel buď vo forme veci, alebo vo forme primeranej finančnej náhrady. V súdenej veci súd prihliadol aj na zdravotný hendikep žalovaného. Vzhľadom na uvedené o trovách konania súd rozhodol podľa § 257 za použitia § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.