Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 6Csp/37/2019 8519200490 04. 09. 2025 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2025:8519200490.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Miriam Szárazová v súkromnoprávnom spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX A., v konaní o zaplatenie 4.171,26 eur s príslušenstvom takto rozhodol: I.
Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.4.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.171,26 eur, úroku 210,07 eur, úroku z omeškania 3,34 eur, úroku 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4.171,26 eur od 2.3.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4.171,26 eur od 2.3.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % z nezaplatených úrokov 210,07 eur od 2.3.2019 do zaplatenia, poplatkov za poistenie vo výške 7,38 eur, ako i nahradenia trov konania, a to titulom porušenia zmluvných podmienok žalovaným z uzatvorenej zmluvy o úvere zo dňa 9.12.2013. 2. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č. k. 6Csp/37/2019-74 zo dňa 15.6.2020 žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Po podaní odvolania žalobcom, Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 8CoCsp/41/2020 zo dňa 24. 6. 2021 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu odvolacieho konania a žalovanému náhradu nepriznal. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobca podal dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Cdo/30/2020 zo dňa 25.4.2024 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Prešove dňa 28.11.2024 uznesením sp. zn. 7CoCsp/19/2024 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalobca učinil dňa 17.1.2025 vyjadrenie, v ktorom poukázal na znenie § 2 písm. g), h) a § 9 ods. 2 písm. j) zák. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a má za to, že z úverovej zmluvy sú zrejmé náklady klienta spojené s úverom, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť a aj výška RPMN, nakoľko z článku 3 formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol žalovanému predložený vyplýva, aké náklady boli v danom prípade spojené so spotrebiteľským úverom a ktoré náklady boli zahrnuté do výpočtu RPMN. Má za to, že zákon nepožadoval a ani nepožaduje uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať, ako predpoklady pre výpočet RPMN, ale zákon ustanovuje, že sa majú tieto predpoklady uviesť, čo žalobca aj splnil. Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť bola vypočítaná ako súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, tak ako to je uvedené v
bode 1.2. zmluvy, vo výške 12.355,20 eur. Poistné nebolo uvedené v celkových nákladoch spotrebiteľa v úverovej zmluvy, preto nebolo povinný a nebolo podmienkou na získanie úveru a nemo vplyv na žiadnu podmienku úverovej zmluvy. Vo vzťahu k výške úveru žalobca uviedol, že žalovanému bola zo strany banky reálne poskytnutá suma 6.000,- eur, tak ako to je uvedené v čl. 1.2 zmluvy o úvere a následne došlo k zúčtovaniu poplatku za poskytnutie úveru, však vopred dohodnutým postupom, pričom žalovaný nebol ukrátený na svojich právach a právom chráneným záujmom. Uviedol, že nie je ničím výnimočným, že spotrebiteľ nedisponuje inými peňažnými prostriedkami a peniaze, ktoré inkasoval z banky, by „tak či tak“ použil na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, aby sa vyhol eventuálnemu omeškaniu a následkom predpokladaným v zmluve o úvere. Žalobca uviedol, že je účelné a vzájomne výhodné, ak bude poplatok zúčtovaný z poskytnutého úveru, ak spotrebiteľ nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu poplatku za poskytnutie úveru. Nemusí to byť pritom iba otázka nedostatku financií, ale aj výsledok konsenzu medzi kontrahentmi ako u žalovaného a žalobcu. Zúčtovanie poplatku za poskytnutie úveru uvedeným spôsobom samozrejme automaticky neznamená, že spotrebiteľský úver v sebe zahŕňa náklad v podobe poplatku. Žalobca uviedol, že s poukazom na vyjadrenie žalovaného v dovolacom konaní navrhuje ukončiť súdny spor zmierom a možnosť uhradeniu dlhu žalovaným v splátkach po 100,- eur mesačne. V prílohe žalobca predložil informácie o klientskom účte žalovaného, stanovisko Národnej banky Slovenska k RPMN. 4. Súd vyzval dňa 14.2.2025 žalovaného, aby sa vyjadril k návrhu na uzatvorenie zmieru, tak ako to navrhol žalobca. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval, preto sa súd ďalej nezaoberal touto možnosťou ukončenia sporu. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil. Žalovaný svoju neprítomnosti neospravedlnil. Súd vec prejednal v neprítomnosti strán sporu s poukazom na § 180 CSP. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 7. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 8. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 9. Podľa § 2 písm. i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. 10. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 11. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
12. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 13. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 14. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 15. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. 16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 23. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 25. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 26. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 27. Podľa § 391 ods. 32 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd dospel k právnemu záveru: 28. Je nepochybne, že Zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zároveň nebolo sporné, že túto úverovú zmluvu vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru zo strany veriteľa poskytujúceho úvery v rámci svojho podnikania spotrebiteľom možno podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 a § 2 písm. d) zák. o spotrebiteľských úveroch podradiť pod právnu úpravu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zák. o spotrebiteľských úveroch. 29. V danom prípade ide o spotrebiteľský spor, t.j. spor so slabšou stranou a súd je z úradnej povinnosti povinný skúmať či boli dodržané všetky zákonné podmienky a náležitosti, tak ako stanovuje Občiansky zákonník v prípade spotrebiteľských zmlúv, ako aj zákon č. 129/2010 Z.z. v prípade spotrebiteľského úveru. 30. Súd opätovne vec prejednal v zmysle vyslovené právneho názoru odvolacieho súdu. V bode 38 odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie má sa vysporiadať s tým, či zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úverov účinného v čase uzatvorenia zmluvy s akcentom na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, správne uvedenie celkovej výšky úveru a celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. 31. Z predloženého dôkazu žalobcom – informácie o klientskom účte – výpis pohybov na účte (č.l. 207) súd považuje za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 6.000,- eur, a to dňa 9.12.2013. Zároveň z tohto dôkazu je zrejmé, že toho istého dňa bola z účtu žalovaného realizovaná úverová transakcia - debetná položka v sume 300,- eur, poplatok za poskytnutie úveru. Táto okolnosť nebola žalovaným rozporovaná a preto ju súd považuje za nespornú. Skutočnosť, že suma poplatku je automaticky inkasovaná a zvyšná časť peňažných prostriedkov úveru bola poukázaná na účet uvedený v úverovej zmluve, vyplýva zo Všeobecných úverových podmienok predložených žalobcom (č.l. 8 a nasl). Túto skutočnosť potvrdil i samotný žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.1.2025, pričom jeho argumentácia spočívala v tom, že s takýmto postupom bol žalovaný uzrozumený a súhlasil s ním. Naviac uviedol, že takýto postup je vzájomne výhodný v prípade, ak spotrebiteľ nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu poplatku za poskytnutie úveru. 32. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný reálne dostal k dispozícii od žalobcu sumu 5.700,- eur (s touto sumou reálne mohol disponovať), nie sumu 6.000,- eur, ako to je uvedené v zmluve. Je teda logické, že do celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru nemožno započítať plnenie, ktoré nie je skutočným plnením veriteľa dlžníkovi – t.j. poplatok za poskytnutie úveru v sume 300,- eur, ale táto suma je nákladom úveru. V tomto smere súd poukazuje na názor vyjadrení v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011, v zmysle ktorého je neprijateľný taký postup pri uzatvorení úverovej zmluvy a také jej ustanovenie, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. V zmysle predmetného rozsudku, cit. „je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy
úveru. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov.“ 33. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že uvedený postup je výsledkom konsenzu medzi zmluvnými stranami, súd poznamenáva, že uvedené je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok (VOP). Ustanovenia o zinkasovaní poplatku z poskytnutých prostriedkov v VOP tvorili predtlač k Zmluve bez možnosti voľby ich prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte VOP - Čerpanie, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že tento postup nebol dojednaný individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v Zmluve a VOP, minimálne ich nemôže vylúčiť (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/53/2021). 34. Tvrdenie žalobcu, že takýto postup (automatické zúčtovanie poplatku za poskytnutie úveru) je vzájomne výhodný v prípade, ak spotrebiteľ nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu poplatku za poskytnutie úveru, súd považuje za „absurdný“. Ak žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru a žalobca ako veriteľ si je tohto vedomí, potom nie sú absolútne splnené podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru a veriteľ porušil povinnosť uloženú § 7 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch – posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 35. Nesprávne uvedená výška spotrebiteľského úveru má vplyv aj na ďalšiu náležitosť zmluvy o úvere vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. o spotrebiteľských úveroch. Ročnou percentuálnou mierou nákladov v súlade s ust. § 2 písm. i) zák. o spotrebiteľských úveroch, sa rozumeli celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Ak žalobca pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od výšky úveru. S neuvedením celkovej výšky spotrebiteľského úveru, za čo je potrebné považovať aj jej neuvedenie v správnej výške, rovnako s uvedením nesprávnej ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa, je v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) zák. o spotrebiteľských úveroch spojená sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Rovnaký záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti v dôsledku porušenia § 9 ods. 2 písm. j) zák. o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti so zúčtovaním poplatku za poskytnutie úveru v deň poskytnutia úveru poskytovateľom úveru Prima banka Slovensko, a.s., vyslovil i Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 6CoCsp/6/2025 zo dňa 10.6.2025 36. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaného žalobca nemal takmer žiadne údaje preukazujúce skutočnú výšku výdavkov žalovaného, a teda nebolo preto preukázané, či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 37. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žiadateľa iba na podklade informácií ním poskytnutých v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z 23.09. 2020). 38. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov žalovaného, samo o sebe taktiež nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či spotrebiteľ je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022). 39. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. 40. S poukazom na prijaté závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, žalobcovi patrí suma zodpovedajúca výške poskytnutého úveru (6.000,- eur). Žalovaný však v zmysle prehľadu splácania zaplatil žalobcovi sumu 6.087,63 eur, čo je viac ako mu patrí, preto súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol: 41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 42. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 44. V konaní bol úspešný žalovaný. Žalovaný si však žiadne trovy konania neuplatnil, ani mu zo súdneho spisu nevyplývajú, preto mu súd ich náhradu nepriznal. 45. Dôvod v zmysle § 257 CSP v rámci rozhodovania o trovách konania súd nevzhliadol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.