Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 6C/67/2024 8524201298 24. 10. 2025 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2025:8524201298.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárovou, v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., právne zastúpený: JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 146 743, proti žalovanej: C. D., E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., právne zastúpená: Mgr. Ing. Ján Folvarský, advokát, so sídlom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 50 064 100, o obnovu konania, takto rozhodol: I. Súd žalobu na obnovu konania z a m i e t a. II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalobca, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 3.2.2025 domáha povolenia obnovy konania vedeného Okresným súdom Stará Ľubovňa sp. zn. 8C/19/2022, ktorý rozsudkom zo dňa 12.15.2023 zrušil podielové spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti KN E č. 9385 orná pôda o výmere 972 m2, zapísanej na LV č. XXXX kat. územia A. a novovytvorené pozemky podľa geometrického plánu č. 178/2023 vyhotoveného D. B., úradne overeného dňa 13.11.2023 číslo G1-756/2023, a to parcely KN C č. 2587/67 orná pôda o výmere 631 m2 a KN C č. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere 17 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a parcelu KN C č. 2587/66 orná pôda o výmere 324 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Zároveň o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 9Co/7/2024 zo dňa 14.5.2024 potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu. 2. Dôvod pre obnovu konania žalobca označil v zmysle § 397 písm. a) CSP. Uviedol, že prvostupňový súd parcelu KN E č. 9385 – orná pôda v extraviláne rozdelil tak, že parcelu KN C č. 2587/66 prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a KN C č. 2587/67 a KN C č. 2585/38 do výlučného vlastníctva žalobcu. V bode 23 rozhodnutia súd konštatuje, že z odpovede obce nie je jednoznačné, či sporná parcela by mala byť v extraviláne alebo intraviláne obce. Aj keď súd sa mal zaoberať s platným stavom, čo je p. č. 9385 v extraviláne obce, a to orná pôda. Až po zápise geometrického plánu č. 178/2023, dňa 5.8.2024 vydala obec A. vyjadrenie o tom, že súd nesprávne rozhodol, keď žalobcovi úplne znehodnotil parcelu tým, že ju rozdelil tak, že v budúcnosti ide o parcelu, ktorej časť pridelená žalovanej môže byť na výstavbu rodinných domov, ale parcely KN C č. 2587/67 a KN C č. 2585/38, ktoré boli prikázané do vlastníctva žalobcu sú plánované ako zeleň rodinných domov. Žalobca má za to, že vyjadrenie obce A. zo dňa 5.8.2024 je v rozpore s vyjadrením obce zo dňa 21.4.2023, keďže nie je pravdou, aby pôvodná parcela KN E č. 9385 bola ako celok z funkčného hľadiska určená na výstavbu, pretože dané spĺňa len novovzniknutá parcela KN C č. 2587/66 a nie parcely KN C č. 2587/67 a KN C č. 2585/38. Žalobca má za to, že kým žalovaná nadobudla stavebnú parcelu, ktorá je určená na výstavbu rodinných
domov, žalobca nadobudol parcely, ktoré predstavujú iba zeleň rodinných domov, na ktorých je prípustné umiestnenie maximálne drobných stavieb a zariadení na spracovanie dopestovaných produktov, resp. skladovania náradia, čím vznikla značná disparita hodnoty novovzniknutých nehnuteľností v neprospech žalovaného (pozn. súdu správne má byť uvedené žalobcu). Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že takýmto spôsobom došlo podľa jeho názoru k porušeniu zákazu drobenia vyjadrenému v § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z., keďže nie je naplnená výnimka zo zákazu drobenia v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) danej právnej normy, resp. sa rozdeľuje na účel výstavby. Taktiež dal súdu do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/23/2023 zo dňa 29.1.2024. Žalobca uviedol, že ak súd prikázal do vlastníctva žalovanej parcelu určenú na výstavbu rodinných domov a žalobcovi prikázal do vlastníctva parcely určené ako zeleň rodinných domov, teda parcely s podstatne nižšou hodnotou, vyjadrenie obce A., resp. vydanie územnoplánovacej informácie obce A. zo dňa 05.08.2024 môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keďže žalovaným navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, resp. rozdelením veci geometrickom pláne č. 178/2023 tak ako to aj súd učinil vzniká značná disparita medzi hodnotou parcely KN C č. 2587/66, ktorá bola prikázaná do vlastníctva žalovanej a parciel KN C č. 2587/67 a KN C č. 2585/38, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcovi, v neprospech žalobcu. Zároveň aj s poukazom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 11Co/23/2023 nemožno hovoriť o parcele reálne deliteľnej. 3. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila, preto súd vo veci nariadil pojednávanie. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe tvrdeniach v nej uvedených. Právny zástupca žalovanej uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú. Má zato, že žaloba bola podaná oneskorene, s poukazom na to, že vyjadrenie obce ohľadom pozemku, resp. možnej výstavby bolo doručené dňa 5.8.2024, a žaloba podaná dňa 5.12.2024. Taktiež s poukazom na zápis rozsudku Okresného súdu spolu s geometrickým plánom do katastra nehnuteľností, lehota na podanie žaloby na obnovu konania bola zmeškaná. Pokiaľ sa týka vecnej stránky, podľa jeho názoru neexistuje zákonný dôvod na podanie žaloby, pretože námietka nemožnosti reálnej deľby bola vznesená v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v konaní pred odvolacím súdom. V tomto smere poukázal žalovaný na bod 35 rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. Spôsob vyporiadania reálnou deľbou v pôvodnom konaní navrhla žalovaná. Podľa jej názoru ide o najspravodlivejší spôsob vyporiadania, pretože žalovaná dlhodobo užíva túto časť nehnuteľnosti a konanie žalobcu považuje za špekulatívne, nakoľko odkúpil jednotlivé spoluvlastnícke podiely za účelom získania väčšiny a následne žalobou sa snažil žalovanú z uvedenej parcely vytesniť. Zákonné ustanovenia, ktoré súd aplikoval vo veci: 4. Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak: a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. 5. Podľa § 399 CSP, žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. 6. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 7. Podľa § 403 ods. 1 a 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
8. Podľa § 406 CSP, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje. 9. Podľa § 410 CSP, žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii. 10. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak: a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná. Súd dospel k záveru: 11. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má slúžiť k tomu, aby mohol byť znovu prejednaný právoplatne skončený spor, alebo iná právna vec, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie vo veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemôže obstáť. Prostredníctvom obnovy konania možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 OSP (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000), čo možno aplikovať aj vo vzťahu k dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP. 12. V rozhodnutí o návrhu na obnovu konania je potrebné označiť účastníkov podľa ich procesného postavenia v pôvodnom konaní, s uvedením toho, kto z nich podal návrh na obnovu (R V/68, uznesenie NS SR zo dňa 13. januára 2012, sp. zn. 5 Obdo 2/2012). 13. Keďže obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, na jej uplatnenie musia byť splnené osobitné, taxatívne stanovené dôvody vymedzené v § 397 CSP. Na to, aby strana sporu podávajúca žalobu na obnovu konania mohla byť úspešná, musela by preukázať niektorý z konkrétnych dôvodov taxatívne vymedzených v § 397 CSP, pre ktoré je možné podať žalobu na obnovu konania. 14. Súd zistil, že Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom sp. zn. 8C/19/2022 zo dňa 15.12.2023 zrušil podielové spoluvlastníctva žalobcu A. B. a žalovanej C. B. k nehnuteľnosti parcele KN E č. 9385 orná pôda o výmere 972 m2 nachádzajúcu sa v kat. území A., zapísanej na LV č. XXXX a novovytvorené pozemky podľa geometrického plánu č. 178/2023 vyhotoveného D. B., úradne overeného dňa 13.11.2023 číslo G1-756/2023, a to parcely KN C č. 2587/67 orná pôda o výmere 631 m2 a KN C č. 2585/38 trvalý trávny porast o výmere 17 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a parcelu KN C č. 2587/66 orná pôda o výmere 324 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalovaej. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že súd v bode 23 pri rozhodovaní o určení, či ide o parcelu v extraviláne alebo intraviláne, vychádzal z údajov z katastra, pričom podľa týchto údajov sporná parcela sa nachádza v extraviláne. Ďalej súd uviedol, že z odpovede obce A. nie je jednoznačné, či sporná parcela by podľa územného plánu mala byť v intraviláne alebo extraviláne, keďže sporná parcela má tvoriť hranicu bez bližšieho vysvetlenia, z ktorej strany spornej parcely bude prechádzať hranica intravilánu a extravilánu. Súd skonštatoval, že v zmysle tzv. zákazu drobenia pozemkov, pri pozemkoch v extraviláne nemôže rozdelením nejakej parcely vzniknúť parcela menšia ako 3000 m2. Podiel žalovanej predstavuje výmeru iba 324 m2. Na druhej strane však existujú výnimky z tohto zákazu a jednou z nich je aj situácia, ak sa parcela rozdeľuje na účely výstavby. Z vyjadrenia obce A. zo dňa 21.4.2023 je zrejmé, že sporná parcela v zmysle schválenej územnoplánovacej dokumentácie z funkčného hľadiska je riešená ako plocha rodinných domov, teda ako pozemok určený na výstavbu. Vzhľadom na túto skutočnosť súd dospel k záveru, že je naplnená výnimka zo zákazu drobenia pozemkov a možno spornú parcelu vyporiadať aj reálnym rozdelením. Taktiež súd v predmetnom rozhodnutí sa zaoberal aj otázkou prístupovej komunikácie k rozdeleným častiam spornej parcely (viď bod 24).
15. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 9Co/7/2024 zo dňa 14.5.2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. V odôvodnení sa krajský súd zaoberal námietkou žalobcu o nemožnosti reálnej deľby z dôvodu zákazu drobenia pozemkov v zmysle zák. č. 180/1995 Z.z. v bode 37 pričom sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. V bode 38 odvolací súd prehodnotil námietku prístupovej cesty k novovzniknutému pozemku žalobcu a bode 40 sa vyporiadal s námietkou disparity hodnoty novovzniknutých nehnuteľností, ktorú vyhodnotil ako za ničím nepodloženú, ako úvahu žalobcu, pričom uviedol, že situovanie nehnuteľnosti pri hlavnej ceste nemusí automaticky znamenať vyššiu hodnotu nehnuteľnosti, ale môže to byť aj naopak a táto okolnosť môže viesť k zníženiu jej hodnoty. 16. Vo vzťahu k včasnosti podanej žaloby o obnovu konania súd uvádza, že rozhodnutie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8C/19/2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2024. Lehota na podanie žaloby na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žalobca podal žalobu na obnovu konania dňa 5.11.2024 pričom uvádza v žalobe, že o dôvode ktorý podľa jeho názoru zakladá dôvod obnovy – vyjadrenie obce Jakubany o vydaní územnoplánovacej informácie sa dozvedel až dňa 5.8.2024 – kedy obec vydala predmetné vyjadrenie. Súd na základe uvedeného konštatuje, že žalobca podal žalobu o obnovu konania včas, v lehote 3 mesiacov. 17. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či žalobcom uvedený dôvod v zmysle § 397 písm. a) CSP je skutočnosťou, dôkazom ktorý bez svojej viny nemohol žalobca použiť v pôvodnom konaní a môže privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 18. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že novovytvorené parcely KN C č. 2585/38, KN C č. 2587/67 ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu a z LV č. XXXX, parcela KN C č. 2587/66, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej, sú umiestnené mimo zastavaného územia obce, t.j. nachádzajú sa v extraviláne obce A.. 19. Z predloženého potvrdenia Obce A. zo dňa 5.8.2024 vyplýva, že parcely KN C č. 2587/67 a KN C č. 2585/38 sú z funkčného hľadiska v zmysle schválenej územnoplánovacej dokumentácie obce riešené v časti územného plánu ako zeleň rodinných domov. Z predmetného potvrdenia Obce A. nevyplýva funkčné zaradenie parcely KN C č. 2587/66, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej. Obec sa k parcele KN C č. 2587/66 nevyjadrila, teda tvrdenie žalobcu v podanej žalobe o obnovu konania, že parcela KN C č. 2587/66 môže slúžiť na výstavbu rodinných domov, súd nemá preukázané. Z tohto dôvodu, súd má za to, že žalobcom predložený dôkaz nie je spôsobilý privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 20. Vo vzťahu k predloženému rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/23/2023, v ktorom súd zaoberal stanoviskom Úradu geodézie, kartografie a katastra zo dňa 8.3.2022, kde je uvedené, že nejde o výnimku zo zákazu drobenia, nakoľko len časť parcely je určená na výstavbu a teda dochádza k drobeniu pozemkov a k porušeniu zákona. č. 180/1995 Z.z. súd opakovane uvádza, že nie je preukázaná skutočnosť, že parcela KN C č. 2587/66, ktorá pripadla do výlučného vlastníctva žalovanej, je funkčne určená v zmysle územnoplánovacej dokumentácie Obce A., na výstavbu rodinných domov. 21. Naviac s námietkou žalobcu o nemožnosti reálnej deľby ako aj podľa jeho názoru vzniknutou disparitou medzi prikázanými parcelami medzi žalobcu a žalovanú, sa odvolací súd zaoberal vo svojom rozhodnutí. Čiže nešlo o nové skutočnosti, ktoré by žalobca v pôvodnom konaní netvrdil a naviac tieto nie sú ani spôsobilé privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 22. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 108/2012 z 25.4.2012, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „ani z pohľadu ústavného súdu nemožno judikatúru súdov považovať za skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné požiadať o obnovu konania. Judikatúra totiž predstavuje právny názor na výklad a aplikáciu určitej právnej normy, a to buď vo všeobecnej polohe, alebo v nadväznosti na konkrétne skutkové okolnosti riešeného prípadu“ (viď aj uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/152/2022 zo dňa 15.11.2023). 23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje podanú žalobu za nedôvodnú a z toho dôvodu ju zamietol.
Trovy konania: 24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. V konaní bola plne úspešná žalovaná preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 27. Dôvody pre postup podľa § 257 CSP súd v prejednávanom prípade nevzhliadol. Poučenie: Proti tomuto uznesenie je prípustné odvolanie (§ 357 písm. c) a m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).