Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 7Er/100/2015 8515200905 04. 09. 2025 Mgr. Vladimír Gurka ECLI:SK:OSSL:2025:8515200905.2
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávnených: mal. A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX/XXX, XXX XX D. E., zast.: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XXX, XXX XX D. E. proti povinnému: B. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX H., v konaní o vymoženie dlžného a bežného výživného s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd exekúciu z a s t a v u j e . II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Sopkovi, Exekútorský úrad so sídlom Okružná 17, 059 21 Svit trovy exekúcie vo výške 40,82 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: SpisovaZnacka 1. Dňa 27.2.2015 bola tunajšiemu súdu osobne podaná žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jána Jurašovského o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu zákonného zástupcu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi 18.2.2015 a exekučného titulu - rozsudku tunajšieho súdu č. k. 4P/126/2013-38 zo dňa 28.1.2014. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 23.4.2015 pod číslom 5710 037944. 2. Mgr. Ján Jurašovský bol rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 43671/2016/152 zo 07. júna 2016 na vlastnú žiadosť odvolaný z funkcie súdneho exekútora s účinnosťou od 01.07.2016. Za jeho nástupcu vymenovala Slovenská komora exekútorov súdneho exekútora JUDr. Dušana Sopka, so sídlom Exekútorského úradu vo Svite, Okružná 17. 3. Dňa 18.9.2017 bol súdu osobne podaný návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora na JUDr. Dušana Kormaníka. 4. Dňa 12.9.2018 doručil súdny exekútor JUDr. Dušan Sopko tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov exekúcie v celkovej výške 590,48 eur. 5. Dňa 14.2.2023 bolo súdu doručené podanie povinného označené ako „Vyjadrenie k exekúcii EX 41/2015“, v ktorom uviedol, že výživné má uhradené v plnej výške a bežné výživné na maloletého syna A. platí pravidelne k rukám matky maloletého. Zároveň požiadal súd o zrušenie exekučného konania. 6. Dňa 31.3.2023 povinný predložil súdu kópiu rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/137/2022 zo dňa 28.2.2023, ktorým bolo rozhodnuté o osvojení dieťaťa, aby sa s ním súd oboznámil.
7. Dňa 18.4.2023 zákonná zástupkyňa oprávneného doručila súdu vyjadrenie k zastaveniu exekúcie, kde uviedla, že na zmene súdneho exekútora netrvá a že povinný uhradil dlžné výživné v plnom rozsahu a uhradil aj bežné výživné. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/137/2022 zo dňa 28.2.2023, ktorým rozhodol súd o osvojení povinného osvojiteľom I. B., nar. XX.X.XXXX. Predmetným rozsudkom sa zmenilo priezvisko osvojenca (oprávneného) na B. a osvojiteľ I. B. sa zapísal na základe predmetného rozsudku v knihe narodení matričného úradu v Starej Ľubovni vo zväzku XX ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XX ako otec maloletého A. F.. Zákonná zástupkyňa povinného zároveň uviedla, že podanie nie je návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. 8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 9. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. 10. Súd mal z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 2P/137/2022-63 zo dňa 28.02.2023 preukázané, že od právoplatnosti tohto rozsudku je osvojencom mal. oprávneného I. B., nar. XX.XX.XXXX, priezvisko osvojenca (oprávneného) je B. a osvojiteľ I. B. sa zapísal v knihe narodení matričného úradu v Starej Ľubovni ako otec maloletého A. F.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2023. Vzhľadom na uvedené, teda možno konštatovať, že exekučný titul sa stal od momentu právoplatnosti uvedeného rozsudku vo vzťahu k povinnému neúčinným. Zároveň z vyjadrenia povinného a matky maloletého oprávneného vyplýva, že povinný uhradil dlžné aj bežné výživné v plnom rozsahu. Súd vzhľadom na vyššie uvedené exekúciu v zmysle § 57 ods.1 písm. b) EP znení účinnom do 31.3.2017 zastavil. 11. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 12. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 13. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 30.10.2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). 14. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 15. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 16. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 17. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len ,,cit. vyhl.“) základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
18. Podľa § 4 ods. 2 cit. vyhl., ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie. 19. Podľa § 5 ods. 1 cit. vyhl., odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. 20. Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 21. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. 22. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 23. Podľa § 16 ods. 2 cit. vyhl., ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. 24. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 25. Podľa § 25 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 26. Z citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 vyplýva všeobecné pravidlo, podľa ktorého, trovy exekúcie znáša spravidla povinný. Výnimkou je znenie ustanovenia § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ktoré z dôvodu zavinenia zastavenia exekúcie oprávneným umožňuje súdu uložiť mu povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Súd mal zo spisu za preukázané, že exekúcia sa začala dôvodne, nakoľko ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie (23.4.2015) existoval dlh povinného voči maloletému oprávnenému, ktorý uhrádzal povinný až v priebehu exekučného konania, preto súd na úhradu trov exekúcie zaviazal povinného. Oprávnený v tomto konaní existenciu skutočností rozhodujúcich pre vznik neúčinnosti exekučného titulu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predpokladať. Súd má za to, že vedenie exekúcie bolo od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi až do vzniku neúčinnosti exekučného titulu dôvodné, preto súd zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného. 27. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 7.9.2018 uviedol, že povinný uhradil po začatí exekučného konania celkovú sumu vo výške 3520,- eur. Podľa § 4 ods. 1 cit. vyhl. si uplatnil odmenu zo sumy dlžného výživného vo výške 240 eur vo výške 48,- eur. Podľa § 4 ods. 2 cit. vyhl. si uplatnil zo sumy bežného výživného za trojročné plnenie (z vymoženého bežného výživného) vo výške 2.880,- eur odmenu vo výške 576,- eur. Podľa § 15 ods. cit. vyhl. si súdny exekútor uplatnil aj trovy vo výške 46,48 eur pozostávajúce z paušálnej odmeny. Súdny exekútor uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie určené Mgr. Jánovi Jurašovskému vo výške 670,48 eur, pričom Mgr. Ján Jurašovský si uplatnil trovy vo výške 80,- eur a zostávajúce trovy vo výške 590,48 eur si JUDr. Dušan Sopko uplatňuje od povinného.
28. Súdny exekútor si teda uplatňoval jednak trovy vypočítané z „vymoženej“ sumy podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 4 a § 5 cit. vyhlášky a zároveň paušálnu odmenu v zmysle § 15 ods. 1 cit. vyhlášky. V tomto smere je potrebné uviesť, že súdny exekútor má pri zastavení exekúcie nárok na odmenu vypočítanú len jedným z uvedených spôsobov a ak si uplatní odmenu podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 4 a § 5 cit. vyhlášky, tak už nemá nárok duplicitne aj na paušálnu odmenu v zmysle § 15 ods. 1 cit. vyhlášky a naopak. 29. Následne súd skúmal, na akú odmenu má exekútor nárok. V danom prípade je pravdou, že predchodca terajšieho súdneho exekútora začal vykonávať úkony súvisiace s exekúciou, vydal upovedomenie o začatí exekúcie, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu a preveroval osobné a majetkové pomery povinného, avšak z obsahu pripojeného exekútorského spisu vyplýva, že na základe týchto úkonov nebola vymožená žiadna suma a že povinný uhrádzal bežné aj dlžné výživné priamo matke oprávneného mal. dieťaťa priebežne s max. s pár mesačným oneskorením. Navyše dlžné výživné vo výške 240 eur bolo uhradené ešte pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie, teda v čase, kedy ešte o exekúcie povinný ani nemal vedomosť. 30. Za takéhoto stavu ako v tomto prípade pri zastavení exekúcie je podľa názoru súdu potrebné pri odmene exekútora postupovať v zmysle § 14 a 15 cit. vyhlášky a nie podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 4 a § 5 cit. vyhlášky, keďže reálne v danom prípade nemožno hovoriť o „vymožení“ pohľadávky v dôsledku úkonov exekútora (aj keď bolo plnené v priebehu exekúcie). Exekútor dlžnú sumu fakticky „nevymohol“, pričom ust. § 16 ods. 2 vyhlášky je jednoznačne postavené na predpoklade vymoženia pohľadávky exekútorom pred jeho vylúčením z exekúcie alebo pred jej zastavením. Exekútorovi sa týmto neodníma právo na odmenu za jeho exekučnú činnosť, ibaže sa odmena stanoví iným zákonom stanoveným spôsobom - podľa počtu a charakteru (druhu) úkonov, ktoré exekútor v exekúcii vykonal 31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne: 1.) odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. v najnižšej zákonnej výške 33,19 eur 2.) DPH z priznanej odmeny vo výške 23 % (§ 27 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z. z.) zo sumy 33,19 eur t. j. 7,63 €. 32. Súd priznal poverenému súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eur v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 cit. vyhl., keďže exekútorovi by patrila inak odmena iba vo výške 26,56 eur, a to za 8 úkonov exekučnej činnosti: a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (1 krát), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (1 krát), doručenie príkazu na začatie exekúcie (1 krát), doručenie exekučného príkazu (1 krát), zisťovanie zamestnávateľa povinného (2 krát - Soc. Poisťovňa), zisťovanie bydliska povinného (1 krát - register fyzických osôb) a zisťovanie majetku povinného (1 krát - kataster nehnuteľností). V súvislosti s odmenou za každé vykonané doručenie upovedomenie o začatí exekúcie a príkazu na začatie exekúcie je potrebné uviesť, že za správneho použitia gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky, patrí exekútorovi odmena len za jedno vykonané doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a jedno vykonané doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu. V opačnom prípade by odmena za takéto úkony exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v § 15 ods. 1 písm. g) až j) cit. vyhlášky, kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti. 33. Spolu boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,82 eur (33,19 eur + 7,63 eur) a na ich úhradu súd zaviazal povinného v zmysle § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017. Poučenie: Proti I. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods.3 CSP). Proti II. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.