Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 6Csp/63/2024 8524200755 20. 03. 2025 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2025:8524200755.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt C. D., o zaplatenie 674,34 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 616,- eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 616,- eur od 2.12.2021 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 82,60 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 25.6.2024 domáhal zaplatenia sumy vo výške 674,34 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu dôvodil tým, že žalovanému poskytol na základe zmluvy o pôžičke pod č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“) pôžičku vo výške 641,- eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v Zmluve, pričom žalovaný sa ju zaviazal splatiť formou pravidelných, zmluvne dojednaných, 33 mesačných splátok v sume 25,- eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 825,- eur. Kúpna cena tovaru, na účel ktorého kúpy bola Zmluva uzatvorená, predstavovala sumu 719,- eur. Žalovaný pri podpise Zmluvy uhradil akontáciu vo výške 78,- eur. V dôsledku porušenia povinnosti žalovaného spočívajúcej v splácaní úverových splátok riadne a včas, žalobca listom zo dňa 26.9.2021 označeným ako „Predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok za poskytnutia mu dodatočnej lehoty na plnenie s upozornením, že ak nedôjde k úhrade aspoň najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Dôsledkom nesplnenia úhradovej povinnosti ani v dodatočnej poskytnutej lehote došlo k zosplatneniu úveru, o čom bol žalovaný informovaný prostredníctvom listu zo dňa 26.11.2021. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je iba najstaršou omeškanou splátkou, ktorá neurčuje moment začatia plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň jednej splátky v zmysle predžalobnej výzvy sa žalovaný dostal do omeškania viac než troch mesiacov, čím súčasne vzniklo žalobcovi oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu a naraz, a to v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Celkový dlh k momentu podania žaloby predstavuje sumu 674,34 eur, pričom žalobca si z uvedenej sumy uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 %, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti doručenom žalovanému obyčajnou listovou zásielkou, ktorej doba doručenia je obvykle 5 dní. Zmluvnú pokutu vo výške 101,52 eur si žalobca v predmetnom konaní neuplatnil. Žalovaný do času podania žaloby uhradil
celkom sumu 103,- eur, ktorá je v Prehľade splátok evidovaná ako úhrada akontácie vo výške 78,- eur a vykonaná úhrada vo výške 25,- eur. Súd dodatočne vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom splnenia si povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. aby preukázal akým spôsobom (z akých údajov a dokladov) vychádzal pri posudzovaní bonity žalovaného v čase pred uzavretím Zmluvy. Žalobca na výzvu súdu doručil vyjadrenie vo vzťahu k vykonanému prevereniu bonity žalovaného. Poukázal najmä na vzájomné pomerovanie akceptovaného príjmu žalovaného vo výške 600,- eur a životného minima vo výške 214,83 eur, životného minima na nezaopatrené deti vo výške 294,24 eur a započítanej splátky na úver 25,- eur mesačne, ktorého výsledkom je zostatok finančných prostriedkov v sume 65,93 eur. Nakoľko po vzájomnom započítaní príjmov a výdavkov žiadateľa vyšla výsledná suma vyššia ako suma splátky, žiadosť bola schválená. Žalobca tiež v predmetnom vyjadrení upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalovaným nebol informovaný o zmene schopnosti úver splácať, teda zmene finančných pomerov, ktoré by žalovanému znemožnili riadne splácanie poskytnutého úveru a rovnako neobdržal žiadosť žalovaného o zníženie splátok. Žalobca poukázal na procesnú pasivitu žalovaného, ktorá je okrem iného základom pre vyhovenie podanej žalobe v celom rozsahu. Súčasťou predložených dokumentov je aj vyplnený dotazník s prehľadom odpovedí áno/nie. Súd po vykonaní všetkých úkonov, ktoré by mohli smerovať k zisteniu skutočného pobytu žalovaného, postupoval v zmysle § 116 ods. 2 CSP a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom uplynutím 15 dňovej lehoty bola považovaná za doručenú. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 674,34 eur, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaný nárok nijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 20.3.2025 o 10.00 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 17.2.2025. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje: Žalovaný a žalobca dňa 12.5.2021 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX/ XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru vo výške 641,- eur na kúpu kuchynského zariadenia značky PLAMEN za kúpnu cenu 719,- eur, ktorej prvá časť - akontácia vo výške 78,- eur - bola žalovaným uhradená toho istého dňa. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 825,- eur, a to spôsobom plnenia v 33 splátkach vo výške 25,- eur. Výška fixnej úrokovej sadzby úveru predstavuje 20,92 % ročne (p. a.), RPMN 20,92 %, frekvencia splátok je určená vždy na 20. deň v mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky ku dňu 20.6.2021. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 26.9.2021 vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 75,- eur a vyzval a upozornil žalovaného, že ak nedôjde k úhrade do 5.11.2021, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko žalovaný svoj dlh neuhradil, žalobca oznámil dňa 26.11.2021 žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a súčasne ho vyzval na zaplatenie sumy 674,43 eur. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 1 ods. 8 ZSÚ, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov. Podľa § 2 ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Súd dospel k právnemu záveru: V prvom rade bolo potrebné ustáliť, či právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným spĺňa kritériá spotrebiteľského vzťahu, a tým aj či sa naň vzťahuje osobitná úprava regulujúca spotrebiteľské vzťahy, obsiahnutá v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko pri uzatváraní Zmluvy vystupovala na jednej strane fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane osoba pri uzatváraní a plnení Zmluvy konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, súd nemohol dospieť k inému záveru, než tomu, že ide o vzťah dodávateľ – spotrebiteľ, zvýraznený skutočnosťou, že dodávateľ koncipoval Zmluvu, pričom spotrebiteľ jej obsah nemohol objektívne ovplyvniť, teda mal možnosť s jej obsahom iba súhlasiť, resp. ju neuzavrieť (formulárová zmluva). V konaní mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy (o spotrebiteľskom úvere), ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 641,- eur, teda vo výške rozdielu medzi kúpnou cenou zariadenia (719,- eur), na kúpu ktorého bol úver poskytnutý a zaplatenou sumou prvej časti kúpnej ceny (akontácia vo výške 78,- eur). Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 33 splátkach vo výške 25,- eur. Žalovaný žalobcovi zaplatil dňa 22.6.2021 úverovú splátku vo výške 25,- eur. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná Zmluva spĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch reflektujúc jeho eurokonformný výklad, a to najmä v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Súd však zároveň dospel k záveru, že veriteľ nepostupoval v súlade s § 7 ods. 1, ods. 2 a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy, keď nepreveril dôsledným spôsobom príjmy a výdavky žalovaného - spotrebiteľa ako dlžníka z úverového vzťahu. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je bez akéhokoľvek posúdenia súvzťažnosti príjmov a výdavkov deklarovať úverovú schopnosť klienta, ale zistiť skutočne existujúcu finančnú situáciu spotrebiteľa, teda je nutné kriticky vyhodnotiť pomer medzi príjmami a výdavkami.
Požiadavka postupu veriteľa vystupujúceho na úverovom trhu spočíva v posúdení úverovej schopnosti vyjadreným slovným spojením „s odbornou starostlivosťou“, preto nejde len o „formálnu starostlivosť“, čo má okrem iného zvýšiť predpoklad reálneho splatenia úveru, keďže ide o plnenie očakávané „do budúcna“, ktoré síce nemožno garantovať, a to aj z dôvodov existujúcich skutočností vôľou neovplyvniteľných, ktoré môžu schopnosť plniť značne ovplyvniť (dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, strata schopnosti živiť sa, a. i.), avšak možno ho dostatočne objektivizovať. Bremeno zisťovania informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti zaťažuje veriteľa, nakoľko absencia preukázania úverovej schopnosti padne na jeho vrub. Pri tom postupuje samostatne z jemu dostupných zdrojov a v súčinnosti so žiadateľom o úver, ktorý mu predkladá informácie, ich pravdivosť a objektivitu v súlade s predpokladom odbornej starostlivosti je však povinný preveriť. Nemožno opomenúť, že žiadateľ je povinný uvádzať pravdivé a presné údaje, to však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou. Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/171/2016 k otázke skúmania bonity spotrebiteľa uviedol: „Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice 2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, (C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej)." S ohľadom na horeuvedené, súd nemôže preverovať splnenie podmienok posudzovania úverovej schopnosti spotrebiteľa veriteľom iba formalisticky, nakoľko v týchto osobitne chránených vzťahoch je nutné poskytovať ochranu v súlade s účelom úpravy prijatej na ochranu spotrebiteľa, ktorá sleduje dosiahnutie cieľa - vyváženia nerovnovážneho vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa. Iný prístup by znamenal rozvíjajúcu sa prax dodávateľov, ktorí tieto podmienky skúmajú iba „pro forma“. Cieľom tejto ochrany však nie je zisťovať deklarovanú bonitu, ale skutočnú bonitu spotrebiteľa. Tvrdenie žalobcu, ktorým sa jednoduchým porovnaním deklarovaných príjmov na jednej strane a platného životného minima so započítaním výšky úverovej splátky na druhej strane snaží preukázať dodržanie vlastnej povinnosti skúmať bonitu žalovaného, nie je dostačujúce pre zachovanie odbornej starostlivosti. Bez skúmania skutočných výdavkov spotrebiteľa nemožno zodpovedne zistiť stav finančných pomerov – úverovej schopnosti, zabezpečujúcej plnenie dohodnutých mesačných splátok, bez vylúčenia skutočnej obavy o naplnenie nežiadúceho efektu, ktorým je tvorba vlastného zisku na úkor prehlbovania predlženia spotrebiteľa neschopného vlastné záväzky riadne splácať. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je tak potrebné chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti), pričom zohľadňuje aj negatívny vývoj koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu alebo iba čiastková analýza k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje a značí hrubé porušenie tejto povinnosti. Z predložených listín vyplýva, že žalovaný je zamestnancom, jeho deklarovaný mesačný príjem je 600,- eur, je slobodný, má 3 nezaopatrené deti, má vlastný byt/dom. Ďalej z predloženého prehľadu odpovedí na jednoduché formulárové otázky, s možnosťou odpovedať áno/nie, vypláva, že je k tomu času zamestnaný aspoň 99 dní, za posledné tri mesiace dosiahol vymeriavací základ od všetkých zamestnávateľov vo výške aspoň 612,- eur (v priemere), nie je poberateľom starobného ani invalidného dôchodku. Žalobca v závislosti od životného minima a na základe takto uvedených informácií o finančnej situácii spotrebiteľa vyhodnotil, že je dostatočná pre schválenie úveru, ktorého mesačná splátka je 25,- eur. Súd zastáva názor, že takto zistená úverová schopnosť je len formálna, nemožno ju označiť za vykonanú s odbornou starostlivosťou, ktorá sa u dodávateľa konajúceho v rámci svojej podnikateľskej činnosti predpokladá, nakoľko vôbec neboli zohľadnené individuálne pomery žalovaného. Súd poukazuje na dôležitosť skúmania údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave v zmysle § 11 ods. 2 ZSÚ, vždy vo vzájomnej korelácii. Napokon snaha preukázať, že veriteľ dodržal postup predpokladaný zákonom nie je zlučiteľná so skutočnou predstavou, nakoľko výdavky spotrebiteľa v podstate deklarované rozsahom životného minima nezodpovedajú potrebe skúmania jeho skutočných výdavkových pomerov. V tomto smere súd záverom poukazuje na skutočnosť, že zanedbanie splnenia si zákonnej povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 a 2 ZSÚ dodávateľom nezhojí ani namietaná procesná pasivita žalovaného ako spotrebiteľa v predmetnom spore, a to s ohľadom na dikciu ust. § 295 CSP, ktorý upravuje odklon od dispozičného princípu v procese dokazovania, ktorý je typický pre sporové konanie ako také, a to že súd môže „ex offo“ obstarať, zabezpečiť a vykonať aj tie dôkazy, ktoré slabšia strana nenavrhla, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Na základe uvedeného, súd prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru, nakoľko neboli v konaní preukázané skutočnosti, na základe ktorých možno dospieť k nespochybniteľnému záveru, že žalobca získal objektívny obraz o finančnej situácii žalovaného. Súd vzhľadom na to, že výška úveru predstavovala sumu 641,- eur, pričom žalovaný zaplatil do momentu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru sumu 25,- eur, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 616,- eur, ako aj úrokov z omeškania, a to vo výške 5 % ročne z priznanej sumy (t. j. vo výške uplatnenej žalobcom) od 2.12.2021, teda od času keď bol žalovaný v omeškaní, až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol: Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom na to, že v danom prípade bol v konaní úspešnejší žalobca, úspech žalobcu predstavuje 91,30 % proti úspechu žalovaného 8,70 %, čistý úspech žalobcu je 82,60 %, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 82,60 %. Dôvod v zmysle § 257 CSP v rámci rozhodovania o trovách konania súd nevzhliadol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.