KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieOkresný súd Stará Ľubovňa7. 10. 2025plný text

Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1Er/374/2012 z 7. 10. 2025

CitáciaUznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa z 7. októbra 2025, sp. zn. 1Er/374/2012, ECLI:SK:OSSL:2025:8512203770.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Stará Ľubovňa 1Er/374/2012 8512203770 07. 10. 2025 JUDr. Erik Uhlár ECLI:SK:OSSL:2025:8512203770.2

Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská 87, 080 01 Prešov, IČO: 30 794 536, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie dlžného a bežného výživného a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Richardom Gibartim pod EX 446/2012, takto rozhodol: I. Súd exekúciu z a s t a v u j e . II. Oprávnenému a povinnému súd náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a . III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Richardovi Gibartimu, so sídlom Exekútorského úradu v Prešove, Plzenská 2, 080 01 Prešov, p r i z n á v a súd trovy exekúcie vo výške 103,74 eur a ukladá učtárni tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 103,74 eur z rozpočtových prostriedkov. odôvodnenie: 1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi 18.6.2012 začalo vo veci exekučné konanie; exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/44/2010 zo dňa 30.4.2010, právoplatný dňom 4.6.2010; poverenie na vykonanie exekúcie bolo tunajším súdom udelené súdnemu exekútorovi pod č. 5710 * 026886 dňa 18.7.2012. 2. Súdny exekútor súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie, poukazujúc na to, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, nie je pre nemajetnosť povinného možné použiť ani jeden zo zákonom upravených spôsobov vykonávania exekúcie, a to napriek tomu, že exekúcia je vedená od roku 2012; zároveň vyčíslil i trovy exekúcie, ktorých náhradu žiadal priznať voči súdu. 3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 5. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 6. Zo súdnym exekútorom predloženého spisu vyplýva, že súdny exekútor vykonal od začatia vykonávania exekúcie opakovane zisťovania majetkových pomerov povinného, avšak vždy s negatívnymi výsledkami tak ohľadom vlastníctva nehnuteľností aj hnuteľných vecí povinným, ďalšie zistenia preukazujú, že povinný nemá exekúciou postihnuteľné príjmy, nepoberá dávky, nemá účty v bankách, žiaden zistený majetok. V predmetnej veci práve z hore uvedených dôvodov nebola

doposiaľ vymožená žiadna suma a teda vzhľadom na nutnosť vykonávania úkonov exekučnej činnosti navyšujú sa iba trovy exekučného konania. Povinný preukázateľne nemá žiadny majetok a postihnuteľné príjmy, vedenie exekúcie je v danom prípade viac než dlhodobo v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti konania. Závery o nemajetnosti povinného vyplývajú z exekútorom vykonaných šetrení, teda (i s ohľadom na závery rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR - viď napr. konania vo veciach sp. zn. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) exekučný súd tieto jeho zistenia, podložené výsledkami obsiahnutými v spise súdneho exekútora, nemá a ani nemôže nijako osobitne preverovať. Zároveň v zmysle ustálenej všeobecnej rozhodovacej súdnej praxe (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013) pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že snáď povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (viď § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP). V tomto smere sú pritom úplne irelevantné, nakoľko skutkovo nepreukazujú odlišné závery ako zistené dlhodobou činnosťou súdneho exekútora vo veci a právne nemajú žiaden podklad, námietky oprávneného proti zastaveniu exekúcie, vyjadrené v jeho podaní doručenom súdu dňa 6.10.2025, kde oprávnený nesúhlas so zastavením exekúcie odôvodňoval tým, že „v zmysle stanoviska“ MPSVR Slovenskej republiky sa musí domáhať výživného za obdobie, po ktoré bol odberným miestom až do doby kým pohľadávka nie je uspokojená alebo až do smrti povinnej osoby, pričom v takom prípade musí uplatniť pohľadávku do dedičského konania a v prípade ak je exekúcia pohľadávky na výživnom zastavená pre nemajetnosť, príslušný úrad práce má povinnosť sa výživného opäť domáhať prostredníctvom nového návrhu na exekučné konanie a preto nie je v jeho záujme so zastavením exekúcie súhlasiť. Uvádzané stanovisko ministerstva má nepochybne svoju vnútornú logiku, avšak nie je žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sa možno v exekučnom konaní riadiť a navyše, na strane druhej rovnaký záujem štátu je aj na predchádzaní navyšovaniu trov exekúcie, pokiaľ počas jej výkonu dlhodobo nie je zistený žiaden majetok povinného, ktorý ňou možno relevantne postihnúť – osobitne v prípadoch výživného, kde takéto trovy opäť len uhrádza štát z rozpočtových prostriedkov súdov. Navyše, ak k zastaveniu má dôjsť zo zákonného dôvodu, ktorým je preukázaná skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, by nesúhlas oprávneného s takým zastavením exekúcie bol dôvodný len v prípade, ak by bol preukázaný opak, teda ak by bolo preukázané, že exekúciou postihnuteľný majetok povinný má – toto však sa vo vzťahu k už negatívnym prvotným zisteniam v tejto veci nepodarilo preukázať ani ďalšou skoro 13-ročnou exekučnou činnosťou v tejto veci a ani samotný oprávnený nič také spolu so svojím stanoviskom nepreukázal. Navyše, ako sám uvádza, takéto zastavenie exekúcie mu nebude brániť v neskoršom čase, osobitne v prípade ak v rámci svojej vlastnej činnosti zistí zmenu pomerov na strane oprávneného, podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. 7. Preto súd, na základe všetkých hore uvedených dôvodov, podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil. 8. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 9. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 10. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 11. Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 12. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania

exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 13. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. 14. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 15. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 16. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne: 1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 cit. vyhl. - získanie poverenia na vykonanie exekúcie - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - doručenie exekučného príkazu - doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie - každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 8 x 3,32 eur - každé zisťovanie účtu povinného 4 x 3,32 eur - každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 6 x 3,32 eur Spolu: 73,04 eur 2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. a) poštovné 8,50 eur b) poplatky

3,32 eur 3,32 eur 3,32 eur 3,32 eur 26,56 eur 13,28 eur 19,92 eur

2,80 eur

Spolu:

11,30 eur

3/ DPH vo výške 23 % zo sumy 84,34 eur

19,40 eur

V zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 2 a § 15 ods. 1 cit. vyhl. žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu za 23 úkonov exekučnej činnosti spolu v sume 76,36 eur, a to za úkony: 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu, 1x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 8x zisťovanie platiteľa mzdy povinného – 6x SP a 2x MV SR/ZVJS, 4x zisťovanie účtu povinného, 7x zisťovanie majetku – 2x KN, 5x ODI. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 73,04 eur za 22 úkonov exekučnej činnosti, zvyšnú sumu vo výške 3,32 eur nepriznal, nakoľko z predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 446/2012 mal za preukázané, že zisťovanie majetku povinného prostredníctvom ODI prebehlo celkom 4x (nie 5x). Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby ich bolo dôvodné priznať v rámci náhrady trov exekúcie. Hotové výdavky, ktoré exekútor požaduje nahradiť, musia vyplývať z jeho exekučného spisu, aby ich skutočne vynaloženú výšku bolo možné overiť, resp. by mali byť všeobecne známe alebo minimálne známe súdu z úradnej činnosti. Súd ako dostatočne preukázané, priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 8,50 eur, teda tak ako ním bolo uplatnené. Hotové výdavky pozostávajúce z uhradených poplatkov súd priznal v časti týkajúcej sa zisťovania účtu povinného, celkom vo výške 2,80 eur. Hotové výdavky spočívajúce v poplatkoch za zisťovanie vozidiel prostredníctvom ODI, spolu vo výške 0,50 eur nepriznal ako nepreukázané. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, k trovám exekúcie súd pripočítal DPH v zmysle vyúčtovania súdnym exekútorom. Spolu boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 103,74 eur.

17. Trovy exekúcie budú súdnemu exekútorovi uhradené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu, ktorý zo zákona (§ 203 ods. 3 EP) na náhradu týchto trov nemá právo. 18. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 19. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. V tomto prípade zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať oprávnenému ani povinnému, preto súd nikomu z nich náhradu trov exekučného konania nepriznal. Poučenie: Proti rozhodnutiam v bodoch I. a II. výrokovej časti tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to na Okresnom súde Stará Ľubovňa. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods.3 CSP). Proti rozhodnutiu v bode III. výrokovej časti tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje