Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 6C/51/2023 8523201303 20. 06. 2025 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2025:8523201303.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., 2. C. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., žalobcovia v 1. a 2. rade právne zastúpení: JUDr. Michal Barnovský, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Námestie gen. Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 53 287 461, proti žalovaným: 1. D. E., na neznámom mieste, 2. A. E., na neznámom mieste, 3. A. E., na neznámom mieste, 4. A. E., na neznámom mieste, 5. A. E., na neznámom mieste, 6. A. E., na neznámom mieste, 7. F. E., na neznámom mieste, 8. B. E., na neznámom mieste, 9. G. E., na neznámom mieste, 10. H. A., rod. E., na neznámom mieste, žalovaní v 1. až 10. rade zastúpení: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 11. A. I., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., 12. F. J. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X K., XXX XX K., žalovaní v 11. a 12. rade právne zastúpení: JUDr. Vladimír Mačík, advokát, Hlavná 137, 080 01 Prešov, IČO: 52 763 579, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných v 1. až 12. rade k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území A., obec A., okres Stará Ľubovňa, evidovanej Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym odborom – parcele registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu, parcelné č. 9223, orná pôda o výmere 509 m2, z r u š u j e. II. Súd p r i k a z u j e do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území A., obec A., okres Stará Ľubovňa, evidovanú Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym odborom – parcelu registra „E“ evidovanú na mape určeného operátu, parcelné č. 9223, orná pôda o výmere 509 m2, v podiele 1/1-ina z celku. III. Žalobcovia s ú p o v i n n í zaplatiť titulom náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovanému v 1. rade sumu 387,81 eur, žalovanému v 2. rade sumu 193,90 eur, žalovanému v 3. rade sumu 387,81 eur, žalovanému v 4. rade sumu 2.714,67 eur, žalovanému v 5. rade sumu 193,90 eur, žalovanému v 6. rade sumu 2.714,67 eur, žalovanému v 7. rade sumu 387,81 eur, žalovanému v 8. rade sumu 387,81 eur, žalovanému v 9. rade sumu 387,81 eur, žalovanému v 10. rade sumu 387,81 eur, žalovanému v 11. rade sumu 1.809,- eur a žalovanému v 12. rade sumu 904,89 eur, to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom žalovanému v 1. až 10. rade bude náhrada zaplatená na účet Slovenského pozemkového fondu, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345. IV. Stranám sporu náhradu trov konania
n e p r i z n á v a. odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu
ako parcela č. 9223 o výmere 509 m2, druh pozemku orná pôda, nachádzajúca sa v kat. území A., obec A., okres Stará Ľubovňa (ďalej len „sporná parcela“). 2. Žalobu dôvodili tým, že ako bezpodieloví spoluvlastníci sú podielovými spoluvlastníkmi spornej parcely o veľkosti podielu 1/3-ina k celku spolu s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi, žalovanými v 1. až 10. rade – nezistenými vlastníkmi, v zmysle zákona zastúpenými Slovenským pozemkovým fondom, ako aj žalovanými v 11. a 12. rade, ktorých totožnosť je známa, čo bráni účelnému a zmysluplnému užívaniu spornej nehnuteľnosti. Žalobcovia v rámci usporiadania vlastníckych vzťahov iniciovali uzavretie mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v intenciách § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupca žalovaných v 1. až 10. rade však žiadnym spôsobom nereagoval, žalovaní v 11. a 12. rade na predžalobnú výzvu reagovali prostredníctvom svojho právneho zástupcu, avšak iba v zmysle prednesenia názoru o porušení predkupného práva právnym predchodcom žalobcov spočívajúcom v zanedbaní povinnosti ponúknuť spornú nehnuteľnosť na odkúpenie žalovaným, preto v súlade so zásadou, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, navrhujú podielové spoluvlastníctvo zrušiť súdnou cestou. Vo vzťahu k porušeniu predkupného práva ako bolo formulované žalovanými v 11. a 12. rade v čase predsúdnych rokovaní iba dodali, že právny predchodca (predávajúci z kúpnej zmluvy) vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade spĺňa definičné kritériá normované v § 116 Občianskeho zákonníka, v čoho dôsledku k tvrdenému porušeniu nemohlo dôjsť. K spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva po jeho zrušení uviedli, že najmä vzhľadom na funkčnú opodstatnenosť delenia (prihliadnuc na veľkosť podielov ostatných spoluvlastníkov, tvar a výmeru spornej parcely), nie je rozdelenie nehnuteľnosti dobre možné, preto do úvahy neprichádza. Vzhľadom na kritériá ustanovené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu javí ako spravodlivý spôsob prikázať ju do ich bezpodielového spoluvlastníctva za primeranú náhradu. V zmysle územnoplánovacej informácie vydanej obcou Jakubany zo dňa 5.10.2023 sa pohybuje všeobecná trhová hodnota parciel v katastrálnom území obce A., na ktorých je v zmysle schválenej územnoplánovacej dokumentácie možná výstavba rodinných domov - v závislosti od ich umiestnenia - v rozmedzí od 10,- do 20,- eur/ m2. Na účely určenia primeranej náhrady za odstupujúce podiely poukázali žalobcovia tiež na výsledky znaleckého posudku č. 133/2023 vyhotoveného L. A. B., v ktorom je jednotková všeobecná hodnota spornej parcely určená vo výške 13,21 eur/m2. Rovnako požiadali, aby im súd priznal náhradu trov tohto konania. 3. K žalobe sa vyjadrili jednak žalovaní v 1. až 10. rade prostredníctvom zástupcu, Slovenského pozemkového fondu, ako aj žalovaní v 11. a 12. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalovaný v 11. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 29.2.2024 poukázal na skutočnosť, že žaloba nesleduje legitímny cieľ – spravodlivé usporiadanie majetkových vzťahov podielových spoluvlastníkov k spornej parcele, naopak, uplatnenie práva je „špekulatívnym“ výkonom vlastníckeho práva žalobcov konajúcich nie v úmysle nehnuteľnosť užívať, nakoľko ju nikdy, a to aj vzhľadom na krátkosť času od jej nadobudnutia do podania žaloby, neobhospodarovali, ale so zištným úmyslom nehnuteľnosť ďalej scudziť a nadobudnúť tak majetkový prospech tým, že bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcov za náhradu ustanovenú na základe neobjektívne vypracovaného znaleckého posudku, teda získaná za zlomok trhovej ceny iných stavebných pozemkov. V tejto súvislosti dodal, že práve jemu svedčí účel ďalšieho využívania spornej parcely, keďže ju dlhoročne a fakticky obhospodaruje s cieľom dosiahnuť jej hospodársku funkciu, naviac má k nej vytvorené puto. Za týchto okolností je nutné zvážiť, či konanie žalobcov, ktoré nesleduje zmysel a účel zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, aby súd žalobu zamietol, teda aby podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal prikázaním veci za náhradu tak, ako to navrhuje žalujúca strana, a to poukazujúc na ustanovenie § 142 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 5 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. 4. Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaných v 1. až 10. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.4.2024 v prvom rade odkázal na vyjadrenie žalovaného v 11. rade a rovnako poukázal na skutočnosť, že žalobcovia nie sú vlastníkmi vedľajších parciel, preto je s ohľadom na uvedené potrebné posúdiť, či naozaj neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo k spornej parcele. V tejto súvislosti dal do pozornosti judikatúru súdov, konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 137/97 (R 100/1999), ktoré približuje termín „dôvody osobitného zreteľa“ ako závažné dôvody súkromnej povahy, tiež na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 26.10.2010, sp. zn. 22Cdo 3479/2010, z ktorého vyplýva, že zrušenie a vyporiadanie nie je
na mieste najmä vtedy, ak je iniciované iba pre potrebu vyriešenia užívacích vzťahov k nehnuteľnosti a otázka zániku spoluvlastníctva tak nie je prioritou, resp. ak je záujem daný iba tým, že spoluvlastník má v úmysle vec ďalej predať. Ďalej poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cz 52/1992, podľa ktorého sa má súd zaoberať možnosťou zamietnuť žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z úradnej moci, teda nie len v dôsledku obrany účastníka. Ak by však po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a pristúpil by k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, zástupca žalovaných v 1. až 10. rade k tomu nemá výhrady. V tom prípade považuje za ťažiskové vyriešiť otázku spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v jeho správe a nakladaní. Podľa okolností prípadu je potrebné vysporiadať sa s potenciálnym – budúcim – funkčným a reálnym využitím vyporiadavanej parcely, teda vzhliadnuť účelnosť jej využívania, veľkosť podielov, ale aj hodnotu a kvalitu spornej parcely. V tejto súvislosti uviedol, že spravidla uprednostňuje reálne rozdelenie nehnuteľnosti, čo je aj v súlade s ust. § 142 Občianskeho zákonníka určujúcim poradie vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V prejednávanom prípade je sporná parcela vedená na liste vlastníctva ako orná pôda, nachádza sa mimo zastaveného územia obce, v zmysle územného plánu obce je určená ako plocha rodinných domov, preto sa na daný prípad síce nebudú vzťahovať ustanovenia o zákaze drobenia poľnohospodárskych pozemkov v zmysle § 21 a nasl. zákona č. 180/1995 Z. z., zároveň však dodal, že je úzkeho tvaru, pričom na spoluvlastnícke podiely žalovaných by pripadla výmera 6 m2, 12,11 m2 a 84 m2, preto sa javí účelným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej parcele druhý spôsob vyporiadania – jej prikázanie do vlastníctva žalobcov za primeranú náhradu, výšku ktorej je súd povinný skúmať. Primeraná náhrada pritom musí nutne vychádzať zo všeobecnej ceny, teda ceny, za ktorú by bolo možné pozemok predať alebo kúpiť v mieste, kde sa nachádza, tzn. cena ovplyvnená dopytom a ponukou v určitom mieste a čase (pri jej určení je potrebné vzhliadnuť lokalitu nehnuteľnosti, možnosti jej terajšieho či budúceho využitia, veľkosť, polohu, tvar, zasadenie v danej lokalite, ako aj to, či je využiteľná samostatne alebo až v spojení s inými pozemkami). Povinnosť určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti nemožno preniesť na iný subjekt, ani na znalca, ktorý v danom prípade stanovil hodnotu spornej parcely na 13,21 eur/m2. Aj znalecká mienka je iba jedným z dôkazných prostriedkov. V tejto súvislosti navrhol vyžiadať z Okresného úradu v Starej Ľubovni, katastrálneho odboru, kúpnu zmluvu G./XXXX, ktorej vklad do KN bol povolený dňa 1.4.2021 a kúpnu zmluvu G./XXXX, ktorej vklad do KN bol povolený dňa 26.3.2020. Rovnako poukázal na výsledky súdnych konaní vedených Okresným súdom Stará Ľubovňa, ktorých predmetom bolo tiež zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to pod sp. zn. 6C/14/2019 a 8C/16/2021. K vyjadreniu tiež priložil kúpne zmluvy zo dňa 28.2.2020 a 21.4.2021 o prevode parciel v danej lokalite, ktorými disponuje z titulu výkonu svojej pôsobnosti. Vo vzťahu k trovám konania navrhol uplatniť postup v zmysle § 257 CSP. 5. Žalovaná v 12. rade vo vyjadrení k žalobe, ktoré učinila prostredníctvom svojho právneho zástupcu až po doručení repliky žalobcov, dňa 27.6.2024 (v dôsledku opomenutia pripojiť k podaniu zo dňa 26.2.2024 samotné vyjadrenie), opísala okolnosti nadobudnutia podielu na spornej parcele žalobcami. Uviedla, že konanie s identickým predmetom bolo na Okresnom súde Stará Ľubovňa vedené pod sp. zn. 6C/27/2021, pričom v postavení žalobcu vystupoval v tom čase jeden z podielových spoluvlastníkov – A. D., nar. X.X.XXXX domáhajúci sa obdobne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak v dôsledku porušenia predkupného práva, ktoré sama namietala, došlo k následnému späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania a tiež spätnému prevodu nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu na svojho právneho predchodcu – A. C., nar. XX.X.XXXX. Vtedajší žalobca hľadal možnosti, ako sa stať vlastníkom sporného pozemku. Týmto spôsobom bol podiel na spornej parcele prevádzaný v rodinnej línii, resp. línii obdobných vzťahov a napokon ho nadobudol A. F., nar. XX.X.XXXX, právny predchodca žalobcov, ktorý ho previedol žalobkyni v 2. rade ako svojej sestrenici. Podiel bol pritom prevádzaný za rovnakú kúpnu cenu 1.696,- eur, čo vzbudzuje ďalšie pochybnosti o poctivom zámere jeho scudzenia. Podľa názoru žalovanej v 12. rade žalobou uplatnený nárok nesleduje stav vzájomného usporiadania majetkových práv, a to tak aby sa dosiahlo účelné využitie veci, cieľom je iba získanie pozemku s úmyslom vyhnúť sa zákonnému predkupnému právu. K primeranej náhrade za odstupujúce podiely ostatných spoluvlastníkov určenej na základe znaleckého posudku uviedla, že ten je neobjektívny, a to z dôvodu, že znalec výberom použitých metód polohovej diferenciácie nedôvodne použil redukčný koeficient, koeficient, ktorý nezodpovedá polohe pozemku vzdialeného do mesta necelých 7 km, s dobrou dopravou a občianskou infraštruktúrou a pomerne vysokým dopytom po kúpe stavebných pozemkov s možnosťou napojenia na všetky inžinierske siete. Ak by znalec pri vypracovaní znaleckého posudku využil porovnávaciu metódu, výsledná cena za 1m2 by bola vyššia. Rovnako ako žalovaný v 11. rade navrhla žalobu zamietnuť s poukázaním na čl. 5 Civilného sporového poriadku.
6. Žalobcovia vo svojich replikách zo dňa 13.5.2024 a 16.5.2024 zopakovali, že podanie žaloby je následkom nemožnosti sa so žalovanými na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodnúť. Popreli špekulatívny výkon vlastných práv, naopak, uviedli, že vlastné práva vykonávajú v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Námietky k neobjektivite výsledku predloženého znaleckého posudku označili za vágne a zdôraznili, že znalecký posudok bol vyhotovený v zmysle § 209 Civilného sporového poriadku ako súkromný, pričom spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 17 zákona č 382/2004 Z. z.. A síce žalovaní v 11. a 12. rade namietli hodnotu spornej parcely, nepredložili však žiadne vlastné tvrdenia o jej hodnote. Poukázali tiež na obsah predžalobnej výzvy, konkrétne, že náhradu za odstupujúce podiely boli ochotní upraviť tak, aby táto suma vyjadrovala kompromis pre všetkých podielových spoluvlastníkov. K tvrdeniam žalovaného v 11. rade dodali, že nemajú vedomosť, aby spornú parcelu obhospodaroval on alebo jeho právni predchodcovia. Skutočnosť namietaná Slovenským pozemkovým fondom, že nie sú vlastníkmi priľahlých pozemkov, nemôže byť argumentom, ktorý by ich zbavil možnosti domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Uvedené by znamenalo, že žiadny z aktuálnych podielových spoluvlastníkov by nemohol podať túto žalobu, keďže ani jeden nie je vlastníkom priľahlých parciel. Žalobcovia však v tomto smere uviedli, že majú záujem na budúcom odkúpení susedných parciel. Napokon za účelom dohody o primeranej náhrade za odstupujúce podiely v prípade prikázania parcely do ich bezpodielového spoluvlastníctva sú ochotní prijať sumu navrhovanú zástupcom žalovaných v 1. až 10. rade, teda sumu 32,- eur/m2. 7. Žalovaní v 11. a 12. rade v duplike zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach, spochybnili však záujem žalobcov na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keďže z ich podaní sa skôr javí, že majú záujem na užívaní a udržiavaní nehnuteľnosti, ktoré však možno dosiahnuť postupom podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázali na stav, keď žiaden z podielových spoluvlastníkov nebráni ani nesťažuje toto parciálne oprávnenie patriace žalobcom ako spoluvlastníkom spornej parcely. Za okolností, keď sa žalobcovia domáhajú jediného práva im prislúchajúceho, a to vyporiadania podielového spoluvlastníctva na základe žaloby, bez toho, aby využívali ostatné práva, ktoré im patria, sa možno aj naďalej domnievať, že ich úmyslom je iba zbaviť ostatných spoluvlastníkov vlastníckeho práva k spornej parcele, preto zotrvali na svojom návrhu, aby súd žalobu zamietol. Ak by sa však súd nestotožnil s argumentáciou žalovaných v 11. a 12. rade, navrhli prikázať spornú parcelu do výlučného vlastníctva žalovaného v 11. rade ako tomu, komu svedčí účelnosť využitia veci (na poľnohospodársku činnosť), ktorú žalobcovia žiadnym spôsobom v podaniach nevymedzujú, poukazujú iba na veľkosť svojho podielu. V súlade s argumentáciou zástupcu žalovaných v 1. až 10. rade považuje žalovaný v 11. rade za primeranú, a to na základe predložených dôkazov, sumu 32,- eur/m2 ako náhradu za odstupujúci podiel. Žalovaní v 1. až 10. rade na svojich tvrdeniach zotrvali, nové skutočnosti v duplike neuviedli. 8. Vyjadrením doručeným konajúcemu súdu dňa 22.1.2025 žalobcovia oznámili, že nadobudli susediace nehnuteľnosti k spornej parcele, preto im okrem kritéria veľkosti podielu svedčí aj kritériu účelného využitia veci. 9. Súd nariadil vo veci dve pojednávania, na deň 10.3.2025 a 22.5.2025. Zástupca žalovaných v 1. až 10. rade písomnými podaniami ospravedlnil svoju neúčasť, súhlasil s vykonaním pojednávaní bez jeho prítomnosti. Právny zástupca žalobcov ako aj právny zástupca žalovaných v 11. a 12. rade na pojednávaní zotrvali na svojich písomných vyjadreniach bezo zmien, zhrnuli vlastné tvrdenia, niektoré skutočnosti podrobnejšie opísali, najmä čo sa týka súčasného užívania veci, resp. jej budúceho účelného využitia. V priebehu pojednávania bol vypočutý žalovaný v 11. rade. Tvrdil, že sporná parcela bola nadobudnutá ešte jeho dedom, pričom bola užívaná až do času vzniku družstva, potom bola užívaná ako záhumienky, bola kosená aj svojpomocne vytýčená, pán D. však jeho snahu maril, ak by mu nebránil, usporiadal by všetko inak. V ďalšom období sa začalo so spornou parcelou kupčiť rôznymi spôsobmi – osvedčením jej časti, darovaním a v dôsledku porušenia predkupného práva aj spätnými prevodmi. Týmto spôsobom nadobudol vlastnícke právo k spornej parcele aj pán F., ktorý ju predal žalobkyni v 2. rade. K tomu času ju domnelo užíva pán D., už nie je oraná, ide skôr o lúku – v roku 2022 ju ešte skosil dva-trikrát. Uviedol, že pán D. chce spornú parcelu využiť ako stavebný pozemok. Aj keď nie je parcela využívaná a vlastníkom inej nehnuteľnosti v blízkosti nie je, užíval by ju na pestovanie zemiakov a ak by nebolo možné užívať spornú parcelu ako ornú pôdu, dokúpil by susediacu parcelu aj on a užíval ju ako plochu rodinných domov, teda rovnako ako tvrdia žalobcovia.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a po vyhodnotení dôkazov, za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje: 10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie A., obec A., okres Stará Ľubovňa mal súd preukázané, že žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci a žalovaní v 1. až 12. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – parcely KN „E“ č. 9223 orná pôda o výmere 509 m2. Podiel žalobcov predstavuje 1/3-inu z celku, podiel žalovaného v 1. rade, v 3. rade, v 7. rade, 8. rade, 9. rade a 10. rade predstavuje 2/84-iny z celku, žalovaného v 2. rade a 5. rade predstavuje 1/84-inu z celku, žalovaného v 4. rade a 6. rade 14/84-in z celku, žalovaného v 11. rade 2/18-iny z celku a žalovanej v 12. rade 1/18inu z celku. 11. Zo súkromného znaleckého posudku č. 133/2023 vyhotoveného L. A. B., ktorý je obsahom spisu vyplýva, že všeobecná hodnota parcely KN „E“ č. 9223 zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej sa v kat. území A., obec A., okres Stará Ľubovňa je v súhrne 3.361,94 eur, po zaokrúhlení 3.360,- eur, jednotková cena 13,21 eur/m2. 12. Z kúpnych zmlúv predložených zástupcom žalovaných v 1. až 10. rade, resp. predložených Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym odborom na jeho návrh, na základe ktorých boli prevádzané podiely na parcelách nachádzajúcich sa v kat. území A. súd zistil, že kúpna cena za 1m2 bola dohodnutá v sumách: - 35,- eur/m2 – kúpna zmluva zo dňa 28.2.2020 (č. l. 120); - 21,54 eur/m2 – kúpna zmluva zo dňa 21.4.2021 (č. l. 121); - 32,- eur/m2 – kúpna zmluva zo dňa 26.2.2021 (č. l. 124); - 1,- eur/m2 – kúpna zmluva G./XXXX zo dňa 5.3.2021 (č. l. 173); - 35,- eur/m2 – kúpna zmluva G./XXXX zo dňa 28.2.2020 (č. l. 177). 13. Primeraná náhrada za odstupujúce podiely vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území A. bola v rozsudku 6C/14/2019-118 zo dňa 2.4.2020 určená vo výške 20,- eur/m2 a rozsudku 8C/16/2021-63 zo dňa 2.5.2022 vo výške 32,- eur/m2. 14. Z potvrdenia obce Jakubany zo dňa 5.10.2023 vyplýva, že v zmysle schválenej územnoplánovacej informácie pre obec Jakubany má sporná parcela z funkčného hľadiska slúžiť ako plocha rodinných domov (lokalita rodinných domov L5), pričom všeobecná trhová hodnota parciel, na ktorých je možná výstavba rodinných domov sa pohybuje, v závislosti od jej umiestnenia, v rozmedzí 10 až 20 eur/m2 (č.l. 17). Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 15. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. 16. Podľa § 137 ods. 2 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 17. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 18. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 19. Podľa § 141 ods. 2 OZ, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu. 20. Podľa § 142 ods.1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 21. Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 22. Podľa § 34 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Postup pozemkového fondu pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji, zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom a kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky. 23. Podľa § 13 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky. 24. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami: a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca. 25. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca. 26. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy. 27. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c). Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre náhrady prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu nie je možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti. 28. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. 29. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Súd dospel k právnemu záveru: 30. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. 31. O obsah pojmu „dôvod osobitného zreteľa“ ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka ďalej mlčí, hypotéza právnej normy je teda natoľko neurčitá, že ponecháva na voľnej úvahe súdu, na ktoré jednotlivé prípady bude normu aplikovať vzhliadnuc neobmedzený okruh okolností a rozhodne o zamietnutí žaloby na zrušenie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Aj napriek skutočnosti, že je citované ustanovenie koncipované takmer neobmedzene, jeho aplikácia musí vychádzať z tak závažných okolností, ktoré by celkom jasne prevyšovali nad právom spravodlivo žiadať súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva hociktorým zo spoluvlastníkov v súlade so zásadou, že nikto nemôže byť nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval. Ak dve ustanovenia vzájomne kolidujú, je nevyhnutné vzájomne pomerovať potenciálny rozsah ich vplyvu na práva strán sporu, ktoré sa protichodne domáhajú, jedna zachovania podielového spoluvlastníctva, tzn. zamietnutia žaloby (okrem prípadu, že by bola vec rozdelená medzi všetkých spoluvlastníkov) a druhá zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, tzn. vyhovenia žalobe. 32. V prejednávanom prípade má byť dôvodom hodným osobitného zreteľa najmä skutočnosť, že väčšinový podiel na spornej parcele je prevádzaný v rodinnej línii, s úmyslom prípadne nadobudnutú nehnuteľnosť ďalej scudziť, a tým dosiahnuť majetkový prospech. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd nemôže vychádzať z predpokladaných skutočností, ak nemá tieto skutočnosti preukázané. Právo vecou (resp. podielom) disponovať patrí k oprávneniam každého vlastníka, jediným obmedzením v tomto smere je inštitút predkupného práva, z ktorého však tiež zákon pozná výnimku, a to v rámci prevodov medzi blízkymi osobami. Ak sa vlastník rozhodne využiť právo vec scudziť, nemôže tomu zabrániť ani nedodržanie predkupného práva, samozrejme len pokým to nie je niektorým zo spoluvlastníkov napádané pre relatívnu neplatnosť tohto úkonu. Nadobudnutie vlastníckeho práva medzi blízkymi osobami však nie je žiadnym spôsobom obmedzené, pričom je tiež výhrade medzi predávajúcim a kupujúcim, za akých podmienok k prevodu vlastníckeho práva dôjde. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi na spornej parcele o veľkosti podielu 1/3-ina z celku a ak by bol spoluvlastníkom tohto podielu hocikto iný, mohol by sa dôvodne domáhať usporiadania vlastníckych práv žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Pochybnosť o nečestnom zámere žalobcov, vychádzajúc z dejov minulých, nemôže zmeniť nazeranie na tento prípad. Napokon, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v prospech všetkých spoluvlastníkov, a to či sa im podiel dostane vo forme veci alebo primeranej náhrady. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby – že vlastníkom vedľajších parciel nie sú žalobcovia – sa súd ani nezaoberal, nakoľko je irelevantným, navyše k času rozhodovania už odpadol. Dôvody hodné osobitného zreteľa boli postupne kreované judikatúrou, ide najmä o dôvody spojené s ťažkým zdravotným stavom, vysokým vekom, odkázanosťou a pod. Súd nevzhliadol žiadny dôvod osobitného zreteľa, ktorý by zakladal postup v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto sa ďalej zaoberal možnosťou zrušenia podielového spoluvlastníctva, pri ktorom je nevyhnutné vyriešiť otázku spôsobu jeho následného vyporiadania. 33. V konaní je preukázané, že žalobcovia a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi spornej parcely, tak ako to je popísané v bode 10. predmetného rozsudku. Vo vzťahu k žalovaným v 1. až 10. rade súd poukazuje na ust. § 70 ods. 1 zákon o katastri nehnuteľnosti, v zmysle ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V danom prípade na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie A. sú žalovaní ako podieloví spoluvlastníci vedení bez identifikačných údajov, resp. bez miesta trvalého pobytu a opak - teda skutočnosť, že ide o známych vlastníkov súd nemá preukázanú. Za týchto okolností je s nimi dôvodné konať ako s nezistenými vlastníkmi, ktorých zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond. Totožnosť žalovaných v 11. a 12. rade je známa. 34. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ústredným pojmom podielového spoluvlastníctva je „ideálny podiel“, ktorý vyjadruje mieru spoluvlastníctva na spoločnej veci. Znamená to, že nikomu nepatrí presne určená časť veci, ale celá vec patrí všetkým. 35. Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov. Súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný záväzným poradím: 1. rozdelenie veci; 2.
prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu; 3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Pri vyporiadaní je súd povinný prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a jednak na účelné využitie veci. Súd nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium", avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. 36. K spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd uvádza, že vzhľadom na tvar (úzka, dlhá) a rozmery parcely, ako aj jej možné budúce využitie, nie je reálna deľba dobre možná, napokon v jestvujúcom stave tomu tiež bráni zákonný imperatív zákazu drobenia pozemkov. Do úvahy preto prichádza druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie za primeranú náhradu, ktorý navrhli i obe strany sporu, nezhodli sa však na osobe spoluvlastníka, ktorý by mal vec nadobudnúť. Vzhľadom na pretrvávajúci stav, keď parcelu žiadny zo spoluvlastníkov neobhospodaruje, svedčí účelnosť využitia parcely, a to prihliadnuc na územnoplánovaciu dokumentáciu obce, žalobcom, ktorí sa preukázateľne stali výlučnými vlastníkmi priľahlých parciel (KN „E“ č. 9224 a KN „E“ č. 9225). V celistvosti tak môžu sporné parcely slúžiť na určený účel. Žalobcom svedčí aj druhé kritérium, veľkosť podielu na spornej nehnuteľnosti. Žalovaný v 11. síce tvrdí, že na spornej parcele by pestoval plodiny, to však do budúcna vylučuje dosiahnutie účelu, na ktorý je sporná parcela určená. 37. Neoddeliteľnou súčasťou vyporiadania podielového spoluvlastníctva spôsobom prikázania veci niektorému zo spoluvlastníkov je posúdenie primeranosti náhrady zaň. Primeranú náhradu ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt. Odborná znalecká mienka je jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny nehnuteľností. Ďalším podstatným podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločností, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností zaoberajú. Tiež sú tu poznatky a informácie samotných strán sporu o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v približne rovnakom období. Treba taktiež zohľadniť skutočnosť, či ide o pozemky predávané v celosti alebo len o časti. 38. Primeranú náhradu určuje súd autoritatívne, aby zodpovedala všeobecnej cene parcely, tzn. cene ktorú možno dosiahnuť pri voľnom predaji, závisiac od ponuky a dopytu v danom mieste a v relevantnom čase, teda tak, aby sa každému z podielových spoluvlastníkov dostal jeho podiel v peňažnej forme. Súd majúc vedomosť o cenách pozemkov s obdobným umiestnením, potenciálne slúžiacim ako plocha rodinných domov, považuje za primeranú náhradu, sumu 32,- eur/m2, a to i v zhode s vyjadrením strán konania, ktoré sa na jednotkovej cene spornej parcely napokon zhodli. 39. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných k nehnuteľnosti zapísanej v kat. území A., obec A., okres Stará Ľubovňa na LV č. XXXX parcela KN „E“ č. 9223 orná pôda o výmere 509 m2 a prikázal ju do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, ktorým zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade primeranú náhradu za jeho odstupujúci spoluvlastnícky podiel vo výške 387,81 eur, žalovanému v 2. rade sumu vo výške 193,90 eur, žalovanému v 3. rade sumu vo výške 387,81 eur, žalovanému v 4. rade sumu vo výške 2.714,67 eur, žalovanému v 5. rade sumu vo výške 193,90 eur, žalovanému v 6. rade sumu vo výške 2.714,67 eur, žalovanému v 7. rade sumu vo výške 387,81 eur, žalovanému v 8. rade sumu vo výške 387,81 eur, žalovanému v 9. rade sumu vo výške 387,81 eur, žalovanému v 10. rade sumu vo výške 387,81 eur, a to na účet ich zástupcu - Slovenského pozemkového fondu, žalovanému v 11. rade sumu vo výške 1.809,- eur, žalovanému v 12. rade vo výške sumu vo výške 904,89 eur. Náhradu za odstupujúci podiel žalovaných v 1. až 10. rade je potrebné zaplatiť ich zástupcovi na účet vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, (v prípade platby uviesť variabilný symbol číslom súdneho konania bez lomítok, do poznámky uviesť Okresný súd Stará Ľubovňa a meno platiteľa žalobcov), a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol takto: 40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. 42. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, a to vzhľadom na charakter sporu, predmetom ktorého je vzájomné vysporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu tzv. „iudicium duplex“. Ide o konanie, ktoré môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal návrh na začatie konania, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že súd v rámci vyporiadania postupuje v poradí a za podmienok ustanovených zákonom (nie je návrhmi strán viazaný). Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd návrhu vyhovie, je teda rozhodnutím v záujme oboch sporových strán. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podiel buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo alebo formou finančnej náhrady. Súd tiež vzhliadol skutočnosť, že žalovaní v 11. a 12. rade neboli v priebehu predsúdnych rokovaní pasívni a že žalovaní v 1. až 10. rade sú nezistenými vlastníkmi, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond vybavujúci agendu v celoštátnej pôsobnosti. Za týchto okolností nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že súdny spor bol vyvolaný ako následok nečinnosti ostatných podielových spoluvlastníkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môžu oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.