Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 5Er/85/2006 8506200655 11. 05. 2026 JUDr. Jana Sroková ECLI:SK:OSSL:2026:8506200655.2
Uznesenie SpisovaZnacka
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F., proti povinnému: G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. G. X, XXX XX E. F., právne zastúpený: JUDr. Rastislav Stašák, advokát, AK so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 085 951, o vymoženie dlžného a bežného výživného, takto rozhodol: I. Exekúciu z a s t a v u j e. II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen trovy exekúcie n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 28.2.2006 a exekučného titulu - právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4P 46/2003-22 zo dňa 25.6.2003. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Jánovi Jurašovskému dňa 10.3.2006 pod číslom 5710 009361. 2. V priebehu exekučného konania poverenému súdnemu exekútorovi Jánovi Jurašovskému dňa 1.7.2016 zanikol výkon funkcie súdneho exekútora a jeho nástupcom sa stal JUDr. Dušan Sopko, so sídlom Exekútorského úradu vo Svite, Okružná 17, ktorého nástupcom sa následne po zániku jeho funkcie dňa 30.9.2025 stal súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen. 3. Dňa 10.2.2026 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie podaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Povinný svoj návrh odôvodnil tým, že v predmetnom exekučnom konaní uhradil vymáhané dlžné a bežné výživné v celom rozsahu, a zároveň jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenému zanikla na základe rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4Pc/12/2023. Uvedené skutočnosti podľa názoru povinného spôsobili zánik vymáhaného nároku, preto navrhuje exekúciu zastaviť a vymazať ju z Centrálneho registra exekúcií. V prílohe tohto podania predložil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4Pc/12/2023 zo dňa 13.9.2023, Výpis z centrálneho registra exekúcií zo dňa 24.7.2025 a Oznámenie súdneho exekútora o stave exekučného konania zo dňa 10.2.2026.
4. Súdny exekútor a oprávnený sa ani na základe výzvy súdu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadrili. 5. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do31. marca 2017. 6. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 7. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. 8. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom. 9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím na príslušné ustanovenia ZoUNEK, súd konštatuje, že k zastaveniu starej exekúcie zo zákona nedošlo, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a to vzhľadom na absolútnu výnimku zo zastavenia obsiahnutú v § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, preto súd v danom prípade rozhodoval o návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. 10. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 11. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. 12. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 13. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4Pc/12/2023 zo dňa 13.9.2023 mal súd preukázané, že v konaní vedenom pod citovanou spisovou značkou tunajší súd na základe návrhu navrhovateľa (povinného) na zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletému synovi (oprávnenému), odôvodeného ukončením štúdia a nepokračovaním v príprave na výkon budúceho povolania, s poukazom na § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine zrušil vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenému určenú uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 1Pc/5/2019-189 zo dňa 24.2.2020 k 31.8.2023. Zároveň mal súd z konania vedeného pod sp. zn. 4Pc/12/2023 preukázané, že rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4Pc/12/2023 zo dňa 13.9.2023 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.9.2023. 14. Právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4Pc/12/2023 zo dňa 13.9.2023, ktorým bola zrušená vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenému, stratilo účinnosť rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti. 15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd predmetnú exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31.3.2017 v celom rozsahu zastavil.
16. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
rozhodne
aj
bez návrhu súd v
19. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 20. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 21. O náhrade trov účastníkov exekučného konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, za súčasného použitia čl. 4 ods. 1, 2 Základných princípov CSP. V danom prípade vzhľadom na samotný dôvod zastavenia exekúcie nemožno pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie žiadnemu z účastníkov konania, preto súd s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a na rozumné usporiadanie procesných vzťahov o náhrade trov exekučného konania rozhodol tak, že ju nepriznal žiadnemu z účastníkov tohto exekučného konania. 22. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 23. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). 24. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 25. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 26. Výzvou zo dňa 17.3.2026 súd vyzval súdneho exekútora na vyjadrenie, či si uplatňuje trovy exekúcie pre prípad jej zastavenia. Zároveň súd poučil súdneho exekútora, že ak sa vo výzve stanovenej lehote 10 dní od jej doručenia nevyjadrí, súd bude mať za to, že si trovy exekúcie neuplatňuje. Predmetná výzva bola súdnemu exekútorovi doručená dňa 17.3.2026 a lehota 10 dní uplynula dňa 27.3.2026. Súdny exekútor sa v stanovenej lehote nevyjadril a požadovanú špecifikáciu uplatnených trov exekúcie nezaslal. Súd preto v zmysle poučenia obsiahnutého vo výzve má za to, že si trovy exekúcie neuplatňuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Poučenie: Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.