Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 5Er/96/2015 8515203541 12. 08. 2025 JUDr. Jana Sroková ECLI:SK:OSSL:2025:8515203541.3
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o vymoženie 2.572,55 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Exekúciu z a s t a v u j e. II. Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. P r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, trovy exekúcie vo výške 40,82 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice súdneho exekútora dňa 23.6.2015 sa začalo exekučné konanie proti povinnému 1/ a 2/. Súdny exekútor následne súdu dňa 15.7.2015 doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 206/2012-34 zo dňa 7.7.2014 vydaný Okresným súdom Bratislava V. 2. Okresný Súd Stará Ľubovňa udelil dňa 20.7.2015 poverenie č. 5710 039647 na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD.. 3. Uznesením č. k. 5Er/96/2015-23 zo dňa 18.10.22.3.2021 tunajší súd zastavil exekúciu voči povinnému 2/. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.9.2023. 4. Dňa 28.1.2016 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré mu bolo oprávneným doručené dňa 20.1.2016 a žiadal, aby súd v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku preskúmal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku alebo rozhodol o pokračovaní exekúcie. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10.2013 medzi postupcom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 a oprávnením, postúpil postupca na oprávneného pohľadávku voči povinnému. Postupca a povinný uzatvorili Zmluvu č. 2404180203, v ktorej je bližšie špecifikovaný predmet zmluvy. Keďže si povinný neplnil povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy, postupca na základe Dohody o vyplnení zmenky vyplnil zmenkovú sumu. V prílohe tohto podania oprávnený predložil uvedenú Zmluvu č. 2404180203 o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 6.12.2006 uzatvorenú medzi jeho právnym predchodcom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava a povinným.
5. V priebehu konania bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 18703/2023/152 zo dňa 3.10.2023, právoplatným dňa 20.10.2023, odvolaný z funkcie súdneho exekútora ku dňu 31.10.2023 a jeho nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava. 6. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 7. Podľa § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 8. Podľa § 243f ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 9. Podľa § 243f ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. 10. Podľa § 243f ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). 11. Podľa § 243f ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. 12. Podľa § 243f ods. 6 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 14. Zákonom č. 438/2015 Z. z., došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k novelizácii Exekučného poriadku, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., to znamená do 22.1.2016. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 EP). V prípade riadneho a včasného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). 15. Súd má po preskúmaní spisového materiálu za preukázané, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote do 22.1.2016, ale až 28.1.2016, teda po uplynutí zákonnej lehoty. Súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 752/2016-7 z 8.11.2016,
sp. zn. II. ÚS 774/2016 z 27.10.2016 a uznesenie č. k. III. ÚS 564/2016-11 z 13.9.2016, v zmysle ktorých ústavný súd konštatoval, že bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Ústavný súd uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa § 243f doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor. Obdobný záver vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1CoE/40/2020-47 z 28.5.2020. 16. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (t. j. do 22.1.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). Exekučný súd pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 EP). Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na opakované rozhodnutia vyšších súdnych autorít - napr. Krajského súdu v Prešove (sp. zn. 7CoEk/15/2023 zo dňa 13.12.2023, sp. zn. 5CoE/71/2021 zo dňa 12.10.2021). 17. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej exekúcii sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 243f ods. 5 EP, súd exekúciu zastavil. 18. Aj v prípade, že by doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo včasné, súd pre úplnosť uvádza aj argumenty súvisiace s prípadnou aplikáciou § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. Podľa názoru súdu povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie aj v už prebiehajúcich exekučných konaniach, ako nová povinnosť uložená oprávnenému novelizáciou Exekučného poriadku (§ 243f a § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017), slúži práve na preukázanie vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným, teda na preukázanie toho, či ide alebo nejde o vzťah spotrebiteľský, keďže skúmanie a posúdenie uvedenej skutočnosti nevyhnutne predchádza rozhodovaniu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ EP v znení účinnom do 31.3.2017, teda uvedené skutočnosti majú byť podkladom pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie, resp. jej pokračovaní. 19. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky s cieľom zamedziť zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom a nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo. 20. Súd zároveň v tejto súvislosti konštatuje, že oprávneným predloženú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným (veriteľom) a povinným (dlžníkom), vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, teda vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Ide o zmluvu, ktorú uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, so spotrebiteľmi - povinnými ako fyzickými osobami nepodnikateľmi, ktorí pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 21. V posudzovanom prípade bol ako exekučný titul predložený vyššie špecifikovaný zmenkový platobný rozkaz, z ktorého nevyplýva, že v konaní v ktorom bol zmenkový platobný rozkaz vydaný bolo pri rozhodovaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Oprávnený dostatočne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, nepreukázal, že by sa súd zaoberal spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu. Konajúci súd vydal rozsudok výlučne na základe predloženej zmenky. Je preto potrebné konštatovať, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul sa súd nezaoberal prípadným spotrebiteľským charakterom medzi účastníkmi, a teda neboli ani skúmané zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti, či rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom.
Opísanie vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinnými podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nevyplýva ani z návrhu na vykonanie exekúcie, pričom ani v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený riadne nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie o všetky náležitosti vyžadované § 39 ods. 4 Exekučného poriadku tak, ako mu to ukladá § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, pričom bez predloženia dohody o vyplnení zmenky a samotnej zmenky nebolo možné spoľahlivo posúdiť, či pri vydaní exekučného titulu bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 22. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej ak sa v konaní podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú to dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Povinnosť tvrdenia a nadväzne aj dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). 23. Súd preto konštatuje, že aj v prípade, že by doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo súdu doručené včas, došlo by k totožnému rozhodnutiu o zastavení exekúcie, ibaže dôvod pre zastavenie exekúcie by nevychádzal z § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ale z § 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú podľa názoru súdu naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 4 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. 24. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 25. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP"), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 27. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 28. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. 29. V tomto prípade súd dôvody hodné osobitného zreteľa nevzhliadol, preto o náhrade trov konania medzi účastníkmi tohto konania rozhodol postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia § 9a ods. 1 EP a § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal.. Oprávnený nedoplnením návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle zákonom vyžadovaných náležitostí najneskôr do 22.1.2016 procesne zavinil zastavenie konania, preto by mal povinnému zaplatiť náhradu trov konania. Povinný si však žiadne trovy konania neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu v tomto konaní nejaké preukázateľné účelne vynaložené výdavky ako trovy konania vznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).
30. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 31. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 32. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). 33. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 34. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 35. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 36. Dňa 8.7.2025 doručil súdny exekútor po predchádzajúcej výzve súdu podanie, ktorým si v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky uplatnil odmenu v minimálnej výške 33,19 eur + DPH. 37. Súd priznal súdnemu exekútorovi v rámci trov exekúcie odmenu v najnižšej zákonnej výške v zmysle jeho vyúčtovania podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. v najnižšej zákonnej výške 33,19 eur a daň z pridanej hodnoty z priznanej odmeny vo výške 23 % (§ 196 EP) t. j. 7,63 eur. Keďže súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH v zmysle vyúčtovania súdnym exekútorom, pričom základom pre výpočet je suma 33,19 eur a DPH z vedenej sumy predstavuje 7,63 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 40,82 eur (33,19 eur + 7,63 eur). 38. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, pričom na ich náhradu súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie v dôsledku nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote. 39. Pri uznesení podľa § 243f ods. 5 Exekučný poriadok odvolanie nepripúšťa (tak, ako je to napr. pri uzneseniach podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m)), preto podľa § 355 ods. 2 CSP platí, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoE/15/2021 - 45 z 22.9.2021). Poučenie: Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné. Proti II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.