Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 5C/5/2024 8524200098 26. 11. 2025 JUDr. Emília Mišenková ECLI:SK:OSSL:2025:8524200098.12
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: Obec Šarišské Jastrabie, Šarišské Jastrabie 257, 065 48 Šarišské Jastrabie, IČO: 00 330 213, právne zast. doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., Hlavná 111/25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258 proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. D. XXX, občan SR, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. D. XXX, občan SR, žalovaní v 1. a 2. rade právne zast. JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 027 942, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Súd u r č u j e, že žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva užívania stavby bez súpisného čísla – garáže, ktorá je postavená na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. 725, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2, vedenej na LV č. XXXX Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, pre katastrálne územie C. D., obec C. D., E. F. G., spočívajúce v povinnosti žalobcu strpieť užívanie predmetnej stavby bez súpisného čísla – garáže, ktorá je postavená na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. 725, zapísanej na LV č. XXXX žalovanými v 1. a 2. rade. Vecné bremeno je zriadené bezodplatne. III. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o žalobe, ako aj trovy konania o vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.1.2024 domáhal vypratania nehnuteľnosti pozemku parc. č. KN-C 725 o výmere 29 m2, nachádzajúceho sa v obci C. D., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Žalobu odôvodnil tým, že na dotknutom pozemku sa nachádza budova bez označenia súpisným číslom, ktorá je žalovanými využívaná ako garáž vzhľadom na to, že dotknutý pozemok susedí s pozemkom vo vlastníctve žalovaných. Žalovaní dlhodobo užívajú najmä túto budovu nachádzajúcu sa na dotknutom pozemku, a to bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalovaní boli opakovane vyzývaní na uzatvorenie nájomnej zmluvy k dotknutému pozemku, avšak, ignorovali akékoľvek snahy žalobcu o nápravu nezákonného stavu. Z toho dôvodu sa žalobca rozhodol podať na súd žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. 2. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili. Uviedli, že je pravdou, že užívajú stavbu garáže (stavba bez súp. čísla) stojacu na parcele KN-C parc. č. 725 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2 k.ú. C. D. (evidovaná parcela na LV č. XXXX), avšak z ich strany v žiadnom prípade nejde o neoprávnené
užívanie, ako to tvrdí, výslovene účelovo, žalobca. Poukázali na to, že približne v roku 1987 dostali do užívania tzv. „učiteľský” byt v obytnom dome pri Základnej škole v Šarišskom Jastrabí. Oproti obytnému domu, na pozemku obce, stáli už v tom čase garáže, postavené a využívané susedmi, na čo obdobne s vtedajším starostom obce pánom H. I. jednali o možnosti postavenia vlastnej garáže v danom mieste, čo im tento povolil - všetko bolo dohodnuté iba ústne s tým, že nie sú potrebné žiadne formality, keďže tam bývajú a iné využitie dotknutého pozemku nebolo nijako obcou plánované. Na základe toho zrealizovali svojpomocne a z vlastných prostriedkov stavbu garáže, ktorá doposiaľ stojí, a to konkrétne na parcele KN-C parc. č. 690/5 - zastavaná plocha a nádvorie, evidovaná vo vlastníctve žalobcu na LV č. XXXX k.ú. C. D., pričom daná garáž je tak dlho ako tá, ktorú využívajú oni a stojí na žalovanom pozemku, využívaná samotným žalobcom - obcou. V roku 1997 si v obci kúpili pozemok za účelom výstavby rodinného domu. Už v tom čase v danom mieste (bezprostredne susediacom s ich parcelou) stála na pozemku, ktorého vypratania sa žalobca domáha, garáž (v žalobe spomínaná „stavba bez súpisného čísla”), o ktorej im vtedajší starosta p. H. I. uviedol, že táto patrí obci Šarišské Jastrabie a či ju nechcú (keďže je bezprostredne vedľa ich pozemku, na ktorom začali a postupne postavili rodinný dom a teda praktickejšie) s obcou zameniť tak, že táto garáž bude ich a obec bude mať garáž (tiež ide o stavbu bez súpisného čísla) oproti bytovke, v ktorej dovtedy bývali v byte, s čím súhlasili, a to aj na základe ubezpečenia pána I., že s pozemkom sa to dotiahne do konca neskôr. Pôvodnú garáž na základe tejto zámeny prestali užívať - paradoxne ju v súčasnosti užíva stále obec (dokonca pán starosta). Žalovaní na základe toho, v dobrej viere, vstúpili do užívania garáže, ktorá stojí na parcele, ktorej vypratania sa žalobca podanou žalobou domáha. Túto zámenu od počiatku, keďže v oboch prípadoch išlo o stavby bez súpisného čísla a teda neevidované v katastri nehnuteľností, hoci išlo len o ústnu dohodu, považovali za plne platnú a od uvedenej doby garáž stojacu na pozemku pod ňou (t.j. pozemok v zmysle žaloby sporný), užívajú v dobrej viere, že im táto patrí, pričom uvedené užívanie v dobrej viere trvá už skoro tridsať rokov. Pokiaľ by súd žalobe vyhovel, znamenalo by to absolútnu skrivodlivosť voči nim, spočívajúcu v tom, že stále by žalobca ostal vlastníkom a užívateľom garáže, ktorá pôvodne bola nimi vybudovaná, teda v ich vlastníctve, a ktorá bola predmetom zámeny (cca v roku 1995-1996 ako je popísané vyššie, t.j. v súčasnosti stavba bez súpisného čísla na parcele KN-C 690/5 v k.ú. C. D.). S poukazom na uvedené dôvody navrhli, aby súd (zohľadniac najmä okolnosti vzniku súčasného skutkového stavu, ich nepochybnú dobromyseľnosť a ich dlhodobosť) podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň určil, že žalovaní A. B. a D. B. ako bezpodieloví spoluvlastníci stavby bez súpisného čísla - garáže - vydržali právo vecného bremena k pozemku - parcele registra KN-C parcelné číslo 725 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2, evidovanej na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. C. D. - a to právo umiestnenia a užívania stavby bez súpisného čísla - garáže na uvedenom pozemku. Zároveň žiadajú, aby súd priznal žalovaným spoločne a nerozdielne voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. Žalobca v replike k vyjadreniam žalovaných zotrval na svojich skorších skutkových a právnych tvrdeniach, obsiahnutých v žalobe. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že spornú garáž užívajú na základe neformálneho súhlasu od bývalého nebohého starostu obce C. D. H. I. , k tomuto žalobca uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o zámennej zmluve, na ktorú sa žalovaný odvoláva. Žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali tvrdenie o existencii predmetnej zámennej zmluvy, neuniesli teda dôkazné bremeno tvrdenia vo vzťahu k zámennej zmluve. K tvrdeniu údajného vydržania práva z vecného bremena k pozemku a k umiestneniu a užívaniu stavby bez súpisného čísla - garáže na predmetnom pozemku žalobca uvádza, že žalovaní žiadnym spôsobom nešpecifikovali splnenie podmienok vydržania vecného bremena. Žalobca má za to, že žalovaní nepochybne nesplnili základnú podmienku vydržania a to dobromyseľnosť, že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Žalovaní sa odvolávajú práve na neformálny súhlas bývalého starostu obce Šarišské Jastrabie s užívaním pozemku a garáže na ňom stojacej, táto skutočnosť však nemôže byť považovaná za splnenie podmienky dobromyseľnosti vydržania práva z vecného bremena k pozemku a k užívaniu garáže na ňom stojacej. Žalovaní počas celej doby nepochybne vedeli, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ako aj garáže na nej stojacej, je žalobca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nemohlo dôjsť k riadnemu vydržaniu práva z vecného bremena. S poukazom na uvedené žalobca zotrval na pôvodne uplatnenom žalobnom návrhu a žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel. 4. Žalovaní v replike v podstate zotrvali na svojej obrane, ktorú predostreli už vo vyjadrení k žalobe. V závere vyjadrenia uviedli, že zotrvávajú na vznesenej vzájomnej žalobe v zmysle ust. § 147 CSP.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň 3.10.2024, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade, oboznámením listinných dôkazov založených v spisovom materiáli. 6. Žalovaný v 1. rade vo výpovedi pred súdom uviedol, že predmetnú garáž užíval od roku 1992 do roku 1995 na základe ústnej dohody s bývalým nebohým starostom H. I.. V roku 1995 si postavil garáž v blízkosti obecného úradu a v roku 1998 došlo k zámene garáži a tú predmetnú garáž užíva dodnes. Takže titulom užívania tej garáže, ktorú užíva doposiaľ, je tá zámenná zmluva, na základe ktorej došlo k výmene tých garáži. Bola to neformálna zámenná zmluva uzatvorená v roku 1998 medzi nimi, teda medzi ním a jeho manželkou na jednej strane a medzi starostom obce H. I. strane druhej. Táto dohoda bola iba ústna, písomne vyhotovená nebola. Ďalej uviedol, že predmetná garáž na parcele KN-C 725, celý areál školy, jeho garáž pri bytovke na parcele 690/5, to všetko bolo niekedy areál školy a školskej záhrady, tie pozemky neboli majetkoprávne vysporiadané. V roku 1998 si odkúpil pozemok od cirkvi v blízkosti predmetnej garáže na parc. č. KN-C 725, aby postavil rodinný dom. V roku 2004 obec neprávom vysporiadala pozemok pod predmetnou garážou KN-C 725, nakoľko jej garáž nepatrila a vlastníkom pozemku bola cirkev. Teda obec si neprávom vysporiadala pozemok pod cudzou stavbou, takže je to trošku záhadné, že si obec do dnešného dňa tú predmetnú garáž nedala ani zapísať, nič. Oni vedia dobre, že to nie je obecná garáž. Ešte doplnil, že v roku 1992 pán J., ktorý postavil tú garáž na parcele KN-C 725, bol vyštvaný z Jastrabia, lebo to bol zarytý komunista a tá garáž ostala tak. On potom v roku 1992 oslovil bývalého starostu pán I., aby mu dovolil, aby v tej garáži parkoval svoje osobné auto, lebo býval naďaleko v bytovke. V 1995 roku znovu oslovil pána starostu, aby mu povolil drobnú stavbu, a to garáž na parcele 690/5, ktorému doložil všetky projektové dokumentácie, žiadosť o povolenie drobnej stavby, čo mu bolo aj vyhovené. Garáž postavil v 1995, tú užíval od 1995 do 1998. V roku 1998 začal stavať rodinný dom v blízkosti predmetnej garáže na parcele KN-C č. 725 a tam sa dohodli, vtedy s pánom starostom I., že zamenia jeho garáž na parc. KN-C č. 690/5 a garáž na parcele KN-C č. 725. Od toho 1998 roku nerušene, dobromyseľne ju užívajú, bez problémov až doposiaľ, do roku 2024, kedy nastala pomsta zo strany pána starostu. 7. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol prvým rozsudkom č. k. 5C/5/2024-117 zo dňa 30.10.2024 tak, že žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vypratania spornej nehnuteľnosti, vyhovel a vzájomnú žalobu žalovaných zamietol. Žalobcovi priznal nárok náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. 8. Na podklade odvolania žalovaných v 1. a 2. rade odvolací súd uznesením č.k 13Co/3/2025-154 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí predostrel právny výklad pojmov vypratanie nehnuteľnosti, držba a vydržanie. Následne vo vzťahu k rozhodnutiam, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, a to R 74/2015 a R 62/2018 uviedol, že závery prijaté týmito rozhodnutiami boli následne prelomené rozhodnutiami vyšších súdnych autorít a to hlavne s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018). Aj predtým prijaté rozhodnutia vyšších súdnych autorít však pripúšťali nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním aj v prípade, ak titul nadobudnutia tu nebol. S poukazom na tam prijaté závery a na špecifické okolnosti prípadu je preto nutné, aby sa súd prvej inštancie vyporiadal v hore naznačenom smere s týmito závermi, ktoré v konaní nebral do úvahy. Vzhľadom na komplikovanosť veci je nutné, aby súd prvej inštancie venoval pozornosť individuálnym okolnostiam prípadu tak, aby vec posúdil s prizmou pohľadu spravodlivosti, aby nedochádzalo k vydávaniu formálnych rozhodnutí bez ohľadu na individuálne okolnosti prípadu. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na novšiu judikatúru vo vzťahu k predpokladu vydržania posúdiť skutočnosti, či nadobudli žalovaní právo užívania predmetnej garáže vydržaním, až prípadne následne posúdiť otázku stavby na cudzom pozemku v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka v zmysle tam uvedených kritérií. 9. Súd zaslal uznesenie odvolacieho súdu sporovým stranám s tým, že prípadné návrhy na doplnenie dokazovania môžu oznámiť súdu v lehote 15 dní. 10. Súd nariadil pojednávanie vo veci na deň 29.10.2024, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho orgánu žalobcu, starostu obce Šarišské Jastrabie, a svedkov D. K. a A. B.. 11. Štatutárny zástupca žalobcu, starosta obce Šarišské Jastrabie na pojednávaní dňa 29.10.2025 uviedol, že začiatok sporu eviduje niekedy v mesiaci september – október v roku 2023, kedy zistil, že pán B. užíva parcelu č. 725, na ktorej je postavená garáž, ktorú takisto užíva. Jeho cieľom bolo vyriešiť tieto veci vzájomnou dohodou, zaslal žalovaným v 1. a 2. rade niekedy v októbri 2023 list, ktorý si však neprevzali. Podstata toho všetkého prečo k tomu došlo je to, že chcel ten stav, ktorý je v skutočnosti, aby
bol zapísaný aj v katastri nehnuteľnosti tak, ako to je. Od svojich predchodcov nemá žiadne informácie alebo listiny, ktoré by potvrdzovali to, že so žalovanými bola v minulosti uzavretá akákoľvek dohoda týkajúca sa sporných nehnuteľností. Ohľadom spornej garáže má vedomosť, že bola postavená v čase, keď bol riaditeľom školy pán J. a on užíval tento pozemok aj garáž. Po jeho odchode pána táto garáž pripadla obci. Pokiaľ sa jedná o garáž, ktorá stojí na parcele KN-C č. 690, má takú vedomosť, že od roku 2003, keď nastúpil do funkcie a keď obec kúpila prvé motorové vozidlo asi v roku 2005, tak už ho parkovali v uvedenej garáži. Nikto sa nedožadoval nájomného za uvedenú garáž, tá je postavená na obecnom pozemku. 12. Svedok D. K. na pojednávaní dňa 29.11.2025 uviedol, že býval v bytovke v obci Šarišské Jastrabie od roku 1983 a vie, že tú garáž pri bytovke staval žalovaný v 1. rade, pomáhal mu svokor, rodina. Jeho svokor H. I. bol starostom obce a ten mu povedal, že A. B. ho požiadal, že chce stavať tú garáž pred bytovkou. Takže bolo zvolané nejaké zastupiteľstvo, ktoré mu to odsúhlasilo a pán B. tú garáž tam postavil. Pokiaľ ide o tú garáž, ktorú užíva pán B. v súčasnosti, vie o tom, že ju staval bývalý riaditeľ školy, pán J., ktorý v novembri 1989 odišiel zo Šarišského Jastrabia a táto garáž potom prešla na obec. Pokiaľ ide o zámenu tých garáži, môže uviesť len to, že počul, že pán B. si zamenil garáž s obcou tak, že tú garáž, ktorá je pred bytovkou bude užívať obec a tú druhú bude užívať pán B.. Nevie uviesť presne, od koho to počul, nakoľko je tomu už veľa rokov, ale vie o tom, že sa tak dohodli a takto to aj bolo a v podstate tak to aj je, nakoľko aj v súčasnosti užíva tú garáž pred bytovkou obec a tú garáž pri dome pána B. užíva pán B.. Jeho svokor zomrel XX.XX.XXXX. Tú garáž, postavenú pred bytovkou, užívali najprv žalovaní, pretože má vedomosť, že si kúpili auto a až následne stavali tú garáž a potom ju užívali. Kedy malo dôjsť k zámene garáži, teda kedy začal pán B. užívať tú druhú garáž, konkrétne uviesť nevie, nechce hádzať nejaké čísla, ktoré by sa nezakladali na pravde. Žalovaní sa z bytovky odsťahovali v roku 2000 a on sa odsťahoval potom v roku 2001. 13. Svedok A. B. na pojednávaní dňa 29.10.2025 uviedol, že v roku 1998, keď robili strechu na rodinnom dome žalovaných, zhodou okolností išiel okolo bývalý starosta obce pán I., ktorý sám ponúkol žalovanému v 1. rade, či nechce zameniť garáže, teda tú čo je pri bytovke za tú, čo je pri rodinnom dome žalovaných, že obec bude mať bližšie garáž a aj oni budú mať garáž bližšie pri dome. Je si toho vedomý, lebo tam bol osobne, prikrývali tam strechu, resp. pripravovali si materiál. Teda má vedomosť o tom, že bývalý starosta to navrhol z dôvodu, že by to bolo lepšie pre obidve strany, pretože on by nemusel chodiť z obecného úradu okolo školy až k rodinnému domu žalovaných a tak to mal len cez cestu, nakoľko obecný úrad je blízko garáže postavenej pri bytovke. Bývalý starosta p. I. hovoril, že papierovo to spravia dodatočne, ale asi sa to nespravilo, keď sa to rieši. Odvtedy, keď si to zamenili, teda asi tak o týždeň – dva, kým sa to vypratalo, tak potom už obec užívala tú garáž, ktorú postavil švagor a švagor užíval tú druhú, teda skrátka išlo o vzájomnú výmenu. Išlo o ústnu dohodu. Svedok ďalej uviedol, že rodinný dom žalovaných sa začal stavať v roku 1997 a pod strechou bol v roku 1998, teda asi približne v tomto roku to mohlo byť, teda asi v tom roku došlo k tej dohode o zámene garáži. Garáž pred bytovkou sa stavala v roku 1992 alebo v roku 1993, resp. možno v roku 1993 až 1994, pretože v tom čase ešte žalovaní bývali v bytovke a do rodinného domu sa sťahovali v roku 2000. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil tento skutkový stav: 14. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. C. D., obec C. D., E. F. G., vedeného Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, a to pozemku parc. č. KN-C 725 o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemku, na ktorom je postavená stavba – garáž. Stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako samostatná stavba a ani nebolo vydané pre ňu súpisné číslo. V konaní nebola sporná skutočnosť, že uvedenú garáž postavil bývalý riaditeľ školy, pán J., ktorý v novembri 1989 odišiel zo Šarišského Jastrabia. Od roku 1998 doposiaľ užívajú túto garáž žalovaní v 1. a 2. rade. 15. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C. D., obec C. D., E. F. G., vedeného Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, a to pozemku parc. č. KN-C 724/1, o výmere 1105 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je dvor. Na tomto pozemku majú žalovaní postavený rodinný dom. 16. Parcely KN-C č. 725 a KN-C č. 724/1 sa nachádzajú v tesnej blízkosti, sú susediacimi parcelami.
17. Z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. D. ďalej plynie, že vlastníkom parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. 690/5 je žalobca. Na uvedenej parcele sa nachádza garáž, ktorú vystavili žalovaní v 1. a 2. rade v roku 1995 a užívali ju do roku 1998. Stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako samostatná stavba a ani nebolo pre ňu vydané súpisné číslo. Uvedená garáž sa nachádza oproti bytovému domu, v ktorom v minulosti bývali žalovaní v 1. a 2. rade, blízko obecného úradu. V súčasnosti uvedenú garáž užíva žalobca. V súčasnosti uvedenú garáž užíva žalobca. 18. Žalobca listom zo dňa 18.10.2023 vyzval žalovaných na zdržanie sa užívania dotknutého pozemku (KN-C č. 725) vo vlastníctve žalobcu. Žalovaní si výzvu neprevzali, preto žalobca podal na súd túto žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 19. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. 20. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. 21. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. 22. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastník je v mediach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody úžitky a nakladať s nimi. 23. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. 24. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 25. Podľa § 135c ods. 1 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). 26. Podľa § 135c ods. 2 OZ Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. 27. Podľa § 135c ods. 3 OZ Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. 28. Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. 29. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra. 30. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Právne posúdenie veci 31. V predmetnej veci sa žalobca domáha vypratania pozemku – parcely registra KN-C č. 725, zastavenej stavbou – garážou, ktorú užívajú žalovaní v 1. a 2. rade. Uvedená otázka je úzko prepojená s predmetom vzájomnej žaloby, ktorou sa žalovaní v 1. a 2. rade domáhajú vyslovenia, že vydržali právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve užívať spornú garáž. Keďže predmety oboch konaní t.j. žaloby a aj vzájomnej žaloby úzko súvisia a sú vzájomne prepojené, súd uvedené otázky posudzoval komplexne, prihliadajúc na všetky špecifické okolnosti danej veci a dospel k nasledovným záverom. 32. V posudzovanom prípade je nesporné to, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. KN-C 725 na ktorej je postavená stavba – garáž, túto stavbu zrealizoval cca v roku 1972 bývalý riaditeľ základnej školy p. J. a v súčasnosti ju užívajú žalovaní. Stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako samostatná stavba a ani nebolo vydané pre ňu súpisné číslo. Rovnako v konaní nebolo sporným to, že na parcele KN-C č. 690/5, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu, žalovaní v 1. a 2. rade vystavili v roku 1995 garáž, ktorú následne užívali do roku 1998 a od uvedenej doby (od r. 1998) doposiaľ ju užíva žalobca. Ani táto stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako samostatná stavba a nebolo pre ňu vydané súpisné číslo. 33. Na pozemku /parcele KN-C č. 725, ktorého vypratania sa domáha žaloba touto žalobou, sa nachádza garáž, pričom ide o stavbu spojenú s pevným základom. V takomto prípade nemožno aplikovať ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka, nakoľko vypratanie nehnuteľností sa týka len hnuteľných vecí na nehnuteľnosti umiestnených. Pokiaľ sa na nehnuteľnosti nachádza stavba, vlastnícky patriaca inému subjektu, než vlastníkovi pozemku, jedná sa o vzťah stavby na cudzom pozemku, na riešenie ktorej otázky je potrebné aplikovať zákonné ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. 34. V zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka je potrebné v prvom rade dať odpoveď na otázku, či sa jedná neoprávnenú alebo nepovolenú stavbu. 35. Neoprávnenou je taká stavba, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby vlastník stavby mal k jej postaveniu občianskoprávne oprávnenie. Pod takýmto oprávnením treba rozumieť najmä vlastnícke právo, vecné bremeno, obsahom ktorého je právo zriadiť stavbu a obligačné právne úkony, v rámci ktorých dáva vlastník súhlas na zriadenie stavby na jeho pozemku (napr. nájomná zmluva). Od neoprávnenej stavby treba odlišovať nepovolenú stavbu, ide o stavbu, ktorá bola zrealizovaná v rozpore so stavebnými predpismi, najmä bez stavebného povolenia. 36. Občiansky zákonník v ustanovení § 135c ustanovuje „preferenčnú postupnosť“ spôsobov vyporiadania neoprávnenej stavby. V zmysle označeného zákonného ustanovenia ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, i keď na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu je potrebné odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. 37. Odstránenie stavby je výnimočným a iba krajným opatrením sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy. Súd prihliada najmú na to, a) či bol stavebník dobromyseľný, b) stavebník neporušil hrubým spôsobom svoje povinnosti, c) či o vlastnícke právo k stavbe nemá záujem ani vlastník pozemku, d) odstránenie stavby sa javí ako účelné. Zmyslom ust. § 135c Občianskeho zákonníka nie je iba ochrana záujmov vlastníka pozemku, ale spravodlivé vyriešenie vzťahu medzi ním a neoprávneným stavebníkom. Zo samotného textu uvedeného ustanovenia zákona je zrejmé, že možno prihliadať aj na záujmy stavebníka. Týmto môže dostať aj stavebník určitú ochranu jeho záujmov na úkor vlastníka pozemku v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1569/2008).
38. V predmetnej veci mal súd za to, že danom prípade je potrebné v prvom rade zaoberať sa obranou (a vzájomnou žalobou) žalovaných, t.j. posúdiť skutočnosti, či žalovaní nadobudli právo užívania predmetnej garáže vydržaním a až prípadne následne bude možné zaoberať sa riešením otázky stavby na cudzom pozemku v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka v zmysle tam uvedených kritérií. 39. Vecné bremeno je vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať. Podstatným obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, alebo jeho obmedzenie v jeho výkone vlastníckeho práva. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu je spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (vecné bremená in rem) alebo patrí určitej osobe (vecné bremená in personam). Vlastný pojem „vecné bremeno“ upravil Občiansky zákonník č. 141/1950 Sb. a prevzali ho aj jeho neskoršie úpravy. 40. Vydržaním vzniká vecné bremeno v prípade, keď oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto vykonáva právo pre seba v dobrej viere o tom, že mu právo patrí, využíva toto právo nepretržite po dobu desiatich rokov. Do tejto doby sa započítava i doba, počas ktorej toto právo oprávnene vykonával aj právny predchodca. Je však nevyhnutné, aby v prípade sporu medzi vlastníkom nehnuteľnosti a osobou oprávnenou z vecného bremena bolo v konaní pred súdom jednoznačne preukázané, že vecné bremeno vzniklo jedným zo spôsobov uvedených v Občianskom zákonníku a dosiaľ nezaniklo. 41. Vydržanie je v právnej teórii a praxi považované za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok (týkajúcich sa držby držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) priznávajú právne účinky. Základnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva, resp. práva vecného bremena sú: 1) oprávnená držba, 2) uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3) spôsobilý predmet vydržania. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť kumulatívne splnené - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. 42. Tak v minulej právnej úprave § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení novely vykonanej zákonom č. 132/1982 Zb., resp. § 135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., ako aj podľa súčasnej právnej úpravy(§ 134 Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.1992), je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci, resp. vecného bremena vydržaním a v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka). 43. Za držiteľa sa považuje fyzická alebo právnická osoba, ktorá fakticky vec ovláda, pričom pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, a že si neprisvojuje cudziu vec, sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere, alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo, resp. vecné bremeno vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku (nadobudnutia) vlastníctva, svedčiaceho poctivosti nadobudnutia. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus). Ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže v prípade vydržania vecného bremena rozumieť len právny úkon, ktorým sa vecné bremeno zriaďuje, a to je dohoda o zriadení vecného bremena, ktorý môže trpieť vadou, resp. formálnymi nedostatkami a nemusí byť perfektné. 44. Vydržanie práva z vecného bremena je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby výkonu práva, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie práva z vecného bremena držiteľovi, ktorej právo dlhodobo vykonáva v dobrej viere, že je oprávneným z vecného bremena, a to so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti nevedel, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. 45. Pri posudzovaní podmienok na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu súd dospel k záveru, že garáž postavená na parcele KN-C 726, t.j. na pozemku, vypratania ktorého sa žalobca domáha, je spôsobilým predmetom vydržania. 46. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že spornú garáž užívajú žalovaní v 1. a 2. rade od roku 1998 doposiaľ. Za tohto stavu mal súd preukázané splnenie aj zákonom požadovanej vydržacej doby 10 rokov. 47. Následne sa súd zaoberal splnením tretej podmienky pre vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to oprávnenej držby, pričom v tomto smere bolo vzhľadom na námietky žalobcu potrebné vyriešiť jednak otázku nadobúdacieho titulu, na základe ktorého by vzniklo tvrdené právo, ako aj otázku dobrej viery žalovaných v 1. a 2. rade, že im toto právo patrí. 48. Pri posudzovaní uvedených otázok súd považuje za potrebné uviesť určité východiská, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, resp. ktoré pri rozhodnutí zohľadnil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní v 1. a 2. rade v roku 1995 postavili svojpomocne garáž, a to na parcele KN-C 690, nachádzajúcej sa pred bytovkou, v ktorej v tom čase bývali. Túto garáž v súčasnosti užíva žalobca. Ďalej na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že v roku 1998 došlo medzi bývalým starostom žalobcu H. I. a žalovanými v 1. a 2. rade k neformálnej dohode o zámene užívania garáží postavených na parcelách KN-C č. 690 a KN-C č. 725. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané nielen z výpovede žalovaného v 1. rade, ale aj z výpovedí svedkov A. B. a D. K., ktorí v podstate zhodne uviedli, že žalovaní v 1. a 2. rade v čase, keď bývali v bytovom dome (cca v roku 1995), vystavili pred bytovým domom garáž a následne v roku 1998 došlo k dohode o zámene garáží medzi bývalým starostom žalobcu a žalovanými; túto zámenu užívania garáži inicioval bývalý starosta žalobcu, nakoľko garáž, ktorú vystavili žalovaní, sa nachádzala blízko pri obecnom úrade a naproti tomu garáž, ktorú postavil bývalý riaditeľ základnej školy Dančišin a užívala ju obec, sa nachádzala blízko rodinného domu žalovaných v 1. a 2. rade. Teda zámena užívania garáží mala byť výhodná pre obidve strany. V prejednávanej veci je teda nesporné, že od uvedenej doby, t.j. od roku 1998 žalovaní v 1. a 2. rade užívali garáž postavenú na parcele KN-C 725 nerušene až do roku 2023, kedy ich žalobca vyzval na jej vypratanie. 49. Zohľadniac tieto východiská a v snahe o čo najspravodlivejšie vyriešenie tohto sporu dospel súd k nižšie uvedeným záverom. 50. Podstata tohto sporu sa týka užívania nehnuteľnosti/garáže postavenej na parcele KN-C 725 žalovanými v 1. a 2. rade, nakoľko ústnu dohodu o zámene užívania garáži, ku ktorej malo dôjsť v roku 1998 medzi bývalým starostom žalobcu p. I. a žalovanými v 1. a 2. rade, žalobca, pre nedostatok písomnej formy, neakceptuje. 51. Je treba dať za pravdu žalobcovi, že absentuje listinný dôkaz o nadobúdacom titule vstupu do držby resp. užívania spornej garáže žalovanými v 1. a 2. rade, pokiaľ ide o dohodu medzi bývalým starostom žalobcu p. I. a žalovanými v 1. a 2. rade. Táto skutočnosť však vyplýva jednak z výpovede žalovaného v 1. rade ale aj z vyjadrení svedkov A. B. a D. K. a existenciu tejto dohody možno vyvodiť aj zo skutočnosti, že žalovaní v 1. a 2. rade skutočne predmetnú garáž užívali dlhodobo a nerušene, a to od roku 1998 až do roku 2023, t.j. 25 rokov a napokon ani žalobca užívanie tejto garáže žalovanými počas celého tohto obdobia žiadnym spôsobom nenamietal. V tejto súvislosti súd prihliadol aj na logickú argumentáciu žalovaných v 1. a 2. rade, že pri dohode o zámene užívania garáži nedošlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme, nakoľko obidve garáže, ktoré boli predmetom dohody/zámennej zmluvy, neboli zapísané v katastri nehnuteľnosti ako samostatné stavby a ani pre nich nebolo vydané súpisné číslo. Vzhľadom na dobu vybudovania garáži (rok 1972 a 1995), okolnosti vybudovania týchto garáží, dôvod zámeny garáži (vzájomná výhodnosť pre žalobcu aj žalovaných), ako aj s prihliadnutím na dlhodobé a nerušené užívanie týchto garáži sporovými stranami (od roku 1998) v zmysle dohody/zámennej zmluvy z roku 1998, predovšetkým v záujme o spravodlivé vyriešenie sporu,
súd pri rozhodovaní priznal relevanciu aj takejto neformálnej, ústnej dohode o zámene užívania garáži sporovými stranami. 52. Súd svoj názor opiera o právne názory vyslovené Najvyšším súd SR, ako aj Ústavným súdom SR, ktoré sa vo viacerých rozhodnutia zaoberali rovnakou otázkou, pričom súd len príkladmo poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018, ktorý vyslovil, že: „Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“ Podobne aj Najvyšší súd SR v uznesení z 23. februára 2022 sp. zn. 4 Cdo 183/2020 uviedol, že: „Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (právnemu titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera znamená presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pri skúmaní existencie dobrej viery treba preto zohľadniť konkrétne právne, ale aj skutkové okolnosti prípadu spojené s prevodom nehnuteľnosti - viažuce sa k nadobúdaciemu titulu.“ 53. Pokiaľ ide o dobromyseľosť žalovaných v 1. a 2. rade vo vzťahu k užívaniu danej garáže, zohľadnil súd skutočnosť, že na základe (aj keď neformálnej) zámennej zmluvy došlo v roku 1998 k zámene užívania garáží, na základe čoho žalovaní v 1. a 2. rade prenechali žalobcovi na užívanie garáž, ktorú vystavali pred bytovkou a oni začali užívať garáž nachádzajúcu sa v blízkosti ich rodinného domu. Od uvedenej doby žalovaní v 1. a 2. rade boli dobromyseľní že v zmysle tejto dohody im patrí užívacie právo danej garáže, t.j. garáže nachádzajúcej sa na parcele KN-C 725 . V tomto ich nepochybne utvrdzovalo aj dlhodobé 25- ročné, nikým (ani žalobcom) nerušené užívanie tejto garáže. Ani súd nemal z vykonaného dokazovania preukázané to, že by do roku 2023 (keď žalobca zistil, že vlastníkom pozemku pod spornou garážou je žalobca) boli nejaké spory ohľadom užívania spornej garáže žalovanými v 1. a 2. rade, a že by žalovaní do uvedenej doby boli žalobcom upozornení na to, že ju užívajú neoprávnene, či vyzývaní na jej vypratanie. 54. Vzhľadom na vyššie uvedené špecifické okolnosti tohto prípadu dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci je možné akceptovať dobromyseľnosť držby zo strany žalovaných v 1. a 2. aj na základe neformálneho nadobúdacieho titulu (čo je síce výnimočný prípad, ale súdna prax akceptuje v odôvodnených prípadoch aj takéto prípady). 55. Za tohto stavu súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky na potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve žalovaných v 1. a 2. rade užívať spornú garáž. 56. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žalobu žalobcu o vypratanie parcely registra KN-C č. 725 zamietol a vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade v celom rozsahu vyhovel. 57. Už len záverom súd poznamenáva, že v prejednávanej veci starostlivo posudzoval individuálne okolnosti daného prípadu aj cez prizmu kogentného ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvujúceho zásadu súladného výkonu práv s dobrými mravmi, ktoré je v rovine jednoduchého podústavného práva odrazom ústavnej požiadavky nájsť spravodlivé riešenie. Ústavnoprávne je teda ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým miestom, skrz ktoré sú všeobecné súdy povinné nechať preniknuť ideu materiálneho právneho štátu do inerpretácie a aplikácie podústavného práva. Len napĺňaním idey spravodlivosti právo a prípadne súdy plnia svoju funkciu, pretože ich rozhodnutia sú akceptovateľné väčšinovou mienkou. Spravodlivosť totiž sprostredkováva aplikovateľnosť rozhodnutia preto, že je univerzálnou hodnotou, lebo každý, aj ten najobyčajnejší človek, má schopnosť rozpoznať, čo je a čo nie je spravodlivé. Hlavne v tomto zmysle je spravodlivosť imanentnou kategóriou práva. (Nález Ústavného súdu SR z 3. októbra 2012, sp. zn. 1 ÚS 33/2012). 58. Každé rozhodnutie by malo byť nielen zákonné ale aj spravodlivé. Princíp spravodlivosti je jedným z najdôležitejších princípov sporového konania. Spravodlivosť predstavuje koncept zahŕňajúci spravodlivosť, rovnosť a spravodlivé zaobchádzanie ktorého obsahom je predovšetkým
jeho uplatňovanie vo svetle konkrétnych okolností každého sporového konania. Napriek skutkovým okolnostiam, ktoré sa zdajú vzhľadom na zákonnú úpravu pomerne jednoducho preskúmateľné, nemôže súd rozhodnúť bez prihliadnutia na vyšší princíp spravodlivosti, ktorému je v každom súdnom konaní potrebné „podriadiť“ rozhodovanie vo veci samej. 59. To boli podstatné dôvody, ktoré po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu, viedli súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, naproti tomu po zistení, že boli splnené všetky podmienky na potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve žalovaných v 1. a 2. rade užívať spornú garáž, vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade vyhovel. 60. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 61. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 62. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Súd žalobu žalobcu zamietol a vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade v celom rozsahu vyhovel. Úspešnými v tomto konaní boli žalovaní v 1. a 2. rade, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v konaní o žalobe aj v konaní o vzájomnej žalobe s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.