Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2P/63/2025 8525200510 01. 07. 2025 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2025:8525200510.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX C. D., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, matka: E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX C. D., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinnosti k mal. dieťaťu, takto rozhodol: I. Mal. A. B. nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky E. G., ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. II. Otec E. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. B. sumou 38,92 eur mesačne, ktoré výživne je povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca, vopred k rukám matky E. G., počnúc dňom 01.07.2025. III. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e. IV. Žiaden z účastníkov n e m á
n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. V rodinnoprávnej veci účastníkov konania súd uznesením č.k. 2Pc/12/2024-146 zo dňa 22.04.2025 prvým výrokom zastavil konanie o určenie otcovstva, druhým výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a tretím výrokom konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. A. vylúčil na samostatné konanie. Pôvodným návrhom matka dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) žiadala, aby súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platením výživného v sume 32,50 eur od júna 2022. Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. dieťaťu je vedené pod sp. zn. 2P/63/2025. 2. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie. 3. Pojednávania vytýčeného na deň 01.07.2025 sa otec dieťaťa nezúčastnil, napriek tomu, že predvolanie mu bolo riadne a včas doručené, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomností. 4. Na pojednávaní matka žiadala určiť výživné v minimálnej sume od 01.07.2025, v časti určenia výživného do 01.07.2025 zobrala návrh späť. Uviedla, že o mal. A. sa stará výlučne ona od jeho narodenia, otec sa o neho nezaujíma, nepodieľa sa na jeho výchove a výžive, doposiaľ ho ani
nevidel. Ďalej navrhovateľka opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, podotkla, že aktuálne je nezamestnaná, zatiaľ nepožiadala o dávku v hmotnej núdzi, jediným zdrojom jej príjmu sú rodinné prídavky, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Býva v rodinnom dome svojej matky. Mal. A. nenavštevuje žiadne zariadenie, je zdravý, náklady na jeho starostlivosť vyčíslila sumou cca 120,- eur. 5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sociálnym šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti o mal. dieťa, navrhol návrhu v celom rozsahu vyhovieť, dieťa zveriť matke, keďže má vytvorené podmienky pre všestranný vývoj dieťaťa a otca zaviazať platením výživného v minimálne výške. Kolízny opatrovník súhlasil s čiastočným späťvzatím návhu. 6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených a súdom vyžiadaným listinných dôkazov preukazujúcich osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov dieťaťa, rodinné pomery rodičov a maloletého na základe čoho ustálil tento skutkový stav: 7. Mal. A. pochádza z družského vzťahu matky E. G. a E. B., otec matku opustil v čase jej tehotenstva, syna doposiaľ nevidel. Mal. A. je v celodennej starostlivosti matky, nenavštevuje žiadne zariadenie. 8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni zo dňa 30.06.2025 (čl. 45 spisu) mal súd preukázané, že mal. A. je zdravý, náklady na jeho starostlivosť podľa uvedenia matky sú 120,eur mesačne (20,- eur ošatenie, 80,- eur strava, 10,- eur hygienické potreby, 10,- eur lieky). Matka zabezpečuje celodennú starostlivosť dvom maloletým deťom. Od 31.05.2025 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, úrad jej vypláca prídavok na 2 detí v sume 120,- eur mesačne. Na výživu mal. H. otec prispieva sumou 32,50 eur mesačne v nepravidelných intervaloch. Otec o mal. dieťa neprejavuje záujem. Sociálnym šetrením bolo zistené, že matka spolu s mal. A. a H., starými rodičmi a súrodencami matky (I., J., K. a E.) žijú v prízemnom murovanom dome. Dom vlastnia starí rodičia mal. dieťaťa. Maloleté dieťa má vytvorený priestor na oddych a pokojný spánok. Maloleté dieťa má vytvorené vhodné podmienky pre svoj vývin. Matka mal. detí prispieva svojim rodičom na domácnosť. Jej mesačné výdaje sú elektrina 35,- eur, strava 250,- eur, hygienické potreby a kozmetika 60,- – 100,- eur, internet 60,- až 100,- eur, TKO 11,- eur ročne, drevo 100,- eur ročne. 9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 27.06.2025 (čl. 46 spisu) vyplýva, že v čase vykonaného sociálneho zisťovania otec na adrese nebol zastihnutý. Od susedov a príbuzných zistili, že otec sa pravdepodobne nachádza v práci, nevedeli kde. Otec mal. dieťaťa, žije na adrese F. XXX spolu s manželkou J. B. a 4 maloletými deťmi, spolu s nimi žije aj jeho matka. Náklady na domácnosť tvorí elektrina 107,- eur mesačne, voda 56,- eur mesačne, internet 40,- eur mesačne. 10. Z predložených a zabezpečených listinných dôkazov mal súd preukázané, že navrhovateľka, matka mal. dieťaťa do júna 2025 poberala rodičovský príspevok v sume 351,80 eur, aktuálne je nezamestnaná, zatiaľ nepožiadala o dávku v hmotnej núdzi. Poberá rodinné prídavky na dve detí v sume 120,- eur mesačne. 11. Otec mal. dieťaťa je nezamestnaný, evidovaný úradom práce vo Vranove nad Topľou od 29.05.2024. Poberá rodinné prídavky na 4 detí v sume 240,- eur mesačne a rodine je vyplácaná dávka v hmotnej núdzi za rok 2025 od 410,- eur do 322,- eur mesačne, otec dieťaťa je posudzovaný spolu s členmi domácnosti a to: J. B. (manželka) a mal. detí E. B., A. B., E. J. B. a L. B.. Otec dieťaťa má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére H., ktorej matkou je E. G.. Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára: 12. Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len ZoR) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujúc pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 14. Podľa § 24 ods. 4 ZoR Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 15. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 16. Podľa § 24 ods. 6 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 17. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 18. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 19. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 20. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 21. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 22. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 23. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 24. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 25. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
26. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 27. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 28. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 29. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 30. Podľa § 76 ods. 2 ZoR pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. 31. Podľa § 76 ods. 3 ZoR v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. 32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 33. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 34. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 35.Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 36. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,C.m.p.“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Právne posúdenie vecí: 37. Predmetom konania je úprava práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu , teda zverenie dieťaťa niektorému z rodičov a určenie výživného zo strany druhého rodiča. 38. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov k mal. A.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu – ktorému rodičovi. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu bol záujem maloletého dieťaťa. 39. Matka dieťaťa sa o dieťa stará od jeho narodenia, v jej starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, otec sa na výchove a výžive dieťaťa vôbec nepodieľa, o osobnú starostlivosť neprejavil záujem, naviac dieťa ešte nevidel.
40. Z uvedených dôvodov súd mal. A. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. 41. Matka podaným návrhom žiadala určiť výživné v minimálnej sume. 42. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. 43. Pri určení výšky výživného, súd v zmysle citovaného § 62 ods. 2 Zákona o rodine vychádzal jednak z potrieb oprávneného, teda mal. dieťaťa, ako aj z možností a schopností otca dieťaťa – povinného. 44. Z vykonaného dokazovania bolo tiež zistené, že otec mal. dieťaťa je nezamestnaný, odkázaný na dávky v hmotnej núdzi, ktorú poberá spolu s členmi domácnosti (spolu 2 dospelé a 4 maloleté osoby) za rok 2025 v minimálnej sume 322,- eura maximálnej sume 410,- eur mesačne. Okrem mal. A., otec má ešte 5 vyživovacích povinností. Z uvedeného dôvodu súd má za to, že otec mal. dieťaťa nie je schopný platiť výživné vo vyššej sume ako je minimálne výživné, t.j. výživné v sume 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorá suma v zmysle Opatrenia č. 168/2025 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o úprave súm životného minima od 01.07.2025 predstavuje 38,92 eur mesačne. Výživné v takejto sume je povinný rodič platiť aj keď nemá žiaden príjem. Na základe uvedeného súd zaviazal otca dieťaťa platením výživného v sume 38,92 eur mesačne, počnúc dňom 01.07.2025. 45. Matka dieťaťa zobrala návrh na určenie výživného do 01.07.2025 späť, súd nezistil dôvod pokračovania o tejto časti návrhu, preto III. výrokom v súlade s citovaným ustanovením § 29 C.m.p. konanie v prevyšujúcej časti zastavil. Trovy konania 46. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa práva odvolania voči všetkým výrokom tohto rozsudku vzdali, čo potvrdili svojim podpisom do zápisnice z pojednávania. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.