Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 1Er/576/2012 8512206371 27. 11. 2025 JUDr. Erik Uhlár ECLI:SK:OSSL:2025:8512206371.2
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., XXX XX C., proti povinnej: D. E., nar. XX.X.XXXX, F. XX, XXX XX C., o vymoženie výživného a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Richardom Gibartim pod EX 840/2012, takto rozhodol: I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Oprávnenej a povinnej súd náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a. III. Súd priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Richardovi Gibartimu, Exekútorský úrad v Prešove, Plzenská 2, 080 01 Prešov, trovy exekúcie vo výške 70,55 eur a ukladá učtárni tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 70,55 eur z rozpočtových prostriedkov. odôvodnenie: 1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi 2.10.2012 začalo vo veci exekučné konanie, kde exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/18/2006-21 zo 14.2.2006, právoplatný 15.3.2006; poverenie na vykonanie exekúcie bolo tunajším súdom udelené súdnemu exekútorovi pod č. 5710 *028350 dňa 18.10.2012. 2. Súdny exekútor súdu doručil 27.1.2025 podnet na zastavenie exekúcie, poukazujúc na to, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, nie je možné pre nemajetnosť povinného použiť ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to napriek tomu, že exekúcia je vedená od roku 2012; zároveň vyčíslil i náhradu trov exekúcie, ktorú žiadal priznať. 3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 5. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 6. Zo súdnym exekútorom predloženého spisu vyplýva, že súdny exekútor vykonal od začatia vykonávania exekúcie opakovane zisťovania majetkových pomerov povinnej, avšak vždy s negatívnymi výsledkami tak ohľadom vlastníctva nehnuteľností aj hnuteľných vecí; ďalšie zistenia preukazujú, že povinná nemá exekúciou postihnuteľné príjmy, nemá účty v bankách, žiaden zistený majetok; nebola vymožená žiadna suma a teda vzhľadom na nutnosť vykonávania úkonov exekučnej činnosti navyšujú sa iba trovy exekučného konania. Povinná preukázateľne nemá žiadny majetok a postihnuteľné
príjmy, vedenie exekúcie je v danom prípade viac než dlhodobo v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti konania. Závery o nemajetnosti povinnej vyplývajú z exekútorom vykonaných šetrení, teda (i s ohľadom na závery rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR - viď napr. konania vo veciach sp. zn. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) exekučný súd tieto jeho zistenia, podložené výsledkami obsiahnutými v spise súdneho exekútora, nemá a ani nemôže nijako osobitne preverovať. Zároveň v zmysle ustálenej všeobecnej rozhodovacej súdnej praxe (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013) pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že snáď povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (viď § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP). Na strane druhej je daný záujem štátu na predchádzaní navyšovania trov exekúcie, pokiaľ počas jej výkonu dlhodobo nie je zistený žiaden majetok povinného, ktorý ňou možno relevantne postihnúť – osobitne v prípadoch výživného, kde takéto trovy opäť len uhrádza štát z rozpočtových prostriedkov súdov. Doručenie podnetu exekútora oprávnenej bolo na jej pôvodnej adrese neúspešné, nakoľko je na nej už neznáma a má pobyt registrovaný už len v samotnom meste Prešov ako pobyt bezdomovca, iná jej adresa nie je známa a na známej adrese si zásielku neprevzala v odbernej lehote. Nepodarilo sa teda súdu získať stanovisko oprávnenej k podnetu na zastavenie exekúcie, avšak ak k zastaveniu má dôjsť zo zákonného dôvodu, ktorým je preukázaná skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, by nesúhlas oprávnenej s takým zastavením exekúcie bol dôvodný len v prípade, ak by bol preukázaný opak, teda ak by bolo preukázané, že exekúciou postihnuteľný majetok povinná má – toto však sa vo vzťahu k už negatívnym prvotným zisteniam v tejto veci nepodarilo preukázať ani 13-ročnou exekučnou činnosťou v tejto veci a ani samotná oprávnená počas celej uvedenej doby nič také v konaní neoznámila. 7. Preto súd, na základe všetkých hore uvedených dôvodov, podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil. 8. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 9. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 10. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 11. Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 12. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 13. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. 14. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
15. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 16. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne: 1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 cit. vyhl. - získanie poverenia na vykonanie exekúcie - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - zisťovanie bydliska povinného - každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 6 x 3,32 eur - každé zisťovanie účtu povinného 2 x 3,32 eur - každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 4 x 3,32 eur Spolu: 49,80 eur
3,32 eur 3,32 eur 3,32 eur 19,92 eur 6,64 eur 13,28 eur
2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. a) poštovné 5,30 eur b) poplatky
2,26 eur
Spolu:
7,56 eur
3/ DPH vo výške 23% zo sumy 57,36 eur
13,19 eur
Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby ich bolo dôvodné priznať v rámci náhrady trov exekúcie. Hotové výdavky, ktoré exekútor požaduje nahradiť, by mali vyplývať z exekučného spisu, aby ich skutočne vynaloženú výšku bolo možné overiť, resp. by mali byť všeobecne známe alebo minimálne známe súdu z úradnej činnosti. Súd ako dostatočne preukázané, priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 5,30 eur a poplatky vo výške 2,26 eur, teda tak ako ním bolo uplatnené. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, k trovám exekúcie súd pripočítal DPH vo výške 23 % v zmysle vyúčtovania súdnym exekútorom. Spolu tak boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 70,55 eur. 17. Trovy exekúcie budú súdnemu exekútorovi uhradené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu, ktorý zo zákona (§ 203 ods. 3 EP) na náhradu týchto trov nemá právo. 18. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 19. O trovách konania oprávnenej a povinnej súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. V tomto prípade zavinenie na zastavení exekúcie nemožno pričítať oprávnenej ani povinnej, preto súd nikomu z nich náhradu trov exekučného konania nepriznal. Poučenie: Proti rozhodnutiam v bodoch I. a II. výrokovej časti tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to na Okresnom súde Stará Ľubovňa. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods.3 CSP). Proti rozhodnutiu v bode III. výrokovej časti tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP).