Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 5C/50/2024 8524200872 26. 02. 2025 JUDr. Emília Mišenková ECLI:SK:OSSL:2025:8524200872.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX B. C. D., D. XXX, občan SR, právne zast. Mgr. Drahoslav Potoček, Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 32 465 238 proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX B. C. D., D. XXX, občan SR, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e bezpodielové spoluvlastníctvo manželov A. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom D. XXX, XXX XX B. C. D., ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 26.10.1989 a je zapísané v knihe manželstiev Miestneho národného výboru v Mníšku nad Popradom, zväzok VII, ročník 1989, strana 8, pod poradovým číslom 8, a to dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.7.2024 domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela manželstvo dňa 26.10.1989. Manželstvo stále trvá. Žalovaný dňa 21.1.2021 získal oprávnenie na živnostenské podnikanie pod obchodným menom E. B., IČO: 54870895. Ďalej žalobkyňa uvádza, že manžel podnikal na základe živnostenského oprávnenia už od roku 1990 pod obchodným menom Štefan Matfiak – MAGAST, IČO: 10768726. Uvedomuje si, aké je extrémne nebezpečné pre ich spoločný majetok brať na seba čoraz viac úverov, pôžičiek a záväzkov, s ktorými je nevyhnutne spojená aj obrovská osobná zodpovednosť osoby, či si to človek praje, uvedomuje alebo nie. Odporca doteraz podnikal obchodne v rámci osobného podnikania ako FO s osobným ručením v rozsahu celým svojím majetkom, ktoré sa samozrejme týka aj BSM v mnohých rôznych predmetoch podnikania. Vzhľadom na to, že odporca v posledných štyroch rokoch vôbec finančne neprispieva na spoločnú domácnosť, čím úplne vystavuje svoju vlastnú rodinu do existenčného ohrozenia, správa sa majetnícky a dokonca vôbec neplní ani súdom upravenú vyživovaciu povinnosť na svojej maloleté deti, takýmto správaním, pre potreby exekúcie vyživovacej povinnosti a výkonu súdneho rozhodnutia, ohrozuje spoločný majetok BSM. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložil súdu ako dôkazy sobášny list, výpis zo živnostenského registra zo dňa 24.7.2024, živnostenský register účtovných závierok zo dňa 24.7.2024, rozsudok sp. zn. 2P/22/2024. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že je pravdou, že podniká na základe živnostenského oprávnenia ako SZČO. Nie je však pravdou, aby jeho podnikanie bolo extrémne nebezpečné pre ich spoločný majetok. Nie je pravdou, že by bral na seba čoraz viac úverov, pôžičiek a záväzkov a taktiež
nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že vystavuje svoju vlastnú rodinu do existenčného ohrozenia, že sa správa majetnícky a že neplatí súdom upravenú vyživovaciu povinnosť. K dnešnému dňu má uhradené výživné voči maloletým deťom v plnej výške. Nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že počas manželstva svojim správaním preukázal, že spoločné získavanie majetkových hodnôt do BSM nie je na prospech obom manželom, ale práve na neprospech manželstva a existenčné ohrozenie žalobkyne ako manželky. Z toho dôvodu má za to, že ďalšie trvanie BSM neodporuje dobrým mravom a preto žiada, aby súd návrhu nevyhovel a tento v celom rozsahu zamietol. 3. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný ako otec maloletých detí sa správa voči svojim deťom úplne nezodpovedne a nevyspytateľne, pretože za posledné 4 roky, napriek tomu, že disponoval všetkými financiami rodiny a nekontrolovane investoval do podnikania ako SZČO vo viacerých svojich firmách, vôbec neprispieval do domácnosti ani na maloleté deti, čím ich doslova vystavoval existenčnej hrozbe. Keďže žalovaný nebýva v spoločnej domácnosti ani s matkou ani s deťmi, nestaral sa teda ani o domácnosť maloletých detí ani o rodinný dom, kde žijú jeho maloleté deti. Dôkazom týchto extrémnych a hrozných skutočností bola zúfalá potreba žalobkyne ako matky maloletých detí v roku 2024 návrhom na súde sp. zn. 2P/22/2024 upraviť výkon rodičovských práv a povinností a určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom. Ďalším dôkazom extrémneho zanedbávania vyživovacej povinnosti žalovaného voči jeho maloletým deťom je podanie trestného oznámenia žalobkyne ako matky maloletých detí dňa 25.7.2024, pretože odporca dlhodobo zanedbával vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom. Ďalej žalobkyňa uviedla, že vyjadrenie odporcu je úplne irelevantné najmä z dôvodu, že bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti v zmysle ustanovenia § 148a ods. 2 OZ v prípade, že jeden z manželov získa oprávnenie na podnikateľskú činnosť, môže manžel, ktorý nepodniká, podať súdu návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby súd jej žalobe vyhovel v plnom rozsahu. 4. Súd nariadil pojednávanie na deň 26.2.2025. Na pojednávanie sa dostavila žalobkyňa a jej právny zástupca, nedostavil sa žalovaný (bez ospravedlnenia), ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 22.1.2025. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobkyňou, lustráciou žalovaného v živnostenskom registri, na základe čoho ustálil tento skutkový a právny stav: 5. Zo sobášneho listu Miestneho národného výboru v Mníšku nad Popradom vyplýva, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 26.10.1989, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Mníšek nad Popradom, zväzok VII., ročník 1989, str. 8, pod rad. č. 8. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Stará Ľubovňa, číslo 710-19795 vyplýva, že žalovaný E. B. získal dňa 24.1.2024 živnostenské oprávnenie na vykonávanie tam označených podnikateľských činností. Žalovaný podniká pod obchodným menom E. B. s miestom podnikania: 065 22 Mníšek nad Popradom, Pilhov 276, IČO: 54870895. Letná 1078/17, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 37166841. Z ďalšieho výpisu zo živnostenského registra je zrejmé, že žalovaný má živnostenské oprávnenie na vykonávanie podnikateľských činnosti aj pod číslom 710-2371, s obchodným menom E. B. - B., IČO: 10768726, s miestom podnikania: 06544 Plaveč, Ružová 500/40. Uvedené údaje sú aktuálne aj ku dňu rozhodnutia súdu. 6. Podľa § 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. 7. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť a výkonom podnikateľskej činnosti zákon spája oprávnenie druhého manžela žiadať o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. 8. Platná právna úprava vychádza z predpokladu, že podnikanie jedného z manželov predstavuje natoľko podstatné ohrozenie majetkového spoločenstva manželov a záujmov nepodnikajúceho manžela, že je potrebné poskytnúť mu dostupné prostriedky právnej ochrany, prostredníctvom ktorých sa môže domôcť vylúčenia či aspoň zmiernenia výrazných nepriaznivých dopadov na rozsah majetkového
spoločenstva manželov. Jedným zo zákonných prostriedkov ochrany nepodnikajúceho manžela je zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu podľa ustanovenia § 148a ods. 2 z dôvodu získania oprávnenia na podnikateľskú činnosť jedným z manželov. 9. Rozhodnutie súdu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje výnimočný prípad zrušenia majetkového spoločenstva manželov za trvania manželstva. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov môže byť rozhodnutím súdu zrušené z dôvodov uvedených v § 148 ods. 2 OZ, upravujúceho všeobecné dôvody zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva a tiež z osobitného dôvodu podľa § 148a ods. 2 OZ, ktorým je získanie podnikateľského oprávnenia jedným z manželov. Vo vzťahu k § 148 ods. 2 je toto ustanovenia osobitným ustanovením (lex specialis). Dôvod zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tu daný priamo zákonom. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú je treba v konaní preukázať, je získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť jedným z manželov. 10. V konaní súd zisťuje len to, či jeden z manželov získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. Ak sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušiť. Rozhodnutie súdu nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako je to v prípade zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákon v tomto prípade vychádza z predpokladu, že podnikateľská činnosť je vždy spojená s možnosťou negatívneho dopadu na majetkové pomery druhého manžela v rámci inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že uvedená ochrana je pri splnení ostatných podmienok uvedených v tomto ustanovení vždy potrebná. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva nastáva právoplatnosťou výroku rozsudku súdu s účinkami ex nunc. Súd nemôže zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov spätne ku dňu podania návrhu alebo ku dňu získania podnikateľského oprávnenia. Do úvahy neprichádza ani rozhodnutie súdu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov môže byť po rozhodnutí súdu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva obnovené len osobitným rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov (§ 151 OZ). (viď.: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 1183 – 1188). 11. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, s poukazom na právnu teóriu zaoberajúcu sa danou otázkou, je zrejmé, že jediné, čo má súd v konaní o zrušení BSM za trvania manželstva skúmať, je 1. existencia podnikateľského oprávnenia jedného z manželov a 2. oprávnenie žalobcu na podanie žaloby. S ohľadom na uvedené, keďže žalovanému preukázateľne vzniklo oprávnenie na podnikateľskú činnosť a žalobu podala žalobkyňa ako manžel, ktorému podnikateľské oprávnenie nevzniklo, má súd za to, že sú splnené podmienky na zrušenie BSM strán sporu podľa ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. 12. Na základe uvedeného rozhodol tak, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – strán sporu v súlade s ustanovením § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušil. 13. Len pre poriadok súd uvádza, že zamietol návrhy žalobkyne na vykonávanie dôkazov výsluchom sporových strán, a to z dôvodu účelnosti a hospodárnosti, nakoľko vzhľadom na vykonané dokazovanie, vyššie citované zákonné ustanovenia a hore uvedené právne názory, dospel k záveru, že vykonávanie ďalšieho dokazovania by neprinieslo iné rozhodnutie vo veci samej a bolo by neúčelné a nehospodárne. 14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. V konaní súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto v zmysle uvedených zákonných ustanovení jej priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.