Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 5C/5/2024 8524200098 30. 10. 2024 JUDr. Emília Mišenková ECLI:SK:OSSL:2024:8524200098.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: Obec Šarišské Jastrabie, Šarišské Jastrabie 257, 065 48 Šarišské Jastrabie, IČO: 00 330 213, právne zast. doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., Hlavná 111/25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258 proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. D. XXX, občan SR, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. D. XXX, občan SR, žalovaní v 1. a 2. rade právne zast. JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 027 942, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto rozhodol: I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosť: parcelu registra „C“ evidovanú na katastrálnej mape pod parc. č. 725, o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C. D., obec C. D., E. F. G., v lehote do 1 mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. II. Vzájomnú žalobu žalovaných v 1. a 2. rade na určenie, že žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu, z a m i e t a . III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobcovi priznané trovy spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.1.2024 domáhal vypratania nehnuteľnosti pozemku parc. č. KN-C 725 o výmere 29 m2, nachádzajúceho sa v obci C. D., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Žalobu odôvodnil tým, že na dotknutom pozemku sa nachádza budova bez označenia súpisným číslom, ktorá je žalovanými využívaná ako garáž vzhľadom na to, že dotknutý pozemok susedí s pozemkom vo vlastníctve žalovaných. Žalovaní dlhodobo užívajú najmä túto budovu nachádzajúcu sa na dotknutom pozemku, a to bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalovaní boli opakovane vyzývaní na uzatvorenie nájomnej zmluvy k dotknutému pozemku, avšak, ignorovali akékoľvek snahy žalobcu o nápravu nezákonného stavu. Z toho dôvodu sa žalobca rozhodol podať na súd žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. 2. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetný pozemok s garážou, postavenou na pozemku CKN č. 725, užívali od r. 1992 do 1995 - pozemok nevysporiadaný, so súhlasom už nebohého starostu obce Šarišské Jastrabie p. H. I.. V roku 1995 si postavili pred 6 bytovou jednotkou vlastnú garáž, teraz pozemok CKN č. 690/5 - predtým CKN č. 690, na základe ohlásenia drobnej stavby na Obecnom úrade v Šarišskom Jastrabí-pozemky neboli vysporiadané. V roku 1998 začal stavať rodinný
dom na pozemku parcela CKN č. 724/1, ktorý sa nachádza v tesnej blízkostí sporného pozemku parcela CKN č. 725. Po vzájomnej dohode s bývalým starostom obce p. H. I. uzatvorili neformálnu zámennú zmluvu garáží, ktoré sú postavené na pozemkoch parcely CKN č. 725 a 690/5 - pozemky pod garážami nevysporiadané. V roku 2006 na základe rozhodnutí o osvedčení pri ROEP si Obec Šarišské Jastrabie vysporiadala pozemky pod obidvoma garážami. Predmetný pozemok CKN č. 725 s garážou užívajú doposiaľ. Záverom podotkol, že pozemok parcela CKN č. 725 bola podľa pozemkovej knihy vo vlastníctve Gréckokatolíckej cirkvi v Šarišskom Jastrabí, podľa pozemkovej knihy m.p.č. 219/b. Na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni č.2004-1382 zo dňa 8.12.2004, nadobudla vlastníctvo Obec Šarišské Jastrabie, bez toho, že by sa k tomu vyjadrila Gréckokatolícka cirkev. Obec Šarišské Jastrabie si nemôže robiť nárok ani na jestvujúcu garáž na pozemku parcela CKN č. 725, nakoľko túto garáž postavil v roku 1975, bývalý riaditeľ základnej školy p. J. D. z vlastných prostriedkov. Podľa jeho úsudku obec neprávom vysporiadala pozemok parcela CKN č. 725, nakoľko jej nepatril ani pozemok, ani garáž postavená na tomto pozemku. 3. V ďalšom vyjadrení k žalobe žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasia. Uviedli, že je pravdou, že užívajú stavbu garáže (stavba bez súp. čísla) stojacu na parcele KN-C parc. č. 725 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2 k.ú. C. D. (evidovaná parcela na LV č. XXXX), a tým pádom logicky i samotný, v žalobe uvedený pozemok, avšak z ich strany v žiadnom prípade nejde o neoprávnené užívanie, ako to tvrdí, vyslovene účelovo, žalobca. Poukázali na to, že približne v roku 1987 dostali do užívania tzv. „učiteľský” byt v obytnom dome pri ZŠ v Šarišskom Jastrabí. Oproti obytnému domu, na pozemku obce, stáli už v tom čase garáže, postavené a využívané susedmi, na čo obdobne s vtedajším starostom obce pánom H. I. jednali o možnosti postavenia vlastnej garáže v danom mieste, čo im tento povolil - všetko bolo dohodnuté iba ústne s tým, že nie sú potrebné žiadne formality, keďže tam bývajú a iné využitie dotknutého pozemku nebolo nijako obcou plánované. Na základe toho zrealizovali svojpomocne a z vlastných prostriedkov stavbu danej garáže, ktorá doposiaľ stojí, a to konkrétne na parcele KN-C parc. č. 690/5 - zastavaná plocha a nádvorie, evidovaná vo vlastníctve žalobcu na LV č. XXXX k.ú. C. D., pričom daná garáž je tak dlho ako tá, ktorú využívajú oni a stojí na žalovanom pozemku, využívaná samotným žalobcom - obcou. V roku 1997 si v obci kúpili pozemok za účelom stavby rodinného domu. Už v tom čase v danom mieste (bezprostredne susediacom s ich parcelou) stála na pozemku, ktorého vypratania sa žalobca domáha, garáž (v žalobe spomínaná „stavba bez súpisného čísla”), o ktorej im vtedajší starosta p. H. I. uviedol, že táto patrí obci Šarišské Jastrabie a či ju nechcú (keďže je to bezprostredne vedľa ich pozemku, na ktorom začali a postupne postavili rodinný dom a teda praktickejšie) s obcou zameniť tak, že táto garáž bude ich a obec bude mať garáž (doposiaľ tiež ide o stavbu bez súpisného čísla) oproti bytovke, v ktorej dovtedy bývali v byte, s čím súhlasili, a to aj na základe ubezpečenia pána I., že s pozemkom sa to dotiahne do konca neskôr. Pôvodnú garáž na základe takejto zámeny prestali užívať - paradoxne ju v súčasnosti užíva stále obec (dokonca pán starosta). Žalovaní na základe toho, v dobrej viere, vstúpili do užívania garáže, ktorá stojí na parcele, ktorej vypratania sa žalobca podanou žalobou domáha. Túto zámenu, keďže v oboch prípadoch išlo o stavby bez súpisného čísla a teda neevidované v katastri nehnuteľností, od počiatku, hoci ohľadom zámeny garáží išlo len o ústnu dohodu, považovali za plne platnú a od uvedenej doby garáž stojacu na pozemku pod ňou (t.j. pozemok v zmysle žaloby sporný), užívajú v dobrej viere, že im táto patrí, pričom uvedené užívanie v dobrej viere trvá už skoro tridsať rokov a teda ak nič iné, tak sú toho názoru, že vlastnícke právo k dotknutej garáži (ak by niekto spochybňoval ako titul jej nadobudnutia samotnú popísanú zámenu) prinajmenšom vydržali. Na základe uvedeného sú toho názoru, že nemožno s tým spojené užívanie daného pozemku nijako hodnotiť ako užívanie bez právneho dôvodu, resp. ako uvádza v žalobe žalobca, že by išlo o užívanie neoprávnené. Je totiž zrejmé, že ak obec navrhla takúto výmenu, bola si vedomá, na akej parcele garáž, ktorú ponúkla za ich, stojí a teda tým, že im na zámenu poskytla uvedenú garáž, musela si obec byť vedomá, že stále (pokiaľ sa to neupraví inak) táto bude logicky stáť na pozemku v jej vlastníctve. Konkrétny spôsob vysporiadania daného pozemku vtedajší štatutár obce nijako nenavrhol, na ich návrh na odkúpenie parcely alebo zriadenie vecného bremena k nej reagoval tým, že „veď garáž tam stojí a pozemok neutečie, keď bude treba dačo s tým, spravíme neskôr” - žiaľ, k tomu už za jeho éry nedošlo a pokiaľ osobne oslovili súčasného starostu obce či možno vzniknutý stav sformalizovať zaznamenaním vecného bremena k pozemku, tak nijako sa k tomu nevyjadril a odmietol s nimi komunikovať. Pokiaľ by súd žalobe vyhovel, znamenalo by to absolútnu skrivodlivosť voči nim, spočívajúcu v tom, že stále by žalobca ostal vlastníkom a užívateľom garáže, ktorá pôvodne bola nimi vybudovaná, teda v ich vlastníctve, a ktorá bola predmetom zámeny (cca v roku 1995-1996 ako je popísané vyššie, t.j. v súčasnosti stavba bez súpisného čísla na parcele KN-C 690/5 v k.ú. C. D.). Preto žalovaní navrhli, aby súd (zohľadniac najmä okolnosti vzniku súčasného skutkového
stavu, ich nepochybnú dobromyseľnosť a ich dlhodobosť) podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň určil, že žalovaní A. B. a D. B. ako bezpodieloví spoluvlastníci stavby bez súpisného čísla garáže - vydržali právo vecného bremena k pozemku - parcele registra C parcelné číslo 725 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2, evidovanej na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. C. D. - a to právo umiestnenia a užívania stavby bez súpisného čísla - garáže na uvedenom pozemku. Zároveň žiadajú, aby súd priznal žalovaným spoločne a nerozdielne voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Žalobca v replike k vyjadreniam žalovaných uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojich skorších skutkových a právnych tvrdeniach, obsiahnutých v žalobe. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.02.2024 uvádza, že predmetný pozemok KN-C č. 725 užíva na základe neformálneho súhlasu od bývalého nebohého starostu obce C. D. H. I.. Žalobca nemá žiadnu vedomosť o zámennej zmluve, na ktorú sa žalovaný odvoláva. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenie o existencii predmetnej zámennej zmluvy, má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia vo vzťahu k zámennej zmluve, na takúto procesnú obranu žalovaného nemožno prihliadať. Žalovaní na jednej strane tvrdia, že žiadali súhlas od nebohého starostu obce Krafčíka na užívanie garáže stojacej na parcele registra KN-C č. 725, avšak nižšie vo svojom vyjadrení uvádzajú, že podľa nich garáž ani pozemok obci nepatrili. Žalobcovi preto vzhľadom na vzájomne odporujúce si tvrdenia žalovaných nie je zrejmé, z akého dôvodu potom žiadali žalovaní súhlas od nebohého starostu I. na užívanie garáže stojacej na parcele registra KN-C č. 725, keď spochybňujú vlastnícke právo obce ku „garáži a k pozemku“. K tvrdeniu údajného vydržania práva z vecného bremena k pozemku a k umiestneniu a užívaniu stavby bez súpisného čísla - garáže na predmetnom pozemku žalobca uvádza, že žalovaní žiadnym spôsobom nešpecifikovali splnenie podmienok vydržania vecného bremena. Žalovaní nepochybne nesplnili základnú podmienku vydržania a to dobromyseľnosť, že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Žalovaní sa odvolávajú práve na neformálny súhlas bývalého starostu obce Šarišské Jastrabie s užívaním pozemku a garáže na ňom stojacej. Táto skutočnosť nemôže byť považovaná za splnenie podmienky dobromyseľnosti vydržania práva z vecného bremena k pozemku a k užívaniu garáže na ňom stojacej. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3M Cdo 1/2010. Žalovaní počas celej doby nepochybne vedeli, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ako aj garáže na nej stojacej, je žalobca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nemohlo dôjsť k riadnemu vydržaniu práva z vecného bremena. Žalobca má za to, že trvanie jeho vlastníckeho práva k pozemku parc. registra KN-C č. 725 a k stavbe na ňom stojacej nemôže byť týmto spôsobom spochybnené. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa odmietnutia komunikácie zo strany žalobcu o vyriešenie vzťahu k predmetnému pozemku mimosúdne považuje žalobca s poukazom na priložené predžalobné výzvy za bezpredmetné. Žalovanými uplatňované nároky týkajúce sa vzájomného užívania garáží nie sú predmetom tohto sporu a žalovaní tvrdenia o existencii právneho úkonu smerujúceho k zámene garáži žiadnym spôsobom nepreukázali označenými alebo predloženými dôkazmi. Užívanie garáže nachádzajúcej sa na pozemku parcely KN-C č. 690/5 nesúvisí s predmetom prejednávaného sporu, ktorým je vypratanie pozemku parcely KN-C č. 725 a žiadnym spôsobom nezakladá právo žalovaných na užívanie sporného pozemku. Na základe uvedeného zotrval na pôvodne uplatnenom žalobnom návrhu a žiada, aby súd jeho žalobe vyhovel. 5. Žalovaní v replike v podstate zotrvali na svojej obrane, ktorú predostreli už vo vyjadrení k žalobe, pričom v podstatnej časti repliky popisujú priebeh spracovania ROEP, vlastnícke vzťahy k pozemku CKN č. 725 a priebehu vysporiadania vlastníckych vzťahov k tejto parcele. 6. Následne žalovaní splnomocnili na ich zastupovanie v tomto konaní advokáta a prostredníctvom neho podali ďalšie vyjadrenie vo veci dňa 23.7.2024, obsahom ktorého sú vo podstate totožné argumenty, aké už boli uvedené žalovanými v ich predchádzajúcich vyjadreniach. V závere tohto vyjadrenia žalovaní uviedli, že zotrvávajú na vznesenej vzájomnej žalobe v zmysle ust. § 147 CSP tak, ako ju uvádzali žalovaní vo svojom vyjadrení, pričom presne špecifikovali petit vzájomnej žaloby. 7. Súd nariadil pojednávanie na deň 3.10.2024. Na pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa žalobcu, žalovaný v 1. rade a jeho právny zástupca. 8. Žalovaný v 1. rade vo výpovedi pred súdom uviedol, že predmetnú garáž užíval od roku 1992 do roku 1995 na základe ústnej dohody s bývalým nebohým starostom H. I.. V roku 1995 si postavil garáž v blízkosti obecného úradu a v roku 1998 došlo k zámene garáži a tú predmetnú garáž užíva dodnes. Takže titulom užívania tej garáže, ktorú užíva doposiaľ, je tá zámenná zmluva, na základe ktorej došlo k
výmene tých garáži. Bola to neformálna zámenná zmluva uzatvorená v roku 1998 medzi nimi, teda medzi ním a jeho manželkou na jednej strane a medzi starostom obce H. I. strane druhej. Táto dohoda bola iba ústna, písomne vyhotovená nebola. Ďalej uviedol, že predmetná garáž na parcele KN-C 725, celý areál školy, jeho garáž pri bytovke na parcele 690/5, to všetko bolo niekedy areál školy a školskej záhrady, tie pozemky neboli majetko-právne vysporiadané. V roku 1998 si odkúpil pozemok od cirkvi v blízkosti predmetnej garáže na parc. č. KN-C 725, aby postavil rodinný dom. V roku 2004 obec neprávom vysporiadala pozemok pod predmetnou garážou KN-C 725, nakoľko jej garáž nepatrila a vlastníkom pozemku bola cirkev. Teda obec si neprávom vysporiadala pozemok pod cudzou stavbou, takže je to trošku záhadné, že si obec do dnešného dňa tú predmetnú garáž nedala ani zapísať, nič. Oni vedia dobre, že to nie je obecná garáž. Ešte doplnil, že v roku 1992 pán J., ktorý postavil tú garáž na parcele KN-C 725, bol vyštvaný z Jastrabia, lebo to bol zarytý komunista a tá garáž ostala tak. On potom v roku 1992 oslovil bývalého starostu pán I., aby mu dovolil, aby v tej garáži parkoval svoje osobné auto, lebo býval naďaleko v bytovke. V 1995 roku znovu oslovil pána starostu, aby mu povolil drobnú stavbu, a to garáž na parcele 690/5, ktorému doložil všetky projektové dokumentácie, žiadosť o povolenie drobnej stavby, čo mu bolo aj vyhovené. Garáž postavil v 1995, tú užíval od 1995 do 1998. V roku 1998 začal stavať rodinný dom v blízkosti predmetnej garáže na parcele KN-C č. 725 a tam sa dohodli, vtedy s pánom starostom I., že zamenia jeho garáž na parc. KN-C č. 690/5 a garáž na parcele KN-C č. 725. Od toho 1998 roku nerušene, dobromyseľne ju užívajú, bez problémov až doposiaľ, do roku 2024, kedy nastala pomsta zo strany pána starostu. 9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade, oboznámením listinných dôkazov založených v spisovom materiáli a zistil tento skutkový a právny stav: 10. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. C. D., obec C. D., E. F. G., vedeného Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, a to pozemku parc. č. KN-C 725 o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemku, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom. 11. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C. D., obec C. D., E. F. G., vedeného Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, a to pozemku parc. č. KN-C 724/1, o výmere 1105 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je dvor. Na tomto pozemku majú žalovaní postavený rodinný dom. 12. Parcely KN-C č. 725 a KN-C č. 724/1 sa nachádzajú v tesnej blízkosti, sú susediacimi parcelami. 13. Na parcele KN-C č. 725 je postavená garáž - stavba bez súpisného čísla. Túto garáž užívali žalovaní od roku 1992 do roku 1995, a potom od roku 1998 doposiaľ, podľa tvrdenia žalovaných, so súhlasom bývalého starostu obce Šarišské Jastrabie p. H. I.. 14. Z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. D., je zrejmé, že výlučným vlastníkom parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape pod parc. č. 725 a parc. č. 690/5 je žalobca. 15. Žalovaní namietajú vlastnícke právo žalobcu vo vzťahu parcele KN-C č. 725 (ktorej vypratania sa žalobca domáha) a tvrdia, že obec si tento pozemok vysporiadala neprávom, nakoľko jej nepatril ani pozemok, ani garáž postavená na tomto pozemku. 16. Žalobca listom zo dňa 18.10.2023 vyzval žalovaných na zdržanie sa užívania dotknutého pozemku (KN-C č. 725) vo vlastníctve žalobcu. Žalovaní si výzvu neprevzali, preto žalobca podal na súd túto žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 17. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
18. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. 19. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. 20. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastník je v mediach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody úžitky a nakladať s nimi. 21. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. 22. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 23. Podľa § 46 Občianskeho zákonníka (účinného od 30.7.1997, t.j. v čase uzatvorenia zámennej zmluvy, ktorého znenie je rovnaké aj súčasnosti), písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. 24. Podľa § 40 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zámennej zmluvy, ktorého znenie je rovnaké aj súčasnosti), ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 25. Podľa § 47 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zámennej zmluvy, ktorého znenie je rovnaké aj súčasnosti), ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. 26. V zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zámennej zmluvy, ktorého znenie je rovnaké aj súčasnosti), ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. 28. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra. 29. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Súd právne uzatvára 30. Vlastnícka žaloba podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka o vydanie veci má charakter žaloby na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP. Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k vlastnej veci, t.j. aby vlastník mohol s vlastnou vecou nakladať, ale i fakticky disponovať (aby
mal vec vo svojej moci). Z toho dôvodu sa môže domáhať žalobou na vydanie veci od toho, kto mu ju neprávom zadržiava. 31. Nato, aby sa takýto žalobca úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou, musí preukázať nasledovné predpoklady: 1/ preukázať svoje vlastnícke právo k predmetu sporu - teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu; 2/ preukázať, že vec sa nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako žalovaná - čo predstavuje pasívnu legitimáciu; 3/ preukázať, že osoba žalovaná ako pasívne legitimovaná, zadržiava vec u seba neoprávnene, t.j. bez titulu. Prvý predpoklad - aktívna vecná legitimácia 32. Pokiaľ ide o naplnenie prvého zákonom požadovaného predpokladu, v prípade nehnuteľnosti, ako je to v danej sporovej veci, sa vlastnícke právo k predmetu sporu preukazuje výpisom z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností. 33. Žalovaní spochybnili vlastnícke právo žalobcu k parcele KN-C č. 725, ktorej vyporiadania sa žalobca domáha, tvrdiac, že obec si vysporiadala označenú parcelu neoprávnene. K uvedenej námietke súd uvádza nasledovné. 34. V ustanovení § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. je vyjadrená tzv. zásada hodnovernosti a záväznosti zápisov v katastri nehnuteľnosti. V zmysle tejto zásady platí, že to, čo je zapísané v katastri nehnuteľnosti, sa považuje za správne a v súlade so skutočným stavom, aj keby tomu tak nebolo. Platí teda, že za vlastníka nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností sa zo zákona považuje osoba, ktorá je ako vlastník danej nehnuteľnosti zapísaná na príslušnom liste vlastníctva. Ide o právnu domnienku, ktorá chráni dôveru každého v správnosť údajov katastra. Táto domnienka je však vyvrátiteľná, t.j. údaje katastra prestanú byť hodnoverné a záväzné, ak sa preukáže opak, teda pokiaľ zápis v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má právny stav prevahu nad evidovaným stavom (napriek prípadnej dobrej viere osoby zapísanej ako vlastník). 35. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto konania je vypratanie nehnuteľnosti, v rámci ktorého konania súd musí skúmať, či žalobca má aktívnu legitimáciu, t.j. či je vlastníkom nehnuteľnosti, vypratia ktorej sa domáha. V danej veci žalobca výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C. D. preukázal, že je vlastníkom parcely KN-C č. 725. 36. Žalovaní v rámci procesnej obrany síce uvádzali, že podľa ich úsudku si obec neprávom vysporiadala pozemok parcelu KN-C č. 725, avšak nepredložili žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by vyplynul opak zápisu v katastri nehnuteľnosti, teda touto ich obranou nebola hodnoverným spôsobom spochybnená, a už vôbec nie vyvrátená materiálna publicita údajov katastra nehnuteľností v súlade s § 70 katastrálneho zákona. Námietky žalovaných tak ostali len v rovine tvrdení, bez podloženia relevantných dôkazov, spôsobilých vyvrátenie správnosti zápisov údajov o nehnuteľnostiach v katastri nehnuteľnosti. Druhý predpoklad - pasívna vecná legitimácia 37. V prejednávanej veci obidve sporové strany zhodne konštatovali, že nehnuteľnosť parcelu KN-C č. 725, na ktorej je postavená stavba - garáž, užívajú žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade sú teda pasívne vecne legitimovanými subjektami v tejto veci. Tretí predpoklad - neoprávnené zadržiavanie veci, bez titulu 38. Z písomných vyjadrení žalovaných podaných v tomto spore, ale aj z ústneho vyjadrenia žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 3.10.2024 vyplýva, že žalovaní užívali parcelu KN-C č. 725, resp. garáž stojacu na tejto parcele, od roku 1992 do roku 1995 a od roku 1998 ju užívajú doposiaľ. Žalovaní tvrdia, že titulom, ktorý ich oprávňuje užívať túto nehnuteľnosť je neformálna zámenná zmluva s bývalým starostom obce p. H. I., uzatvorená v roku 1998, keď sa s ním dohodli na zámene garáží, a to garáže postavenej na parcele KN-C č. 725 (ktorej vypratania sa žalobca domáha) a garáže postavenej na parcele KN-C č. 690/5, ktorú postavili žalovaní. Dôvodom zámennej zmluvy bolo to, že garáž postavená
na parcele KN-C č. 725 bola bližšie k rodinnému domu žalovaných, keďže sa nachádza bezprostredne pri ich pozemku. Žalovaní majú za to, že išlo o recipročnú výmenu, v rámci ktorej obec popísaným spôsobom zamenila stavbu garáže stojacej na spornom pozemku v jej vlastníctve, a to za recipročne získanú vec - garáž rovnakého druhu a v minimálne rovnakej hodnote, postavenej žalovanými. Išlo o ústnu, neformálnu zámennú zmluvu. 39. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení § 46, § 40, § 47 Občianskeho zákonníka (účinného od 30.7.1997, t.j. v čase uzatvorenia zámennej zmluvy, ktorého znenie je rovnaké aj súčasnosti) jednoznačne plynie, že zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať písomnú formu. Nedodržanie písomnej formy zmluvy, ktorou sa prevádza (resp. zamieňa) nehnuteľnosť, spôsobuje absolútnu neplatnosť takejto zmluvy, 40. Nakoľko v prejednávanej veci bola medzi bývalým starostom obce Šarišské Jastrabie a medzi žalovanými uzatvorená len neformálna zámenná zmluva (predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti garáže), pričom pre platnosť takejto zámennej zmluvy zákon vyžadoval, v čase jej uzatvorenia, písomnú formu, nemožno konštatovať iné len to, že zámenná zmluva, na ktorú sa odvoláva žalovaný, je pre nedostatok zákonom požadovanej písomnej formy, sankcionovaná absolútnou neplatnosťou. 41. Súd opiera svoje rozhodnutie o právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 2015 sp. zn. 4 Cdo 361/2012, podľa ktorého: „Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme.“ Uvedené rozhodnutia bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2015 pod R 74/2015. 42. Súd má za to, že uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v uznesení 4Cdo 361/2012 zo dňa 27.1.2015, je plne aplikovateľný aj v teraz prejednávanej veci, t.j. na posudzovanie oprávnenosti držby na základe zámennej zmluvy, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme. 43. V tejto súvislosti súd uvádza, že jedným zo základných princípov civilného sporového konania je aj princíp právnej istoty, formulovaný v článku 2 ods. 2 CSP. Podľa tohto zákonného ustanovenia právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Nakoľko vyššie označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (obsahujúce hore citovaný právny názor Najvyššieho súdu SR) bolo zverejnené aj v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2015, nemôže súd na neho, pri rozhodovaní v predmetnej veci, neprihliadať. 44. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd k záveru, že v predmetnej veci sú naplnené všetky vyššie uvedené predpoklady, t.j. 1. vlastnícke právo k predmetu sporu - parcele KN-C č. 725 svedčí žalobcovi, 2. je nesporné, že spornú nehnuteľnosť užívajú žalovaní, a 3. žalovaní užívajú túto nehnuteľnosť bez právneho titulu. 45. K námietka žalovaných, že garáž, nachádzajúcu sa na parcele KN-C č. 725, mala postaviť tretia osoba, súd uvádza, že táto námietka v predmetnom spore nie je právne významná, nakoľko predmetom tohto konania je vypratanie nehnuteľnosti a nie určenie, že vlastníkom garáže by mala byť iná - tretia osoba, resp. určenie, že žalobca nie je vlastníkom stavby postavenej na nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáha. 46. Námietky žalovaných, ktorými vyslovujú podozrenie, že podaná žaloba má byť nejakým „revanšom“ resp. „pomstou“ zo strany starostu obce voči žalovaným, a to najmä voči žalovanému v 1. rade, ktorý bol jeho protikandidátom vo voľbách na starostu obce, sú v tejto veci (ktorej predmetom je rozhodovanie o návrhu žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti) irelevantné, nesúvisiace s predmetom konania, preto súd nepovažuje za potrebné na tieto reagovať. Vzájomná žaloba 47. Žalovaní navrhli, aby súd zohľadnil okolnosti vzniku súčasného skutkového stavu, ich nepochybnú dobromyseľnosť a dlhodobosť užívania garáže nachádzajúcej sa na parcele KN-C č. 725 a žiadali,
aby súd určil, že žalovaní A. B. a D. B. ako bezpodieloví spoluvlastníci stavby bez súpisného čísla garáže - vydržali právo vecného bremena umiestnenia a užívania stavby bez súpisného čísla - garáže na uvedenom pozemku - parcele registra KN-C parcelné číslo 725 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2, evidovanej na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. C. D. - a to právo umiestnenia a užívania stavby bez súpisného čísla - garáže na uvedenom pozemku. 48. Žalovaní majú za to, že hoci ohľadom zámeny garáží išlo len o ústnu dohodu, oni ju považovali za plne platnú a od uvedenej doby, t.j. od roku 1998 garáž stojacu na pozemku pod ňou (t.j. pozemok v zmysle žaloby sporný), užívajú v dobrej viere, že im táto patrí, pričom uvedené užívanie v dobrej viere trvá už skoro tridsať rokov a teda ak nič iné, tak sú toho názoru, že prinajmenšom vydržali vecné bremeno k dotknutej garáži, spočívajúce v práve jej užívania 49. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že vzájomná žaloba, ktorou sa žalovaní domáhajú určenia, že vydržali právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to konkrétne právo užívania garáže postavenej na parcele KN-C parc. č. 725, nie je dôvodná. 50. Predpokladom vydržania je oprávnená držba, čo znamená, že držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Pre úspešnosť žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať, že niekto užíva nehnuteľnosť po určitú dobu. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom tohto vecného práva. Taký držiteľ je len ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Oprávnený držiteľ tak musí v konaní preukázať konkrétnymi skutočnosťami presvedčenie, že mu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a teda že je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že sa stal subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena, teda že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. Nevyhnutným predpokladom vydržania je tak okrem iného aj existencia právneho titulu, z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere vyvodzuje, že z určitého právneho vzťahu mu patrí právo k cudzej veci, ktoré je spôsobilé byť obsahom vecného bremena. K naplneniu dobrej viery nestačí len to, že tvrdené právo bolo dlhodobo vykonávané bez toho, že by vlastník nehnuteľnosti jeho výkonu bránil, prípadne bolo vykonávané od nepamäti. 51. Súd má za to, že žalovaní v konaní nepreukázali splnenie podmienok vydržania, a síce, že oprávnene vykonávali právo zodpovedajúce vecnému bremenu, t.j. že so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní, že im toto právo patrí, keďže nepreukázali relevantný titul vstupu do držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako jedného zo základných predpokladov vydržania. Práve naopak, odvodzovali svoju dobromyseľnosť len od neformálnej zámennej zmluvy (ktorá pre nedostatok zákonom stanovenej písomnej formy je absolútne neplatným právnym úkonom) a tej skutočnosti, že sa nimi tvrdené právo vykonávalo od roku 1998. K naplneniu dobrej viery nestačí len tvrdenie, že právo bolo dlhodobo vykonávané bez toho, že by oprávnený mal právny titul na jeho vykonávanie, pričom je potrebné zároveň uviesť, že oprávnená držba práva zodpovedajúca vecnému bremenu nemôže spočívať v takom omyle, ktorému sa mohol tento držiteľ pri bežnej opatrnosti vyhnúť. Omyl je ospravedlniteľný len vtedy, ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať. Z dokazovania vykonaného v predmetnej veci vyplynulo, že žalovaní si boli vedomí tej skutočnosti, že sporná nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalobcu. 52. Aj tieto svoje závery súd opiera o ustálenú judikatúru všeobecných súdov, zaoberajúcich sa splnením predpokladov pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Navyše súd zdôrazňuje, že obdobnou otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, napríklad v uznesení sp zn. 3Cdo/147/2016, zo dňa 22.2.2018, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil, že: „Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobrú vieru určitého subjektu v to, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nemôže v zásade zakladať zmluva uzatvorená od 1.1.1992, na základe ktorej nebol povolený vklad do katastra nehnuteľnosti.“ Toto uznesenie Najvyššieho súdu SR bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 8/2018 pod R 62/2018.
53. V zmysle čl. 2 ods. 2 CSP je súd povinný rešpektovať ustálenú rozhodovaciu súdnu prax najvyšších súdnych autorít, preto aj v tomto konaní musí prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní vziať na zreteľ vyššie uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR. 54. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 MCdo 7/2010, 3 MCdo 8/2010 a 6 MCdo 5/2010). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona nikoho neospravedlňuje - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. 55. Je nepochybné, že v roku 1998, teda v čase, keď mala byť medzi žalovanými a bývalým starostom obce, uzatvorená zmluva o zámene garáži, resp. práva žalovaných na užívania garáže nachádzajúcej sa na KN-725, sa na zriadenie vecného bremena vyžadovala písomná zmluva a na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám bol potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti (§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka). 56. Ak žalovaní vstúpili do užívania nehnuteľnosti KN-C č. 725, resp. garáže na nej postavenej, len na základe ústnej dohody o práve zodpovedajúcom vecnému bremenu, nie je splnená podmienka dobrej viery vo vzťahu k právnemu titulu vstupu do držby. Takýto omyl je v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR neospravedlniteľný a nemôže viesť k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, aj keď žalovaní môžu byť subjektívne presvedčení, že im toto právo prislúcha. 57. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade, o určenie, že nadobudli právo vecného bremena, spočívajúce v práve užívania nehnuteľnosti garáže postavenej na parcele KN-C č. 725, vyhovieť. 58. To boli podstatné dôvody, na základe ktorých súd dospel záveru, že nárok žalobcu je zákonný a dôvodný, preto jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel. Naproti tomu vzájomnú žalobu posúdil ako neopodstatnenú, a preto ju zamietol. 59. Vzhľadom na uvedené skutočnosti uložil súd žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosť, parcelu registra KN-C č. 725 tak, ako je to presne špecifikované v enunciáte tohto rozsudku. 60. Pri neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti a povinnosti jej vypratania neoprávneným užívateľom je potrebné pristupovať k právu užívania komplexne, čo znamená nielen neumožnenie faktické prístupu, resp. vstupu na nehnuteľnosť, ale aj jeho prípadné nezapratávanie vecami žalovaného. Žalovaný má pri povinnosti vypratania nehnuteľnosti túto vypratať, čo znamená buď odtiaľ odísť, ak sa na nej fakticky zdržuje a zároveň si aj odniesť alebo odstrániť svoje veci z nehnuteľnosti, čo predstavuje komplexný obsah práva užívania.“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/1089/2015). 61. Pre úplnosť súd uvádza, že z dôvodu neúčelnosti a hospodárnosti zamietol návrhy žalovaných na zabezpečenie listín z Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálneho odboru, a to listu vlastníctva a kópiu katastrálnej mapy Šarišské Jastrabie vo vzťahu k nehnuteľnostiam parcela KNC č. 690/5 a č. 725 a parcelám nimi susediacim, a taktiež návrh na vypočutie svedkov uvedených v podaní doručenom súdu dňa 27.02.2024 a v podaní zo dňa 23.04.2024. K tomuto súd uvádza, že žalovaní navrhli vypočuť 16-tich svedkov na potvrdenie nimi uvádzaných tvrdení vo vzťahu k výstavbe garáže žalovanými na parcele KN-C č. 690/5, ale aj vo vzťahu k okolnostiam uzatvorenia zámennej zmluvy s bývalým starostom obce p. I., ako aj k skutočnosti, kto v súčasnosti užíva žalovanými postavenú garáž. Súd nepovažoval vykonávanie týchto dôkazov za účelné a hospodárne jednak z dôvodu, že žalobca nepoprel skutkové tvrdenie žalovaných, teda že oni zrealizovali stavbu garáže na pozemku parc. č. KN-C 690/5, a že túto v súčasnosti už neužívajú žalovaní ale žalobca, preto tieto skutkové tvrdenia považuje súd za nesporné, a jednak z dôvodu, že predmetom tohto konania nie je skúmanie vlastníckych či užívacích vzťahov vo vzťahu k stavbe - garáže postavenej na parc. č. KN-C 690/5. Pokiaľ žalovaní navrhli vykonať dokazovanie vyžiadaním listov vlastníctva a kópiu kat. mapy vo vzťahu k parcelám KN-C č. 690/5 a č. 725 a parcelám nimi susediacimi, aj tento návrh žalovaných považoval súd za nadbytočný a
nehospodárny, nakoľko sporové strany predložili súdu listy vlastníctva dotknutých nehnuteľností, ako aj kópie katastrálnej mapy a v prípade potreby súd má možnosť oboznámiť sa s listami vlastníctva a aj s kópiou katastrálnej mapy na portáli katastra nehnuteľnosti. Navyše na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že vykonávanie ďalšieho dokazovania by bolo neúčelné a nehospodárne, nakoľko, podľa názoru súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav a z neho vyplývajúce právne závery, by ani vykonávanie ďalšieho dokazovania, neviedlo k inému právnemu záveru, a teda neprinieslo by iné rozhodnutie vo veci samej. Trovy konania 62. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech (žalobca bol úspešný v konaní o jeho žalobe o vypratanie nehnuteľnosti a zároveň aj o vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade o určenie vecného bremena) priznal náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní žalobcovi priznané trovy nahradiť spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.