Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 6C/61/2024 8524201199 29. 10. 2024 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2024:8524201199.1
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, žalobcovia v 1. a 2. rade právne zastúpení: AKAIS, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 864 611, proti žalovanému: D. B., B. XX, IČO: 00 329 959, v konaní o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t u p u j e Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. III. Žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: 1. Žalobcovia sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 8.10.2024 domáhali, aby súd uložil povinnosť žalovanému zdržať sa geologických prác, výkopových prác, vŕtacích prác, terénnych úprav a akýchkoľvek stavebných prác na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, kat. územia B., parcela KN C č. 4991 a zároveň zabezpečiť z uvedenej nehnuteľnosti vypratanie stavebných mechanizmov, strojov, prístrojov, zariadení a staveného materiálu. Druhým výrokom žalobcovia žiadali uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa vstupu na nehnuteľnosti evidovanú na LV č. XXXX kat. územia B., parcela KN C 4991 vo vlastníctve žalobcov. 2.1 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely KN C č. 499, pričom dňa 1.10.2024 im starosta obce – žalovaný oznámil, že sa nachádza na ich pozemku a idú sa realizovať stavebné práce, s čím žalobcovia nesúhlasili. Privolaná policajná hliadka im oznámila, že v obci bola vyhlásená mimoriadna situácia, a preto sú žalobcovia povinní umožniť vstup na pozemok. 2.2 V tejto súvislosti žalobcovia uviedli, že dňa 30.9.2024 na základe podnetu starostu obce Kolačkov sa konalo zasadnutie bezpečnostnej rady okresu Stará Ľubovňa, ktorá odporučila starostovi, „aby v prípade, ak dôjde k opätovnému prerušeniu alebo obmedzeniu dodávky pitnej vody z dôvodu mimoriadnej udalosti — živelnej pohromy ( 3 ods. 2 zákona NS SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva), vyhlásiť na základe na základe § 15 ods. 1 písm. j) zák. č. 42/1994 Z.z. civilnej ochrane obyvateľstva, na území obce Kolačkov mimoriadnu situáciu a zabezpečiť núdzové zásobovanie postihnutého obyvateľstva pitnou vodou.“ Následne v obci dňa 1.10.2024 o 7.30 hod. zasadal krízový štáb, ktorý vyhlásil v obci mimoriadnu situáciu so začiatkom o 8.00 hod.. Krízový štáb navrhol uskutočnenie prieskumného hĺbkového vrtu v blízkosti zdroja alebo vodojemu určeného hydrológom a tým zabezpečiť dostatok pitnej vody pre obyvateľov obce Kolačkov. Žalovaný uznesenie o vyhlásení mimoriadnej situácii oznámil na webovej stránke obce, nie však na úradnej tabuli obce. 2.3 Zo zápisnice krízového štábu je zrejmé, že žalovaný neustanovil režim života obyvateľov v obci, pokyny, či usmernenia, čím by boli splnené podmienky § 15 zákona o civilnej ochrane. K prerušeniu dodávky pitnej vody dňa 1.10.2024 fakticky nedošlo ani k inej živelnej pohrome, ktorá by odôvodňovala
vyhlásenie mimoriadnej situácie. Napriek uvedenému dňa 1.10.2024 na uvedený pozemok vnikli ľudia a mechanizmy objednané obcou a na príkaz starostu boli dňa 2.10.2024 začaté zemné stavebné práce spočívajúce v realizácii pokusných vrtov, ktoré pretrvávajú až doposiaľ, a ktoré významne devastujú dotknutý pozemok vo vlastníctve žalobcov. 2.4 Žalobcovia sú tej mienky, že popísané konanie žalovaného nemá legálnu oporu v žiadnom právnom predpise. Hoci sa samotné vyhlásenie mimoriadnej situácie môže formálne javiť ako dovolené, uviedli, že k prerušeniu dodávok pitnej vody nedošlo ani v čase bezprostredne prechádzajúcemu vyhláseniu mimoriadnej situácie, ani po jej vyhlásení. Pokiaľ by aj existovali problémy s dodávkou pitnej vody v obci Kolačkov, momentálne nemajú povahu žiadnej mimoriadnej situácie, zásobovanie pitnou vodou v obci je momentálne zabezpečené bez prerušení. Počas vysokých letných horúčav tohto roka boli skutočne v obci problémy s dodávkou pitnej vody, ktoré boli spôsobené nadmerným suchom. Tento stav však zďaleka nepretrvával do dňa vyhlásenia mimoriadnej situácie, a preto žalobcovia považujú konanie starostu, resp. krízového štábu obce Kolačkov za protizákonné. 2.5 Žalobcovia poukázali na § 3 zákona o civilnej ochrane a sú toho názoru, že nie sú naplnené podmienky pre vyhlásenia mimoriadnej situácie. K zastaveniu dodávky pitnej vody dňa 1.10.2024 nedošlo a ani tomuto dátumu nepredchádzalo dlhšie obdobie horúčav, práve naopak predchádzalo mu obdobie výdatných dažďov. Zároveň predložili video dokumentáciu, ktorá preukazuje, že v daný deň v obci dodávka pitnej vody riadne prebiehala. 2.6 Žalobcovia vyjadrili presvedčenie, že podmienky na vyhlásenie mimoriadnej situácie splnené neboli, a to jednak z dôvodu, že nedošlo a ani nemohlo dôjsť k mimoriadnej udalosti ako základnému predpokladu pre vyhlásenie mimoriadnej situácie a aj preto, že spôsob riešenia tejto udalosti je v príkrom rozpore so samotným účelom zákona o civilnej ochrane uvedenom v § 1, v zmysle ktorého má byť každá ochrana poskytovaná v zmysle tohto zákona účinná. V danom prípade však rozhodne nie je účinným spôsob, ktorý žalovaný zvolil, a to nielen z dôvodu jeho zjavnej nezákonnosti a neexistencie stavu, ktorý žalovaný deklaruje, ale tiež preto, že práce stále prebiehajú. Pokiaľ by mala byt' zákonná ochrana obyvateľov účinná a bezprostredná pre prípad výskytu výpadkov v dodávke pitnej vody, štandardne sa až do obnovenia pôvodného stavu mohli a mali využiť mobilné cisterny ako prostriedok náhradného zásobovania obyvateľstva pitnou vodou. V tomto prípade žalovaný nepristúpil k bezprostrednému a účinnému riešeniu údajne vzniknutej situácie, ale začal s výkonom zemných stavebných prác na dotknutom pozemku vo vlastníctve žalobcov, čo dodnes neprinieslo žiadny efekt v zmysle ochrany obyvateľstva a z dlhodobého hľadiska ani priniesť nemôže. Žalovaný nemôže udržiavať vyhlásenú mimoriadnu situáciu dlhodobo a riešiť ju nezákonným obsadením dotknutého pozemku žalobcov. 2.7 Skutočnosť, že žalovaný mal namiesto neúčinného postupu zvoliť zásobovanie cisternou podľa žalobcov priamo vyplýva aj z odporúčania bezpečnostnej rady okresu Stará Ľubovňa, ktorá odporučila v prípade vzniku mimoriadnej situácie „zabezpečiť núdzové zásobovanie postihnutého obyvateľstva pitnou vodou". 2.8 Naviac vyhlásenie mimoriadnej situácie neuvádza žiadnu špecifikáciu mimoriadnej situácie s poukazom na taxatívny výpočet uvedený v § 3 ods. 2 zák. o civilnej ochrane. Ďalej poukázali žalobcovia na § 19 ods. 1 zák. o civilnej ochrane a majú zato, že z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že samotný vstup žalovaného na dotknutý pozemok v ich vlastníctve je protiprávny a žalovaný zneužíva inštitúty uvedené v zákone o civilnej ochrane. Prebiehajúce práce na dotknutom pozemku žalobcov nijako nesúvisia so žiadnou zo zákonom definovaných ochranných stavieb, ich častí alebo technologických súčastí. Žiadne zemné stavebné práce (ani práce obdobného charakteru) za účelom „hľadania vody” zákon o civilnej ochrane nepredpokladá a neumožňuje. Žalobcovia považujú za potrebné uviesť, že dotknutý pozemok predstavuje v zmysle výpisu z listu vlastníctva č. XXXX chránené vtáčie územie. Ide o parcely so zvýšenou ochranou, pričom v prípade realizácie akejkoľvek stavebnej činnosti je potrebné disponovať záväzným stanoviskom orgánu ochrany prírody. Počínanie žalovaného už v tejto chvíli bude mat' závažné následky na dotknutom chránenom vtáčom území. 2.9 Žalobcovia sa domáhajú, aby sa žalovaný zdržal nezákonného porušovania ich práv a znehodnocovania ich majetku. Potreba neodkladného zásahu súdu je daná najmä preto, že protiprávne počínanie žalovaného prebieha každým dňom a výrazne znehodnocuje dotknutý pozemok vo vlastníctve žalobcov. Orgány policajného zboru odmietajú žalobcom poskytnúť adekvátnu pomoc a ochranu a žalobcovia nemajú možnosť využiť žiadne iné účinné právne prostriedky. 2.10 Žalobcovia sa budú domáhať nápravy v podobe vrátenia dotknutého pozemku do pôvodného stavu aj prípadnej náhrady škody formou jednej či viacerých žalôb. Tieto právne prostriedky však v súčasnosti nepostačujú na akútnu potrebu ochrany ich vlastníckeho práva. Zákonné ustanovenia aplikované vo veci:
3. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 4. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. 5. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 6. Podľa § 10 ods. 1 Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. 7. Podľa § 161 ods. 1, 2, 3 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada nato, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. 8. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. 9. Podľa § 3b ods. 1 Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. 10. Podľa § 3b ods. 2 Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane po vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú tieto úlohy a opatrenia: a) záchranné, práce silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia, b) evakuácia, c) núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie alebo d) použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných zložiek integrovaného záchranného systému, e) nariadenie vykonávania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súlade s osobitným predpisom,1aa) ak je to vzhľadom na povahu mimoriadnej udalosti potrebné, f) na území, v ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého, nevytvárať a neudržiavať miesta, na ktoré sa vykladá návnada s cieľom prilákať medveďa hnedého; ak v čase vyhlásenia tejto mimoriadnej situácie sú vytvorené takéto miesta, príslušná obec alebo užívateľ poľovného revíru, v ktorom sa uvedené miesta nachádzajú, je povinný prijať také opatrenia, aby miesta, na ktorých bola vyložená návnada s cieľom prilákať medveďa hnedého, boli bez zbytočného odkladu odstránené. 11. Podľa § 3b ods. Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane príslušný orgán, ktorý vyhlásil mimoriadnu situáciu, je povinný bezodkladne odvolať mimoriadnu situáciu po vykonaní úloh a opatrení podľa odseku 2. 12. Podľa § 7 Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane za plnenie úloh civilnej ochrany zodpovedá v rozsahu ustanovenom týmto zákonom vláda, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné ústredné štátne orgány, okresné úrady, samosprávne kraje, obce, právnické osoby a fyzické osoby; pri plnení týchto úloh spolupracujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom s obdobnými inštitúciami iných štátov. 13. Podľa § 9 ods. 1 Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a iné ústredné štátne orgány plnia úlohy civilnej ochrany a vykonávajú ich kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti. O stave plnenia úloh civilnej ochrany poskytujú informácie ministerstvu vnútra.
14. Podľa § 12 ods. 1 písm. n) Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane ministerstvo vnútra a) vypracúva koncepciu organizácie a rozvoja civilnej ochrany, b) riadi výkon štátnej správy na úseku civilnej ochrany, c) vypracúva analýzu územia republiky z hľadiska možných mimoriadnych udalostí, d) vypracúva a aktualizuje plán ochrany obyvateľstva, e) organizuje a riadi informačný systém civilnej ochrany a plní jeho úlohy vrátane informovania príslušného orgánu iného štátu o cezhraničných účinkoch mimoriadnej udalosti, f) ustanovuje základné technické a prevádzkové podmienky informačného systému civilnej ochrany a schvaľuje predložené projekty na ich výstavbu, g) určuje stavebnotechnické požiadavky na zariadenia civilnej ochrany z hľadiska požiadaviek civilnej ochrany, h) zabezpečuje a vykonáva preventívno-výchovnú a edičnú činnosť, ako aj vzdelávanie zamestnancov, ktorí plnia úlohy civilnej ochrany; zabezpečuje vedeckovýskumnú a vývojovú činnosť v civilnej ochrane, i) koordinuje prípravu na civilnú ochranu a vykonáva odbornú prípravu na získanie odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany (ďalej len „odborná spôsobilosť“), j) zabezpečuje rozvoj medzinárodnej spolupráce na úseku civilnej ochrany, najmä s Európskou úniou a jej členskými štátmi, a zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných organizáciách civilnej ochrany, k) ustanovuje spôsob hospodárenia s materiálom civilnej ochrany, pričom hospodárením s materiálom civilnej ochrany sa rozumie okrem oprávnení a povinností podľa osobitného predpisu15a) aj jeho obstarávanie, evidencia, skladovanie, použitie, ošetrovanie, skúšky, opravy a kontroly, l) schvaľuje skladbu, rozsah a určenie výdavkov okresného úradu na civilnú ochranu z prostriedkov štátneho rozpočtu na príslušný rok, m) určuje členenie ohrozeného územia na účel plánovania úloh a opatrení na ochranu obyvateľstva pred účinkom nebezpečnej látky, n) kontroluje plnenie úloh civilnej ochrany. 15. Podľa § 8 zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, orgány kontroly pri vykonávaní kontroly postupujú podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti. 16. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, kontrolnou činnosťou sa zisťuje a) stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi a s uzneseniami vlády Slovenskej republiky, b) príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou, c) úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob riadenia štátnej správy, d) splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich účinnosť. 17. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, orgány kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti zameriavajú kontrolnú činnosť na vecnú a formálnu správnosť, na účelnosť a efektívnosť plnenia úloh. Súd dospel k záveru: 18. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania je daná právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci. Ak súd v rámci skúmania podmienok konania zistí nedostatok svojej právomoci, zároveň však zistí aj iný orgán, do ktorého právomoci spor alebo vec patrí, konanie zastaví a spor alebo vec mu postúpi. 19. Pod pojmom právomoc možno súhrnne rozumieť sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práva, uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb. Ústavná podoba tejto koncepcie je normatívne zakotvená v čl. 46 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Súd disponujúci atribútmi nezávislosti (teda koncepciou, že súd je viazaný výlučne zákonom, sudca nemôže byť perzekvovaný za svoj právny názor vyjadrený v rozhodnutí) a nestrannosti (teda postavenie súdu je vnímané ako postavenie arbitra medzi stranami a nad stranami, jeho rozhodnutie predstavuje vždy autoritatívne stanovenie toho, čo sa považuje v konkrétnom prípade za právo) predstavuje teda ten orgán v sústave orgánov ochrany práva, ktorý
je dotovaný právomocou prejednať a rozhodnúť spor či inú právnu vec. Možno konštatovať, že právomoc súdov teda predstavuje súhrn oprávnení a povinností súdov pri prejednávaní a rozhodovaní vecí vyplývajúcich z porušenia alebo ohrozenia subjektívnych práv. Inak povedané, právomoc súdu predstavuje zákonom stanovený okruh záležitostí vyplývajúcich z právnych vzťahov, ktoré súdy zákonom stanoveným postupom prejednávajú a rozhodujú. Civilná právomoc súdov Slovenskej republiky predstavuje sumár právnych záležitostí súkromnoprávneho charakteru (iného charakteru, len keď to zákon výslovne pripúšťa), ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú v rámci svojej rozhodovacej pôsobnosti, teda ako orgány ochrany práva, dotované výlučným a takmer bezvýnimočným oprávnením prejednávať a rozhodovať ich. 20. Všeobecná právomoc civilného súdu predstavuje: a) okruh súkromnoprávnych sporov - Civilný sporový poriadok dôsledne sleduje členenie právneho poriadku na právo súkromné a verejné. Znamená to, že ide o všeobecné vymedzenie v tom zmysle, že na založenie právomoci civilného súdu nie je potrebné žiadne ďalšie ustanovenie, postačí, ak charakter spornej veci vychádza zo súkromného práva. Typickým príkladom súkromného práva je vlastnícke právo. b) okruh iných súkromnoprávnych vecí - v zmysle zákona ide o iné veci ako súkromnoprávne spory. Normatívne ide o priamy dopad všeobecnej subsidiarity Civilného sporového poriadku na iné pramene civilného práva procesného, v tomto prípade vo vzťahu k Civilnému mimosporovému poriadku. Civilný mimosporový poriadok nemá vlastné ustanovenie o právomoci, preto na právne veci podliehajúce režimu Civilného mimosporového poriadku subsidiáme dopadajú ustanovenia všeobecného kódexu civilného procesu, Civilného sporového poriadku. Inou súkromnoprávnou vecou tak budú napríklad otázky statusu osôb, ktoré komplexne rieši Civilný mimosporový poriadok. c) Súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov, s výnimkou prípadov, ak zákon výslovne zveruje takého právne veci do právomoci civilného súdu. Ide o tzv. rozšírenú právomoc civilných súdov. Za zákon sa v tomto prípade považuje celý rad konkrétnych právnych predpisov z oblasti verejného práva. Za najtypickejší prejav rozšírenej právomoci civilných súdov je možné označiť správne súdnictvo, teda kompetenciu civilného súdu v zákonom stanovených prípadoch rozhodovať o zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Správne súdnictvo upravuje komplexne Správny súdny poriadok. 21. Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa CSP. To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a 325 ods. 1 CSP, súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo 240/98 a 7Cdo 59/2011, ako aj judikát R 123/1999). Obdobne z § 336 a 337 CSP možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej“ evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), v ktorej by bolo možné domáhať sa ochrany práva žalobou (§ 131 CSP) na súde, teda na ktorej prejednanie je daná jeho právomoc. Hoci tieto okolnosti nie sú určujúce pri posudzovaní otázky právomoci na konanie o neodkladnom opatrení, sú však rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie práve s navrhovaným obsahom práve voči danému odporcovi a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu (viď uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SKomp/10/2022 zo dňa 21.04.2022). 22. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú, aby žalovaný sa zdržal geologických prác, výkopových prác, vŕtacích prác, terénnych úprav a akýchkoľvek stavebných prác, vrátane vypratania stavebných mechanizmov z parcely vo vlastníctve žalobcov a zároveň, žiadali zákaz vstupu žalobcu na tento pozemok. Dôvodom, pre ktorý sa žalobcovia domáhajú takejto ochrany je tá skutočnosť, že žalovaný vyhlásil v obci mimoriadnu situáciu v zmysle zákona o civilnej ochrane, čo ho oprávňuje vstupovať na pozemky vo vlastníctve iných osôb (§ 19 zák. o civilnej ochrane). 23. Teda žalobcovia žiadajú, aby súd preskúmal zákonnosť a opodstatnenosť vyhlásenia mimoriadnej situácie v obci B.. Súd je však toho názoru, že nie je oprávnený preskúmavať postup a správnosť
vyhlásenia mimoriadnej situácie obce, pretože súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány (§3 CSP). 24. Rozhodnutie obce o vyhlásení mimoriadnej situácie nie je rozhodnutím, ktoré je oprávnený preskúmať civilný súd. Súd poukazuje na § 9 zák. o civilnej ochrane, a to, že ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a iné ústredné štátne orgány plnia úlohy civilnej ochrany a vykonávajú ich kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti. Ďalej v tomto smere súd poukazuje na vyššie citované ust. § 8 a § 9 ods. 1 a 2 o kontrole v štátnej správe. 25. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobcami navrhované nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné ako predbežnú otázku preskúmať rozhodnutie obce o vyhlásení mimoriadnej situácie v zmysle zákona o civilnej ochrane, čo nespadá pod okruh súkromného práva ani okruh iných súkromnoprávnych vecí, či pod správne súdnictvo. Preto s poukazom na citované zákonné ustanovenia, je súd toho názoru, že nemá právomoc v danej veci konať a rozhodnúť. Kontrolu nad plnením úloh civilnej ochrany vykonávajú ministerstvá, preto súd postúpil vec Ministerstvu vnútra SR. 26. S poukazom na prijatý právny záver súd konanie zastavil a po právoplatnosti vec postúpi Ministerstvu vnútra SR. Trovy konania: 27. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. K zastaveniu konania došlo zavinením žalobcov, ktorí sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, pričom je potrebné preskúmať rozhodnutie obce o vyhlásením mimoriadnej situácie na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Nárok na náhradu trov konania prináleží žalovanému. Žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, preto v súlade s článkom 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu, bolo vhodné rozhodnúť priamo tak, že sa mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.