Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 5C/50/2024 8524200872 26. 01. 2026 JUDr. Emília Mišenková ECLI:SK:OSSL:2026:8524200872.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX B. C. D., D. XXX, občan SR, právne zast. Mgr. Drahoslav Potoček, Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 32 465 238 proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, 065 22 B. C. D., D. XXX, občan SR, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e bezpodielové spoluvlastníctvo manželov A. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom D. XXX, XXX XX B. C. D., ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 26.10.1989 a je zapísané v knihe manželstiev Miestneho národného výboru v Mníšku nad Popradom, zväzok VII, ročník 1989, strana 8, pod poradovým číslom 8, a to dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.7.2024 domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela manželstvo dňa 26.10.1989. Manželstvo stále trvá. Žalovaný dňa 21.1.2021 získal oprávnenie na živnostenské podnikanie pod obchodným menom E. B., IČO: 54870895. Ďalej žalobkyňa uvádza, že manžel podnikal na základe živnostenského oprávnenia už od roku 1990 pod obchodným menom E. B. – MAGAST, IČO: 10768726. Uvedomuje si, aké je extrémne nebezpečné pre ich spoločný majetok brať na seba čoraz viac úverov, pôžičiek a záväzkov, s ktorými je nevyhnutne spojená aj obrovská osobná zodpovednosť osoby, či si to človek praje, uvedomuje alebo nie. Odporca doteraz podnikal obchodne v rámci osobného podnikania ako FO s osobným ručením v rozsahu celým svojím majetkom, ktoré sa samozrejme týka aj BSM v mnohých rôznych predmetoch podnikania. Vzhľadom na to, že odporca v posledných štyroch rokoch vôbec finančne neprispieva na spoločnú domácnosť, čím úplne vystavuje svoju vlastnú rodinu do existenčného ohrozenia, správa sa majetnícky a dokonca vôbec neplní ani súdom upravenú vyživovaciu povinnosť na svojej maloleté deti, takýmto správaním, pre potreby exekúcie vyživovacej povinnosti a výkonu súdneho rozhodnutia, ohrozuje spoločný majetok BSM. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložil súdu ako dôkazy sobášny list, výpis zo živnostenského registra zo dňa 24.7.2024, živnostenský register účtovných závierok zo dňa 24.7.2024, rozsudok sp. zn. 2P/22/2024. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že je pravdou, že podniká na základe živnostenského oprávnenia ako SZČO. Nie je však pravdou, aby jeho podnikanie bolo extrémne nebezpečné pre ich spoločný majetok. Nie je pravdou, že by bral na seba čoraz viac úverov, pôžičiek a záväzkov a taktiež
nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že vystavuje svoju vlastnú rodinu do existenčného ohrozenia, že sa správa majetnícky a že neplatí súdom upravenú vyživovaciu povinnosť. K dnešnému dňu má uhradené výživné voči maloletým deťom v plnej výške. Nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že počas manželstva svojim správaním preukázal, že spoločné získavanie majetkových hodnôt do BSM nie je na prospech obom manželom, ale práve na neprospech manželstva a existenčné ohrozenie žalobkyne ako manželky. Z toho dôvodu má za to, že ďalšie trvanie BSM neodporuje dobrým mravom a preto žiada, aby súd návrhu nevyhovel a tento v celom rozsahu zamietol. 3. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný ako otec maloletých detí sa správa voči svojim deťom úplne nezodpovedne a nevyspytateľne, pretože za posledné 4 roky, napriek tomu, že disponoval všetkými financiami rodiny a nekontrolovane investoval do podnikania ako SZČO vo viacerých svojich firmách, vôbec neprispieval do domácnosti ani na maloleté deti, čím ich doslova vystavoval existenčnej hrozbe. Keďže žalovaný nebýva v spoločnej domácnosti ani s matkou ani s deťmi, nestaral sa teda ani o domácnosť maloletých detí ani o rodinný dom, kde žijú jeho maloleté deti. Dôkazom týchto extrémnych a hrozných skutočností bola zúfalá potreba žalobkyne ako matky maloletých detí v roku 2024 návrhom na súde sp. zn. 2P/22/2024 upraviť výkon rodičovských práv a povinností a určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom. Ďalším dôkazom extrémneho zanedbávania vyživovacej povinnosti žalovaného voči jeho maloletým deťom je podanie trestného oznámenia žalobkyne ako matky maloletých detí dňa 25.7.2024, pretože odporca dlhodobo zanedbával vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom. Ďalej žalobkyňa uviedla, že vyjadrenie odporcu je úplne irelevantné najmä z dôvodu, že bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti v zmysle ustanovenia § 148a ods. 2 OZ v prípade, že jeden z manželov získa oprávnenie na podnikateľskú činnosť, môže manžel, ktorý nepodniká, podať súdu návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby súd jej žalobe vyhovel v plnom rozsahu. 4. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č-l- 5C/50/2024 zo dňa 26.2.2025 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 20Co/17/2025-91 zo dňa 30.9.2025 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Po vrátení veci prvoinštančný súd nariadil pojednávanie na deň 1.12.2025. Podaním zo dňa 25.11.2025 žalovaný požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že dňa 18.11.2025 nastúpil na kúpeľnú liečbu, ktorú bude absolvovať do dňa 9.12.2025. Súd pojednávanie dňa 18.11.2025 odročil na deň 26.1.2026 o 13.00 hod. s tým, že žalovaný bude o termíne pojednávania upovedomený. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 26.1.2026 bolo žalovanému doručené dňa 2.12.2025. Dňa 26.1.2026 o 8:25 hod. zaslal žalovaný tunajšiemu súdu e-mailové podanie, ktorým požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu PN a veľmi vysokého tlaku srdca a nepravidelného chodu srdca. Súd e-mailom oznámil žalovanému, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje a pojednávanie dňa 26.1.2026 sa uskutoční. 6. Podľa § 183 ods. 1 CSP je možné odročiť pojednávanie len dôležitých dôvodov. 7. V zmysle § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 8. V prejednávanej veci mal súd za to, že v danom prípade nebol daný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania nariadeného na deň 26.1.2026 tak, ako to má na mysli ustanovenie § 183 ods. 1 CSP, keďže žalujúcou stranou nebola žiadosť o odročenie pojednávania predložená bezodkladne po tom, čo sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý by bolo možné pojednávanie odročiť. Z potvrdenia o PN žalovaného totiž plynie, že toto bolo žalobcovi vystavené dňa 21.1.2026 (streda) a žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená až v deň pojednávania, t.j. 26.1.2026. Takúto žiadosť o odročenie nemožno považovať za bezodkladné oznámenie dôvodu na odročenie pojednávania, preto súd v zmysle § 183 ods. 4 CSP upovedomil žalovaného o tom, že súd jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje. V tomto smere súd poznamenáva, že práve pre prípady, kedy by v dôsledku postupu sporovej strany dochádzalo k nehospodárnemu predlžovaniu konania, sprísnil Civilný procesný poriadok podmienky, za ktorých je možné odročiť pojednávanie. Sporová strana, ktorá žiada odročiť pojednávanie, je povinná prípadnú žiadosť o odročenie pojednávania doručiť súdu bezodkladne po tom, ako sa dozvie,
že nastala prekážka účasti na pojednávaní tak, aby jej okresný súd stihol oznámiť svoje rozhodnutie o tom, či pojednávanie bude alebo nebude odročené. Kým oznámenie o odročení pojednávania nie je sporovej strane doručené, musí predpokladať, že k odročeniu pojednávania nedôjde a podľa toho musí zabezpečiť svoju účasť na pojednávaní. V tejto súvislosti je navyše potrebné uviesť, že žalovaný ani vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.10.2024, ani v odvolaní zo dňa 17.3.2025 a napokon ani v e-maili zo dňa 26.1.2026 nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom žalovaného. S poukazom na vyššie popísané skutočnosti mal súd za to, že nie je daný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a preto predmetnú vec na nariadenom pojednávaní dňa 26.1.2026 prejednal a rozhodol. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobkyňou, lustráciou žalovaného v živnostenskom registri, na základe čoho ustálil tento skutkový a právny stav: 9. Zo sobášneho listu Miestneho národného výboru v Mníšku nad Popradom vyplýva, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 26.10.1989, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Mníšek nad Popradom, zväzok VII., ročník 1989, str. 8, pod rad. č. 8. 10. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Stará Ľubovňa, číslo 710-2371 vyplýva, že žalovaný E. B. má živnostenské oprávnenie na vykonávanie podnikateľských činnosti pod obchodným menom E. B. - MAGAST, IČO: 10768726, s miestom podnikania: 06544 Plaveč, Ružová 500/40. Uvedené údaje sú aktuálne aj ku dňu rozhodnutia súdu. Na Okresnom úrade, odbore živnostenského podnikania bolo zistené, že identifikačné údaje (dátum narodenia) uvedené v živnostenskom registri, kde je ako podnikateľ vedený E. B. MAGAST, IČO: 10 768 776, korešpondujú s údajmi žalovaného E. B., ide teda o tú istú osobu. 11. Podľa § 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. 12. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť pod obchodným menom E. B. MAGAST, IČO: 10 768 776, v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť a výkonom podnikateľskej činnosti zákon spája oprávnenie druhého manžela žiadať o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. 13. Platná právna úprava vychádza z predpokladu, že podnikanie jedného z manželov predstavuje natoľko podstatné ohrozenie majetkového spoločenstva manželov a záujmov nepodnikajúceho manžela, že je potrebné poskytnúť mu dostupné prostriedky právnej ochrany, prostredníctvom ktorých sa môže domôcť vylúčenia či aspoň zmiernenia výrazných nepriaznivých dopadov na rozsah majetkového spoločenstva manželov. Jedným zo zákonných prostriedkov ochrany nepodnikajúceho manžela je zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu podľa ustanovenia § 148a ods. 2 z dôvodu získania oprávnenia na podnikateľskú činnosť jedným z manželov. 14. Rozhodnutie súdu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje výnimočný prípad zrušenia majetkového spoločenstva manželov za trvania manželstva. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov môže byť rozhodnutím súdu zrušené z dôvodov uvedených v § 148 ods. 2 OZ, upravujúceho všeobecné dôvody zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva a tiež z osobitného dôvodu podľa § 148a ods. 2 OZ, ktorým je získanie podnikateľského oprávnenia jedným z manželov. Vo vzťahu k § 148 ods. 2 je toto ustanovenia osobitným ustanovením (lex specialis). Dôvod zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tu daný priamo zákonom. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú je treba v konaní preukázať, je získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť jedným z manželov. 15. V konaní súd zisťuje len to, či jeden z manželov získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. Ak sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušiť. Rozhodnutie súdu nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako je to v prípade zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákon v tomto prípade vychádza z predpokladu, že podnikateľská činnosť je vždy spojená s možnosťou negatívneho dopadu na majetkové pomery druhého manžela v rámci
inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že uvedená ochrana je pri splnení ostatných podmienok uvedených v tomto ustanovení vždy potrebná. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva nastáva právoplatnosťou výroku rozsudku súdu s účinkami ex nunc. Súd nemôže zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov spätne ku dňu podania návrhu alebo ku dňu získania podnikateľského oprávnenia. Do úvahy neprichádza ani rozhodnutie súdu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov môže byť po rozhodnutí súdu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva obnovené len osobitným rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov (§ 151 OZ). (viď.: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 1183 – 1188). 16. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, s poukazom na právnu teóriu zaoberajúcu sa danou otázkou, je zrejmé, že jediné, čo má súd v konaní o zrušení BSM za trvania manželstva skúmať, je 1. existencia podnikateľského oprávnenia jedného z manželov a 2. oprávnenie žalobcu na podanie žaloby. S ohľadom na uvedené, keďže žalovanému preukázateľne vzniklo oprávnenie na podnikateľskú činnosť a žalobu podala žalobkyňa ako manžel, ktorému podnikateľské oprávnenie nevzniklo, má súd za to, že sú splnené podmienky na zrušenie BSM strán sporu podľa ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. 17. Na základe uvedeného rozhodol tak, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – strán sporu v súlade s ustanovením § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušil. 18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 21. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, čiže úspešnou stranou v konaní bola žalobkyňa. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd nezhliadol na strane žalovaného žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a žalovaný existenciu takýchto dôvodov hodných osobitného zreteľa v konaní ani netvrdil a nepreukázal, preto nie sú zákonné prekážky pre to, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania nepoužil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. 22. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.