Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 7Er/166/2016 8116206840 13. 10. 2025 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2025:8116206840.2
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, so sídlom Námestie slobody 5, 093 22 Vranov nad Topľou, IČO: 37 937 766, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., o vymoženie dlžného výživného, takto rozhodol: I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. P r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Špičkovi, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, so sídlom Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, trovy exekúcie vo výške 42,27 eur a u k l a d á učtárni tunajšieho súdu, aby priznané trovy exekúcie vo výške 42,27 eur uhradila súdnemu exekútorovi zo štátnych prostriedkov, v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. IV. Okresný súd Stará Ľubovňa n e m á p r á v o na náhradu zaplatených trov exekúcie. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 7.3.2016 domáhal vymoženia pohľadávky na výživnom za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 vo výške 325,56 eur, a to na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29P/72/2013-39 zo dňa 11.6.2013, právoplatného dňa 11.7.2013 a vykonateľného dňom 25.7.2013. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi, JUDr. Jaroslavovi Špičkovi, poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5710043507, ktoré mu bolo doručené dňa 27.2.2017. 2. V priebehu exekúcie doručil poverený súdny exekútor konajúcemu súdu podnet na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, keďže pri vykonávaní úkonov smerujúcich k vymoženiu pohľadávky nezistil žiadny postihnuteľný majetok povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Stav nemajetnosti odôvodnil najmä tým, že povinný nedosahuje príjem exekúciou postihnuteľný, podľa zistení tiež nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť speňažený, pričom poukázal na dobu trvania exekúcie po viac ako 7 rokov, bezúspešne. Ďalšie nútené, bezvýsledné vymáhanie pohľadávky považuje za nehospodárne. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 42,27 eur vrátane DPH. 3. Po predchádzajúcej výzve súdu zo dňa 21.8.2025 predložil súdny exekútor súdu dňa 26.8.2025 prehľad lustrácií vykonávaných počas trvania exekúcie na preukázanie nemajetnosti povinného spolu s dokladom preukazujúcim doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému – fotokópiou poštovej obálky zasielanej povinnému doporučene s doručenkou do vlastných rúk, z ktorých vyplýva výška vynaloženého poštovného 1,45 eur.
4. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do31. marca 2017. 5. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 6. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. 7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom. 8. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím na príslušné ustanovenia ZoUNEK, súd konštatuje, že k zastaveniu starej exekúcie zo zákona nedošlo, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a to vzhľadom na absolútnu výnimku zo zastavenia obsiahnutú v § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, preto súd v danom prípade rozhodoval o podnete exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. 9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 11. Podľa § 57 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie 12. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 13. V rámci vykonávania exekúcie je vecou súdneho exekútora, aby posúdil a objektívne zhodnotil majetkové pomery povinného, ako aj určil vhodný spôsob výkonu exekúcie (§ 63, § 64 EP v znení účinnom do 31.3.2017). Ak v priebehu exekúcie nastanú také okolnosti, ktoré zakladajú dôvod pre zastavenie exekúcie, exekútor je povinný vec predložiť súdu. Nemajetnosť povinného je špecifickým prípadom, keďže jej vznik sa nedá presne datovať, avšak ak takýto stav trvá, možno sa domnievať, že je relevantným dôvodom pre zastavenie exekúcie, inak by nebol tento dôvod v predpise upravujúcom nútený výkon rozhodnutí vôbec inkorporovaný. Úprava Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 síce bližšie nešpecifikuje pojem „nemajetnosť“, je však nesporné, že ide o stav, keď majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Ak k takému zisteniu súdny exekútor dospeje, súd exekúciu zastaví. 14. Súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekúcie čo do nemajetnosti povinného uviedol, že ani vykonaním všetkých úkonov (súčinnosťou so Sociálnou poisťovňou, s bankami, s katastrom, zisťovaním vodičského oprávnenia, lustráciou v registri ZVJS) nebol zistený majetok, ktorý by stačil čo i len na úhradu trov exekúcie. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní patrí súdnemu exekútorovi poverenému nútene vykonávať rozhodnutie, keďže práve on disponuje objektívnymi zisteniami a relevantnými dôkazmi, tzn. je znalý pomerov prípadu.
15. K tomu len súd naviac uvádza, že majetkové pomery povinného sa skúmajú v čase vedenia exekúcie, pričom iba predpoklad o možnej budúcej majetnosti povinného nemôže založiť prekážku rozhodnutia o zastavení konania, najmä v prípade, že nemajetnosť pretrváva po dlhšiu dobu, a to aj k času rozhodovania o zastavení starej exekúcie. Tento záver nie je spôsobilý zmeniť ani prípadný nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie, odôvodnený napr. povinnosťou vymáhať pohľadávku až do jej uspokojenia, resp. smrti povinného. 16. Ak by súd exekúciu nezastavil napriek tomu, že by tomu všetky okolnosti nasvedčovali, stratila by sa opodstatnenosť tohto ustanovenia. Ďalšie vedenie exekúcie je dôvodné vtedy, ak je naozaj na prospech oprávnenému, a teda smeruje k vymoženiu jeho pohľadávky, keďže aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia musí byť zachovaná právna istota na oboch stranách – ochrana práv oprávneného musí byť nevyhnutne spätá s priebežným postupom smerujúcim k vymoženiu pohľadávky v primeranej dobe, inak by mohla značiť neprimeraný zásah do práv povinného. 17. Opodstatnenosť rozhodnutia podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 navyše úzko súvisí s elimináciou počtu exekúcií, ktorých ďalším výkonom by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, ktoré by znášal z toho dôvodu štát. 18. Vychádzajúc z obsahu predloženého prehľadu úkonov smerujúcich k zisteniu majetku povinného, vzhliadnuc účel ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, po overení nemajetnosti povinného činnosťou súdu prostredníctvom dostupných lustrácií, nemal súd o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie vedenej pod sp. zn. 7Er/166/2016 žiadnu pochybnosť, a to aj vzhľadom na jej bezvýslednosť napriek jej trvaniu po dobu viac ako 7 rokov. 19. Podľa § 9a ods. 1 a 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 20. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 22. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody osobitného zreteľa. 23. V konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia na zastavení konania. Výnimočne, ak existuje dôvod osobitného zreteľa, môže súd rozhodnúť o trovách konania tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov neprizná. V uvedenom prípade samotný dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť povinného, predstavuje dôvod osobitného zreteľa. Nemajetnosť je objektívnym, pretrvávajúcim stavom, v dôsledku existencie ktorého síce došlo k zastaveniu exekúcie, procesné zavinenie na ňom však nemožno pričítať žiadnemu z účastníkov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 24. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 25. Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
26. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 27. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 28. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31.3.2017. 29. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 30. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 31. Podľa § 25 cit. vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 32. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v rozsahu, v akom boli uplatnené. Tieto trovy tvorí a) odmena podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 33,19 eur, b) 23 % DPH zo sumy 33,19 eur vo výške 7,63 eur, a to vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu a c) náhrada hotových výdavkov v zmysle § 22 cit. vyhl. tvorená poštovným za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému vo výške 1,45 eur, spolu 42,27 eur. 33. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, pre ktorý je v zákonnom ustanovení § 203 ods. 2 Exekučného poriadku koncipovaná výnimka v tom zmysle, že trovy exekúcie vykonávanej na vymoženie pohľadávky na výžinom neznáša oprávnený, ale štát. Trovy exekúcie budú súdnemu exekútorovi vyplatené zo štátnych prostriedkov, preto súd uložil učtárni Okresného súdu Stará Ľubovňa, aby priznané trovy exekúcie vo výške 42,27 eur uhradila súdnemu exekútorovi, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie (I. výrok), pričom na ich náhradu súd právo nemá. Poučenie: Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP). Proti III. a IV. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.