Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 3Er/197/2005 8505202608 29. 06. 2026 Mgr. Vladimír Gurka ECLI:SK:OSSL:2026:8505202608.3
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX A. B., proti povinnému: B. E., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom E. XX, XXX XX F. A., o vymoženie 165,97 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Exekúciu z a s t a v u j e. II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. P r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi, Exekútorský úrad Michalovce so sídlom ul. Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, vo výške 72,61 eur. IV. U k l a d á učtárni tunajšieho súdu, aby z titulu náhrady trov exekúcie uhradila súdnemu exekútorovi zo štátnych prostriedkov sumu 56,01 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V. Okresný súd Stará Ľubovňa n e m á p r á v o na náhradu trov exekúcie. odôvodnenie: 1. Súdny exekútor JUDr. Peter Matejovie doručil tunajšiemu súdu dňa 21.10.2005 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu matky oprávnenej na vykonanie exekúcie zo dňa 18.10.2005 doručeného súdnemu exekútorovi dňa 18.10.2005 a exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č. k. 5P/44/2003-38 zo dňa 31.3.2004, právoplatného a vykonateľného dňa 15.5.2004. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 7.11.2005 poverenie pod číslom 5710 008753 * na vymoženie dlžného výživného vo výške 165,97 eur a trov exekúcie. 2. Uznesením č. k. 3Er/197/2005-14 zo dňa 15.1.2007 súd uložil učtárni tunajšieho súdu, aby súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie poukázala preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov vo výške 500,- Sk (16,60 eur) zo štátnych prostriedkov. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.1.2007. 3. Dňa 25.5.2026 nástupca pôvodného súdneho exekútora - súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina, Exekútorský úrad Michalovce so sídlom ul. Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce - doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani úhradu trov exekúcie. Súčasne navrhol, aby súd uložil oprávnenej povinnosť uhradiť mu podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku trovy exekúcie spolu vo výške 147,76 eur. V prípade, že by sa súd nestotožnil so špecifikáciou trov exekúcie a priznal by mu ich v inej výške, žiadal priznať minimálnu odmenu 33,19 eur.
4. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“). 5. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 6. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2. 7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom. 8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 10. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 11. Vzhľadom na predmet exekúcie, teda vymáhanie výživného, nedošlo v tomto prípade uplynutím rozhodnej doby v zmysle cit. ustanovení ZoUNEK k zastavenie tzv. starej exekúcie, preto súd skúmal, či je tu dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle návrhu exekútora. Keďže povinný zomrel a nezanechal po sebe žiaden majetok, v dôsledku čoho bolo dedičské konanie po nebohom povinnom zastavené, súd exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.3.2017. 12. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 (zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 3/2012). Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať(§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je osobitným dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie majetok takej hodnoty, aby postačoval na úhradu trov exekúcie. 13. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 15. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 16. V konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP).
V danom prípade však už samotný dôvod zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania nemožno priznať, a to žiadnemu z účastníkov tohto konania, nakoľko objektívnu skutočnosť spočívajúcu v nedostatku majetku po nebohom povinnom, ktorý by nestačil ani na úhradu trov exekúcie, nemožno pričítať ako procesné zavinenie zastavenia exekúcie žiadnemu z účastníkov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 17. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 18. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). 19. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 20. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 21. Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. 22. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. 23. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. 24. Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk. 25. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, - doručenie príkazu na začatie exekúcie, - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, - doručenie exekučného príkazu, - doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, - doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, - každé zisťovanie bydliska povinného, - každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, - každé zisťovanie účtu povinného, - každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 26. Podľa § 22 ods. 1 a 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
27. Podľa § 25 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 28. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,z. o zavedení meny euro“), na účely súvisiace s prípravou na prechod a prechodom na euro, vrátane duálneho zobrazovania, sa prepočty a premeny všetkých súm zo slovenskej meny na eurá povinne vykonávajú výlučne podľa konverzného kurzu, pravidiel pre zaokrúhľovanie a ďalších pravidiel pre prechod na euro a postupom podľa tohto zákona a osobitných predpisov tak, aby čiastkové výpočty a výsledné prepočty konečných peňažných súm zo slovenskej meny na eurá boli čo najpresnejšie a bez vplyvu na zvýšenie ich reálnej finančnej hodnoty a cenovej úrovne v dôsledku prípravy na prechod a prechodu na euro. 29. Podľa § 2 ods. 3 z. o zavedení meny euro, ak výsledkom prepočtu zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu sú konečné peňažné sumy v eurách, ktoré majú byť skutočne zaplatené alebo vyúčtované (ďalej len „konečné sumy“), najmä konečné sumy vyúčtované na výpisoch z účtu alebo konečné sumy ceny, platby alebo inej hodnoty uvádzané na faktúrach, na iných účtovných dokladoch alebo dokladoch o zaplatení, také konečné sumy v eurách sa po prepočte podľa konverzného kurzu zaokrúhľujú na dve desatinné miesta na najbližší eurocent podľa pravidiel ustanovených osobitným predpisom. Celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý je nižší ako polovica jedného euro centa, sa podľa osobitného predpisu zaokrúhľuje nadol na najbližší eurocent a celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý sa rovná polovici alebo je vyšší ako polovica jedného eurocenta, sa podľa osobitného predpisu zaokrúhľuje nahor na najbližší eurocent, ak sa účastníci právnych vzťahov nedohodnú inak, alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Konečné sumy, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy, sa však prednostne zaokrúhľujú nadol, na prospech osôb povinných znášať úhradu týchto platieb, a konečné sumy, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy, sa prednostne zaokrúhľujú nahor, na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 30. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 73,31 eur. Tieto trovy pozostávajú z: 1./ § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a), písm. c) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008 (po prepočítaní na menu euro) - získanie poverenia na vykonanie exekúcie - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie - každé ďalšie zisťovanie platiteľa mzdy - každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - každé zisťovanie účtu povinného
3,32 eur 3,32 eur 3,32 eur 4 x 3,32 eur 2 x 3,32 eur 5 x 3,32 eur
2./ odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a),ods. 2 cit. vyhl. (po prepočítaní na menu euro) - štúdium spisu (30 minút) - vyúčtovanie trov exekúcie (30 minút) Spolu 60 minút
6,64 eur
3./ náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. - poštovné
5,91 eur
Odmena spolu
59,03 eur
4./ DPH 23 %
13,58 eur
Trovy súdneho exekútora
72,61 eur
31. Súd skúmal dôvodnosť a účelnosť trvania jednotlivých úkonov - t. j. či čas vynaložený súdnym exekútorom je primeraný vykonaniu úkonu, príp. či sa nejedná o bežné administratívne práce, ktoré sú súčasťou odmeny. Čo sa týka úkonu „vyúčtovanie trov exekúcie“, súd považoval exekútorom špecifikovaný čas za neprimerane vysoký, pričom za primeraný čas na vypracovanie týchto úkonov, s prihliadnutím na poznatky z iných exekúcií, považuje čas, ako je uvedený vyššie. Súd pritom tzv. hodinovú odmenu nepriznal za každý jeden úkon, ktorý považoval za dôvodný, ale sčítal čas potrebný na ich vykonanie a podľa celkového času potrebného na vykonanie týchto úkonov priznal súd túto odmenu. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo7/2006 z 28.5.2007, v ktorom Najvyšší súd podrobným spôsobom judikuje spôsob priznávania odmien za výkon exekučnej činnosti súdnym exekútorom, predovšetkým spôsob sčítavania časov za jednotlivé úkony tzv. hodinovej odmeny podľa § 14 ods. 1 a) cit. vyhl., ako aj možnosť jej časového krátenia z dôvodu posúdenia účelnosti času úkonov, ktorým sa pri rozhodovaní riadil aj tunajší súd. 32. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon „prevzatie spisu“ v trvaní 30 min., pretože sa nejedná o úkon, ktorý priamo súvisí s vykonaním exekúcie. Podľa názoru súdu sa jedná o administratívny úkon, ktorý nesmeruje bezprostredne k nútenému výkonu exekúcie a v zmysle ust. § 25 cit. vyhl. je v odmene exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Výkonom exekučnej činnosti sa rozumejú úkony smerujúce k zisťovaniu majetku povinného, zabezpečeniu majetku alebo k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Samotné prevzatie spisu takýto charakter nemá, keďže nepredstavuje úkon vykonaný vo vzťahu k účastníkom konania ani voči tretím osobám a bezprostredne nesmeruje k dosiahnutiu účelu exekúcie. Prevzatie spisu je vnútornou činnosťou exekútora, ktorá súvisí s organizáciou výkonu jeho úradu. Ide o činnosť obdobnú evidencii podania, zakladaniu listín, vedeniu spisu, kontrole procesného stavu veci alebo archivácii. Takéto činnosti predstavujú režijnú zložku výkonu exekútorského úradu a nie sú samostatne odmeňovanými úkonmi exekučnej činnosti. Ich náklady sú kryté samotným systémom odmeňovania exekútora a nemožno ich prenášať na účastníkov konania formou osobitne priznanej časovej odmeny. Súd zároveň poukazuje na to, že ak by bolo možné priznať hodinovú odmenu za prevzatie spisu, viedlo by to k odmeňovaniu činností, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou každého exekučného konania bez ohľadu na jeho rozsah, priebeh či výsledok. Takýto výklad by bol v rozpore so zásadou účelnosti trov exekúcie a viedol by k neprimeranému navyšovaniu trov na úkor subjektu povinného na ich úhradu. 33. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Jednotlivé položky v rámci uplatnenej náhrady hotových výdavkov musí súdny exekútor jasne a presne špecifikovať a hodnoverným dokladom preukázať. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov len pasívne prevzal z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd preto môže priznať súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu reálne vznikli a boli preukázané. 34. Pri náhrade hotových výdavkov – poštovného – súd nemal presne preukázanú cenu za doručovanie jednotlivých zásielok vo výške, ako si ju uplatnil exekútor, preto vychádzal z cien poštového doručovateľa podľa kalendárneho roku, v ktorom boli jednotlivé zásielky zasielané (teda pri doporučených zásielkach s doručenkou v roku 2005 zo sumy 29,-Sk, v roku 2005 zo sumy 31,-Sk a v roku 2009 zo sumy 1,13 eur). Rovnako pri priznávaní poštovného súd zistil, že pri doručovaní niektorých písomností súvisiacich s predmetnou exekúciou boli okrem iného zasielané v jednej zásielke aj písomnosti súvisiace s iným exekučným konaním (EX 992/2005). Súd chce v tejto súvislosti uviesť, že uvedené postupy pri doručovaní písomností, kedy sa v jednej obálke zasiela viacero písomností v rámci jedného konania alebo v rámci viacerých konaní, nie sú nežiaduce, skôr chvályhodné, nakoľko tak dochádza k podstatnému zníženiu výšky hotových výdavkov. Súdny exekútor si však tieto náklady na poštovné mal účtovať v ich reálnej výške a pomerne pre to – ktoré exekučné konanie, resp. tú – ktorú písomnosť, a nie účtovať v každom konaní, resp. pri každej písomnosti, poštovné v plnej výške, ako keby sa doručovala každá z nich samostatne. Súd preto prihliadol na množstvo doručovaných zásielok podaných v jednej zásielke a priznal exekútorovi náhradu poštovného v pomernej výške, t.j. v jednej polovici. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 5,91 eur za doručovanie nasledujúcich
písomností: Upovedomenie o začatí exekúcie matke vtedy ešte maloletej oprávnenej (29 Sk : 2 = 14,50 Sk, t.j. 0,48 eur); Upovedomenie o začatí exekúcie povinnému (29 Sk : 2 = 14,50 Sk, t.j. 0,48 eur); Žiadosť o lustráciu a blokáciu motorového vozidla ORPZ Stará Ľubovňa (31 Sk, t.j. 1,03 eur); Potvrdenie o stave exekučného konania ÚPSVaR Liptovský Mikuláš (31 Sk : 2 = 15,50 Sk, t.j. 0,51 eur); Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie Správe katastra Stará Ľubovňa (1,13 eur : 2 = 0,57 eur); Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie Správe katastra Stará Ľubovňa (1,13 eur : 2 = 0,57 eur); Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie Slovenskému pozemkovému fondu (1,13 eur : 2 = 0,57 eur); Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie matke vtedy ešte maloletej oprávnenej (1,13 eur : 2 = 0,57 eur); Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie 2 spoluvlastníkom nehnuteľností (2 x 1,13 eur : 2 = 1,13 eur). 35. Pri odmeňovaní za úkon „zisťovanie platiteľa mzdy povinného“ si súdny exekútor uplatnil sumu vo výške 16 x 3,32 eur, z exekučného spisu však vyplývajú iba 4 potvrdenia o takomto šetrení, a preto mu súd namiesto ním požadovanej sumy 53,12 eur priznal sumu 13,28 eur. Za úkon „doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní“ mu nebola priznaná žiadna odmena, nakoľko zo spisového materiálu žiadne doručovanie súdneho rozhodnutia nevyplýva. 36. V súlade s ust. § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017 tak súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 59,03 eur a 23 % DPH vo výške 13,58 eur. 37. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a keďže sa exekúcia týka vymáhania pohľadávky na výživnom, súd postupoval podľa § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného poriadku. Citované ustanovenie upravuje výnimku v tom zmysle, že v prípade exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom nezaťažuje oprávneného, aby znášal trovy exekúcie, preto v takomto prípade znáša trovy exekúcie súd, ktorý nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 38. V zmysle citovaných zákonných ustanovení by mal súd súdnemu exekútorovi zaplatiť priznané trovy exekúcie vo výške 72,61 eur, avšak vzhľadom na skutočnosť, že súd predmetnú exekúciu zastavil, bol by súdny exekútor povinný vrátiť štátu preddavok vo výške 16,60 eur (500,- Sk), ktorý bol jeho predchodcovi priznaný uznesením č.k. 3Er/197/2005-14 zo dňa 15.1.2007. Vzhľadom však na to, že ide o vzájomné nároky súdu a exekútora, súd tieto nároky započítal, v dôsledku čoho od sumy priznaných trov 72,61 eur odčítal sumu preddavku vo výške 16,60 eur a znížil tým výšku sumy trov, ktoré budú súdnemu exekútorovi vyplatené zo štátnych prostriedkov na sumu 56,01 eur s tým, že exekútor už nemusí súdu vracať žiadne peňažné prostriedky. 39. Súd preto uložil učtárni tunajšieho súdu, aby trovy exekúcie v celkovej výške 56,01 eur poukázala súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi zo štátnych prostriedkov, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, a súčasne vyslovil, že súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Poučenie: Proti III., IV. a V. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.