Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2P/129/2024 8524201290 18. 03. 2025 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2025:8524201290.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX, proti manželovi: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom: 1/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX, 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 27, 064 01 Stará Ľubovňa, takto rozhodol: I. Súd manželstvo účastníkov A. B., rod. F. a D. B. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Hniezdnom, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Hniezdne vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a. II. Mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. III. Otec D. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E. B. sumou vo výške 150,- eur mesačne a na výživu mal. E. B. sumou vo výške 150,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15 – tého dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky A. B.. IV. Styk otca s mal. deťmi sa n e u p r a v u j e. V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 04.11.2024 žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol, maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného v sume 150 eur mesačne pre každé z detí, úpravu styku otca s mal. deťmi nežiadala. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX, z manželstva pochádzajú dve detí. S manželom sa poznali viac rokov, žili v partnerskom vzťahu z ktorého sa narodili mal. E. a E., manželstvo uzatvorili z lásky. Manžel bol často nezamestnaný, alebo pracoval len príležitostne. Podarilo sa mu nájsť stabilné zamestnanie v Dubnici nad Váhom, kde pracoval formou turnusových prác. Postupne však domov chodieval čoraz menej, prestal prispievať na výživu detí, taktiež stratil úplne záujem o kontakt s nimi. Neskôr zistila, že pravidelne hrá na automatoch, zároveň má podozrenie, že manžel udržiava mimomanželský vzťah. Reálne navrhovateľka nevidí žiadnu cestu k obnoveniu manželského spolužitia. K návrhu navrhovateľka pripojila sobášny list a rodné listy maloletých detí. 2. Súd uznesením sp. zn. 2P/129/2024 zo dňa 11.012.2024 ustanovil maloletým deťom opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa.
kolízneho
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manžela navrhovateľky vyzval aby sa k návrhu vyjadril a pozval ich na informatívne stretnutie rodičov v rámci modulu cochem. Informatívneho stretnutia sa nezúčastnil otec mal. detí z dôvodu nedoručenia pozvánky. 4. Manžel navrhovateľky sa k návrhu na rozvod písomne nevyjadril. Pred začatím pojednávania dňa 18.02.2025 požiadal o odročenie pojednávania s odôvodnením, že je ochotný urobiť všetko pre záchranu manželstva, rozviesť sa nechce. Priznal, že v minulosti užíval drogy, mal milenku, ale so všetkým skončil, chce aby mu manželka poskytla poslednú šancu pre obnovenie manželského spolužitia. Z uvedeného dôvodu súd poskytol rozvádzajúcim sa manželom krátku lehotu na obnovenie manželského spolužitia. 5. Pojednávania vytýčeného na deň 18.03.2025 sa manžel navrhovateľky nezúčastnil, napriek tomu, že termín pojednávania vzal na vedomie, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomností. 6. Navrhovateľka na pojednávaní na podanom návrhu trvala, opísala genézu manželstva uviedla, že pred uzavretím manželstva sa poznali 11 rokov, už mali dve detí, manželstvo charakterizovala ako nádherné, pekné, harmonické až do času kým si manžel pred cca 3 rokmi nenašiel prácu v Dubnici. Tam si našiel priateľku, začal hrať automaty, stal sa z neho gambler, veľmi málo chodil domov, prestal sa zaujímať o detí, stále jej sľúbil, že sa zmení čo sa nestalo. Ďalej navrhovateľka uviedla, že zhruba 8 mesiacov, cca od augusta minulého roka nevedú spoločnú domácnosť, o detí sa stará výlučne samá. V súčasnosti vylučuje možnosť obnovenia manželského spolužitia, keď sa stretnú neustále sa hádajú, pri poslednej návšteve manžela volala policajnú hliadku. Ako príčinu rozpadu manželstva označila nezáujem manžela o detí. 7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, správami o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania, na základe čoho ustálil tento skutkový stav: 8. Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Hniezdnom dňa XX.XX.XXXX, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Hniezdne vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. U oboch išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Manželom sa pred uzavretím manželstva narodili dve deti dňa XX.XX.XXXX mal. E. a dňa XX.XX.XXXX mal. E.. 9. Manželstvo účastníci uzatvorili po dlhoročnej známosti v čase keď už spoločne vychovávali dve detí. Do času kým manžel nezačal pracovať mimo bydliska vzťah medzi manželmi bol harmonický. Keď manžel začal pracovať turnusovo začali medzi manželmi prvé nedorozumenia, hádky, ktoré boli zapríčinené tým, že manžel chodil domov veľmi málo, čoraz viac času trávil mimo spoločného bydliska manželov, celá starostlivosť o domácnosť a mal. detí bola na navrhovateľke, pričom manžel na chod domácnosti prispieval nepravidelne a spontánne. Neskôr navrhovateľka zistila, že je jej manžel neverný, že hrá automaty, čo manžel potvrdil pred súdom keď uviedol, že mal milenku a požíval drogy. Zhruba od augusta 2024 manželia nevedú spoločnú domácnosť od tejto doby manželia nežijú spolu, nehospodária, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, detí sú v starostlivosti matky. V súčasnosti navrhovateľka kategorický odmieta zotrvanie v manželskom zväzku, chce sa rozviesť, odmieta možnosť obnovenia manželského spolužitia. Manžel navrhovateľky síce pred súdom dňa 18.02.2025 deklaroval snahu o obnovenie manželského spolužitia, avšak k jeho obnoveniu nedošlo, práve naopak situácia medzi manželmi sa ešte viac vyhrotila, pri poslednej návšteve manžela bola privolaná policajná hliadka a privolaná hliadka realizovala vykázanie manžela zo spoločného obydlia na dobu 14 dní. 10. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 11. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 12. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 14. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí. 15. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19. 16. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci od augusta 2024 nežijú v spoločnej domácností, minimálne od tejto doby spolu nehospodária, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu maloletých detí, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže navrhovateľka túto možnosť kategorický odmieta, nechce zotrvať v manželskom zväzku, chce sa rozviesť. Aj manželom deklarovaný záujem o záchranu manželstva nemožno považovať za úprimný, keď stretnutie s manželkou vyvrcholilo vykázaním z obydlia. 17.Príčinou rozvratu manželstva je podľa navrhovateľky nezáujem o detí. Podľa názoru súdu príčinou rozvratu tohto manželstva je nezodpovedný prístup manžela k zabezpečeniu rodiny, chodu domácnosti čo viedlo k vzájomnému odcudzeniu, čoho následkom bolo zlyhanie ich vzájomnej komunikácie, netolerancia, strata dôvery, vzájomné citové a fyzické odcudzenie. 18. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace spoločenský účel, preto ho súd ako nefunkčné rozviedol. Rozvod manželstva nie je ani na ujmu ich mal. detí, keďže na ich pomeroch sa rozvodom manželstva ich rodičov veľa nemení, nakoľko rodičia od augusta 2024 nevedú spoločnú domácnosť, deti sú v starostlivosti matky. 19. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. 20. Podľa § 24 ods. 1 ZoR V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 21. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 22. Podľa § 24 ods. 6 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
23. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 24. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 25. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 26. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 27. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 28. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 29. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 30. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 31. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 32. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 33. Podľa § 65 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 34. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 35. Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. 36. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
38. Navrhovateľka – matka maloletých detí v návrhu žiadala aby mal. detí boli zverené do jej osobnej starostlivosti, otec aby bol zaviazaný platením výživného v sume 150 eur mesačne pre každé z detí, úpravu styku nežiadala. Počas konania na tomto návrhu zotrvala. 39. Manžel navrhovateľky – otec mal. detí sa k návrhu na úpravu pomerov manželov k mal. deťom na čas po rozvode nevyjadril. Výhrady k zvereniu detí do osobnej starostlivosti matky nemal, úpravu styku nežiadal. 40. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 10.01.2025 (čl. 23-24 spisu) vyplýva, že mal. E., podľa udania matky, je zdravá, prekonáva bežné detské ochorenia. Navštevuje 6. ročník ZŠ v B.. Celkové náklady na jej starostlivosť boli vyčíslené v sume 228 eur mesačne, bez bývania, zahŕňajú ošatenie 50 eur, strava doma 100 eur, hygienické potreby a kozmetika 20 eur mesačne, školské potreby 30 eur polročne, ZRPŠ 12 eur ročne, lieky pri bežných ochoreniach 10-30 eur, športové potreby 20 eur, kredit 6-10 eur. Pri osobnom pohovore mal. E. okrem iného uviedla, že sa o ňu stará mamka s babkou a staršou sestrou. S otcovou rodinou sa často nestretáva, nechodí k ním na návštevu. Kamaráti sa s otcovou neterou. Otec jej vôbec nezavolá, volá len bratovi. Mal. E. podľa uvedenia maky navštevuje 4. ročník ZŠ, je zdravý, nenavštevuje žiadne krúžky. Navštevuje ortopédiu, nosí zdravotnícku obuv. Má slabý zrak, nosí okuliare. Celkové náklady na jeho starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú v sume 253-273 eur mesačne, bez bývania, zahŕňajú ošatenie 70 eur, strava doma 120 eur, hygienické potreby a kozmetika 20 eur mesačne, školské potreby 30 eur polročne, ZRPŠ 12 eur ročne, lieky pri bežných ochoreniach 10-30 eur, ortopedické pomôcky 20 eur dvakrát ročne, športové potreby 20 eur, okuliare, šošovky 90 eur jednorazovo. Matka mal. detí, A. B. je nezamestnaná nie je evidovaná na úrade práce, momentálne je na dlhodobej PN. Úrad jej vypláca prídavky na dieťa 120 eur. Matka spolu s deťmi žije v murovanom dome, ktorý je v jej spoluvlastníctve spolu s bratom, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti a je na invalidnom dôchodku. V domácnosti býva aj plnoletá dcéra a stará matka mal. detí. Domácnosť je zariadená starším funkčným nábytkom. Chod domácnosti financuje stará matka mal. detí výdaje matky mal. detí pozostávajú z nákladov na plynová bomba 15 eur mesačne, strava 320 eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 100 eur mesačne, internet 30 eur mesačne, TV 22 eur mesačne, mobil 20 eur mesačne, spolu 402 eur mesačne. Na výdajoch sa podieľajú všetci plnoletí členovia rodiny. Otec detí uviedol, že koncom augusta 2024 opustil spoločnú domácnosť, odcestoval do práce, odvtedy sa domov nevrátil. Ako dôvod uviedol, že ho matka detí nechce, uviedol, že „nemá dôvod tam chodiť“. Momentálne býva na ubytovní. Pracuje v Dubnici nad Váhom len brigádnicky, pričom jeho mesačný príjem je približne 500 eur. Svoje výdaje bližšie nešpecifikoval. Občas zavolá synovi. 41. Z výsledkov vykonaného dokazovania z predložených a súdom zabezpečených listinných dôkazov a výsluchu matky mal. detí mal súd preukázané, že otec detí je od 17.09.25018 držiteľom živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania prípravné práce k realizácii stavby. Súd zistil, že za rok 2024 podľa lustrácie v SP odvádzal odvody z vymeriavacieho základu 652 eur mesačne. Z daňového priznania za rok 2023 vyplýva, že dosiahol celkové príjmy v sume 27625 eur a výdaje v sume 16 575 eur, za rok 2022 dosiahol príjem v sume 36 489 eur a výdaje v sume 20 000 eur. Otec detí opakované výzvy súdu na zdokladovanie svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov odignoroval, nedoložil žiaden listinný dôkaz o tom aký príjem dosahuje, aké má náklady na chod domácnosti a podobne. Z lustrácii v Sociálnej poisťovne vyplýva, že nepoberá dávky dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. 42. Matka detí je nezamestnaná, nie je evidovaná úradom práce, aktuálne je na dlhodobej PN, nepoberá žiadne štátne ani iné dávky, jediným zdrojom jej príjmu sú rodinné prídavky na detí v sume 120 eur mesačne. Býva v rodinnom dome, ktorého je spolumajiteľkou, náklady na chod domácnosti sú v sume 402 eur mesačne, hradí ich stará matka mal. detí. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. 43. Mal. E., navštevuje 6. ročník ZŠ v B., nenavštevuje žiadne krúžky, je zdravá, prekonáva bežné detské ochorenia. Celkové náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú v sume 228 eur mesačne, bez bývania, zahŕňajú ošatenie 50 eur, strava doma 100 eur, hygienické potreby a kozmetika 20 eur mesačne, školské potreby 30 eur polročne, ZRPŠ 12 eur ročne, lieky pri bežných ochoreniach 10-30 eur, športové potreby 20 eur, kredit 6-10 eur.
44. Mal. E. navštevuje 4. ročník ZŠ, nenavštevuje žiadne krúžky. Navštevuje ortopédiu, nosí zdravotnícku obuv a okuliare, iné zdravotné problémy nemá. Celkové náklady na jeho starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú v sume 253 až 273 eur mesačne, bez bývania, zahŕňajú ošatenie 70 eur, strava doma 120 eur, hygienické potreby a kozmetika 20 eur mesačne, školské potreby 30 eur polročne, ZRPŠ 12 eur ročne, lieky pri bežných ochoreniach 10-30 eur, ortopedické pomôcky 20 eur dvakrát ročne, športové potreby 20 eur, okuliare, šošovky 90 eur jednorazovo. 45. Kolízny opatrovník na pojednávaniach uviedol, že sociálnym šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti o maloleté detí, v prípade rozvodu vo vzťahu k mal. deťom navrhol vyhovieť návrhu matky. Právne posúdenie veci: 46. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu o úprave pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcej z ich manželstva na čas po rozvode bol najlepší záujem mal. E. a E.. 47. Pri určovaní a posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa treba vziať do úvahy existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa usiluje o zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej – ktorej osoby, schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zabezpečiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne či iné potreby, úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa a bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami či inými blízkymi osobami a tiež názor dieťaťa a jeho možné vystaveniu konfliktu lojality a následnému pocitu viny. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave pomerov manželov (rodičov) na čas po rozvode k ich deťom. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa, a na jeho citové väzby k tomu – ktorému rodičovi. Zverenie mal. detí 48. Súd na základe vykonaného dokazovania, pre zabezpečenie čo najpriaznivejšieho duševného vývinu mal. E. a E., stabilitu ich výchovného prostredia dospel k záveru, že najpriaznivejším a najviac rešpektujúcim záujmy mal. detí, je zverenie oboch mal. detí do osobnej starostlivosti matky. 49. Mal. detí sú od augusta 2024 (kedy otec opustil spoločnú domácnosť) v osobnej starostlivosti matky, v starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, ani otec k starostlivosti matky o detí nemal žiadne výhrady, naviac o osobnú starostlivosť o detí neprejavil záujem. Súd má za to, že je vo výsostnom záujme dieťaťa aby žilo s rodičom a v prostredí, kde ho budú mať radí, dokážu a chcú mu poskytnúť lásku, pocit istoty, bezpečia a ochrany i všestrannú starostlivosť. Súd má za to, že takáto starostlivosť bude mal. deťom poskytnutá zo strany jej matky. 50. Z dôvodov, ktoré boli vyššie rozvedené súd zveril mal. E. a E. do osobnej starostlivosti matky Zastupovanie 51. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode v zmysle § 24 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov dieťa zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedený manželia mali dohodnúť. Ak sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd. Výživné
52. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti rodiča ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti - otca k mal. deťom. 53. Matka požadovala výživne v sume 150 eur pre každé z detí, k tomuto návrhu sa pripojil aj kolízny opatrovník, otec sa k výške výživného nevyjadril. 54. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. 55. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018). 56. Otec detí výzvy súdu na zdokladovanie svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov odignoroval k výške výživného sa nevyjadril. 57. Vzhľadom na vyššie uvedené (viď bod 55) pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd vychádzal jednak z tzv. princípu potencionality príjmu otca, nie z faktického príjmu, ( príjmu podľa daňového priznania), ale aj zo zásady prezumpcie príjmu v zmysle § 65 ods. 1 ZoR. V zmysle ustanovenia § 65 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, ak si rodič túto povinnosť nesplní, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd dieťa má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V zmysle tohto článku Listiny je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. 58. Na základe uvedeného pri rozhodovaní výške výživného súd vychádzal z toho, že otec detí je v produktívnom veku, má 34 rokov, teda z hľadiska veku patrí do kategórie ľudí, ktorý sú na trhu práce žiadaní, je držiteľom živnostenského oprávnenia s predmetom činností prípravné práce k realizácii stavby. Zároveň súd vychádzal z toho, že otec je zdravý, keďže neuviedol, žiadne závažné zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali pri výbere zamestnania. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca, aby dosahoval čistý mesačný príjem cca 940 až 1000 eur mesačne. 59. Vychádzajúc z vyššie citovaných zásad pre určenie rozsahu vyživovacej povinností teda z odôvodnených potrieb maloletých detí, schopností a možností povinného, po zohľadnení skutočnosti, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. E. sumou 150 eur mesačne a mal. E. sumou 150 eur mesačne. Táto suma zodpovedá tzv. tabuľkovému výživnému, keďže predstavuje cca 16 % čistého príjmu otca detí. 60. Súd má za to, že otec mal. detí je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti v rozsahu po 150 eur mesačne pre každé dieťa, pretože disponuje takými
schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady (splátky dlhov a pod.) nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. 61. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje výživy dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča – ktorému detí neboli zverené do osobnej starostlivosti, teda otca, aby hľadal všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojím deťom poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti po 150 eur mesačne, ktorý podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí, keď minimálne náklady na ich starostlivosť (bez bývania) vyčíslila matka sumou do 300 eur mesačne pre každé z detí, ktorú sumu vzhľadom na vek detí, ich zdravotný ý stav súd považuje za primeranú. 62. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z 18.4.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za každých okolností čeliť. Úprava styku 63. Rodičia úpravu styku nežiadali, preto súd IV. výrokom rozhodol, že styk otca s deťmi neupravuje. Tu je nutné zdôrazniť, že rodičovi , ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti sú zachované všetky rodičovské práva a povinnosti, tento rodič nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom aby využíval možnosti na to aby mal na výchovu dieťaťa vplyv. Na druhej strane pri úprave styku je povinnosťou súdu prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia ako aj na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom a zachovaniu súrodeneckých väzieb. Kritériami podľa ktorých sa súd pri úprave styku spravuje, okrem iného sú vek, zdravotný stav, citový vzťah k rodičom, predovšetkým rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Trovy konania 64. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 65. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 66. Podľa § 58 ods. 1 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 67. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa odvolania vzdali. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.