Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 5Er/269/1999 8599899845 15. 07. 2025 Mgr. Vladimír Gurka ECLI:SK:OSSL:2025:8599899845.3
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: JUDr. A. B. C., D. XX, XXX XX E., správca konkurznej podstaty úpadcu Výrobno-obchodné podielnické družstvo Plaveč v konkurze, so sídlom Plaveč, IČO: 00 222 445, o vymoženie 1.501,13 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Súd oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Oprávnený je p o v i n n ý n a h r a d i ť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Sopkovi, Exekútorský úrad Svit, so sídlom Okružná 17, 059 21, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Dňa 17.5.1999 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Jána Jurašovského o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu pôvodného oprávneného (Sociálna poisťovňa) na vykonanie exekúcie zo dňa 12.05.1999 a exekučného titulu - platobný výmer Sociálnej poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa č. 200-21-6023/99-8 zo dňa 22.02.1999. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 20.05.1999 pod číslom 5710 002061 *. 2. Dňa 11.1.2000 súdny exekútor súdu oznámil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1K 154/96 zo dňa 14.12.1999 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a pre prípad zastavenia exekúcie si uplatnil trovy exekúcie vo výške 10,56 eur (318,- Sk), pozostávajúcich z odmeny podľa § 14 vyhlášky č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov za prijatie návrhu vo výške 6,64 eur (200,- Sk á 1 hod.), odmeny podľa § 15 cit. vyhlášky za získanie poverenia vo výške 3,32 eur (100,Sk) a poštovného vo výške 0,60 eur (18,- Sk). 3. Uznesením sp. zn. 5Er/269/1999 zo dňa 24.03.2009 právoplatným dňa 15.04.2009 Okresný súd Stará Ľubovňa na základe návrhu pôvodného oprávneného a spoločnosti Slovenská konsolidačná, a. s. pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania na miesto doterajšieho oprávneného vstupuje spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. 4. Dňa 01.07.2016 bol pôvodne poverený súdny exekútor Mgr. Ján Jurašovský odvolaný z funkcie súdneho exekútora a jeho nástupcom sa stal JUDr. Dušan Sopko, so sídlom Exekútorského úradu vo Svite, Okružná 17. 5. Keďže dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „ZoUNEK“), súd listom zo dňa 27.05.2020
oznámil súdnemu exekútorovi aj oprávnenému, že súdu sa javí, že sú splnené podmietky na zastavenie exekúcie postupom podľa citovaného zákona. Súdny exekútor však upovedomenie o zastavení starej exekúcie nevydal, preto súd pristúpil k opätovnému preskúmaniu zákonných podmienok na zastavenie starej exekúcie a zistil, že neboli naplnené podmienky na jej zastavenie v zmysle ZoUNEK a k zastaveniu exekúcie nedošlo ani „ex lege“ vyhlásením konkurzu na majetok povinného. Na majetok povinného bol vyhlásený konkurz ešte podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého sa súdne a iné konania podľa osobitného predpisu nezastavovali, ale iba prerušovali. Z uvedeného dôvodu, keďže uvedené exekučné konanie bolo prerušené, nebolo možné zastaviť exekúciu v zmysle ZoUNEK. 6. Dňa 7.4.2025 súd vyzval podľa § 47 ods. 4 a § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, povinného a jeho správcu konkurznej podstaty, aby v lehote 30 dní oznámili, či navrhujú pokračovať v predmetnom konaní. Zároveň boli poučení, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní bude mať účinky späťvzatia žaloby. 7. Povinný ani správca konkurznej podstaty žalovaného sa k výzve súdu doposiaľ nevyjadrili. 8. Podľa § 14 písm. d) zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní platného a účinného v čase vyhlásenia konkurzu na žalovaného (ďalej len ZKV) sa prerušujú súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, a ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Z uvedeného dôvodu bolo konanie v predmetnej veci prerušené. 9. Podľa § 14 písm. e) ZKV pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písmena d) speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate. 10. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, ďalej aj „EP“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 11. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. 12. Podľa § 58 ods. 1 EP, v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 13. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2020 (ďalej iba „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. 14. Podľa § 47 ods. 4 ZKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
15. Podľa § 206j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020. 16. V prejednávanej veci došlo k prerušeniu konania na základe vyhlásenia konkurzu na majetok povinného podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol zrušený zákonom č. 7/2005 Z. z. Súd sa preto musel vysporiadať s otázkou aplikovateľnosti ust. § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 01.01.2020. 17. Účelom zmeny právnej úpravy ZKR účinnej od 1.1.2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j ZKR uvedeným spôsobom účinným od 1.1.2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 1.1.2020. 18. Vo vzťahu k aplikovateľnosti úpravy § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 01.01.2020 aj na daný prípad súd poukazuje na závery prijaté v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn 43Cob/506/2003 zo dňa 22.7.2020: „Konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, je doba ich prerušenia ešte dlhšia ako pri konaniach začatých podľa zákona č. 7/2005 Z. z.. Postup (podľa § 47 ods. 4 ZKR) je v súlade aj so zásadou rovnosti účastníkov konania, ako aj ústavného princípu právnej istoty, keď sa rovnaké veci majú posudzovať rovnako a nie rozdielne. Pokiaľ by sa mal postup podľa § 47 ods. 4 ZKR účinný od 01.01.2020 vzťahovať len na tie konania, ktoré boli prerušené podľa Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, bola by formulácia ust. § 206j ZKR nasledovná: „Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených podľa tohto zákona pred 1. januárom 2020.“ Citované ustanovenie však uvedenú formuláciu „podľa tohto zákona“ neobsahuje. Výklad podľa účelu zákona umožňuje aplikáciu § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZKR aj na konania prerušené podľa prv platného Zákona o konkurze a vyrovnaní a v konečnom dôsledku je možného posúdiť aj ako novelizáciu § 206 ods. 2 ZKR. Ústavný súd SR už vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Tieto závery je nutné podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať aj pri výklade ust. § 47 ods. 4 a § 206j ZoKR. Za predpokladu dosiahnutia želateľného a zákonom predvídateľného stavu v súdnych konaniach prerušených podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je použitie ust. § 47 ods. 4 v spojení s ust. § 206j ZKR aj na konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa Zákona č. 328/1991 Zb. Účelom zmeny právnej úpravy Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01.01.2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j ZKR uvedeným spôsobom účinným od 01.01.2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01.01.2020. Pri použití výkladu podľa účelu zákona ako aj zásady rozumného usporiadania veci podľa čl. 4 CSP nie je daný žiaden rozumný dôvod na to, aby sa uvedená právna úprava obsiahnutá v § 47 ods. 4 ZKR pri súbežnom použití § 206j ZKR nepoužila aj na tie súdne konania, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa prv platného zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania prerušené podľa ZKR, a to aj tie, ktoré boli prerušené na základe konkurzov vyhlásených pred dátumom 01.01.2020, t. j. zamedziť ich prerušeniu aj na dobu niekoľkých rokov, o to skôr sa javí odvolaciemu súdu za nevyhnutné vyriešiť aj oveľa staršie súdne konkurzy a vyrovnania.. Tento záver nepovažuje odvolací súd za formalistický, pretože zohľadnil
špecifické okolnosti, za ktorých je možné ust. § 47 ods. 4 ZKR v spojení s § 206j ZKR aplikovať aj na prejednávanú vec.“ 19. Súd rešpektujúc zákonnú úpravu citovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa stotožnil s vyššie uvedeným názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovenom v uznesení sp. zn 43Cob/506/2003 zo dňa 22.7.2020 a aplikoval právnu úpravu § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 01.01.2020 aj na predmetnú exekúciu. 20. V danom prípade povinný ani správca konkurznej podstaty ani na základe výzvy súdu podľa § 47 ods. 4 a § 206j zákona o konkurze a reštrukturalizácii v lehote 30 dní neoznámili, že navrhujú pokračovať v predmetnom konaní. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v zmysle citovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii má účinky späťvzatia žaloby. 21. K tomuto súd poznamenáva, že pod pojmom „účinky späťvzatia žaloby“ (v prípade exekúcie späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie) je nevyhnutné rozumieť tú skutočnosť, že v uvedených prípadoch dochádza k zastaveniu samotného konania, keďže nie sú splnené procesné podmienky na konanie a rozhodnutie. Na prebiehajúce konania je podľa príslušného štádia konania nevyhnutné primerane aplikovať príslušné ustanovenia CSP, resp. EP o zastavení konania, ak v priebehu konania bol na majetok niektorej zo strán sporu vyhlásený konkurz a za podmienky, že správca konkurznej podstaty ani úpadca nepodali návrh na pokračovanie v konaní. 22. Pre úplnosť prvoinštančný súd považuje za potrebné uviesť, že pri aplikácii ust. § 47 ods. 4 ZKR vo vyššie uvedenom znení sa nejedná o späťvzatie žaloby v pravom zmysle slova, nakoľko v prípade pasívnych sporov, teda v prípade, ak konkurz bol vyhlásený na majetok povinného, navodenie účinkov späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie nezávisí od vôle samotného oprávneného, ktorý ako dominus litis (pán sporu) disponuje samotným konaním a má oprávnenie zobrať ním podaný návrh späť, ale účinky späťvzatia návrhu zákon navodzuje automaticky v závislosti od prejavu vôle správcu konkurznej podstaty a úpadcu, ktorý je povinný. „Účinky späťvzatia žaloby (resp. návrhu)“ zákonodarca spojil s nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní zákonom stanovenými subjektmi, čo vedie k zastaveniu konania pre nedostatok procesných podmienok konania. Uvedené vyplýva aj z teleologického výkladu zákonom č. 390/2019Z.z. doplneného ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o druhú až štvrtú vetu, ako aj z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu, z ktorej vyplýva, že zákonodarca účinky späťvzatia návrhu spojil s úkonmi správcu konkurznej podstaty alebo úpadcu aj prípade tzv. „pasívnych sporov“, teda tam, kde má dlžník plniť (t.j. v exekučnom konaní s úkonmi povinného). 23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017 zastavil, nakoľko boli naplnené zákonné predpoklady pre jej zastavenie. 24. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 25. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 26. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy od 1.1.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri takomto zastavení súdneho konania možné ustáliť záver, kto toto zastavenie zavinil. V tomto prípade sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, aby niektorý účastník vyvinul takú procesnú aktivitu, ktorá by zastavenie konania spôsobila. Súd preto túto situáciu posúdil v zmysle § 257 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zastavenie v konečnom dôsledku vyvolala zmena právnej normy, ktorú žiadna z účastníkov
nemohol ovplyvniť (pozri uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/10/2020 zo dňa 12.5.2020). 29. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 30. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 31. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. 32. Vo vzťahu k náhrade trov exekúcie a k aplikácii ustanovenia § 203 ods. 3 EP súd uvádza, že síce exekučné konanie začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a ustanovenie § 203 ods. 3 EP bolo do Exekučného poriadku zakotvené až zákonom č. 348/2011 Z. z. účinným od 1. januára 2012. Súd však toto ustanovenie aplikoval aj na toto konanie, pretože zákonom č. 348/2011 Z. z. zákonodarca upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na majetok povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Vzhľadom na skutočnosť absentujúceho prechodného ustanovenia bol súd tohto názoru, že keďže ide o procesné ustanovenie, je okamžite aplikovateľné. 33. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, pričom na ich náhradu zaviazal v zmysle § 203 ods. 3 EP oprávneného. O výške trov exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Poučenie: Proti I. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti II. a III. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania