Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T/82/2013 z 6. 6. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Stará Ľubovňa 7T/82/2013 8513010102 06. 06. 2025 JUDr. Erik Uhlár ECLI:SK:OSSL:2025:8513010102.66

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, senát: predseda senátu JUDr. Erik Uhlár a prísediaci sudcovia JUDr. Ján Pivovarník a Mgr. Ján Hric, na hlavnom pojednávaní dňa 6. júna 2025 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 223 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona, takto rozhodol: Súd podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX, E. D., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa zo dňa 8.4.2013, podanej pod Pv 82/12-82 súdu dňa 9.4.2013, pre skutok právne kvalifikovaný v podanej obžalobe ako obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 223 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona účinného do 5.8.2024, ktorého sa v zmysle podanej obžaloby menovaný obžalovaný mal dopustiť tak, že: „úmyselne plánoval a organizoval založenie požiaru penziónu C. D., ktorý sa nachádza v kúpeľnej obci F. G., E. D. H. pod súpisným číslom XXX a XXX, ktorý pozostáva z polyfunkčného domu časť A „Penzión“ a polyfunkčného domu časť C „Stravovací komplex“, ktorého podielovými spoluvlastníkmi boli I. J. B., trvale bytom F. G. XXX, E. D. H. a spoločnosť Helios Group, s.r.o. so sídlom v Košiciach, ul. Amurská č. 6, ktorej konateľmi sú J. K. a obžalovaný A. B., pričom rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/6/2011 zo dňa 26.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.9.2012, bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo k predmetnému penziónu a polyfunkčný dom časť C „Stravovací komplex“ bol prikázaný do bezpodielového spoluvlastníctva I. J. B. a L. F. B. a polyfunkčný dom časť A „Penzión“ bol prikázaný do vlastníctva spoločnosti Helios Group, s.r.o., ktorá ho následne darovacou zmluvou zo dňa 12.12.2012 previedla na J. B., nar. X.X.XXXX. Podpálenie penziónu C. D. vo F. G. obvinený pripravoval tým spôsobom, že v presne nezistený čas koncom jesene 2011 obvinený A. B. oslovil L. J., nar. X.X.XXXX s požiadavkou, aby mu tento uvedený penzión podpálil, kedy mu uviedol, že má v pláne penzión C. D. vo F. G. poistiť za účelom, aby ho neskôr podpálil, čím by vyvolal poistnú udalosť a ako poškodený by si následne uplatnil nárok na poistné plnenie. Nakoľko L. J. mu uvedený penzión odmietol podpáliť, obvinený A. B. v mesiaci jún 2012 následne oslovil B. C., nar. XX.X.XXXX s požiadavkou, aby mu penzión C. D. vo F. G. podpálil počas jeho pobytu na letnej dovolenke v Španielku, ktorou si obvinený mal na čas spáchania skutku zabezpečiť alibi. Na vykonanie uvedeného skutku obvinený B. C. poskytol preddavok na zabezpečenie potrebného materiálu a nevyhnutých výdavkov s tým spojených, a zároveň mu do užívania poskytol svoje osobné motorové vozidlo zn. BMW 325i Coupe, EČV: C.- XXXXX, čiernej farby evidovaný na spoločnosť Helios Group, s.r.o., splnomocnenie na jeho zastupovanie v prípade jeho neprítomnosti, ďalšie listinné materiály týkajúce sa uvedeného penziónu spolu s poistnou zmluvou, ako aj svoj mobilný telefón pre prípad, že by bol následne kontaktovaný políciou. Za podpálenie penziónu B. C. sľúbil finančnú odmenu v presne nezistenej výške, ktorú mu mal vyplatiť potom, čo bude z poisťovne vyplatená poistka. Keďže B. C. mu penzión podpáliť odmietol s tým, že má strach takúto vec urobiť, obvinený následne s touto požiadavkou oslovil M. M., nar. XX.X.XXXX, ktorému sľúbil za podpálenie penziónu odmenu vo výške 1.500,- eur a stiahnutie dlžoby vo výške 500,- eur, ktorú mal M. M. u obvineného A. B., avšak ani M. M. uvedený penzión nepodpálil. Uvedeným konaním si obvinený A. B. chcel v poisťovni Kooperatíva poisťovňa, a.s., uplatniť ako poistník nárok na poistné plnenie, čím by poisťovňu Kooperatíva poisťovňa, a.s., uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie

poistného plnenia a vylákaním poistného plnenia, by poškodenej poisťovni Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom na ul. Štefánikovej 4, Bratislava, spôsobil škodu vo výške 698.192,58 eur“, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú L. F. B., nar. X.X.XXXX, bytom F. G. XXX, E. D. H., s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Dňa 9.4.2013 podal tunajšiemu súdu prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa na obžalovaného A. B. obžalobu pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 223 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona (ďalej tiež iba „Tr. zák.“), ktorého sa obžalovaný v zmysle podanej obžaloby mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (v dôsledku zmeny Trestného zákona zákonom č. 40/2024 Z.z., v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák. by bolo potrebné trestnosť stíhaného činu posudzovať podľa zákona pre páchateľa priaznivejšieho, t.j. podľa Trestného zákona v jeho znení účinnom od 6.8.2024, kde takto by išlo o zločin poisťovacieho podvodu v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 223 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. účinného od 6.8.2024). V predmetnej trestnej veci bol pôvodne dňa 28.11.2016 vyhlásený rozsudok sp. zn. 7T/82/2013, ktorým súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu poisťovacieho podvodu v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 223 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. tak, že tohto sa mal dopustiť nasledovne: „niekedy v mesiaci jún 2012 požiadal pri osobnom stretnutí B. C., nar. XX.X.XXXX, aby za finančnú odmenu v presne nezistenej výške, počas pobytu obžalovaného na letnej dovolenke v Španielsku, ktorá obžalovanému mala slúžiť ako alibi, podpálil „penzión C. D.“, nachádzajúci sa v obci F. G., E. D. H., súp. č. XXX a XXX, pozostávajúci z polyfunkčného domu časť A „Penzión“ a polyfunkčného domu časť C „Stravovací Komplex“, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. F. G., v tom čase spoluvlastnícky patriaceho I. J. B., nar. XX.X.XXXX a obchodnej spoločnosti HELIOS GROUP, s.r.o., IČO: 36 769 088, pričom na vykonanie skutku obžalovaný poskytol B. C. finančný preddavok v sume 400,- eur na zabezpečenie potrebného materiálu a nevyhnutných výdavkov s tým spojených, osobné motorové vozidlo BMW 325i Coupe, EČ: C. XXX N., evidované na obchodnú spoločnosť HELIOS GROUP, s.r.o., splnomocnenie na zastupovanie obžalovaného v jeho neprítomnosti, ďalšie listinné materiály týkajúce sa uvedeného penziónu s poistnou zmluvou a svoj mobilný telefón. V dôsledku uvedeného konania si obžalovaný chcel následne v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441 uplatniť nárok na poistné plnenie, čím by uvedenú poisťovňu uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie poistného plnenia a vylákaním poistného plnenia by tak uvedenej poisťovni spôsobil škodu vo výške 698.192,58 eur. Pre neochotu B. C. takto postupovať, nedošlo k pokusu, ani k dokonaniu tohto trestného činu“. Uvedený rozsudok bol v celom rozsahu zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 3To/4/2017-1490 z 11.10.2017, a to čo sa týka uvedeného výroku o vine len na podklade odvolania podaného obžalovaným (prokurátor odvolanie proti výroku o vine v neprospech obžalovaného nepodal), nebolo preto v ďalšom priebehu konania ohľadom viny obžalovaného možné zmeniť prípadný výrok o vine v neprospech obžalovaného tak, že by bol tento (ak by to výsledky dokazovania odôvodňovali) uznaný vinným i za ostatné časti konania kladeného mu za vinu v zmysle pôvodne podanej obžaloby, resp. niektorú z nich (t.j. čo sa týka žalovaného oslovenia o podpálenie penziónu osôb L. J., resp. M. M.). V priebehu konania došlo k zmenám v zložení senátu, a to tak v osobe predsedu senátu, ako aj prísediaceho sudcu, na čo vzhľadom na postoj obžalovaného v zmysle § 277a ods. 1 Trestného poriadku (ďalej tiež iba „Tr. por.“) bolo vykonané hlavné pojednávanie znova. Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie čítaním zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného konania, neskôr však vzhľadom na zmenu postoja obžalovaného aj jeho výsluchom, výsluchom svedkyne poškodenej, výsluchmi svedkov, ako aj u jednotlivých z nich čítaním zápisníc o ich výpovediach, čítaním znaleckého posudku KEÚ Košice vo vzťahu k veciam zaisteným pri domovej prehliadke u B. C. 2.10.2012, znaleckého posudku z odvetia psychiatrie podaného v prípravnom konaní

k osobe obžalovaného, čítaním listinných dôkazov, a to aj z pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 2C/6/2011, Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/18/2013, bývalého Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T/11/2017, Mestského súdu Košice sp. zn. K1-10T/48/2019 a listín z jeho spisu sp. zn. K2-2T/36/2020 a 5T/53/2020, čítaním prepisov zvukového záznamu rozhovoru svedkov M. M. a B. C. a prepisov telefonických hovorov medzi svedkami O. a B. – tak, ako je podrobne zaznamenané v jednotlivých zápisniciach o hlavnom pojednávaní konanom v období od 11.11.2019 do 6.6.2025. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vyhodnotiac ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, nebolo možné súdom prijať bez závažných pochybností záver o tom, že by sa obžalovaný bol skutočne dopustil konania, ktoré mu bolo kladené za vinu. Samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal dňa 7.3.2025, kde popieral spáchanie skutku kladeného mu za vinu. V prvom rade poukazoval na skutočnosti spojené s prevádzkou budovy na Mäsiarskej ulici v Košiciach spoločnosťou HELIOS GROUP, s.r.o., vrátane súvisiacich sporov a konaní, ktoré podľa neho boli voči nemu zamerané zo strany aj tu vystupujúcich svedkov O. a B., a v tejto súvislosti poukazoval na to, že mal rôzne informácie, že budú vykonané útoky na neho a jeho majetok a preto poistil aj penzión v Ružbachoch. Uvádzal, že to poisťovala svedkyňa K. P., ktorú predtým nepoznal, ktorá mu pri tom uviedla, že poistka sa nebude vzťahovať na prípadný požiar, keďže je stavba dreveného charakteru a treba certifikovaný protipožiarny náter, ten však nezabezpečil, nakoľko stál veľa, menovaná ho i potom telefonicky žiadala o predloženie certifikátu, kde jej povedal, že si je vedomý, že ak by to niekto zapálil, tak nedostane žiadne plnenie. Poukazoval na súdny spor týkajúci sa dotknutých nehnuteľností, s tým, že vedel, že môže prísť o reštauračnú časť chcel tam otvoriť občerstvenie, ešte v septembri 2012 si myslel, že to nie je rozdelené a bol tam s L. A. merať nejaké dosky na terase, kde prišla poškodená B. s rozsudkom o rozdelení majetku a žiadala od neho kľúče od reštaurácie, na čo ju poslal po originál rozsudku a následne odišli odtiaľ s A. preč. Uvádzal, že pred odchodom na dovolenku v júli 2012 mal rozostavaný dom v Barci, poveril stavbyvedúceho L. L. prácami, ktoré chcel aby boli dokončené keď sa vráti, nechal mu asi 3.000,- eur na materiál a B. C. 400,- eur na výdavky, ktoré by teoreticky zahŕňali vyťaženosť L. a neschopnosť dodať materiál, teda ak by bolo niečo treba narýchlo kúpiť, dodal následne, ak by napr. chýbalo vrece cementu a pod.. V Barci nechal aj BMW Coupe s plnou nádržou a C. povedal, že ak bude treba nech si zabezpečí vodiča, lebo nemal vodičák, a môže auto používať, nekontaktoval ho z dovolenky; po návrate boli menovaní dvaja, ako aj L. A. a A. A. na stavbe, on bol nervózny lebo rozsah prác nezodpovedal jeho predstavám, L. mu všetko vydokladoval, C. mu peniaze nevrátil s tým, že ich použil na svoju potrebu, taktiež zistil, že je v BMW nádrž iba na rezerve, kde C. sa mal voziť na kúpaliská a preto mu povedal, že s ním končí a ozve sa mu ku všetkým peniazom, ktoré mu bol menovaný dlžný. Po zistení, že C. sa začal stretávať s L. C., s ktorým mal obžalovaný rozpory, žiadal od C. generálnu plnú moc, ktorú od neho mal, chcel vrátiť spomínaných 400,- eur a asi 5.000,- eur ktoré si u neho napožičiaval, ten ho ohľadom vrátenia zavádzal, pričom sa stretli v bare D, kde medzi nimi došlo ku fyzickému konfliktu. Poukazoval na to, že svedkovia C., O. a B. proti nemu mali motív svedčiť na základe zlých vzťahov; svoje trestné stíhanie hodnotil aj ako komplot voči jeho osobe zo strany príslušníkov PZ a v tejto súvislosti poukazoval najmä na podnet operatícov NAKA z 13.2.2012, kde je opisované, že si chce dať zapáliť penzión a má to urobiť C., pričom nevie či vôbec niekto zo svedkov o takom dátume hovoril a sám C. udával, že mu to mal zadať v júni 2012. Zdôraznil, že nikoho neúkoloval aby to podpálil; poukazoval aj na diametrálnu zmenu výpovede utajeného svedka oproti jeho výpovedi pred vznesením obvinenia. Poukazoval tiež na to, aké veci a prečo z objektov vo Vyšných Ružbachoch odniesol; poukazoval na to, že o tom, že je podozrivý, že chce dať podpáliť penzión sa dozvedel asi v marci alebo apríli 2012, kde vo vzťahu k jeho výpovedi z prípravného konania ohľadom uvedeného dodal, že nemohol pred vyšetrovateľom uviesť, že echo mal od operatívneho príslušníka PZ. Z listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný bol v rozhodnej dobe jedným z konateľov spoločnosti HELIOS GROUP, s.r.o. (č.l. 580-582 spisu), ktorá spoločnosť kúpnou zmluvou zo dňa 11.10.2011 nadobudla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 635/1000 k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre k.ú. F. G., a to parcelám registra C parc. č. 1533/27 – ostatné plochy o výmere 253 m2, parc, č, 1533/28 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2, parc. č. 1533/32 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 221 m2, ako aj k stavbám stojacim na uvedených parcelách 1533/28, resp. 1533/32, a to polyfunkčnému domu časť A „Penzión“ súp. č. XXX a polyfunkčnému domu časť C „stravovací komplex“ súp. č. XXX – vklad do katastra nehnuteľností bol príslušným správnym orgánom povolený pod V 1140/11-8 zo 17.10.2011 (viď listiny č.l. 575-579 spisu). Vo vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam následne v mene spoločnosti HELIOS GROUP, s.r.o. ako poistníka a zároveň aj poisteného obžalovaný uzavrel so

spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.Vienna Insurance Group (Šalej tiež iba „KOOPERATIVA“) dňa 24.1.2012 poistnú zmluvu s platnosťou poistenia od 25.1.2012, pričom predmet poistenia v návrhu poistnej zmluvy, ako aj samotnej poistke bol uvedený odkazom na adresu rizika F. G. XXX a išlo o poistenie budov a stavieb pre tzv. združený živel, odcudzenie, vandalizmus, tiež hnuteľných vecí pre združený živel, odcudzenie, vandalizmus, ďalej poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu, ako aj súboru zásob. Poistná suma predstavovala pri poistení budov 698.192,58 eur, pričom ročné poistné ohľadom poistenia budov bolo v návrhu poistnej zmluvy určené sumou 2.914,- eur (s prirážkou za horľavosť), avšak celkové poistné vo vystavenej poistke ako potvrdení o uzavretí poistnej zmluvy bolo, v zásade podľa obsahu návrhu poistnej zmluvy bolo určené (s ohľadom na ostatné predmety poistenia a poskytnutú obchodnú zľavu) sumou 2.336,71 eur. V návrhu poistnej zmluvy bolo pritom uvedené, že poistné po predložení certifikátu o nehorľavosti bude upravené. Súčasťou poistnej zmluvy boli aj Osobitné podmienky pre poistenie veci pre prípad živelných udalostí (OPP Ž 156 – viď č.l. 533 až 535 spisu), v zmysle ktorých sa združeným živlom rozumie aj požiar (čl. II, bod 1.1.,bod 2., čl. VIII, bod 1.), pričom poistený by mal (v zmysle ich čl. IV bodu 1.) nárok na poistné plnenie až do výšky v poistnej zmluve dohodnutej sumy v prípade požiaru, pri dodržaní všetkých bezpečnostných predpisov vyplývajúcich zo zákona o požiarnej ochrane, technických predpisov a súvisiacich noriem. V uvedenom článku zároveň si v prípade nedodržania uvedeného poisťovňa vyhradila právo poistné plnenie primerane znížiť v závislosti od toho, aký vplyv by nedodržanie týchto predpisov malo na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie jej následkov (t.j. toto právo bolo dojednané bez uvedenia konkrétneho presného rozsahu zníženia v daných poistných podmienkach, ale záviselo by od okolností prípadu). V čase uzavretia poistnej zmluvy bol ako ďalší spoluvlastník nehnuteľností, na ktoré sa malo poistenie vzťahovať, aj I. J. B., pričom ohľadom dotknutých nehnuteľností bola ním ešte voči pôvodným spoluvlastníkom dňa 11.1.2011 podaná žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci, v ktorom konaní rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2V/6/2011-175 zo dňa 26.6.2012, právoplatným 13.9.2012 bolo podielové spoluvlastníctvo nehnuteľností zrušené, polyfunkčný dom časť C „stravovací komplex“ a časť pozemkov (podľa geometrického plánu) bol prikázaný do bezpodielového spoluvlastníctva I. B. a L. F. B. a časť A „penzión“ a časť pozemkov (podľa geometrického plánu) do výlučného vlastníctva HELIOS GROUP, s.r.o.. V danom konaní čo sa týka výsledkov ďalšieho dokazovania treba uviesť, že boli zistené skutočnosti, ktoré jednak podporujú obranu obžalovaného a jednak skutočnosti, ktoré by ho mali zo spáchania stíhaného skutku usvedčovať. V zásade je obrana obžalovaného podporovaná nasledovnými skutočnosťami. Z výpovede svedkyne Q. K. – P., ktorá uzatvárala s obžalovaným za poisťovateľa poistnú zmluvu, vyplynulo, že uzavreli poistnú zmluvu, ale s tým, že ak tam nebude protipožiarny náter, čo mal doložiť certifikátom od požiarnikov, tak poistka nebude kryť požiar, preto bolo navýšené i poistné, uviedla, že ho upovedomila niekoľkokrát, že mu priamo vysvetľovala, že v takej situácii nedôjde k plneniu zo strany poisťovne; zároveň, že poistka nebude kryť požiar podľa nej to bolo uvedené priamo v poistnej zmluve – k samotnému obsahu návrhu poistnej zmluvy v tomto smere poukazovala na poznámku „poistné po predložení certifikátu nehorľavosti bude upravené“, čo označovala za vylúčenie poistného plnenia z titulu požiaru v prípade nedeklarovania protipožiarneho náteru, pričom výslovne uviedla, že podľa jej názoru by bez predloženia dokladov a protipožiarnom nátere nedošlo k plneniu. Svedkyňa v tomto smere tiež uvádzala, že nevykonávala činnosť na úseku likvidácie poistných udalostí, ale vie to z praxe, kde musela mať okrajovo naštudovanú likvidáciu aby vedela čo klient má alebo nemá kryté. Že tam nebol protipožiarny náter vedela priamo od obžalovaného. Podľa súdu nijako nemožno vylúčiť, že k takémuto, hoci odľahčene povedané „zjednodušenému“ upozorneniu zo strany svedkyne skutočne došlo. Podľa svedkyne síce pri nepreukázaní protipožiarneho náteru pri drevenej stavbe by bolo nulové poistné plnenie poisťovne, hoci podľa Osobitných podmienok pre poistenie veci pre prípad živelných udalostí (OPP Ž 156; čl. IV bodu 1.), ako je už uvedené vyššie nevyplýva a priori nulové poistné plnenie v príslušnom prípade, ale právo na jeho primerané zníženie podľa okolností prípadu, avšak je zrejmé, že svedkyňa nepochybne nejakú vedomosť v tomto smere „pochytila“ z praxe a vysvetľovala si ju takto, pretože nielen, že preukázateľne neoboznámila obžalovaného podrobne s textom všeobecných a príslušných osobitných poistných podmienok, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy, ale nepochybne ich ani sama neovládala, pričom navyše ani nevedela, či vôbec ich vydala obžalovanému pri uzavretí zmluvy – viď jej vyjadrenia že osobitné asi nie,

lebo to sú všeobecné, resp., že to by malo byť pri zmluve spojené spinkou. Napriek jej zrejmej, súd prepytuje, neprofesionálnosti čo do podrobných znalostí všeobecných či osobitných poistných podmienok, nemožno nijako vylúčiť, že obžalovaného upovedomila o nemožnosti poistného plnenia aspoň tak, ako to uviedla, že sama nejako z informácií z praxe vnímala. V tomto smere navyše treba poukázať i na výpoveď svedkyne I. B. (svedkyňa pre konanie zistená a vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 11.11.2019 – v zmysle pokynov daných krajským súdom v hore uvedenom uznesení, ktorým bol zrušený pôvodne vo veci vydaný rozsudok) poistenie v zmysle všeobecných poistných podmienok (článok V bod 3.) sa vzťahuje len na poistné udalosti, ktoré vzniknú v mieste uvedenom v poistnej v zmluve – pritom podľa návrhu zmluvy i poistky miestom rizika bolo uvedené F. G. XXX. S poukazom na výpoveď svedkyne K. P. o nulovom plnení v prípade nezdokladovania protipožiarneho náteru, možno doplniť, že takéto jej poučenie obžalovanému mohlo v zásade byť dané už aj z toho dôvodu, že krátenie poistného plnenia podľa svedkyne I. B. by podľa OPP Ž čl. IV bod 1. mohlo byť až do 90 %, posudzuje sa to prípad od prípadu, podľa toho aký by to malo vplyv na rozsah škody, pričom pri dojednaní zmluvy sa certifikát nevyžaduje ale príslušné splnenie podmienok a doklady sa zisťujú ak dôjde k poistnej udalosti. Z výpovedí svedkov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní, po tom, čo bolo toto vykonávané znova, čítané, vyplynulo: - svedkyňa F. F. ešte v prípravnom konaní, dňa 13.11.2012 vypovedala, že od júna 2012 bola zamestnaná v HELIOS GROUP ako riaditeľka spoločnosti, pričom penzión C. D. mali v úmysle začiatkom decembra 2012 začať prevádzkovať, na internete dali do obehu zľavové portále, resp. ešte v minulú sezónu inzerovali a zmluvu o inzercii na neurčitú dobu uzavreli s Media Save, s.r.o.; mali v pláne pristaviť rýchle občerstvenie, začať mali v októbri 2012 aby to do decembra stihli a obžalovaný si kvôli tomu vzal pôžičku od M. B. asi 15.000,- eur na tú prístavbu a dal urobiť náčrt vo firme ORSA, s.r.o. a dal zálohu A. R. 2.500,- eur, ktorý to mal postaviť; poukázala na to, že keď išli s obžalovaným na dovolenku dostal B. C. od neho peniaze aby sa staral o chod stavby v Košiciach, ale keď prišli, tak stavba bola v horšom stave ako pred, o nič sa nestaral. - svedok A. R..11.2012 vypovedal, že ohľadom skutku nevie, že by obžalovaný niečo také chystal; obžalovaný mal plány s Kolibou, chcel ju nejak ošetriť, niečo pristaviť a on mu mal robiť drevárske práce – bar, či recepciu, o čom rozprávali ešte začiatkom leta 2012, keď tam bol s ním a sťahovali nejaké veci; sám svedok mu navrhol renováciu, o začiatku prác sa nebavili; asi koncom septembra bol s obžalovaným v ORSA, s.r.o., kde dali spraviť projekt na prístavbu, a tiež obžalovaný mu dal zálohu 2.500,- eur na prvotný materiál, o čom mu vydal príjmový doklad, materiál nekúpil, lebo čaká na zadaný projekt. - z výpovede J. K. zo 7.12.2012 vyplynulo, že HELIOS GROUP spravovala C. D. F. F. G. od roku 2010, nemal vedomosť o nadobudnutí vlastníckeho práva k nej, ku konkrétnostiam prevádzkovania koliby sa nevedel vyjadriť, nemal vedomosť ani o poistení objektu, svedok v čase výsluchu bol (od 7.4.2011) vo výkone trestu, kde za ním bol obžalovaný na návšteve celkom asi trikrát, pričom od februára 2012 nebol. - z výpovede svedka S. E. zo dňa 12.12.2012 vyplynulo, že je majiteľ spoločnosti ORSA s.r.o.; obžalovaného videl 10.10.2012 keď bol u nich vo firme a s kolegom preberali nejaký altánok čo chcel postaviť pri Starej Ľubovni, o čom bližšie však sám svedok nevedel nič, preberal to s obžalovaným I. T.. - svedok I. C. T. dňa 12.12.2012 vypovedal, že obžalovaný prišiel do firmy so skicou nejakého altánku, rýchleho občerstvenia pre lyžiarov, predbežne sa dohodli na projekte, svedok mu dal nejaký návrh, obžalovaný sa chcel ešte s niekým poradiť, nebol s ním podľa svedka nik iný, v ten deň bol obžalovaný aj zadržaný, odvtedy sa nevideli. K výpovediam svedkov Svedkov E. a T. súd poznamenáva, že podľa písomnej správy spoločnosti ORSA s.r.o. (č.l. 601) obžalovaný túto navštívil v júni 2012 za účelom vypracovania grafického návrhu stavby, ktorá by slúžila ako reštauračné či kaviarenské zariadenie, jednanie prebehlo ústne, upresňovali sa požiadavky podľa pripojenej skice, následnú návštevu vykonal obžalovaný v októbri 2012 kde mu bol predložený grafický návrh, s ktorým mal súhlasiť s tým, že spoločnosť vypracuje cenovú ponuku (príslušné listiny sú na č.l. 301 až 603 spisu). - I.,. C. M. vypovedala 15.1.2013, že je splnomocnená k zastupovanie spoločnosti Media Save k spolupráci s HELIOS GROUP, podpisovali v jeseni 2011 zmluvu medzi uvedenými spoločnosťami; Media Save sa zaoberá propagáciou a sprostredkovaním služieb na zľavovom portáli zlavysnov, rámcovú zmluvu podpisoval obžalovaný, bola uzavretá 9.11.2011, boli uzavreté viaceré čiastkové zmluvy, pričom posledná objednávka č. 119 bola akcia uverejnená datovaná od 24.2.2012 do 9.3.2012, po tom neboli uverejňované ďalšie, pričom v septembri 2012 kontaktovala mzdovú účtovníčku HELIOS GROUP, pani F. aby dohodli uverejnenie akcií na vianočné obdobie a Silvester 2012, ktorá s tým súhlasila, že sa stretnú pred sviatkami, následne jej však volala, že obžalovaného zatkli a spolupráca sa neuskutoční – súvisiace listinné dokumenty sú v spise na č.l. 593 až 600.

- I. T. F. 17.1.2013 vypovedala, že s obžalovaným externe spolupracovala, vypracovávala mzdy, mzdové účtovníctvo, prihlasovanie a odhlasovanie zamestnancov do poisťovní, spracováva výkazy pre sociálnu a zdravotné poisťovne, a to odkedy začal prevádzkovať C. F. F. G., teda od roku 2010, pričom penzión začal prevádzkovať v decembri 2010 do prelomu apríla a mája 2012, prevádzkuje ho podľa nej stále, len v tých mesiacoch bola prevádzka uzatvorená; poukázala na to, že na prelome augusta a septembra 2012 sa s obžalovaným bavili o ľuďoch, ktorých chceli prihlásiť ako zamestnancov do poisťovne od 1.12.2012, neprihlásili tie osoby, pretože obžalovaný bol vzatý do väzby, pracovné zmluvy boli pripravované; vie, že obžalovaný tam chcel nejakú prístavbu na občerstvenie realizovať na jeseň 2012. - z výpovede svedka M. B. z 29.1.2013 vyplynulo, že od leta 2012 bol v pravidelnom kontakte s obžalovaným a riešili prevádzku C. F. F. G., ktorú chcel obžalovaný sprevádzkovať na zimnú sezónu a ponúkol mu miesto prevádzkara; svedok to chcel vidieť, tak tam boli asi v septembri 2012, kde sa dostal obžalovaný do konfliktu s nejakou pani, ktorá mala byť majiteľkou reštaurácie, svedok mu povedal, že bez reštaurácie sa nedá prevádzkovať hotel, obžalovaný mu uviedol, že to vyrieši cez opačnú stranu, že chce urobiť altánok s grilom a kozubom, kde bude rýchle občerstvenie, následne sa stretli o deň alebo dva v Košiciach, pričom sa obžalovaný pýtal, či nevie o niekom, kto by požičal peniaze aby prístavbu zrealizoval, prípadne či by ich vedel požičať svedok, bolo treba asi 10 až 15.000,- eur, na čo svedok uviedol, že má dobré vzťahy v E. T., je možnosť ešte získať z nej nejaký kredit, zistil, že nebude problém dočerpať úver, mal tam založený svoj byt; úver mu bol schválený 18.000,- eur, do banky išiel spolu s obžalovaným, z tých peňazí požičal obžalovanému 15.000,- eur pod podmienkou, že ich použije výlučne na investíciu do penziónu a od novembra 2012 ho zamestná ako prevádzkara a ten mu to mal splatiť do konca roku 2013, podpísali zmluvu o pôžičke s týmito skutočnosťami 27.9.2012 a má aj príjmový doklad (v spise na č.l. 218 až 220). Čo sa týka svedkov na hlavnom pojednávaní vypočutých, poukazuje súd na nasledovné skutočnosti. Svedok L. J. dňa 7.11.2022 vypovedal, že obžalovaný bol pohádaný so svedkom C., ale nevie ohľadom čoho, že svedok J. raz okradol obžalovaného priateľku; ďalej uvádzal, že on pracoval na Kolibe, zamestnaný bol ako prevádzkar, robil tam možno rok, dva; uviedol, že obžalovaný v jeho prítomnosti a prítomnosti J. a C. nerozprával o zapálení Koliby ani s ním osobne; že po vzatí obžalovaného do väzby chcel od neho svedok C. aby skončil s obžalovaným a pre neho nerobil už; že obžalovaný chcel pokračovať v jej prevádzke, že tam dosť veľa chodili rodiny s deťmi a detské lyžiarske zájazdy a obžalovaný chcel niečo ako detské ihrisko; že obžalovaný ho neoslovil s požiadavkou aby to podpálil, ani v jeho prítomnosti inú osobu; že počas práce tam aj býval, niekedy bol v Košiciach, nestretával sa počas zdržiavania sa v Košiciach s obžalovaným – bol väčšinou na montážach v Čechách, Poľsku, keď býval v Košiciach stretol možno svedka J., so svedkom C. sa nestretával, nebavil sa s ním, zlomil mu na Kolibe nos. Svedok L. B. vypovedal dňa 22.3.2023, že asi koncom leta 2012 prišli za ním L. J. a L. C. a presviedčali ho aby išiel proti obžalovanému svedčiť, že ho požiadal aby zapálil tú Kolibu a hlavne J. mu sľuboval, že ak to urobí, tak mu v budúcnosti vybavia na polícii nejaké ústupky, keby mal nejaký problém, že majú ľudí na kraji vybavia všetko, dodal, že on mal v tom čase s obžalovaným konflikt, nie závažný, svedkom čoho bol C., tesne predtým ako za ním prišli. Osobu B. C. nepozná. Uvádzal, že C. a obžalovaný sa v tých rokoch kvôli niečomu pohádali, C. prestal chodiť na chatu do Strihovca; J. a obžalovaný mali podľa neho v tom období zlé vzťahy, zdá sa mu že kvôli peniazom, ktoré mu mal obžalovaný dať. Následne s ohľadom na svoje skoršie výpovede vysvetľoval rozpory tak, že J. a C. za ním došli asi koncom roku, teda v novembri, decembri 2012 a že ho žiadali aby povedal, že ho žiadal obžalovaný aby tú kolibu podpálil; potvrdil, že pozná svedka C., ale že s ním o tejto veci nikdy nerozprával. Svedok L. L. 14.7.2023 vypovedal, že nemal vedomosť o tom, čoho sa mal obžalovaný dopustiť; uvádzal, že B. C. bol známy obžalovaného keď mu svedok rekonštruoval dom, vie, že sa pohádali, že obžalovaný keď išiel na dovolenku svedkovi nechal peniaze na materiál a menovanému tiež niečo, ak by nebolo dosť, pričom svedok mu po návrate z dovolenky peniaze zúčtoval, menovaný C. peniaze nemal a asi kvôli tom sa pohádali, bol pri hádke, že C. nemal peniaze a ešte tam bol problém s autom, že je prejazdená nádrž. Následne uviedol, k rozporom s jeho výpoveďou z 19.10.2015, že C. mal peniaze ak bude niečo chýbať na materiál alebo pre robotníkov a že aj auto nechal aby mal šoféra a chodil kontrolovať robotníkov; potvrdil, že stretol C. keď bol obžalovaný zatknutý a že pri rozhovore mu tento povedal, že je mu ľúto, že obžalovaného zatkli, že chce stiahnuť obvinenie, ako aj to, že po prepustení obžalovaného sa stretli,

obžalovaný mu uviedol, že C. povedal, že dostal od neho 400,- eur aby niečo podpálil, čo je nezmysel, lebo svedok bol pri tom ako mu dával 400,- eur na materiál. Svedok A. A. 16.9.2024 vypovedal, že svedok C. dlhoval obžalovanému peniaze, lebo on mu nechal na materiál na stavbu a on ich spreneveril, čo vie, lebo tam vtedy robil niekedy v lete, je tomu 12, 13 rokov, v Barci, pričom parťák tam bol L. a C. akoby vedúci a mal zabezpečiť materiál keď bol obžalovaný na dovolenke, sumu koľko mu dal obžalovaný peňazí nepočul; vie, že potom sa pohádali pre peniaze, že nezabezpečil materiál. Následne v rámci vysvetľovania rozporov s jeho výpoveďou z 19.9.2016 uvádzal, že už nepamätá po tej dobe, ale že bolo to tak ako vypovedal prvýkrát – 19.9.2016 pritom uvádzal, že pred odchodom na dovolenku obžalovaný zavolal jeho, C. a L., povedal čo majú robiť, tamtým dvom dal peniaze, že L. sa má postarať o to, čo bude chýbať na stavbe, zabezpečiť materiál a ak by tam nebol, tak narýchlo C., ako aj, že po dovolenke urobil obžalovaný cirkus lebo sa neurobilo čo sa malo, L. mu zdokladoval peniaze, C. nie. Dňa 4.12.2024 bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok L. A., ktorý poukázal na to, že v Kolibe pracoval necelé dva roky, asi dve zimné sezóny a jednu letnú, končil začiatkom leta, malo sa tam rekonštruovať, nebolo veľa ľudí; uviedol, že raz tam išiel s obžalovaným urobiť nejaké meranie a vtedy tam prišla poškodená, ktorá obžalovanému asi chcela doniesť opatrenie zo súdu, že reštaurácia je už jej, čo obžalovaný od nej asi nechcel prevziať, sadli do auta a išli preč. Podľa svedka sa Koliba uživiť mohla; obžalovaný chcel robiť rekonštrukciu, pričom niečo s drevom mal robiť pán R. – nejakú búdu ako recepciu a občerstvenie. Svedok uviedol, že nemal informácie, že by sa Koliba mala podpáliť, vie, že pár rokov po tom ako obžalovaného zavreli plakal L. J., že to nechcel spraviť a že ho mrzí, že obžalovaného krivo obvinil – že už to urobil viackrát a hlavne, keď je opitý. Svedok tiež poukázal na to, že keď skončil na Kolibe, pomáhal obžalovanému na dome v Barci, pričom tam nejaké veci zabezpečoval L. L., a keď išiel obžalovaný na dovolenku, mal na nejaké veci dávať pozor B. C., ak by tento nestíhal a aj asi zabezpečovať nejaký materiál. Keď prišiel obžalovaný z dovolenky, C. sa s ním veľmi pohádal, nevedel mu vydokladovať kde minul peniaze a vravel, že ich použil na vlastnú potrebu, obžalovaný nadával, že mu vyjazdil benzín. Podľa svedka malo ísť o niekoľko tisíc eur. Rozpory s jeho skoršou výpoveďou zo dňa 19.10.2015 ohľadom sumy, ktorú mal obžalovaný nechať svedkovi C., kde pôvodne svedok vypovedal, že išlo o 400,- eur a že L. L. dal 3.000,- eur, svedok vysvetľoval tým, že vie, že tam išlo o 3.000,- eur a možno je to v dôsledku odstupu času a tiež pripustil, že obžalovaný dal C. aj kľúče od auta; ďalej vo vzťahu k ospravedlňovaniu sa svedka J., kde pôvodne vypovedal, že to bolo v D klube, uvádzal, že bolo to viackrát, pamätá sa na to na Opátskom a mohlo to byť aj v tom klube, lebo to menovaný urobil viackrát, keď bol opitý. Z vyššie uvedených skutočností teda nijako nevyplýva, že by mal obžalovaný akúkoľvek osobu navádzať na podpálenie penziónu C. D. vo F. G.; v zásade výpovede jednotlivých vyššie menovaných svedkov v príslušných častiach podporujú obranu samotného obžalovaného spočívajúcu v tom, že mal zámer dané zariadenie začiatkom zimnej sezóny v roku 2012 opätovne prevádzkovať. Taktiež nijako, osobitne s ohľadom na obsah výpovedí svedkýň K. P. a I. B., nemožno bez závažných pochybností prijať záver o tom, že by obžalovaný uzatváral poistnú zmluvu s úmyslom následne zabezpečiť vznik poistnej udalosti v podobe požiaru a neoprávnene tak vylákať poistné plnenie. Na druhej strane v neprospech obžalovaného vyznievali výsledky ďalšieho vykonaného dokazovania. Svedok B. C. v prípravnom konaní v zásade bez rozporov vypovedal, že ho obžalovaný niekedy v júni roku 2012 navádzal na podpálenie penziónu, pričom mu poskytol finančný preddavok 400,-eur na zabezpečenie potrebného materiálu a nevyhnutných výdavkov, osobné motorové vozidlo BMW 325i Coupe, EČ: C. XXX N., splnomocnenie na zastupovanie obžalovaného v jeho neprítomnosti, ďalšie listinné materiály týkajúce sa uvedeného penziónu s poistnou zmluvou a svoj mobilný telefón. Inštrukcie, ako má podpáliť penzión, obžalovaný svedkovi nedal, všetko nechal na neho. Svedok bol penzión raz obzrieť. Po návrte obžalovaného z dovolenky, svedok obžalovanému oznámil, že penzión nepodpálil, lebo sa to nedalo, lebo nemal ani na to odvahu. Vrátil mu zverené veci okrem finančného preddavku, ktorého vrátenie obžalovaný od neho požadoval. Menovaný svedok pôvodne na hlavnom pojednávaní vypočutý nebol. V dobe, kedy bolo hlavné pojednávanie vykonávané znova, došlo k zabezpečeniu účasti menovaného svedka v konaní, ktorý bol najprv vypočutý v rámci postupu podľa § 88 Tr. por. dňa 26.5.2022 a následne aj na samotnom hlavnom pojednávaní, a to dňa 9.1.2023. V oboch prípadoch uvádzal, že ho obžalovaný oslovil s tým, že má poistenú Kolibu na 750.000,- eur a že by ju chcel zapáliť; v oboch prípadoch uvádzal, že pri tom boli

prítomní iba oni dvaja, že by to chcel dať spraviť, keď pôjde na dovolenku; poukazoval na to, že mu nechal peniaze, aby išiel viackrát na kontrolu a na benzín. Dňa 26.5.2022 oproti skorším výpovediam uvádzal, že obžalovaný mu uviedol, že má zapáliť vrchnú časť, poliať benzínom spodnú a urobiť tak, ako mu to vyhovuje; že pri kontrolách nestretol známe osoby; navyše dopĺňal, že mal podpáliť ešte aj auto X5. Ďalej uvádzal, že o požiadavke obžalovaného sa zdôveril ešte pred jeho odchodom na dovolenku L. J., a to pred jeho bytovkou, ktorý mu vtedy povedal, že s tým oslovil aj jeho. Uviedol tiež, že možno sa zdôveril aj L. C., ale nespomína si kedy a kde. Výslovne uviedol, že požiadavku obžalovaného neoznámil polícii ani inému orgánu; popisoval okolnosti, za ktorých sa dozvedel, že o podpálenie bol oslovený aj M. M., pričom uvádzal, že na príslušnom stretnutí s ním bol prvýkrát a naposledy a informáciu o jeho oslovení mal od L. J.. S L. C. ho zoznámil L. J. ešte pred požiadavkou zo strany obžalovaného o podpálenie penziónu. Výslovne uviedol, že o tej požiadavke spoločne za prítomnosti obžalovaného s inou osobou nehovoril. K tomu, kedy mu mal obžalovaný povedať, že chce, aby mu zapálil penzión, že sa to ťahalo už dlhšie, asi tri alebo štyri mesiace, pričom na dovolenke bol obžalovaný v lete a nevie, v ktorom mesiaci. Následne na hlavnom pojednávaní 9.1.2023 už neuvádzal, že by mu dal obžalovaný konkrétne pokyny ako má podpáliť penzión, len že to má urobiť po svojom. Uvádzal, že sa to bál spraviť, nechcel to; že o požiadavke obžalovaného sa zveril L. J. a možno L. C. – tomuto asi na kúpalisku v Košiciach ešte predtým ako to mal spraviť alebo až po tom ako dostal bitku od obžalovaného. Uvádzal, že s M. M. sa stretli v krčme na Jazere, kde išiel s J., ktorý mu povedal o tom, že obžalovaný mal osloviť ohľadom podpálenia penziónu aj M. M.; M. tam bol s priateľkou a psom, nebol tam nik iný, pričom J. potom odišiel na nákup a nepočul o čom všetkom sa rozprávali, popoludní po neho prišiel a spolu odišli preč. Uviedol, že v čase, keď chodil vykonávať kontroly do F. G., nebol držiteľom vodičského preukazu, ten mu bol zadržaný za alkohol; opäť uvádzal, že sa nebavil o požiadavke obžalovaného s inou osobou, pričom by bol súčasne prítomný aj samotný obžalovaný. Na hlavnom pojednávaní už opäť uvádzal, že ohľadom zapálenia penziónu ho obžalovaný oslovil asi mesiac alebo dva pred jeho dovolenkou; uvádzal, že to, že ho obžalovaný požiadal o podpálenie penziónu, bol ohlásiť na NAKA v Košiciach, a to pár dní na to ako sa obžalovaný vrátil zo Španielska; nežiadal žiadnu osobu o poskytnutie pomoci k podpáleniu penziónu, ani mu zo strany obžalovaného na ten účel neboli poskytnuté nejaké konkrétne veci; uvádzal, že v tej dobe bol vzťah obžalovaného so svedkom J. dobrý, so svedkom C., že boli pohádaní. Poprel, že by obžalovaný požadoval, resp. hovoril o podpálení penziónu súčasne za jeho prítomnosti a prítomnosti svedkov J. a J.; dodal, že nevie, či podával trestné oznámenie pred svojím zatknutím alebo po tom. Menovaný svedok teda svojou výpoveďou priamo usvedčoval obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu bol v tejto veci kladený za vinu. Súd však má závažné pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedka C., pretože tento svedok odhliadnuc od toho, že síce zotrvával na tom, že ho obžalovaný požiadal o podpálenie penziónu, v ostatných súvisiacich skutočnostiach vypovedal v mnohom odlišne – a tu nemožno uvedené ospravedlňovať len dobou, ktorá uplynula od jeho výsluchov v prípravnom konaní až po jeho vypočutie na hlavnom pojednávaní, pretože množstvo rozporov bolo aj medzi jeho samotnou výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďou z 26.5.2022, kedy bol vypočutý podľa § 88 Tr. por. Svedok vo výpovedi na hlavnom pojednávaní oproti skorším výpovediam uvádzal aj predtým neuvedené skutočnosti, osobitne možno zdôrazniť to, že v prípravnom konaní poukazoval na to, že stretnutie s M. inicioval on sám a neodpovedal na otázku danú mu pri výsluchu 15.2.2013, či predtým bol kontaktovaný políciou – pred súdom už uvádzal, že k danému stretnutiu došlo práve na podnet polície; pred súdom uvádzal, že pri stretnutí s M. tento poslal svoju priateľku preč a po chvíli odišiel aj L. J. a tak už tam nebol okrem nich dvoch nikto iný – 15.2.2013 však vypovedal, že pri ich stretnutí boli aj iní ľudia, ktorí prišli s M. a títo jeho kamaráti sa do ich rozhovoru nezapojili ani raz, ale počuli všetko. V prípravnom konaní naproti vyššie uvedenému svedok uvádzal, že vo F. G. bol v čase dovolenky obžalovaného iba raz, tiež že obžalovaný od neho žiadal vrátenie peňazí a to dokonca aj úhradu sumy, ktorú ho mala stáť dovolenka; na hlavnom pojednávaní nevedel vysvetliť rozpor s jeho výpoveďou z 23.10.2012, kde uviedol, že nevie o žiadnej inej osobe, ktorej by obžalovaný povedal, že chce nechať podpáliť penzión; v prípravnom konaní dňa 8.10.2012 taktiež udával, že nevie, či o podpálení penziónu vedeli aj ďalší ľudia, že s obžalovaným sa bavili iba medzi štyrmi očami a že to nikomu ďalej nehovoril okrem L. C. po tom ako sa s obžalovaným v zlom rozišli – teda pôvodne ani v rozhodnom čase nespomínal, že by o tom hovoril L. J.. Taktiež jeho výpoveď sa vo viacerých bodoch rozchádza s výpoveďami ďalších svedkov, osobitne svedka L. J., a opomínať nemožno ani vyššie uvedené výpovede príslušných svedkov poukazujúce na vzniknutý konflikt medzi obžalovaným a svedkom C., jeho dôvody a okolnosti, za ktorých k nemu došlo, a teda možnú a vysokopravdepodobne sa javiacu účelovosť výpovedí svedka C. voči obžalovanému, ktorá

odhliadnuc od diskrepancií medzi jeho jednotlivými výpoveďami a tiež vo vzťahu k výpovediam iných svedkov, tu vyvstáva aj z iných okolností spočívajúcich v samotnom konaní a postupe polície v danej veci, ktoré rozumne nijako nezapadajú do sledu udalostí popisovaných menovaných svedkom, resp. vyznievajú nezmyselne vo vzťahu k tomu aké vedomosti policajti o danej veci mali mať, kedy a či vôbec prijali opatrenia na to, aby sa predišlo prípadnému následku, ktorý by bol spôsobený ak by svedok skutočne bol o podpálenie penziónu požiadaný a k realizácii uvedeného pristúpil. Z výpovede svedka L. J. zo dňa 3.11.2015 vyplynulo, že mu bolo ponúknuté, že obžalovaný chce urobiť poistný podvod, že si poistí F. G., Hotel s reštauráciou, kde keď to bude mať poistené, potom sa urobí poistná udalosť, kde mu poisťovňa vyplatí sumu okolo 600.000,- eur, a až potom sa dozvedel, že to bolo ponúknuté aj B. C.. Svedok L. J. zároveň uviedol, že mu svedok B. C. popísal, ako chcel podpálenie penziónu realizovať a že ho žiadal o pomoc, pričom potvrdil, že vedel len o tom, že obžalovaný podpálenie penziónu za odmenu ponúkol len jemu a svedkovi B. C.. Už táto jeho výpoveď bola v rozpore s jeho výpoveďou z 23.1.2013, kde uviedol, že mu obžalovaný povedal, že s tou vecou podpálenia toho penziónu oslovil svedka B. C., ktorý s jeho ponukou súhlasil, pričom sa aj dohodli o spôsobe podpálenia penziónu. Už vtedy taktiež svedok J. vypovedal, že obžalovaný už niekedy v jeseni v mesiacoch roku 2011 mu povedal, že má v pláne penzión poistiť, aby ho neskôr zapálil a čerpal poistku. Ako prvého mal pritom osloviť práve J. ohľadom podpálenia, ktorý to však údajne hneď odmietol a obžalovaný pri sťahovaní vecí z objektu, niekedy na jar 2012, mu povedal, že s tou vecou oslovil B. C., ktorý s tým súhlasil – tu opäť treba poukázať na to kedy mal byť oslovený C. podľa jeho samotných výpovedí, teda až niekedy v júni 2012, ako aj na tú skutočnosť, že svedok C. výslovne uviedol, že nežiadal nijakú inú osobu o pomoc s realizáciou takého skutku, avšak svedok J. 23.1.2013 uvádzal, že po odchode obžalovaného na dovolenku sa ho C. pýtal, či mu nechce ísť dávať pozor, keď bude podpaľovať Kolibu a navyše popisoval aj to ako to mal menovaný spraviť, a že mu uviedol, že to bol obžalovaného plán – tu treba opäť zdôrazniť, že C. v konečnom dôsledku zotrval na tom, že obžalovaný mu žiadne konkrétne postupy ako to má vykonať neuviedol. Rovnako vtedy svedok J. vypovedal, že nemá vedomosť o iných osobách, ktoré by ohľadom tohto obžalovaný tiež oslovil – tu treba poukázať na to, že podľa svedka C. práve od J. mal zistiť, že bol oslovený aj M. M.. Na hlavnom pojednávaní 9.1.2023 svedok J. uvádzal, že on sám bol oslovený obžalovaným, či nepodpáli penzión, že už keď bol obžalovaný na dovolenke, stretol sa s C., ktorý mu povedal, že má podpáliť G. a či mu nepomôže dokončiť robotu; ďalej, že to však neurobil, pretože stretol, keď to išiel vykonať, pri objekte niekoho kto tam pracoval. Ďalej svedok uvádza, a to narozdiel od jeho skorších výpovedí, že sa mu zdá, že s obžalovaným o podpálení penziónu rozprával asi aj za prítomnosti iných osôb. Svedok narozdiel od svedka C. uviedol, že sa dozvedel o tom, že podpálenie penziónu malo byť ponúknuté aj M. M., až na stretnutí menovaných dvoch, na ktorom bol svedok tiež prítomný a navyše podľa neho samotný C. ho mal odtiaľ potom poslať preč, že chce byť s M. sám. Ďalej na hlavnom pojednávaní uviedol, že samotný obžalovaný mu neuviedol akú ďalšiu osobu alebo osoby ohľadom podpálenia penziónu oslovil, nemá vedomosť, či o podpálení penziónu povedal obžalovaný svedkovi J., že to mal spraviť C. alebo on; na hlavnom pojednávaní už nevedel odpovedať, či o podpálení penziónu s ním obžalovaný rozprával za súčasnej prítomnosti C. a J., a že ho nežiadal za ich prítomnosti, aby penzión podpálil alebo niekto z nich, resp. nemá o tom vedomosť, nepamätá si, nie je si istý. Povedal, že C. mu neuvádzal, či mu obžalovaný dal konkrétne pokyny alebo či sa dohodli ako má dôjsť k podpáleniu. Rozpory s jeho skoršími výpoveďami nevedel vysvetliť, žiaden z nich nijako nevysvetlil, k žiadnemu sa nevedel vyjadriť. Výpovede svedka L. J. už vzhľadom na to, že v každom jednom prípade svedok oproti svojim ostatným výpovediam, vypovedal so značným množstvom rozporov, ako aj vzhľadom na odlišnosti jeho výpovede v určitých konkrétnostiach o tom kedy a od koho sa dozvedel o určitých súvisiacich veciach týkajúcich sa iných osôb, teda napríklad diametrálna odlišnosť pri popisovaní toho, kedy sa mal dozvedieť o obdobnej ponuke danej M., resp. za akých okolností opustil jeho stretnutie s C., a to práve oproti tvrdeniam svedka C., taktiež zakladajú pochybnosti na strane súdu o tom, či skutočne ku konaniu kladenému za vinu obžalovanému došlo alebo bola celá táto záležitosť voči nemu doslova zinscenovaná aj za využitia samotného svedka J. voči jeho osobe. Obžalovaný mal byť usvedčovaný zo spáchania skutku aj osobou vystupujúcou v konaní ako utajený svedok číslo 1. Podľa výpovede utajeného svedka číslo 1, ktorú uviedol na hlavnom pojednávaní ešte predtým než sa toto vykonávalo znova, koncom roka 2011 a začiatkom roka 2012 bol prítomný v jednom nemenovanom bare, kde zo vzdialenosti 1 až 2 metre počul, ako sa A. B. rozprával so svedkami L. J., L. J. a B. C., že si chce dať podpáliť hotel koncom leta 2012, keď pôjde na dovolenku a že si ho chce dať podpáliť, lebo ho má poistený. Treba dodať, že v prípravnom konaní utajený svedok číslo 1 uvádzal,

že sa prostredníctvom jemu blízkych osôb dozvedel, že obžalovaný má v úmysle tento svoj penzión podpáliť a to najmä kvôli tomu, že mu nevynáša a mala to urobiť niektorá z obžalovanému blízkych osôb, a to L. J., L. J. alebo B. C. a možno aj iné osoby, pričom ešte v rámci prípravného konania dňa 6.3.2013 uvádzal to, že počul konkrétne od A. B. ako to rozpráva osobám, ktoré by to mohli teoreticky vykonať, a že vykonávateľmi mali byť osoby menom J., J. a C.. Tieto, a treba podotknúť závažné rozpory o tom od koho, resp. za akých okolností sa utajený svedok mal dozvedieť o tom, že obžalovaný menované osoby žiadal o podpálenie penziónu, utajený svedok absolútne nijako nevysvetlil a vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní 16.9.2024 už tieto okolnosti vzájomne kombinoval uvádzajúc, že to jednak počul ako to rozpráva obžalovaný a potom ako sa tieto osoby medzi sebou bavili, nevedel však súčasne uviesť ako mohli zareagovať, vie len, že J. to neprijal, J. takisto a jediný, kto to mal vykonať, bol C. a následne pri vysvetľovaní rozporov s jeho výpoveďou zo 6.9.2012 uviedol, že osoba, od ktorej to vie, sedela vtedy pri stole priamo pri nich a kedy sa to dozvedel od danej osoby si nepamätá a zároveň uviedol, že to počul aj keď sa tam bavili, a to od obžalovaného, ale konkrétne aj od tejto osoby a nevie uviesť, prečo pôvodne neuviedol, že o tom počul hovoriť samotného obžalovaného a jeho už spomínaných troch prísediacich. Ďalšie rozpory s dotknutou výpoveďou vysvetliť nevedel, rovnako tak ako nevedel vysvetliť rozpory s jeho výpoveďou zo 6.3.2013, prečo všetkých troch – J., J. a C., vtedy označil za vykonávateľov a prečo v septembri 2012 uviedol, že predpokladá, že to má podpáliť niekto z nich, ani prečo pri uvedenej skoršej výpovedi, práve kvôli tomu, aby nebola odhalená jeho totožnosť, nekonkretizoval miesto, kde dané skutočnosti počul – to isté platí aj vo vzťahu k jeho výpovedi z 27.6.2016, kde navyše tiež dodal, že nevie, prečo ešte v septembri 2012 vypovedal, že obžalovaný si penzión chce dať podpáliť, keďže k tomu malo dôjsť podľa neho koncom leta 2012 a k ostatným rozporom jeho výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 16.9.2024 oproti tomu, čo vypovedal 27.6.2016 uvádzal už len, že to nevie vysvetliť, resp. sa k tomu vyjadriť. Za takejto situácie súd výpoveď utajeného svedka nemohol nijako považovať za relevantnú, pravdivú a vychádzajúcu zo skutočností, ktoré sa naozaj stali, a to o to viac, že napriek všetkým ostatným rozporom, rozdielom v ich výpovediach navzájom, všetci svedkovia J., J. a C. popreli, že by s obžalovaným o podpálení penziónu spoločne rozprávali. Ohľadom výpovedí ďalších svedkov treba uviesť, že z výpovede vypočutej Q. R. neboli zistené vôbec žiadne skutočnosti, ktoré by mali súvis so stíhaným skutkom; z výpovede poškodenej L. F. B. taktiež nebolo zistené, že by táto mala nejaké priame vedomosti o údajnej takejto trestnej činnosti obžalovaného – že malo dôjsť k podpáleniu penziónu sa dozvedela len z informácií daných jej príslušníkmi polície pri prehliadke objektu; M. M. vo vzťahu k jeho stretnutie s B. C. poukazoval len na to, že to čo vtedy uvádzal, hovoril len preto, lebo mu tam vtedy kupovali alkohol, pričom v danej dobe veľa pil, poprel, že by ho bol obžalovaný oslovil s požiadavkou o podpálenie penziónu, kde treba zo strany súdu doplniť aj to, že obsah jeho vyjadrení, podľa prepisu príslušného rozhovoru s C., z pohľadu súdu potvrdzuje výpoveď svedka M., pretože jeho vyjadrenie pri danom rozhovore jednoznačne vyznievalo ako účelové – v snahe vzbudiť a udržať záujem o jeho reči. Z prečítaných výpovedí svedka A. U. vyplynulo to, že v jari 2012 pred dotknutými objektami videl stáť bielu dodávku a nejakých ľudí, ale nevenoval tomu pozornosť a následne v ďalšej výpovedi vypovedal, že bol raz v telefonickom kontakte s obžalovaným, ktorý sa pýtal, či pri Kolibe bol niekto z jeho ľudí, na čo mu uviedol, že tam bol ten B., ale súčasne dodal, že tohto nestretol pred Kolibou, ako to uvádzal svedok C., ale pri kostole vo F. G.. Čo sa týka svedka L. C., ten v prípravnom konaní 5.10.2012 uvádzal, že o zapálení G. sa dozvedel asi pred desiatimi mesiacmi len tak z ulice, kde sa o tom rozprávalo, pričom asi v čase pobytu obžalovaného na dovolenke alebo tesne pred ňou bol na byte s nejakými ľuďmi, kde bol aj C., ktorý mu povedal, že ho obžalovaný ojebal o nejakých 20.000,- eur za to, že on neurobil nejakú robotu a že tie peniaze mu C. pred rokom požičal na nejaký biznis; ďalej, že asi o dva dni sa s C. stretol a ten mu povedal, že obžalovaný mu nakázal penzión zapáliť, na čo mu mal C. povedať, že mu to neurobí, že s tým nechce mať nič spoločné. Ďalej uvádzal, že obžalovaný podľa C. na tom trval a keďže to tento neurobil, tak po návrate obžalovaného z dovolenky sa pohádali a obžalovaný C. zbil a povedal mu, že mu nevráti ani cent – tieto skutočnosti sú v totálnom rozpore s výpoveďou samotného svedka C., ktorý neuviedol nič o tom, že by niekedy obžalovanému nejaké peniaze požičal a navyše ani len to, že by mu obžalovaný konkretizoval výšku prípadnej odmeny za spáchanie skutku. Dňa 23.10.2012 menovaný svedok uvádzal, že už na začiatku roku 2012 o tej veci hovorilo celé košické podsvetie a hoci prešli ledva dva týždne od jeho predchádzajúcej výpovede, tak uvádzal, že C. mu povedal o tom, že mal obžalovanému podpáliť penzión až keď sa tento vrátil z dovolenky. Na hlavnom pojednávaní svedok C. 22.3.2023 vypovedať odoprel,

v rámci dokazovania bola preto čítaná jeho výpoveď, ktorú učinil ešte pôvodne na hlavnom pojednávaní 7.9.2015, kde uviedol, že o tom, že obžalovaný si chce dať podpáliť penzión, sa dozvedel od väzňov, teda vo väzbe, k samotnému skutku však už jeho výpoveď vtedy nijako nesmerovala, viac sa vyjadroval k otázkam týkajúcim sa jeho konfliktného vzťahu s obžalovaným. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a najmä s poukazom na to, že 22.3.2023 menovaný svedok odoprel vypovedať poukazujúc na to, aby si neprivodil trestné stíhanie, ktorá skutočnosť tak vo vzťahu k jeho predchádzajúcim výpovediam v tejto veci – odhliadnuc od samotných rozporov medzi týmito jednotlivými výpoveďami - v maximálnej možnej miere spochybňuje ich pravdivosť a vierohodnosť, práve naopak, vytvára viac než silný predpoklad toho, že ním uvádzané skutočnosti nezodpovedali tomu, čo sa reálne stalo, resp. malo stať, ale, že nimi zamýšľal, už vzhľadom na v konaní viackrát poukazovaný negatívny vzťah medzi ním a obžalovaným, obžalovanému priťažiť, prípadne priamo uškodiť tam uvádzanými skutočnosťami, nebolo možné ním uvádzané skutočnosti vyhodnotiť nijako ako relevantné, vierohodné a akýmkoľvek spôsobom, tak ako aj čo sa týka bezprostredne vyššie uvádzaných svedkov, z nich vyvodzovať vinu obžalovaného. Z výpovede svedka L. O. z 22.3.2023, ako aj z čítaných výpovedí svedka I. R. B., taktiež nevyplynuli také skutočnosti, na ktorých by bolo možné zakladať závery o prípadnej vine obžalovaného. Títo svedkovia mali mať vedomosti o údajnej snahe obžalovaného podpáliť penzión len z počutia, pričom ani ich telefonické rozhovory, prepisy ktorých boli v rámci dokazovania čítané, ako je už uvedené vyššie, nepriniesli nič ďalšie, konkrétne, ktoré by či už samo o sebe preukazovalo vinu obžalovaného alebo mohlo, hoci nepriamo ale dôvodne, túto preukazovať. Z hore uvedených skutočností vyplýva, že zo zistení, ktoré by mali byť na ťarchu obžalovaného, nemožno ani pri najlepšej vôli vyskladať nejakú „pevnú reťaz“ dôkazov, ktoré by obžalovaného zo spáchania za vinu mu kladeného skutku bez dôvodných a závažných pochybností usvedčovali. K tomu navyše treba poukázať na skutočnosť, ktorá najmä vyššie uvedené výpovede svedkov C., J., C., utajeného svedka číslo 1 ešte viac zamotáva, zneprehľadňuje a ich dôveryhodnosť, relevantnosť a to, že by vychádzali z udalostí, ktoré by sa naozaj stali, ešte viac spochybňuje a zakladá viac než dôvodné pochybnosti práve o tom, že dotknutá trestná vec by mala byť doslova voči obžalovanému vykonštruovaná, a to na skutočnosť, ktorú zdôraznil samotný obžalovaný, a to konkrétne na podanie PPZ, ÚBOK, odbor Východ – oddelenia odhaľovania zo dňa 13.2.2012, adresované oddeleniu vyšetrovania, v ktorom sa výslovne opisuje údajné plánovanie obžalovaného založiť požiar dotknutého penziónu vo F. G. a v tejto súvislosti sa už v danom podaní uvádza, že toto obžalovaný plánuje po uplynutí asi jeden až troch mesiacov od uzatvorenia poistky a že na samotné vykonanie skutku naviedol práve B. C. za finančnú odmenu asi 3.300,- eur (samotný svedok však opakovane uvádzal, že výška odmeny mu nikdy nebola konkretizovaná), už v danom podaní sa poukazovalo na to, že objekt mal byť zapálený v nočných hodinách, kde sa mal B. C. dostaviť na osobnom motorovom vozidle. V tomto smere je potrebné poukázať v prvom rade na to, že samotný svedok C. uvádzal, že ho mal ohľadom podpálenia penziónu obžalovaný osloviť asi v júni 2012, resp. mesiac až dva predtým ako išiel na dovolenku, kde bol v júli 2012, a preto je viac než zarážajúce, že práve o B. C. ako osobe, ktorá mala skutok vykonať, orgány polície vedeli už vo februári 2012. Ďalej v tejto súvislosti je nepochopiteľné a neakceptovateľné prijať myšlienku, že by policajné orgány boli ochotné B. C. nechať, aby daný skutok doslova povedané spáchal – nijak inak si totiž nemožno vysvetliť postup polície v súvislosti so sledovaním osoby B. C., a to osobitne v zmysle prepisu záznamu zo správy sledovania zo dňa 10.7.2012, v ktorej sa výslovne uvádza, že o 21:15 hod. B. C. odišiel (s neznámym mužom) z Mini Baru, chvíľu sa rozprávali a C. následne sám nasadol do svojho vozidla a cez Južné nábrežie sa zaviezol po diaľnici do Prešova, ďalej cez Sabinov do Starej Ľubovne, o 23:00 hod. odišiel zo Starej Ľubovne a ďalej pokračoval v jazde smerom na Poprad, o 23:12 hod. v Nižných Ružbachoch odbočil doprava smerom na Vyšné Ružbachy – následne nie je uvedené absolútne nič o tom, kde konkrétne vo F. G. bol, čo tam robil, ale nasleduje až záznam o tom, že o 23:38 hod. sa nachádzal pri čerpacej stanici Slovnaft v Starej Ľubovni a že o 23:42 hod. odišiel smerom na Sabinov. Je nepochopiteľné a nemožno prijať myšlienku, že by príslušníci polície za takýchto okolností menovaného nesledovali aj do samotných F. G., nemonitorovali to, čo tam robí, a teda že by v podstate boli uzrozumení s tým, že menovaný dotknutú stavbu skutočne zapáli a teda, že by príslušníci polície za takýchto okolností riskovali poškodenie majetku inej osoby (nepochybne totiž pri „preverovaní“ skutku museli prísť na to, že spoluvlastníkom nehnuteľnosti je aj iná osoba) a možný vznik následku v podobe škody, ktorá by mala predstavovať niekoľko sto tisíc eur. Navyše už skutočnosť, že zo sledovania B. C. boli do spisu pripojené len dva prepisy správ a len z jedného vyplýva, že v rozhodnej dobe mal ísť do F. G. taktiež spochybňujú tvrdenia menovaného

svedka o tom, že tam v tej dobe bol celkovo asi trikrát, čo tiež nijako dôveryhodnosť jeho výpovede v celkovom meradle nepodporuje. Už tieto skutočnosti spočívajúce v samotnom postupe polície, vedomosti o „vykonávateľovi“ skutku ešte skôr než tento sám podľa vlastných výpovedí mal byť obžalovaným o jeho spáchanie požiadaný, zakladajú už samé o sebe viac než dôvodné pochybnosti o tom, že obžalovaný skutočne stíhanú trestnú činnosť pripravoval a podporujú jeho obranu v tom, že celé konanie voči nemu malo byť doslova zinscenované osobami a z dôvodov, ktoré uvádzal obžalovaný vo svojej výpovedi. Za týchto okolností taktiež úplne nelogicky vyplýva aj to, že priamo v tejto veci neboli využité zo strany policajných orgánov príslušné kroky za účelom odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky priamo voči obžalovanému, príp. svedkovi C. a že by len zhodou okolností mali to šťastie, že pri využití daného inštitútu okrajovo o údajných šumoch o tejto jeho činnosti rozprávali v telefonickom hovore svedkovia O. a B., prepisy hovorov ktorých boli na hlavnom pojednávaní čítané, avšak čo sa týka narážok na údajnú „podpaľackú“ aktivitu obžalovaného nemožno tieto vyhodnotiť nijako inak ako len neurčité a ak tak vychádzajúce nanajvýš zo skutočností, ktoré na základe všetkého podľa súdu pravdepodobne niekto o obžalovanom účelovo rozširoval. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností nebolo možné v tomto prípade bez závažných a dôvodných pochybností prijať záver o vine obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu, ako ani o tom, že by sa vôbec takýto skutok bol stal a preto súd nemohol dospieť k inému rozhodnutiu ako k tomu, že obžalovaného je potrebné oslobodiť spod podanej obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Vzhľadom na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby súd v otázke náhrady škody, ktorú požadovala voči obžalovanému a uplatnila riadne a včas v prípravnom konaní L. F. B., postupom podľa § 46 ods. 3 Tr. por., nemohol rozhodnúť inak ako len podľa § 288 ods. 3 Tr. por., a to odkázaním poškodenej s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces. Súd takto rozhodol aj napriek tomu, že poškodená pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že na náhrade škody netrvá, ktorý prejav však podľa jeho obsahu nemožno bez všetkého posúdiť ako späťvzatie uplatneného nároku. Vzhľadom na v danom prípade jediné možné rozhodnutie – teda jej odkázanie na civilný proces podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa už súd bližšie nijako nezaoberal tým, že poškodená výšku škody síce vyčíslila, no bez relevantného dokladu, pričom zároveň uviedla, že škoda by jej vznikla až v prípade dokonania trestného činu, čo však nenastalo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok. Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok bol senátom prijatý pomerom hlasov 3:0 .