Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 4Er/268/2007 8507202345 03. 04. 2025 JUDr. Jana Sroková ECLI:SK:OSSL:2025:8507202345.5
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Majetkový holding, a.s., so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 35 823 364, právne zastúpeného: Mgr. Marianna Viglaská, advokátka, so sídlom Šteberlova 83, 902 01 Pezinok, proti povinným: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XXX, XXX XX C. D., 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XXX, XXX XX C. D., v konaní o zaplatenie 3.189,11 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. Povinnému 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi, Exekútorský úrad Prešov, so sídlom Baštová 44, 080 01 Prešov p r i z n á v a trovy exekúcie vo výške 40,82 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 19.7.2007 doručeného súdnemu exekútorovi dňa 26.7.2007 začalo exekučné konanie proti povinným. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 3 Zm 449/06-32 zo dňa 21.11.2006. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 3.189,11 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. 2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 28.8.2007 poverenie pod číslom 5710 * 011684. 3. Uznesením č. k. 4Er/268/2007 – 60 zo dňa 13.4.2010 tunajší súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania na miesto doterajšieho oprávneného vstupuje spoločnosť Majetkový Holding, a.s., Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 823 364. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.5.2010. 4. Dňa 19.1.2016 bolo súdu doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 438/2015 Z. z., v ktorom oprávnený uviedol, že základný zmluvný vzťah, zabezpečený zmenkou, nemá charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Zabezpečovaný úver sa podľa názoru oprávneného spravuje zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a zákonom č. 210/1992 Zb. o stavebnom sporení a pri vystavení dotknutej zabezpečovacej zmenky a jej prijatí veriteľom neboli porušené ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach a ani iné právne predpisy upravujúce obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky vo vzťahu so spotrebiteľom, platné ku dňu vystavenia zmenky. V prílohe tohto podania
predložil oprávnený Návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 11.9.2006 a Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 8.7.2005. 5. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 4Er/268/2007 - 74 zo dňa 10.2.2022 zastavil exekúciu, povinným náhradu trov exekučného konania nepriznal a súdnemu exekútorovi priznal voči oprávneného trovy exekúcie vo výške 39,83 eur. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením č. k. 3CoE/7/2022 - 103 zo dňa 18.7.2022 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd opätovne posúdi splnenie podmienok na zastavenie exekúcie, a to buď v celosti, prípadne v tej časti, ktorá je reálne oddeliteľná a svojou povahou spĺňa neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. 6. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku pristúpil k opätovnému prieskumu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. 7. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 8. Podľa § 243f ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 9. Podľa § 243f ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. 10. Podľa § 243f ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). 11. Podľa § 243f ods. 6 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 12. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5 a § 243f. 13. Podľa § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). 19. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 20. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 23. Podľa § 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. 24. Oprávnený zaslal súdu doplnenie návrhu podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v zákonnej lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci sa exekúcia vykonáva na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, došlo k odloženiu exekúcie ex lege podľa § 243f ods.3 Exekučného poriadku. Povinnosťou exekučného súdu je rozhodnúť podľa § 243 ods. 6 Exekučného poriadku o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) alebo o pokračovaní exekúcie. 25. Po posúdením doplnenia návrhu a predložených listín je podľa názoru súdu nepochybné, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 OZ,), pretože jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 52 ods. 2 OZ - banka je podnikateľ a medzi predmety jej činnosti v čase uzavretia zmluvy patrilo poskytovanie úverov) spotrebiteľovi (§ 52 ods. 3 OZ - povinní sú fyzické osoby a nebolo preukázané, že konali v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by im úver bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ (banka) používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah. Zmluva uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou. 26. Na právny vzťah založený zmluvou je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje (§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. z.).
27. Nepochybne zmluva uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 28. Zákonom č. 438/2015 Z. z. došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k novelizácii Exekučného poriadku, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., to znamená do 22.01.2016. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 EP). V prípade riadneho a včasného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Účelom citovaného zákona je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. V exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia a v prebiehajúcich exekúciách rozhodnúť o ich zastavení, čím sa stanovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli. 29. Dôvodová správa k zákonu č. 438/2015 Z. z. uvádza, že napriek tomu, že doterajšia právna úprava, ako aj legislatíva EÚ a judikatúra Európskeho súdneho dvora upravuje povinnosť súdov z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať vždy na ochranu spotrebiteľa, v súdnej praxi je táto povinnosť častokrát prehliadaná. Napríklad v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo dňa 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti G. F.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Európska komisia v prejudicionálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle článku 9 smernice 87/102/ EHS vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako to vyplýva z predpisov práva Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Vyššie uvedené princípy v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový výslovne upravené nie sú, hoci vyplývajú z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z. z.). V dôsledku toho mali súdy na uvedenú vec rôzne právne názory, a preto aj v mnohých prípadoch dochádzalo k priznaniu nárokov zo zmeniek, ktoré v skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv. V konaniach sa nijako neprihliadlo na ochranu spotrebiteľa, na zákaz neprijateľných zmluvných podmienok a dokonca boli priznávané úroky presahujúce 90 % p. a. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že cieľom právnej úpravy zakotvenej do Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z. z. je ochrana spotrebiteľa v rozsahu a kvalite predpokladanom právom EÚ s reflektovaním aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ. 30. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t. j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t. j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je vo svetle judikatúry Súdneho dvora neprijateľné. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie je závislá od zavinenia veriteľa. 31. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 odsek 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú. (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon). 32. Keďže v predmetnej exekučnej veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31.3.2017. 33. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že právny predchodca oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 uzatvoril s povinným 1/ ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a povinným 2/ ako spoludlžníkmi - ďalším dlžníkom zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2561587 4 02 vo výške cca 50.000,- Sk (1.659,70 eur) s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Predmetnú zmluvu povinní podpísali dňa 18.7.2005. Na zabezpečenie poskytnutého medziúveru vystavil povinný 1/ vlastnú zmenku dňa 18.7.2005, ktorú povinný 2/ podpísal ako zmenkový ručiteľ. Zmenka bola vystavená ako biankozmenka, vyplnenie ktorej je upravené v Dohode o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 8.7.2005, podpísanej povinnými dňa 18.7.2005, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými. Z dôvodu omeškania so splácaním, právny predchodca oprávneného v súlade s čl. VI. a VII. odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa vyzval povinných na vrátenie zostatku poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote. Právny predchodca oprávneného v súlade s dohodou o vydaní a vyplnení biankozmenky vyplnil biankozmenku v údajoch splatnosti a výšky zmenkovej sumy, ktorú povinní neuhradili, preto bola uplatnená žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V., ktorého zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 3Zm/449/06 zo dňa 21.11.2006 je exekučným titulom v predmetnej exekúcii. 34. Z pripojeného spisu zmenkového súdu sp. zn. 3Zm/449/2006 vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení právneho predchodcu oprávneného, a to na podklade predloženého originálu zmenky na sumu 96.075,- Sk (3.189,11 eur) k zmluve. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor
s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). 35. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie ani z pripojeného spisu zmenkového súdu zároveň nemožno vyvodiť z akých konkrétnych súm zmenková suma vymáhaná v predmetnej exekúcii vo výške 3.189,11 eur pozostáva. Nie je možné preto posúdiť, či súčasťou zmenkovej sumy sú aj nároky vyplývajúce z konkrétne pomenovateľných a definovateľných neprijateľných zmluvných podmienok, na základe čoho by súd mohol konštatovať zastavenie exekúcie v konkrétnej časti, prípadne v celosti. Nie je zrejmé aké nároky, a v akých výškach, vymáhaná zmenková suma v sebe zahŕňa, či jej súčasťou nie sú okrem nároku na zaplatenie istiny úveru, resp. úrokov z úveru, aj ďalšie nároky, napr. na úhradu rôznych poplatkov, či sankcií spojených s nesplnením záväzku riadne a včas. 36. Súd poukazuje na súčasnú súdnu prax, ktorá zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa odôvodňuje aplikáciu toho zákona, ustanovenia ktorého by mohli byť pre spotrebiteľa v určitej konkrétnej situácii výhodnejšie. 37. Z Oznámenia o vyplnení zmenky č. 2519791 0 01/20050708 zo dňa 27.7.2006 priloženého v spise zmenkového súdu sp. zn. 3Zm/449/2006 vyplýva, že právny predchodca oprávneného v súlade s čl. III. Dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky uzatvorenej medzi ním a povinným 1/ ako vystaviteľom zmenky pristúpil dňa 18.7.2005 k vyplneniu zmenky v chýbajúcich náležitostiach, ktorými sú údaj o zmenkovej sume a údaj o splatnosti zmenky. Vystavenie takej zmenky bolo zároveň podľa čl. IV. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere podmienkou poskytnutia/vyplatenia úveru povinnému. Súd túto podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa. Dohoda o vydaní a vyplnení zmenky umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a údaj o splatnosti zmenky, pričom tieto údaje za určitých podmienok môže vyplniť oprávnený, ako remitent. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky, ktoré mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Povinný „prázdnu“ zmenku podpísal pri uzavretí úverovej zmluvy, preto je nepochybné, že jej účelom je zabezpečovať pre veriteľa úverovej zmluvy zjednodušené vymáhanie nárokov z tejto úverovej zmluvy. Podľa názoru súdu preto spôsob, akým oprávnený predložil spotrebiteľovi zmluvné podmienky zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorou sledoval vylúčenie zmluvných podmienok spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. 38. Súčasťou zmluvy boli dojednania, ktoré povinný nemohol ovplyvniť, ak by s nimi nesúhlasil, teda nevyjadril súhlas podpisom na zmluve, nebol by mu poskytnutý požadovaný úver. V čl. IV. Podmienky vyplatenia, je uvedená povinnosť: „Zároveň sa musia predložiť nasledovné podklady, resp. splniť nasledovné podmienky: notárska zápisnica ako exekučný titul spísaná dlžníkom a spoludlžníkom, s tým, že sa musí vzťahovať na všetok ich majetok, t.j. hnuteľný aj nehnuteľný alebo dlžníkom ako výstavcom biankozmenky vystavená a podpísaná biankozmenka, podpísaná spoludlžníkom ako zmenkovým ručiteľom a podpísaná Dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky s úradne overenými podpismi vystaviteľa biankozmenky a zmenkovými ručiteľmi“. Túto povinnosť súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Jej znenie je priamo zakomponované v zmluve bez možnosti individuálneho dojednania a bez ich akceptácie by nedošlo k poskytnutiu úveru. Dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky zmenka č. 2619791 0 01/20050708 je síce uzavretá na samostatnom dokumente, ale z dátumu jej uzavretia 18.7.2005 je zrejmé, že bola vyplnená automaticky spolu zo zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.
39. Ak má byť dohoda o vyplňovacom práve zmenky právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Oprávnený sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. 40. V posudzovanom prípade súd dospel k záveru, že zmluvné podmienky boli dojednané jednostranne zo strany dodávateľa a povinný ako spotrebiteľ ich obsah nemohol ovplyvniť. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Oprávnený sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplývajú žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre povinného. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore so zákonom a nebola s povinným individuálne dojednaná, keďže je súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy, do ktorej obsahu spotrebiteľ pred podpisom zmluvy nemal možnosť zasiahnuť. Bežný spotrebiteľ nemá predstavu o fungovaní a právnych dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie je schopný posúdiť právne dôsledky uzavretej dohody o zabezpečení záväzkového vzťahu zmenkou ako aj zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve, ktorým je posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na jeho úkor. Neinformovaný spotrebiteľ bez odborných znalostí nevie vyhodnotiť aké riziko pre neho znamená podpísanie zmenky a ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka (spotrebiteľa) a je absolútne neplatná. Predtlačená dohoda o vyplnení zmenky stavia spotrebiteľa do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil výšku jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Veriteľ môže jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon. Vymáhaný nárok oprávneného vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a oprávnený nepreukázal opak. 41. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola uzavretá individuálne a spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, takže v zmysle Občianskeho zákonníka bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú spotrebiteľská zmluva nesmie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ obsahovať. Dohodu o vyplnení zmenky preto súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon (§ 39 OZ). 42. Zo vzájomnej súvislosti citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že zákonodarca stanovil oprávnenému povinnosť v prípade, ak sa vedie exekučné konanie proti fyzickej osobe na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo v prípade, ak sa jedná o nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou preukázať, že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Z § 243f ods.4 Exekučného poriadku vyplýva, že dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) sa prezumujú (predpokladajú), ak sa nepreukáže opak, pričom dôkazné bremeno preukázať neexistenciu dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku má oprávnený. V danom prípade však podľa názoru súdu oprávnený neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi, preto súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na ust. § 243f ods. 4 a 6 EP v znení účinnom do 31.03.2017. 44. V súvislosti so zamýšľaným právnym posúdením súd uvádza, že v predmetnej veci nepovažoval za potrebné uvádzať predbežné právne posúdenie a vytvoriť priestor účastníkom konania na vyjadrenie a uplatnenie argumentov k nemu, nakoľko vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na prechádzajúce body odôvodnenia tohto rozhodnutia, najmä body 35, 40 a násl. odôvodnenia, kde súd vyhodnotil, že už Dohoda o uzavretí zmenky bola neplatným právnym úkonom, pretože nebola individuálne dojednaná a bez jej akceptácie by nedošlo ani k poskytnutiu úveru. Naviac súd opakovane uvádza, že exekúciu zastavil v celosti, nakoľko nie je možné reálne oddeliť niektorú časť zmluvy v súvislosti s jej neprijateľnými zmluvnými podmienkami, keďže nemožno zistiť z akých konkrétnych súm zmenková suma vymáhaná v predmetnej exekúcii vo výške 3.189,11 eur pozostáva /viď bod 35 odôvodnenia tohto uznesenia/. 45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 47. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 48. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. 49. V tomto prípade súd dôvody hodné osobitného zreteľa nevzhliadol, preto o náhrade trov konania medzi účastníkmi tohto konania rozhodol postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia § 9a ods. 1 EP a § 256 ods. 1 CSP tak, že povinným náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený procesne zavinil zastavenie exekučného konania tým, že podal nedôvodný návrh na začatie exekúcie, keďže nedisponoval spôsobilým exekučným titulom na jej vykonanie a rovnako nebol v konečnom dôsledku úspešný ani v odvolacom konaní, keďže súd rozhodol v jeho neprospech, zastavením exekúcie. Za uvedeného stavu platí, že oprávnený by v zásade mal nahradiť trovy konania povinným. Povinní si však žiadne trovy konania neuplatňovali a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by im vôbec nejaké trovy v tomto konaní vznikli, preto súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018). 50. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 51. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na
náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). 52. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 53. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 54. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 55. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“) v znení účinnom do 31.03.2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 56. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, pričom na ich náhradu súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 oprávneného. 57. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 10.2.2022 oznámil, že si v predmetnej exekučnej veci uplatňuje trovy exekúcie v minimálnej výške vrátane DPH. 58. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne: 1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. v najnižšej zákonnej výške 33,19 eur. Keďže si súdny exekútor uplatnil odmenu v najnižšej zákonnej výške, súd sa skúmaním rozsahu úkonov bližšie nezaoberal. 2/ 23 % DPH z priznanej odmeny vo výške 33,19 eur (§ 196 EP) t. j. 7,63 eur. 59. Keďže súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH, pričom základom pre výpočet je suma 33,19 eur a DPH predstavuje sumu 7,63 eur. Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 40,82 eur (33,19 eur + 7,63 eur). Poučenie: Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.