KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokOkresný súd Stará Ľubovňa12. 6. 2026plný text

Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8C/31/2022 z 12. 6. 2026

CitáciaRozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 12. júna 2026, sp. zn. 8C/31/2022, ECLI:SK:OSSL:2026:8522201177.14

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Stará Ľubovňa 8C/31/2022 8522201177 12. 06. 2026 Mgr. Vladimír Gurka ECLI:SK:OSSL:2026:8522201177.14

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobkyne: A. B. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. D. XXX, XXX XX C. D. D., pr. zast.: JUDr. Ing. Michal Mladý, advokát, Prievidzská 254/26, 972 01 Bojnice proti žalovanému: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. F. XXX, XXX XX G. F., pr. zast.: JUDr. Ladislav Krčmárik, advokát, Smetanova 365/1, 949 01 Nitra v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto rozhodol: 8C/31/2022 I. Z veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu sa do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e: Nehnuteľné veci: - byt č. X v obci Žabokreky nad Nitrou, k.ú. C. D. D., na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXX stojaceho na parcele C KN č. 1082, zapísaný Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku C KN č. 1082 v podiele 2/10, - plechová garáž nachádzajúca sa v obci Žabokreky nad Nitrou v blízkosti bytového domu súp. č. XXX, v ktorom sa nachádza byt č. X, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, Hnuteľné veci: - sedacia súprava ekokoža rohová, bielo sivá, zakúpená v roku 2014, - konferenčný stolík drevený, biely, zakúpený v roku 2007, - tanierová súprava tmavomodrá pozostávajúca zo: 6 ks plytkých tanierov, 6 ks hlbokých tanierov, 6 ks malých tanierov, zakúpená v roku 2010, - pohárová súprava sklenená, tmavomodrá, pozostávajúca zo: 6 ks veľkých pohárov, 12 ks malých 2 dcl pohárov, zakúpená v roku 2010, - súprava hrncov nerezových so sklenenou pokrievkou 24 ks, zakúpená v roku 2010, - záhradné stoličky z hnedého umelého ratanu , 4 ks, zakúpené v roku 2012, - drevený stojan na kvety, hnedý, zakúpený v roku 2011, - zostatková hodnota 70 eur za vozidlo Seat Cordoba ev. č.: H. XXXXX (vozidlo bolo pre vysoký vek vyradené z evidencie a zošrotované), - práčka Whirpool, biela, zakúpená v roku 2009, - práčka AEG, biela, typ L88560TL, zakúpená v roku 2017, - sušička AEG, biela, zakúpená v roku 2012, - sušička Bosch, biela, zakúpená v roku 2018, - vysávač AEG, čierny, zakúpený v roku 2015, - tlakový hrniec strieborný Tefal, zakúpený v roku 2014, - stolový počítač čierno strieborný, zakúpený v roku 2008,

- peňažné prostriedky na účte žalobkyne vedenom vo G., I.. IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. II. Z veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e: Nehnuteľné veci: - pozemky v obci Dolné Vestenice, v k.ú. J. G., a to parcely C KN č. 1239/65, orná pôda o výmere 816 m2 a C KN č. 1239/103, záhrada o výmere 193 m2, ktoré sú zapísané Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, - hospodárska budova v obci Nižné Ružbachy, nezapísaná v katastri nehnuteľností, postavená na parcele KN C 51/1 zapísanej Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre k.ú. D. F., Hnuteľné veci: - mobilný telefón Huawei P20 zakúpený v roku 2019 a tablet Huawei zakúpený v roku 2018, - rýchlovarná konvica zn. Tefal, čierna, zakúpená v roku 2014, - hifi veža Philips čierna, zakúpená v roku 2012, - kopírka a tlačiareň Canon P25 zakúpená v roku 2012, - podnik žalovaného E. B. – J., XXX XX D. F. XXX, IČO: XX XXX XXX. III. Žalovanému sa p r i k a z u j e splatiť úver zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 004782711090518 uzavretej medzi žalovaným E. B. ako dlžníkom a spol. G., I.. IV. Žalovanému sa p r i k a z u j e splatiť úver zo zmluvy o medziúvere č. 3266696504 uzavretej medzi žalobkyňou A. B. B. a žalovaným E. B. ako dlžníkmi a spol. H. B. B., I. na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 3266696803. V. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu na hodnote majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu po zohľadnení úverov strán sporu sumu 4 725,19 eur do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. VI. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa podanou žalobou a jej spresnením domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) po rozvode manželstva strán sporu, a to tak, že z vecí patriacich do BSM navrhla prikázať do jej výlučného vlastníctva vo výroku rozsudku popísaný byt v Žabokrekoch nad Nitrou s príslušenstvom, plechovú garáž a pozemky v Dolných Vesteniciach, hnuteľné veci popísané v žalobe pod bodmi 15-22 (práčka, sušička a pod.), finančné prostriedky na jej účte a úver vo G., pri ktorom vystupovala ako dlžník. Do výlučného vlastníctva žalovaného navrhla prikázať vo výroku rozsudku popísanú hospodársku budovu v Nižných Ružbachoch, jeho podnik ako živnostníka, hnuteľné veci popísané v žalobe pod bodmi 1 - 14 a úvery vo G. vedenom na meno žalovaného a úver v H. B. B., I.. Zároveň navrhla, aby súd zaviazal žalovaného na výplatu žalobkyne vo výške 5 881,77 eur. 2. Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo strán sporu uzavreté dňa X.X.XXXX v Banskej Bystrici bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4Pc/10/2020 zo dňa 15.12.2020, ktorý vo výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 12.3.2021. Keďže strany majú rôzny názor na vyporiadanie BSM, k dohode o vyporiadaní medzi nimi nedošlo. V priebehu manželstva nadobudli: Nehnuteľnosti: X. byt č. X v obci Žabokreky nad Nitrou, k.ú. C. D. D., na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXX stojaceho na parcele C KN č. 1082, zapísaný Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom na LV č. XXXX vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku C KN č. 1082 v podiele 2/10, ktorého hodnota je 65 000 eur; 2. pozemky v obci Dolné Vestenice, v k.ú. J. G., a to C KN č. 1239/65, orná pôda o výmere 816 m2 a C KN č. 1239/103,

záhrada o výmere 193 m2, ktoré sú zapísané Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, ktorých hodnota je 30 000 eur; 3. hospodársku budovu v obci Nižné Ružbachy, zapísanú Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym odborom na LV č. XXX, ktorá bola postavená v roku 2012, ale nie je zapísaná ako stavba v katastri nehnuteľností, ktorej hodnota je 8 000 eur; 4. plechovú garáž, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a ktorej cena je 100 eur. Byt bol zakúpený za cenu 39 500 eur, pričom na kúpu boli použité výlučne finančné prostriedky žalobkyne, ktoré dostala darom od svojej matky G. K.. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vzhľadom na to, že tento byt užíva žalobkyňa, navrhla ho prikázať do jej výlučného vlastníctva za výplatu polovice rozdielu medzi aktuálnou trhovou cenou a nadobúdacou cenou (t.j. 65 000 – 39 500 eur = 25 500 eur : 2 = 12 750 eur). Keďže pozemky a garáž od zániku BSM užíva žalobkyňa, navrhla ich prikázať do jej výlučného vlastníctva za výplatu polovice aktuálnej trhovej ceny (t.j. 30 000 : 2 = 15 000 eur, resp. 100 : 2 = 50 eur); Danú hospodársku budovu od zániku BSM užíva žalovaný, preto ju navrhla prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného za výplatu polovice aktuálnej trhovej ceny (t.j. 8 000 : 2 = 4 000 eur). Hnuteľné veci, a to 2 motorové vozidlá (Kia Sportage, EČ: B. XXXXX a Hyudai Galloper EČ: B. XXXXX) a ďalší nábytok a elektroniku popísanú v žalobe v bodoch 3 – 22, ktorých celkovú hodnotu odhadla na 13 420 eur. Z týchto vecí na vyrovnanie podielov požadovala od žalovaného výplatu vo výške 6 440 eur. Iné majetkové hodnoty: 1. peňažné prostriedky na účte žalovaného vo G. č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v celkovej hodnote v júli 2020 vo výške 24 100 eur, z ktorých žalobkyňa požadovala výplatu vo výške polovice; 2. peňažné prostriedky na účte žalobkyne vo G. č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v celkovej hodnote 3 583 eur, z ktorých žalobkyňa navrhovala výplatu v prospech žalovaného vo výške polovice; 3. peňažné prostriedky vo výške 10 000 eur, ktoré strany sporu dali bratovi žalovaného na kúpu traktora, a to vo výške 8 500 eur za predaj traktora a sumu 1 500 eur z vlastných zdrojov, ktoré navrhla prikázať žalovanému a žiadala výplatu vo výške polovice tejto sumy; 4. podnik žalovaného E. B. – J., D. F. č. XXX, IČO: XX XXX XXX v hodnote 64 740 eur, z ktorého požadovala výplatu vo výške polovice. Za trvania manželstva vznikli stranám sporu aj pasíva, a to: 1. spotrebný úver na meno žalovaného so zostatkom ku dňu zániku manželstva vo výške cca 15 000 eur (bližšie údaje nevedela uviesť, keďže doklady má žalovaný); 2. úver z H. B. B. č. 3266696803, so zostatkom ku dňu zániku manželstva vo výške 42 302,45 eur (rozdiel medzi dlžnou sumou 49 931,70 eur a nasporenou sumou 7 629,25 eur), ktorý spláca žalovaný; 3. spotrebný úver na meno žalobkyne č. 004783311090518 so zostatkom ku dňu zániku manželstva vo výške 8 529 eur, ktorý spláca žalobkyňa. 4. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila k žalobe dôkazy uvedené v žalobe. 5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že on podal návrh na vyporiadanie BSM na Okresný súd Partizánske, preto namietol miestnu príslušnosť tunajšieho súdu a navrhol vec postúpiť Okresnému súdu Partizánske. K žalobe následne poukázal na obsah svojho návrhu na vyporiadanie BSM, preto poprel tie položky, ktoré by mali podľa žaloby žalobkyne patriť do BSM, ktoré on vo svojom návrhu neuviedol a nesúhlasil s tým, aby tieto patrili do BSM. Čo sa týka bytu v Žabokrekoch nad Nitrou, nesúhlasil s tým, že na kúpu tohto bytu boli použité výlučne peňažné prostriedky žalobkyne. Finančné prostriedky od G. K. vo výške 30 000 eur neboli darom, ale pôžičkou. Poukázal pritom na ním predloženú zmluvu o pôžičke na sumu 15 000 eur zo dňa 22.4.2014, ktorá suma bola vrátená dňa 20.2.2017. Žalobkyňa nespomenula v žalobe rekonštrukciu bytu, ktorá sa platila a prebiehala po kúpe bytu z prostriedkov z jeho podnikania a z úveru z H. B. B., ktorého zostatok je 52 000 eur. Tento úver brali počas manželstva na zakúpenie a rekonštrukciu bytu. Ak žalobkyňa navrhla prikázať byt do jej výlučného vlastníctva, tak navrhol jej prikázať aj úver v H. B. B. (ďalej aj H.). Nesúhlasil s tým, aby pozemky v Dolných Vesteniciach boli prikázané žalobkyni, tieto navrhol prikázať jemu. Cena týchto pozemkov podľa neho nie je 30 000 eur, ale 20 000 eur. Všetky ostatné nehnuteľné aj hnuteľné veci (podľa žaloby body 1-14) navrhol prikázať žalobkyni. Hospodárska budova v Nižných Ružbachoch sa nachádza na pozemku, ktorý žalobkyňa nechce vrátiť jeho matke. Konanie o vyporiadaní BSM navrhol prerušiť do skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/1/2021 a iba v prípade, ak ostane daný pozemok v BSM, tak o tomto navrhol rozhodnúť v tomto konaní. K tejto hospodárskej budove ešte dodal, že pôvodnú hospodársku budovu zbúrala jeho mama, ktorá im darovala pozemok na stavbu rodinného domu a hospodárskej budovy. Keďže si dom nepostavili a jeho mama nemala kde chovať hospodárske zvieratá, tak si postavila hospodársku budovu sama s jeho ujom, na ktorú ako manželia neprispeli. Preto táto budova patrí jeho mame. K motorovému vozidla KIA Sportage, EČ: B. XXXXX uviedol, že ho vlastnila jeho spoločnosť, nie on, pričom jeho spoločnosť predala toto vozidlo dňa 25.10.2022 E. L. za sumu 450 eur. K traktoru EČ: B. XXXXX uviedol, že tento bol predaný počas manželstva H. B. dňa 4.6.2019, teda tento nepatrí do BSM. Žalobkyňa od

júla 2016 nepracovala, mala vedenú rakúsku živnosť. Do roku 2018 sa jej na účet vkladali peniaze v hotovosti, potom už sa prevádzali financie z jeho účtu na splátky úveru v H., jej spotrebného úveru a rakúskych odvodov. Žalobkyňa mala kartu aj k jeho účtu, posledný výber urobila v júli 2020. Od 1.9.2020 splátky v H. platil sám. Predmetný byt, pozemky a vývozka boli kúpené počas toho, keď žalobkyňa bola doma a nepracovala, teda v rokoch 2017-2018. Počas trvania manželstva predal svoj dom v Nižných Ružbachoch A. H. a peniaze použil do spoločného rozpočtu. Na záver sa zmienil ešte o taške, ktorú mu žalobkyňa nevrátila, o platení telefónu žalobkyne ním do marca 2021 a o podaní oznámenia, z ktorého vyplýva, prečo sa musel vysťahovať z bytu. 6. K svojmu vyjadreniu pripojil viaceré doklady na preukázanie jeho tvrdení. 7. Žalobkyňa v replike trvala na žalobe a nesúhlasila s podaním žalovaného, ktoré je nepravdivé z dôvodu poškodenia masy BSM. K peniazom na kúpu bytu, pozemkov, vývozky, tiež čo sa týka výstavby hospodárskej budovy a osobných vecí sa vyjadrí na pojednávaní. Trvala na tom, aby pozemky boli prikázané do jej výlučného vlastníctva. Ak nedôjde k dohode ohľadom hodnoty pozemkov a vozidla Kia Sportage, navrhla, aby súd pribral znalcov a účely určenia hodnoty týchto vecí. Ku kúpe a predaju traktora navrhla vypočuť svedkov H. B., M. B. a A. B.. Na výzvu súdu bližšie popísať svoje tvrdenia ohľadne peňažných prostriedkov potrebných na kúpu bytu, pozemkov a vývozky tieto tvrdenia nedoplnila, ale predložila Oznámenie o drobnej stavbe – Prístrešok pre 2 osobné automobily zo dňa 30.6.2012, ktorý dôkaz preukazuje, že táto stavba bola postavená stranami sporu za trvania ich BSM. 8. Na výzvu súdu právny zástupca žalovaného uviedol, že návrhom na postúpenie veci Okresnému súdu Partizánske sa domáhal prikázania veci tomuto súdu z dôvodu vhodnosti, keďže najdrahšia položka je v územnej pôsobnosti tohto súdu. Konanie na Okresnom súde Partizánske na základe návrhu žalovaného bolo zastavené uznesením sp. zn. 3C/71/2022 zo dňa 9.1.2023, k čomu právny zástupca žalovaného predložil uvedené uznesenie. 9. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5Ndc/1/2024 zo dňa 29.2.2024 nevyhovel návrhu žalovaného na prikázanie sporu vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa Okresnému súdu Prievidza. 10. V duplike právny zástupca žalovaného uviedol, že s návrhom žalobkyne na vyporiadania BSM nesúhlasia, lebo žalobkyňa absolútne nezohľadňuje materiálny prínos žalovaného do manželstva. Snahou žalobkyne je ponechať si nehnuteľnosti a žalovanému prenechať úverové zaťaženie s hnuteľnými vecami s minimálnou hodnotou. Náklady na prerábku pritom žalovaný uhrádzal zo svojho príjmu, čo ozrejmí na pojednávaní. Výsluchy svedkov ohľadne predaja traktora považoval za bezpredmetné, keďže doložil kúpnu zmluvu na predaj traktora s dokladom o úhrade kúpnej ceny. Traktor bol predaný počas manželstva a finančné prostriedky sa spotrebovali počas manželstva. K ostatným skutočnostiam sa žalovaný vyjadrí na pojednávaní. 11. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu a ich právnych zástupcov. 12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaniach trval na podanej žalobe. Poprel a vylúčil možnosť zohľadnenie disparity podielov pri vyporiadaní. Účastníci spolu hospodárili, spolu žili v spoločnej domácnosti. Budovu v Nižných Ružbachoch navrhli prikázať žalovanému aj z dôvodu, že žalobkyňa nemá prístup k tomuto pozemku, s čím by v budúcnosti mohli vznikať spory o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, resp. o zriadenie vecného bremena, pričom navrhla matke žalovaného, aby tento pozemok, na ktorom stojí hospodárska budova, pripadol rodine žalovaného. 13. Žalobkyňa na prvom pojednávaní uviedla, že nielen exmanžel zarábal, ale aj ona pracovala v zahraničí, v Nemecku, aj v Rakúsku. Hospodárili spolu a na základe toho spoločnými silami nadobudli to, čo nadobudli. Na začiatku vzťahu im neboli poskytnuté žiadne pôžičky, pretože na to nemali príjmy, až neskôr vybavili jednu, druhú a tretiu pôžičku, z ktorých sa nadobudli tie majetky. Na kúpu bytu dala jej mama 40 000 eur, čo zdokladovala a ešte dodatočne predložila aj čestné prehlásenia overené rakúskym notárom. Na základe tých darovaných peňazí zriadili na daný byt vecné bremeno na jej mamu G. K., ktorá bola vpísaná do katastra nehnuteľností. Na prerábku bytu neboli použité peniaze z úveru z H.. Peniaze z úveru z H. boli použité na kúpu vývozky, nie na prerábku bytu. Vývozka stála 51 600,- eur, bola kupovaná prevodom. Ona brala úver 11 000 eur, žalovaný bral niečo cez 20 000 eur a ešte chýbalo do celkovej sumy. Dátum bratia spotrebného úveru je totožný s dátumom kúpy lesnej vývozky. K osobným

motorovým vozidlám uviedla, že exmanžel si nechal Kiu Sportage, Hyundai Galloper a jej nechal Seat Cordoba, ktorý je už zošrotovaný. K traktoru uviedla, že bol predaný p. H. B., ktorý v hotovosti vyplatil peniaze švagrinej a švagrovi, lebo strany sporu bývali na západnom Slovensku a ten pán je z Mníška nad Popradom, takže preto vyplatil peniaze švagrovi na následnú kúpu švagrovho traktoru. Kúpnu zmluvu vystavila švagriná a peniaze dali do ich osobného trezoru a ešte na dvakrát doplácali švagrovi M. M. v hotovosti sumu 1 500,- eur (t.j. celkovo 2x 1 500,- eur). M. B., ex švagor, mal nový traktor, ktorý chcel používať do lesa, ale ten si potreboval ešte upraviť, tak používal ešte aj starší traktor, ktorý zaobstaral z peňazí, ktoré mal k dispozícii za predaj ich traktora s tým, že keď spojazdní novší traktor, tak ten starší traktor bude prepísaný na exmanžela. K prepisu na exmanžela nakoniec nedošlo. K rukou písanej poznámke v zmluve o pôžičke medzi stranami sporu ako veriteľmi a mamou žalobkyne ako dlžníčkou, ktorú zmluvu o pôžičke predložil žalovaný, žalobkyňa uviedla, že má komplikovanú sestru, ktorá bola aj 2 roky v base a kvôli nej robili toto, aby nemohla napadnúť tie peniaze, ktoré jej darovala mama na kúpu bytu aj s manželom. Urobili zmluvu o pôžičke, aby sa chránila pred sestrou, že peniaze, ktoré jej mama dala, boli vrátenie pôžičky. Mama sa v r. 2012 vydala za Rakúskeho občana. Od svadby žije v Rakúsku. V byte, ktorý kúpili, sa robila čiastočná rekonštrukcia. Robili kúpeľňu a jadro, podlahy a okná boli urobené, ešte sa vymieňala v kuchyni dlažba. Kuchynská linka bol majetok jej mamy, ktorú prevážali z Lehoty pod Vtáčnikom, kde sa vyporiadaval rodinný dom. Prerábka bola platená zo spoločných peňazí, nie však z úveru. Z úveru v H. sa kúpil pozemok v Dolných Vesteniciach a vývozky. Exmanžel jej oznámil, že chce kúpiť vývozku, niekedy v apríli 2018, v máji sa bral úver. Na otázku, prečo sa úver z H. na vývozku bral zhruba rok predtým, ako jej mal manžel oznámiť, že chce kúpiť vývozku uviedla, že najprv kúpili pozemok v Dolných Vesteniciach, to bolo cez 20 000 eur. Sumu 12 718 eur zaplatili prevodom, ale okrem toho ešte 8 000 eur zaplatili v hotovosti, čiže celkovo ten pozemok stál 20 718 eur. Zatiaľ sa splácal úver úverom, resp. sa tam ešte bral úver aj na svokru a prehadzovalo sa to a na kúpu vývozky sa to použilo preto, lebo na jej kúpu ešte museli brať ďalšie 2 spotrebné úvery. Hyundai Galloper používal žalovaný na cestu do práce, ale aj na nejaké súkromné účely. Kiu Sportage využívala väčšinou ona, a to takisto aj na pracovné účely aj na vybavovanie svojich súkromných záležitostí alebo záležitostí žalovaného. Seat Cordoba bol kúpený pre zamestnanca, ktorý jazdil na vývozke na príchod a odchod z práce. K účtom uviedla, že každý z nich mal bežný účet vo G., to boli dva účty. Na každého účet chodil jeho príjem. Platilo sa z nich to, čo bolo potrebné. Kde boli peniaze, z toho išlo, nejak extra to nedelili. A potom mali stavebný úver v H. a medziúver, ktorý sa odtiaľ čerpal. 14. Pri svojom výsluchu v reakcii na vyjadrenia žalovaného ďalej žalobkyňa k prerábke bytu uviedla, že dlažba na balkóne nebola menená, je tam pôvodný stav. Balkón sa prerábal, keď sa robila fasáda na bytovom dome. Je pravdou, že bolo robené aj kúrenie, pretože tam boli gamatky. Ťahali sa káble na elektriku popod strop, keďže sa znižoval strop a dával sa sadrokartón, ale len v dvoch miestnostiach, v ostatných je pôvodný stav. Takisto boli ťahané omietky. Mnohé tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé, napr. ohľadne predaja traktora alebo aj to, že hospodárska budova sa stavala za ich peniaze. K splácaniu úverov uviedla, že svoj úver splácala zo svojho účtu a dodnes ho spláca. Exmanžel si splácal svoj úver zo svojho účtu a úver z H. sa zo začiatku splácal z jej účtu, teda z účtu, ktorý bol v H. a potom sa to splácalo buď z jedného alebo druhého účtu, prípadne sa z manželovho účtu previedli peniaze na jej účet a tak sa to splácalo. Peniaze, ktoré jej mala darovať na kúpu bytu mama mala mama z vysporiadania domu v Lehote pod Vtáčnikom, kde ju vyplatil priateľ jej sestry, ktorý jej poslal peniaze na účet, z ktorého žalobkyňa vybrala 30 000 eur, vložila ich na svoj účet a následne z neho zaplatila cenu majiteľovi bytu. Na zvyšok si mama požičala, mala asi 3 pôžičky. Motorové vozidlá Kia Sportage a Hyundai Galloper boli evidované na firmu žalovaného. 15. Právny zástupca žalovaného na prvom pojednávaní uviedol, že podaná žaloba vôbec nereflektuje materiálny prínos počas bezpodielového vlastníctva manželov do manželstva. Navrhol, aby súd nezahrnul do masy BSM osobné motorové vozidlo zn. Kia Sportage, Hyundai Galloper, ako aj peňažné prostriedky vo výške 10 000, ktoré účastníci mali darovať bratovi žalovaného z predaja traktora, a to s poukazom na to, že v čase zániku BSM tieto menované hnuteľné veci sa v bezpodielovom vlastníctve nenachádzali, resp. zanikli, teda netvoria majetok podliehajúci bezpodielovému vysporiadaniu. Vývozka bola kupovaná za sumu 41 600 eur, nie za 51 600 eur, nakoľko 10 000 eur bolo predávajúcim vrátené ako kompenzácia v dôsledku zlého technického stavu vývozky. Namietol tiež odhad ceny podniku žalovaného, ktorá cena je nižšia. Čo sa týka peňažných prostriedkov na osobnom účte žalovaného v celkovej výške 24 100 eur, tak tento účet používal žalovaný predovšetkým na podnikateľskú činnosť a z tejto sumy uhrádzal v tom období aj daň, ako aj nevyhnutnú réžiu na fungovanie spoločnosti. Byt bol prerobený z finančných prostriedkov z podnikateľskej činnosti žalovaného. Taktiež žalovaný

uhrádza doposiaľ úver z H., pričom odo dňa zániku BSM mu žalobkyňa na bežné splátky nijako neprispieva, pričom jej podiel k úhrade splátok predstavuje ku dňu pojednávania 5 797,47 eur. Taktiež žalovaný uhrádza za žalovanú jej podiel za úver v H., pričom táto úhrada za jej podiel predstavuje doposiaľ sumu 840,- eur. Hospodársku budovu žalovaný žiadnym spôsobom nevyužíva, bola využívaná len v minulosti. Poukázal tiež na to, že polovicu pozemku vlastní žalobkyňa a druhú polovicu matka žalovaného. V prípade dedičského konania po matke, túto časť by zdedilo viacero dedičov a ak by bola táto poľnohospodárska budova, resp. maštaľ prisúdená žalovanému, v budúcnosti by mohli nastať právne komplikácie z hľadiska nakladania s touto budovou, keďže žalovaný by bol len vlastníkom budovy na pozemku. 16. Žalovaný na prvom pojednávaní uviedol, že za 13 rokov ich kvázi manželstva bývalá exmanželka mala odrobených 5 rokov. 2 roky v Nemecku, 3 roky v Rakúsku. Posledné roky, od r. 2016 do ich rozvodu v r. 2020, nepracovala nikde. Mala vedenú rakúsku živnosť s tým, že nemohli mať deti, tak mali ísť na umelé oplodnenie do Nitry na kliniku. Mala vedenú rakúsku živnosť, lebo rakúska materská je vyššia ako slovenská. Počas tých 5 rokov, kde nepracovala nikde, bolo potrebné platiť rakúske odvody, tak musel tieto prostriedky vyrobiť on, ktoré boli prevádzané prevodom z jeho účtu na účet exmanželky. K darovaným peniazom na byt od svokry uviedol, že polovicu peňazí vrátila, ktoré dlhovala. Nevie, odkiaľ boli tie peniaze, keďže z jeho účtu to nešlo, aby mu to nešlo do účtovníctva. A keď bývalá manželka tvrdí, že nie je majiteľ 50% bytu, a že jej mama dala peniaze na byt, tak prečo je písaný ako vlastník bytu? K bytu a jeho prerábke uviedol, že keď sa kupoval byt, bol neprerobený, boli tam plastové okná. Prerábala sa tam komplet kúpeľka, voda, vodné rozvody sa dávali nové, kompletná elektroinštalácia, vymenilo sa kúrenie – boli tam gamatky, tak sa dával nový kotol, medené trubky a nové radiátory, skoro v celom byte sa dávali nové omietky, prerábal sa balkón – dalo sa preč zábradlie, ktoré tam bolo, vymurovalo sa zábradlie z Ytongu, natiahla sa omietka a dávala sa nová dlažba. Do tej prerábky išlo 25 000 eur, ktoré platil z účtu. Čo sa týka traktoru, ktorý bol predaný asi v r. 2019 p. B., nie je pravda, čo uvádzala bývalá manželka. Traktor predával on osobne a nie brat alebo švagriná. Peniaze boli použité do spoločného rozpočtu. Bývali v Žabokrekoch pri Nitre, ale mali v podnájme aj byt v Nižných Ružbachoch, kde platili 200 eur mesačne, plus energie. Bolo treba v tom čase, keď manželka nerobila, aj z niečoho žiť a v tom čase zarábal iba on. Čo sa týka predaja Kia Sportage, bolo poškodené, tým pádom bolo predané aj za takú sumu. Malo adekvátny vek a odjazdené svoje kilometre. Čo sa týka Hyundai Galloper, ten sa používal na prácu v lese, tak ten bol tiež predaný de facto na súčiastky. Čo sa týka pracovného stroja – vývozky, bývalá manželka vie, v akom stave sa to kúpilo, že sa to v priebehu pár dní rozsypalo. Vyše roka sa to dávalo dohromady s tým, že bývalého majiteľa dával aj do súdu. Vývozka bola kupovaná za 52 000 eur, ale vzhľadom na tento stav, bývalý majiteľ vrátil 10 000 eur. Peniaze boli vrátené približne v máji 2019. Stále je v zlom stave. Hospodársku budovu v súčasnosti využíva jeho mama. Byt sa kupoval zo sumy 15 000 eur, ktoré im bývalá svokra vrátila a zvyšných okolo 30 000 eur dával manželke z peňazí, ktoré mal usporené. Z úveru v H. bol kupovaný pozemok v Dolných Vesteniciach a zvyšok peňazí mal byť použitý na výstavbu rodinného domu, ktorý plánovali na tomto pozemku postaviť. Kúpili byt, aby do času, kým postavia dom, mali kde bývať. Peniaze z úverov na jeho meno a meno žalobkyne boli použité na kúpu vývozky, keďže peniaze, ktoré mal našetrené, sa použili na kúpu bytu a prerábku bytu. Potvrdil, že každý z nich mal svoj účet, kde im chodili ich príjmy, ako aj to, že svoj účet zablokoval asi v júli 2020, keďže z neho platil aj DPH a mal obavu, že keď si žalobkyňa prevedie nejaké peniaze, nebude mať na zaplatenie tejto dane. Po jeho zablokovaní peniaze na ňom používal na podnikateľský účel. Ku kúpnej cene pozemkov v Dolných Vesteniciach uviedol, že 16 000 eur bolo posielaných na účet a zbytok išiel na ruku, celkovo zaplatili 22 500 eur. Hospodársku budovu v Nižných Ružbachoch stavala jeho rodina, mamin brat, jeho synovia, brat žalovaného a sestrin syn a švagor. Platilo sa zo spoločných peňazí strán sporu, vtedy ešte žalobkyňa pracovala v Rakúsku. 17. Pri svojom výsluchu ďalej žalovaný uviedol, že mame žalobkyne požičiavali peniaze na nejakú prerábku a mali pokazené aj auto. Sumu 30 000 eur na kúpu bytu, resp. zvyšnú časť po úhrade sumy od svokry, dal žalobkyni v hotovosti do rúk. Od právoplatnosti rozsudku o rozvode s motorovými vozidla Kia Sportage a Hyiundai Galloper disponovali on, boli písané na jeho firmu. Peniaze za predaj traktora Zetor prevzal on osobne. Na otázku, či podpis na kúpnej zmluve ohľadne predaja traktora Zetor B. z 1.6.2019 je jeho uviedol, že áno, podpisuje sa viacerými spôsobmi. Peňažné prostriedky na účte od júla 2020 použil na nákup nafty a súčiastok, ako je to vidno z účtovníctva, platby kartami a výbery. 18. Následne na prvom pojednávaní sa strany sporu zhodli na mase BSM, a to na všetkých nehnuteľnostiach, ako aj hnuteľných veciach vrátane ich zostatkovej ceny v zmysle žaloby, okrem

dámskeho bicykla, pri ktorom žalovaný súhlasil, že nepatrí do BSM. Právny zástupca žalobkyne zároveň navrhol nezaraďovať vzhľadom na zistené skutočnosti motorové vozidlá Kia Sportage a Hyiundai Galloper do BSM, keďže tieto boli súčasťou podniku žalovaného, ktorý bude zahrnutý do BSM. Zároveň právny zástupca žalobkyne okrem iného navrhol ohodnotiť znalcom cenu podniku žalovaného a právny zástupca žalovaného navrhol znalecky oceniť všetky nehnuteľnosti. Za týmto účelom boli pribratí znalci z príslušných odborov a odvetví. Okrem toho právni zástupcovia strán sporu navrhli ďalšie dôkazy, ktoré na výzvu súdu predložili. 19. Po vypracovaní znaleckých posudkov na ocenenie nehnuteľností a podniku žalovaného bolo vo veci vytýčené ďalšie pojednávanie, na ktorom boli vypočutí svedkovi A. B. (manželka brata žalovaného) a M. B. (brat žalovaného), ktorí popreli, že by boli pri predaji traktora strán sporu, alebo že by za neho obdržali nejaké peniaze. Menovaná svedkyňa na otázku, či na príjmovom a výdavkovom doklade vystavenom pri predaji traktora je jej písmo uviedla, že to vyzerá ako jej písmo, čo si vysvetľovala napr. tým, že strany zmluvy mohli k nim prísť po predaji vypísať takéto doklady, ak ich nemali pri sebe, ale nevedela sa k tomu presne vyjadriť vzhľadom na odstup času. Menovaný svedok okrem toho uviedol, že vie, že strany sporu predali traktor niekde na Mníšek nad Popradom, že podniká v lesnom hospodárstve asi od roku 1992, kde doposiaľ mal 3 traktory, v roku 2018-2019 mal Zetor 7045, pričom potom si kúpil ten, ktorý má teraz, ktorý však renovoval po kúpe asi 2-3 roky. Traktor strán sporu sa využíval v Nižných Ružbachoch, či okolo domu alebo na pozemkoch, ktoré boli v prenájme v Nižných Ružbachoch. 20. Na poslednom pojednávaní bol vypočutý svedok H. B., ktorý uviedol, že traktor mu predával žalovaný, ktorému aj vyplatil v hotovosti peniaze vo výške 8 500 eur a s ktorým aj volal ohľadne predaja. Nevedel uviesť, kto pripravoval kúpnu zmluvu. Pri predaji bol len svedok, žalovaný, nevedel uviesť, či tam bola aj manželka predávajúceho a matka alebo niekto sa pohyboval po dvore. Po nahliadnutí do fotografií svedkov A. B. a M. B. poprel, že by tieto osoby boli prítomné pri predaji traktora. 21. Strany sporu sa vyjadrili aj k hnuteľným veciam, pričom žalobkyňa uvádzala, že navrhla rozdeliť hnuteľné veci podľa toho, ako ich kto užíva, pričom veci, ktoré navrhla prikázať žalovanému, neboli ani v byte v Žabokrekoch nad Nitrou, ani v byte v Nižných Ružbachoch, takže predpokladá, že si ich zobral žalovaný. Žalovaný naproti tomu udával, že si z oboch bytov zobral iba osobné veci. Ak nebral drahšiu elektroniku, na čo by mu boli napr. taniere a pod. 22. V záverečných návrhoch trvala každá strana na svojich návrhoch. Právny zástupca žalobkyne po zosumarizovaní jednotlivých položiek patriacich do BSM s uvedením ich ceny a podielu, ktorý má tá ktorá strana vyplatiť protistrane, vychádzajúc z parity podielov strán sporu, navrhol, aby súd vysporiadal BSM strán sporu v zmysle žalobného návrhu a na vyrovnanie podielov zaviazal žalobkyňu vyplatiť žalovanému sumu 13 249,41 eur, pričom do BSM zahrnuli sumu 11 893,17 eur (splátky od rozvodu do splatenia úveru) z už uhradeného úveru zobratého na meno žalobkyne, ktorý bol splatený v celom rozsahu žalobkyňou v apríli 2026 (o čom predložili dôkazy krátkou cestou na pojednávaní) a tiež do BSM zahrnul aj pohľadávku strán sporu z predaja traktora vo výške 10 000 eur, pričom pri účte žalovaného vychádzal zo stavu tohto účtu vo výške 24 100 eur pred rozchodom strán sporu. Žalobkyňa sa pripojila k návrhu jej právneho zástupcu. Právny zástupca žalovaného s poukazom na to, že majoritnou väčšinou sa na nadobudnutí majetku patriaceho do BSM zaslúžil žalovaný, trval na prikázaní pozemkov v Dolných Vesteniciach a podniku žalovaného žalovanému a ostatných hnuteľných a nehnuteľných vecí žalobkyni s tým, že tejto bude prikázaný okrem úveru na jej meno aj úver v H., z ktorého sa sčasti financovala aj rekonštrukcia bytu. K výške prípadnej výplaty sa nevyjadril. Na poslednom pojednávaní nemal právny zástupca žalovaného ani žalovaný doklady preukazujúce úhrady splátok do H. do posledného pojednávania, ku ktorým však právny zástupca uviedol, že ich môžu zabezpečiť. Žalovaný v závere uviedol, že to, čo tu počul, boli 110 %-né klamstvá. 23. Návrh právneho zástupcu žalovaného na doplnenie dokazovania listinami preukazujúcimi úhrady v H. (ako súd posúdil vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného) navrhnutom na konci posledného pojednávania súd zamietol. Súd vychádzal z toho, že vzhľadom na dĺžku konania a v poradí 3. pojednávanie mala každá strana, navyše opakovane poučená súdom a tiež právne zastúpená, dostatočný priestor na predloženie všetkých dôkazov, ktoré považovali za potrebné predložiť, pričom takéto dokazovanie by si vyžiadalo ďalšie odročenie pojednávania. Súd preto využil tzv. koncentráciu konania a takýto dôkaz nevykonal.

24. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie výsluchom svedkov brata žalovaného, jeho manželky a H. B., znaleckými posudkami na ocenenie hodnoty nehnuteľností a podniku žalovaného, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v priebehu konania a zistil tento skutkový stav: 25. Zo zhodných vyjadrení strán sporu a rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4Pc/10/2020 zo dňa 15.12.2020, právoplatného dňa 12.3.2021, mal súd preukázané, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa X.X.XXXX, toto manželstvo bolo rozvedené uvedeným rozsudkom, čím zaniklo aj ich BSM. Strany sporu sa na vyporiadaní BSM nedohodli. 26. Zo zhodných vyjadrení strán sporu, z kúpnej zmluvy zo dňa 20.3.2017 (predmetom bol byt), z kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2017 (predmetom boli pozemky), z LV č. XXXX v k.ú. C. D. D., N. H., z rozhodnutia Okresného úradu Partizánske, katastrálneho odboru č. V 539/2017 zo dňa 26.4.2017, z LV č. XXXX v k.ú. J. G., N. H. a stanoviska obce Nižné Ružbachy z 30.6.2012 mal súd preukázané, že strany sporu počas trvania manželstva nadobudli do BSM všetky nehnuteľnosti uvádzané v žalobe, teda byt č. X v obci Žabokreky nad Nitrou, k.ú. C. D. D., na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXX stojaceho na parcele C KN č. 1082, zapísaný Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom na LV č. XXXX vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku C KN č. 1082 v podiele 2/10; pozemky v obci Dolné Vestenice, v k.ú. J. G., a to parcely C KN č. 1239/65, orná pôda o výmere 816 m2 a C KN č. 1239/103, záhrada o výmere 193 m2, ktoré sú zapísané Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom na LV č. XXXX; hospodársku budovu v obci Nižné Ružbachy, nezapísanú v katastri nehnuteľností, ktorá bola postavená v roku 2012 na parcele KN C 51/1 zapísanej Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym odborom na LV č. XXX; plechovú garáž, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a stojí v blízkosti bytového domu, v ktorom sa nachádza vyššie uvedený byt. 27. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22.4.2014 predloženej žalovaným vyplýva, že strany sporu ako veritelia požičali matke žalobkyne G. K. sumu 15 000 eur, ktorá podľa rukou písanej poznámky na konci zmluvy bola vrátená dňa 20.2.2017 z dlžníkovho účtu výberom peňazí veriteľom v 2. rade, teda žalobkyňou, pričom táto rukou písaná poznámka je podpísaná žalobkyňou a jej matkou. Z dokladov z bánk, a to B. B., I. a G., I. predložených žalobkyňou (č.l. 37-39) vyplýva, že z účtu matky žalobkyne v B. B., I. vybrala žalobkyňa dňa 20.2.2017 sumu 30 000 eur, ktorú toho istého dňa vložila žalobkyňa na svoj účet vo G., I.; následne dňa 21.3.2017 vložila žalobkyňa na svoj účet aj sumu 8 000 eur (na ktorom doklade je hore rukou dopísané, že ide o darované peniaze od mamy, ktoré jej dala v hotovosti); že z daného účtu žalobkyne bola dňa 8.3.2017 zaslaná úhrada vo výške 1 500 eur s poznámkou záloha na byt a dňa 21.3.2017 z účtu žalobkyne bola zaslaná suma 38 000 eur osobe E. O., ktorý bol v kúpnej zmluve na byt vedený ako jeden z predávajúcich, s poznámkou „M. kúpa byt“ (aj na tomto doklade je hore rukou písaná poznámka, že ide o kúpu bytu z darovaných peňazí od mamy – 30 000 eur išlo z účtu a 10 000 eur do ruky). Podľa žalobkyňou predloženého čestného prehlásenia jej matky zo dňa 22.8.2022 peňažné prostriedky vo výške 40 000 eur vo februári a marci 2017 darovala výlučne svojej dcére, teda žalobkyni, a to na kúpu vyššie uvedené bytu. Z kúpnej zmluvy na byt vyplýva, že strany sporu tento byt nadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z LV č. XXXX v k.ú. C. D. D., v ktorom je uvedený byt zapísaný, je aj poznámka, že pod V 2217/17 vzniká vecné bremeno k uvedenému bytu spočívajúce v práve doživotného bývania v danom byte a jeho užívania v prospech matky žalobkyne. V kúpnej zmluve zo dňa 16.6.2017 (predmetom ktorej boli pozemky v Dolných Vesteniciach) je kúpna cena uvedená vo výške 12 718 eur. Z výpisu z účtu žalovaného za jún 2017 vyplýva, že dňa 23.6.2017 bola odoslaná platba vo výške 12 718 eur s poznámkou „pozemok B.“, pričom dňa 16.6.2017 bol uskutočnený výber vo výške 8 000 eur, pričom z účtu žalobkyne boli v danom mesiace na účet žalovaného zaslané 2 platby vo výške 5 000 eur (dňa 2.6.2017) a vo výške 16 000 eur (dňa 15.6.2027), pričom podľa rukou písanej poznámky na tomto výpise je uvedené: kúpa pozemku 12 718, z H. vložené 21 000 eur, prerábka + kúpa pozemku 21 000, pozemok 12 718 + 8 000 = 20 718. 28. Zo zhodných vyjadrení strán sporu mal súd preukázané, že strany sporu počas trvania manželstva nadobudli všetky hnuteľné veci uvádzané v žalobe pod bodmi 3-22 (pri motorovom vozidla Seat Cordoba je predmetom vyporiadania už iba zostatková cena, keďže toto vozidlo bolo 26.5.2022 vyradené z evidencie vozidiel po jeho odovzdaní na spracovanie, ako to potvrdzuje Protokol o prevzatí starého vozidla na spracovanie predložený žalobkyňou). Strany sporu sa napokon zhodli aj na zostatkovej cene týchto hnuteľných vecí v zmysle žaloby a jej doplnenia (č.l. 58), a to v celkovej výške 1 460 eur.

29. Žalobkyňa počas manželstva vykonávala opatrovateľskú činnosť v Nemecku a Rakúsku, pričom jej príjem postupne od roku 2012 do roku 2016 klesal, ako to vyplýva z daňových priznaní predložených žalobkyňou (č.l. 251-282, hrubý príjem postupne od roku 2012 klesal, pričom dosahoval 14 440 eur, 9 850 eur, 9 135 eur, 9 030 eur a 5 587 eur), za rok 2017 nemala žiadne zdaniteľné príjmy, ale v januári, februári a novembri 2017 jej boli vyplácané dávky zo sociálneho poistenia v Rakúsku, v roku 2020 mala príjem vo výške 4 320 eur a v roku 2021 vo výške 10 929,50 eur. Žalovaný podnikal ako živnostník najmä v oblasti lesného hospodárstva a ťažby dreva. Z peňažných denníkov za roky 2017, 2020 a 2021, ktoré predložil právny zástupca žalovaného pre účely znaleckého dokazovania (č.l. 554 - 589) vyplýva, že príjmy zahrňované do základu dane boli za jednotlivé roky uvedené nasledovne: rok 2017 - z predaja tovarov vo výške 0 eur, z predaja výrobkov a služieb vo výške 46 556,79 eur a z ostatných príjmov vo výške 8 038,18 eur; za rok 2020 - z predaja tovarov vo výške 15 708 eur, z predaja výrobkov a služieb vo výške 69 512,92 eur a z ostatných príjmov vo výške 919,09,18 eur; za rok 2021 - z predaja tovarov vo výške 0 eur, z predaja výrobkov a služieb vo výške 82 571,17 eur a z ostatných príjmov vo výške 827,30 eur. V rámci podnikania mal vo svojom podniku vedenú aj vývozku (nadobudnutú podľa kúpnej zmluvy zo dňa 20.5.2018 za cenu 51 600 eur, z ktorej podľa tvrdení žalovaného bolo vrátených 10 000 eur vzhľadom na vady vývozky) a 2 motorové vozidlá Kia Sportage a Hyundai Galloper. Z kúpnej zmluvy predloženej žalovaným zo dňa 25.10.2022 vyplýva, že motorové vozidlo Kia Sportage predal žalovaný ako podnikateľ E. L., synovi jeho terajšej manželky, za sumu 450 eur, pričom v zmluve bolo rukou dopísané, že vozidlo malo najazdených 235 993 km a malo vady - poškodený motor, bola potrebná oprava prednej nápravy a výmena brzdných kotúčov. Motorové vozidlo Hyundai Galloper podľa tvrdení žalovaného bolo predané za 100 eur vzhľadom na jeho zlý technický stav. Tieto vozidlá však boli ohodnotené v rámci podniku žalovaného znaleckým posudkom za obvyklú cenu zohľadňujúcu ich vek a opotrebenie. V priebehu manželstva nadobudli strany sporu aj traktor Zetor 6245, rok výroby 1989, ktorý bol počas manželstva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.6.2019 predaný H. B. za 8 500 eur. O zaplatení a prijatí kúpnej ceny predložil žalovaný aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.5.2019 a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 1.6.2019. Tvrdenia žalobkyne, že táto kúpna cena bola vyplatená bratovi žalovaného súd vykonanými výsluchmi brata žalovaného, jeho manželky a H. B. nemal preukázané. 30. Zo zhodných tvrdení strán sporu a výpisov z účtov mal súd preukázané, že každá zo strán sporu mala účet vo G., I., a to žalobkyňa IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a žalovaný IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktoré im chodili príjmy z ich podnikateľských činností. Stav účtu žalobkyne ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode bol 0 eur (čo je možné zistiť z výpisu z účtu žalobkyne za marec 2021 (č.l. 319) po odpočítaní mínusových položiek od zostatku ku koncu februára 2021 a pripočítaní plusových položiek) a stav účtu žalovaného ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode bol podľa znaleckého posudku INŠTITÚTU ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA č. 05/2025 zo dňa 10.6.2025 a doplnenia tohto znaleckého posudku č. 1 zo dňa 4.12.2025 vo výške 17 928 eur (č.l. 670; z výpisu z účtu žalovaného za marec 2021 (č.l. 233-235) po odpočítaní mínusových položiek od zostatku ku koncu februára 2021 a pripočítaní plusových položiek súdu vychádza zostatok vo výške 17 917,71 eur, ale keďže ide o nepatrný rozdiel, pričom znalecká inštitúcia uvedenú výšku zostatku zohľadnila pri výpočte hodnoty podniku žalovaného, súd vychádzal zo zostatku určeného znalcom). 31. Zo zhodných tvrdení strán sporu, zo žalobkyňou predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úveru „Flexipôžička č. 004783311090518 zo dňa 10.5.2018 na meno žalobkyne a zo stranami predložených výpisov o splácaní úverov a ich stavu ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode strán sporu, mal súd preukázané, že spotrebný úver vo G., I., pri ktorom ako dlžník vystupovala žalobkyňa a ku ktorému sa viedol úverový účet B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, bol poskytnutý žalobkyni vo výške 11 700 eur, ktorý mala splácať žalobkyňa v 95 splátkach a pri zľave z úroku mala uhradiť celkovo sumu 17 526,85 eur (mesačná splátka vo výške 182,03 eur) a v prípade neposkytnutia zľavy mala celkovo uhradiť sumu 18 752,35 eur (mesačná splátka vo výške 194,93 eur). Podľa žalobného návrhu žalobkyňa navrhovala vysporiadať zostatok tohto úveru vo výške 8 529 eur. Podľa žalobkyňou predloženého výpisu z tohto úveru (č.l. 42 rubová strana) bol zostatok istiny tohto úveru k 31.12.2020 vo výške 8 911,59 eur, pričom splátky vo výške 191,51 boli splatné dňa 27.1.2021 a 25.2.2021 a nasledujúca splátka bola splatná až po zániku manželstva dňa 25.3.2021. Z týchto splátok na istinu bola v januári 2021 započítaná suma 94,48 eur a vo februári suma 95,30 eur. Podľa zhodných tvrdení strán sporu a dokladov o jeho splatení predložených žalobkyňou tento úver splácala žalobkyňa, ktorá v apríli 2026 uhradila poslednú splátku, ktorou úver splatila. Od právoplatnosti rozvodu strán sporu žalobkyňa podľa ňou predložených výpisov splátok tohto úveru (č.l. 814-821) platila splátky v rozmedzí 191 až 192 eur, poslednú splátku zaslala dňa 25.4.2026 vo výške 211,06 eur, pričom celkovo od rozvodu manželstva uhradila sumu 11 906,98

eur. Žalobkyňa si prostredníctvom svojho advokáta uplatnila náhradu zo sumy 11 893,17 eur, z ktorej súd vychádzal (zohľadniac zásadu, že nemôže priznať viac, ako strana sporu žiada). Ďalej mal súd z vyššie uvedených dôkazov preukázané, že spotrebný úver vo G., I. č. 004782711090518, pri ktorom ako dlžník vystupoval žalovaný a ku ktorému sa viedol úverový účet B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, bol poskytnutý žalovanému vo výške 20 000 eur (č.l. 91), pričom ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvod manželstva podľa potvrdenia banky predloženého žalovaným (č.l. 209) bol zostatok úveru vo výške 14 176,64 eur. Podľa zhodných tvrdení strán sporu a dokladov predložených žalovaným o splátkach tohto úveru (č.l. 232) o jeho splatení tento úver splácal žalovaný, pričom od rozvodu manželstva do 26.7.2021 uhradil žalovaný 5 splátok po 280,86 eur, t.j. spolu 1 404,30 eur. Žalovaný predložil aj doklady o úhradách sumy vo výške 377,40 eur mesačne od 25.8.2021 do 25.3.2024 s doplňujúcou informáciou „Inkaso splátky úveru“, avšak ide o platby na iný účet ako pri sumách 280,86 eur, ktoré sú navyše značne vyššie, teda pri týchto úhradách súd nemal preukázané, na splácanie akého úveru boli tieto splátky uhrádzané. Podľa potvrdenia H., I. predloženého žalobkyňou (č.l. 36) a žalovaným (č.l. 220) bol zostatok dlhu z medziúveru č. 3266696504 poskytnutého vo výške 50 000 eur (na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 3266696803) k právoplatnosti rozvodu manželstva strán sporu vo výške 49 931,70, pričom stav sporenia k tomuto dňu bol 7 629,25 eur, teda rozdiel činil 42 302,45 eur. Úver bol poskytnutý dňa 18.4.2017, kedy stav sporenia bol 3 686,65 eur. Podľa tvrdení žalobkyne, ktoré neboli popreté a ktoré sú podporované aj výpismi z účtu žalovaného, tento úver sa platil najskôr z účtu žalobkyne a následne od septembra 2020 z účtu žalobcu (ako to vyplýva z peňažného denníka za mesiace september, november a december 2020 – č.l. 86-87 a z výpisov z účtu žalovaného z č.l. 88-102 a 222-229). Z uvedených výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že tento uhrádzal každý mesiac jednak sumu 52,50 eur, ako aj sumu 230,58 eur, pričom od rozvodu manželstva strán sporu uhradil sumu 52,50 eur do 10.10.2023 celkovo 32 krát, čiže úhradami v tejto výške za dané obdobie uhradil sumu 1 680 eur (32 x 52,50 eur) a sumu 230,58 eur do 10.9.2024 celkovo 42 krát, čiže úhradami v tejto výške za dané obdobie uhradil sumu 9 684,36 eur (42 x 230,58 eur). Podľa zhodných tvrdení strán sporu boli úvery na meno tej ktorej strany použité na kúpu vývozky, úver v H. bol čiastočne použitý na kúpu pozemkov v Dolných Vesteniciach. Zvyšok kúpnej ceny vývozky (t.j. cca 20 000 eur) bol podľa žalobkyne použitý na kúpu vývozky, čo žalovaný výslovne nepoprel, vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že z úver v H. bola financovaná kúpa, resp. prerábky bytu, na pojednávaní tvrdil, že prerábka bola financovaná z ním zarobených peňazí. 32. Znalec P. A. O. v znaleckých posudkoch č. 2025/018, 2025/019 a 2025/020, ktorými oceňoval vyššie uvedené nehnuteľnosti, ktoré strany nadobudli počas manželstva, určil cenu uvedeného bytu na sumu 74 219,77 eur, podielu na spoločnom pozemku na sumu 4 152,62 eur, plechovej garáže na sumu 1 649,41 eur, pozemkov v Dolných Vesteniciach spolu na sumu 47 520,50 eur a hospodárskej budovy na sumu 15 662,41 eur. Závery týchto posudkov strany nenamietali. 33. Podľa znaleckého posudku INŠTITÚTU ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA č. 05/2025 zo dňa 10.6.2025 a doplnenia tohto znaleckého posudku č. 1 zo dňa 4.12.2025 bol ohodnotený podnik žalovaného ku dňu 12.3.2021 na sumu 56 730 eur, do ktorej znalec zahrnul aj stav vyššie uvedeného účtu žalovaného k dátumu právoplatnosti rozvodu manželstva strán sporu. Znalecká organizácia zároveň zodpovedala aj ďalšie otázky, a to že peniaze z účtu žalovaného vo G., I. v mesiacoch júl a august 2020 boli použité na chod jeho podnikateľskej činnosti, ďalej znalec zhrnul mesačné výdavky na chod podniku žalovaného od 12.3.2020 do 12.3.2021 (spolu celkovo 48 339,05 eur) a že v období od 1.1.2017 do 31.3.20217 nedošlo k výberu väčšieho množstva hotovosti nad sumu 10 000 eur z účtu žalovaného alebo z pokladne. 34. Súd na základe takto ustáleného skutkového stavu právne uzatvára: 35. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 36. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

37. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 38. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (ak z manželstva nejaké deti pochádzajú). 39. Manželstvo strán sporu zaniklo rozvodom, čím zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala jeho vyporiadanie v lehote troch rokov od zániku manželstva. 40. Medzi stranami sporu napokon nebol sporný okruh masy BSM, teda že do neho patria všetky nehnuteľnosti a hnuteľné veci uvedené v bodoch 3 – 22 v žalobe, podnik žalovaného, 3 úvery a prípadné finančné prostriedky na ich účtoch. Po podaní znaleckých posudkov ich žiadna strana nenamietala, preto súd vychádzal, že po ich podaní nebola medzi stranami sporná ani hodnota jednotlivých nehnuteľností a podniku žalovaného. Sporné medzi stranami sporu v priebehu konania ostával jednak spôsob vyporiadania BSM, teda aké veci alebo hodnoty majú byť komu prikázané, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti, časť hnuteľných vecí a úver v H., jednak vnos žalobkyne z darovaných prostriedkov od jej matky na kúpu bytu a jednak spôsob naloženia s peniazmi za predaj traktora, resp. otázka, či strany sporu majú nejakú pohľadávku voči bratovi žalovaného s manželkou. 41. K spôsobu vyporiadania BSM súd v prvom rade poznamenáva, že právna úprava výslovne neustanovuje presné kritéria pre rozhodnutie o tom, ktoré časti majetku majú v rámci vyporiadania pripadnúť tomu - ktorému manželovi. Je vecou úvahy súdu, aké riešenie zvolí a ktorému z manželov konkrétnu vec z bezpodielového spoluvlastníctva prikáže. Súd pritom prihliada na viaceré okolnosti, ako napr. na účelné využitie veci, na to, ktorý z manželov vec po zániku BSM užíva, či sa niektorý z manželov prevažnou mierou nezaslúžil o nadobudnutie tej ktorej veci, príp. na to, aby hodnota vecí prikázaných obom manželom bola približne rovnaká (ak je to možné). 42. Pokiaľ teda ide o spôsob vyporiadania a otázku, ktorej zo strán má byť aká vec alebo hodnota prikázaná, resp. kto má povinnosť splatiť ten ktorý dlh, súd po vyhodnotení vykonaného odkazovania dospel k nasledujúcim záverom. 43. Nehnuteľnosti – 1. byt v Žabokrekoch nad Nitrou a plechová garáž – zo zhodných tvrdení strán sporu mal súd preukázané, že tento byt a garáž pri bytovom dome, kde sa nachádza tento byt, po rozvode manželstva užíva žalobkyňa, pričom obe strany navrhli tieto nehnuteľnosti prikázať žalobkyni. Súd preto uvedený byt a plechovú garáž prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. 2. pozemky v Dolných Vesteniciach – každá zo strán sporu tieto pozemky navrhla prikázať sebe, žalobkyňa s poukazom na to, že tieto užíva, o čom predložila na poslednom pojednávaní aktuálnu úhradu na daň z nehnuteľnosti a v priebehu konania predložila rozhodnutia o vyrubení dane z nehnuteľnosti a doklady o ich zaplatení, žalovaný s poukazom na spravodlivé rozdelenie nehnuteľností, keďže podľa žaloby by mu mala byť prikázaná iba hospodárska budova a 2 dlhy z úverov. Samotné platenie dane ešte neznamená, že niekto určitý pozemok skutočne užíva. Z fotodokumentácie vyhotovenej znalcom P. O. vyplýva, že ide o pozemky, na ktorých rastie tráva, prípadne náletové dreviny. Je teda zrejmé, že aj keď daň za tieto pozemky platila žalobkyňa (kde jej výška oproti znalcom určenej trhovej cene je nepatrná), tieto reálne nikto zo strán v súčasnosti neužíva. Z vykonaného dokazovania, najmä z daňových priznaní žalobkyne za roky 2015 a 2016 (teda za roky predchádzajúce roku 2017, kedy strany sporu tieto pozemky kúpili) mal súd preukázané, že v tomto období bol skutočne príjem žalobkyne nižší (v roku 2015 jej hrubý mesačný príjem po prepočte vychádzal na cca 750 eur a v roku 2016 na cca 465 eur a po zohľadnení výdavkov čistý príjem bol ešte nižší, pričom podľa dokladov na č.l. 301-304 žalobkyňa v roku 2017 nemala žiadne zdaniteľné príjmy a boli jej 3 mesiace zasielané iba nejaké dávky z rakúskeho sociálneho systému), teda v tomto období z väčšej časti bol príjem domácnosti zabezpečovaný žalovaným (ako vyplýva aj z peňažného denníka žalovaného za rok 2017). Na zaplatenie týchto pozemkov bol podľa zhodných tvrdení strán použitý úver z H., ktorý už pár mesiacov pred rozvodom a následne aj po rozvode splácal žalovaný. Po zohľadnení týchto skutočností, ako

aj zohľadniac určitú spravodlivosť pri rozdelení nehnuteľností (kde podľa žaloby mala žalovanému pripadnúť len hospodárska budova, jeho podnik a úvery) a tiež zohľadniac, že žalobkyni bol prikázaný do vlastníctva byt, teda má zabezpečenú bytovú otázku, súd dospel k záveru, že je spravodlivé, aby tieto pozemky boli prikázané žalovanému. 3. hospodárska budova v Nižných Ružbachoch – žalobkyňa navrhovala túto prikázať žalovanému, žalovaný ju naopak navrhol prikázať žalobkyni, pričom obe strany da facto argumentovali najmä predchádzaním prípadným budúcim sporom v súvislosti s touto budovou. Z listu vlastníctva č. č. XXX pre k.ú. D. F. (predloženého žalobkyňou a založeného aj v prílohách znaleckého posudku P. O.), aj z ortofotomapy a kópie katastrálnej mapy založenej v prílohách znaleckého posudku P. O. je zrejmé, že táto budova sa nachádza na pozemku KN C 51/1, ktorá spolu s parcelou KN C 52 sú v spoluvlastníctve žalobkyne a A. B., ktorá ako vyplýva zo zabezpečenej žaloby vo veci vedenej na tunajšom súde sp. zn. 6C/1/2021 a z uvedeného spisu, je matkou žalovaného, pričom žalovaný svoju časť daných parciel, ktoré boli stranám sporu darované, vrátil po rozvode svojej mame, ale žalobkyňa darovanú časť týchto pozemkov na základe výzvy matky žalovaného nevrátila, ani nepreviedla na matku žalovaného. Spoluvlastnícky podiel je u oboch 1. K argumentácii strán sporu ohľadne prípadných budúcich sporov je potrebné uviesť, že takéto spory môžu vznikať v prípade prikázania tejto budovy ktorejkoľvek strane, keďže v prípade zrušenia a vyporiadania pozemku pod hospodárskou budovou v prospech matky žalovaného, by žalobkyňa nemala prístup k tejto budove, ak by jej bola prikázaná. Daný pozemok pritom pred darovaním vlastnila matka žalovaného, ktorá v súčasnosti aj užíva hospodársku budovu strán sporu, pričom podľa nákresu žalobkyne a pripojených LV v k.ú. D. F. (č.l. 307 -312) matka žalovaného vlastní ďalšie nehnuteľnosti hneď v susedstve parciel KN C 51/1 a 52 (resp. je ich spoluvlastníkom) a matka žalovaného evidentne dlhodobo žije v danej obci, teda je vysoko pravdepodobné, že by jej v prípade zrušenia a vyporiadania pozemku pod hospodárskou budovou bol tento prikázaný (čo podľa tvrdení žalobkyne navrhuje v konečnom dôsledku aj žalobkyňa). Žalovaný z pohľadu súčasných vlastníckych práv k pozemkom pod budovou a v jej okolí nemá prístup k danej budove. Zo žaloby podanej v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/1/2021, ktorej predmetom bolo vrátenie daru (vyššie uvedených parciel v Nižných Ružbachoch) je však zrejmé, že žalovaný svoj podiel svojej matke vrátil, teda dokáže s ňou evidentne komunikovať a dohodnúť sa. Žalobkyňa však (na rozdiel od žalovaného) nemá v Nižných Ružbachoch žiadne korene ani väzby k danému kraju, svoj podiel na uvedených pozemkoch v Nižných Ružbachoch navrhuje vysporiadať v prospech rodiny žalovaného. Uvedenú hospodársku budovu v súčasnosti využíva matka žalovaného, ktorá je aj spoluvlastníčkou parcely pod budovou. Súd po zohľadnení uvedených skutočností a po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že hospodársku budovu prikázal do vlastníctva žalovaného, u ktorého je aj vzhľadom na rodinné väzby v tejto časti Slovenska a využívanie budovy jeho rodinnými príbuznými menší predpoklad budúcich sporov ako v prípade jej prikázania žalobkyni. Uvedené vyporiadanie sa súdu javí vhodnejšie aj pre prípad, ak by žalovaný v rámci svojho predmetu podnikania mal nejaké aktivity aj v Nižných Ružbachoch a okolí (ako podľa tvrdení žalobkyne v minulosti mal a na ktoré aj využíval traktor, ktorý sa predával, ako to potvrdil aj jeho brat). 44. Hnuteľné veci: Motorové vozidlá uvedené v žalobe pod bodmi 1 a 2 boli zahrnuté a ohodnotené v rámci podniku žalovaného, teda tieto neboli predmetom vyporiadania v rámci hnuteľných vecí. Veci pod bodmi 15-22 v žalobe (teda 2 práčky, 2 sušičky, vysávač, tlakový hrniec a stolný PC) a navrhla prikázať do svojho vlastníctva žalobkyňa, s čím žalovaný súhlasil, teda tieto hnuteľné veci prikázal súd žalobkyni. Sporné medzi stranami sporu bolo vyporiadanie hnuteľných vecí pod bodmi 3-14 (teda mobilného telefónu Huawei P20 a tabletu Huawei, bielo sivej sedacej súpravy rohovej z ekokože, konferenčného bieleho dreveného stolíka, tmavomodrej tanierovej súpravy, tmavomodrej pohárovej súpravy, súpravy nerezových hrncov, záhradných stoličiek z hnedého umelého ratanu, dreveného hnedého stojana na kvety, čiernej rýchlovarnej kanvice zn. Tefal, čiernej hifi veže Philips, kopírky a tlačiarne Canon P25 a zostatkovej hodnoty za vozidlo Seat Cordoba ev. č.: H. XXXXX, ktoré pre vysoký vek bolo vyradené z evidencie a zošrotované), ktoré žalobkyňa navrhla prikázať žalovanému, žalovaný ich naopak navrhol prikázať žalobkyni. K týmto veciam mal súd k dispozícii iba tvrdenie žalobkyne, že tieto veci v bytoch po odchode žalovaného neboli, teda tieto si musel zobrať žalovaný a tieto užíva a na druhej strane tvrdenie žalovaného, ktorý poprel uvedené tvrdenie žalobkyne s tým, že z bytov vzal len osobné veci. Žalovaný sa nevedel vyjadriť, čo je s týmito vecami. Z jeho žaloby podanej na Okresnom súde Partizánske vyplýva, že tieto vymenoval aj on s tým, že sa nachádzali v byte v Žabokrekoch nad Nitrou, ale sú vzhľadom na používanie bez komerčnej hodnoty. Za daného dôkazného stavu ani jedna zo strán nepreukázala svoje tvrdenia a okrem zhodnosti v tom, že tieto veci nadobudli (resp. u motorového vozidla Seat Cordoba súhlasili so zostatkovou cenou), súd nemal preukázané, kde sa tieto veci v súčasnosti nachádzajú, príp. kto ich využíva. Súd preto tieto veci (t.j. pod bodmi 3-14) rozdelil podľa ich zostatkovej hodnoty (na ktorej

sa strany napokon zhodli) tak, aby zostatková hodnota vecí prikázaných tej ktorej strane bola približne rovnaká, pričom pri rozdelení tej ktorej veci vychádzal tiež z toho, že veci, ktoré boli vybavením bytu, resp. sa využívajú najmä v domácnosti (ako napr. nábytok, taniere, poháre a pod.) prikázal žalobkyni, ktorej bol prikázaný byt (ide konkrétne o nábytok a vybavenie kuchyne uvedené pod bodmi 4-10 v žalobe a jej doplnení v celkovej zostatkovej hodnote 450 eur) a zvyšné veci, ktoré je možné využiť aj mimo domácnosti, súd prikázal žalovanému (konkrétne veci pod bodom 3 - mobilný telefón a tablet a bodmi 11-14, teda kancelárske kreslo, rýchlovarná kanvica, hifi veža, kopírka a tlačiareň v celkovej zostatkovej hodnote 470 eur). 45. Podnik žalovaného: strany sporu zhodne navrhovali, aby podnik žalovaného bol prikázaný žalovanému, ktorý stále podniká a ide o zdroj jeho príjmov. Súd preto podnik žalovaného prikázal do vlastníctva žalovaného. 46. Účty: každá zo strán sporu mala vlastný účet, na ktorý im chodili príjmy z ich zárobkovej činnosti, čo ani nebolo sporné. Žalobkyňa však navrhovala okrem podniku žalovaného zahrnúť do BSM aj jeho účet, resp. zostatok tohto účtu. Z doplnenia č. 1 znaleckého posudku INŠTITÚTU ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA č. 5/2025 zo dňa 4.12.2025 vyplýva, že účet žalovaného vo G., I., ktorý využíval aj (a najmä) na podnikateľské účely, bol zahrnutý do celkovej ceny podniku. Aj keď na č.l. 670 znalecká inštitúcia uvádza účet v B. B., ide o rovnaké číslo účtu, ako vyplýva z výpisov predložených žalovaným (len so zlým 4-číslím identifikujúcim banku), pričom v ďalšom znení doplnenia znaleckého posudku už znalecká inštitúcia uvádza správne číslo účtu (t.j. so 4-číslím XXXX (prislúchajúcim G., I.) a nie XXXX (prislúchajúcim B. B., I.)) a tiež z porovnania predložených výpisov z účtu žalovaného za určité obdobia rokov 2017, 2020 a 2021 a peňažných denníkov za roky 2017, 2020 a 2021 je zrejmé, že žalovaný si v peňažnom denníku účtoval sumy, ktoré mali odraz v pohyboch na danom účte vo G., I.. Napriek uvedenej chybe znalca pri odpovedi na 1. otázku preto súd ustálil, že do podniku žalovaného bol zahrnutý aj jeho účet vedený vo G., I.. Vzhľadom na túto skutočnosť súd do BSM zahrnul iba zostatok na účte žalobkyne, ale nie aj zostatok na účte žalovaného, keďže tento už bol zahrnutý v hodnote podniku žalovaného (a pri zahrnutí zostatku na účte žalovaného by táto majetková hodnota bola zahrnutá do BSM 2 krát). 47. Úvery – strany sporu sa zhodli na tom, aby súd prikázal každému z nich úver, ktorý bol zobratý na meno tej ktorej strany sporu. V tomto smere je potrebné uviesť, že z peňazí z týchto úverov nadobudli strany sporu do podniku žalovaného vývozku, pričom podnik žalovaného bol hodnotou, ktorá je vyporiadavaná v rámci BSM. Uvedená vývozka je pritom najhodnotnejšou časťou podniku žalovaného. Za tohto stavu súd yvsporiadal aj tieto úvery vedené mna meno iba jednej zo strán sporu, resp. uplatnené nároky tej ktorej strany na náhradu polovice platieb tej ktorej strany od zániku manželstva. Keďže však v čase vyhlásenia rozsudku už bol úver vo G., I., pri ktorom ako dlžníčka vystupovala žalobkyňa, splatený a žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu polovice splátok vykonaných po rozvode manželstva strán sporu, súd už nezaväzoval žalovanú na splatenie tohto úveru, ale rozhodoval iba o zostatku tohto úveru v čase zániku manželstva a o uplatnenom nároku na náhradu polovice splátok vykonaných po rozvode manželstva. Žalovanému prikázal splatiť úver vo G., I., pri ktorom vystupoval ako dlžník on, pričom takisto rozhodol aj o uplatnenom nároku na náhradu polovice splátok vykonaných po rozvode manželstva, ktoré po rozvode preukázal. 48. Sporným medzi stranami sporu ostalo, komu má súd prikázať úver v H., pri ktorom jedinom vystupovali obe strany ako dlžníci, teda išlo o ich spoločný dlh. Úver v H. splácal od rozvodu manželstva a aj nejaký čas pred ním žalovaný, čo nebolo sporné. Podľa tvrdení žalobkyne boli peniaze z tohto úveru použité na kúpu pozemkov a vývozky, podľa tvrdení žalovaného na pojednávaní boli peniaze z tohto úveru použité na kúpu pozemkov, časť peňazí malo to ísť aj na dom, ktorý chceli stavať (ktorý však evidentne nepostavili, ani nezačali stavať - pozn. súdu). Prerábku bytu podľa tvrdení žalovaného financoval z ním zarobených peňazí (čo je podporované aj opakovanými výbermi sumy 1 000 eur z jeho účtu po kúpe bytu). Obe strany zhodne tvrdili, že na kúpu vývozky zobrali každý z nich úver, žalobkyňa vo výške 11 700 eur, žalovaný vo výške 20 000 eur a zvyšok do sumy 51 600 eur (t.j. necelých 20 000 eur) museli doplatiť. Aj keď žalovaný vo vyjadrení k žalobe a jeho právny zástupca v záverečnej reči tvrdili, že peniaze z tohto úveru sa použili na rekonštrukciu bytu, jednak samotný žalovaný (zhodne so žalobkyňou) potvrdil, že z tohto úveru bola financovaná kúpa pozemkov (čo preukazujú aj výpisy z účtu žalovaného, z ktorého bola jednak uhradená suma vo výške kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, ktorá bola na účet žalovaného prevedená z účtu v H. a jednak je tam aj výber sumy 8 000 eur, takisto preposlanej na účet žalovaného z účtu v H., po zohľadnení čoho súd ustálil kúpnu cenu pozemkov v zmysle tvrdení

žalobkyne vo výške 20 718 eur) a jednak tvrdil, že rekonštrukciu financovali z ním zarobených peňazí, čo je preukazované aj pravidelnými výbermi z jeho účtu, ku ktorému pripojil výpisy. Za tohto stavu súd ustálil, že podstatná časť úveru z H. (t.j. takmer 41 000 eur) bola použitá na kúpu pozemkov a vývozky. Na uvedenom nič nemenia ani doklady predložené žalovaným, ktorými strany sporu dokladovali H. účel použitých peňazí, keďže strany sporu reálne rekonštrukciu bytu vykonali, teda určité doklady o nákupe materiálu mali k dispozícii, pričom pre stavebnú sporiteľňu bolo postačujúce zaslať doklady, ktoré majú súvis so stavebnou činnosťou, pričom záver, že vyúčtovanie pre H. nezodpovedalo realite podporuje jednak to, že obe strany zhodne potvrdili, že časť peňazí použili na kúpu pozemkov, ktoré však vo vyúčtovaní logicky nie sú uvedené, ak deklarovali účel medziúveru na nadobudnutie a rekonštrukciu bytu a jednak napr. kúpu bytu deklarovali iba vo výške 24 999 eur, aj keď ho reálne kupovali za podstatne vyššiu cenu, čo tiež nasvedčuje tomu, že uviedli sumu, akú im bolo potrebné ešte vykryť. Keďže vývozka nadobudnutá z časti úveru z H. je súčasťou podniku žalovaného a pozemky boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, súd prikázal žalovanému splatiť úver v H.. 49. Súd na záver k otázke rozdelenia vecí jednotlivým manželom dodáva, že súd vychádzal zo zásady uvedenej v § 150 OZ, teda mal za to, že podiely strán sporu sú rovnaké. Z vyjadrení strán sporu a z predložených listinných dôkazov nemal súd preukázané, že by sa niektorá zo strán sporu podstatne vyššou mierou zaslúžila a pričinila o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Súd síce mal preukázané, že príjem žalobkyne podľa ňou predložených daňových priznaní za roky 2012-2016 postupne klesal, v roku 2016 bol skutočne nižší a v roku 2017 poberala iba sociálne dávky z Rakúska, avšak z týchto priznaní mal súd zároveň preukázané, že aj žalobkyňa pracovala a aspoň určitou časťou (aj keď v určitých rokoch nižšou) prispievala na náklady spojené s domácnosťou. Takisto nemožno prehliadnuť, že aj žalobkyňa si vzala úver, ktorý aj splatila (a dlhšiu dobu po zániku manželstva), pričom tento sa použil na nákup vývozky, teda časti podniku žalovaného a tiež pomohla zabezpečiť časť prostriedkov na nadobudnutie bytu od svojej matky (ako je popísané nižšie). Rovnako súd nemal preukázané, aby sa niektorá zo strán sporu o rodinu nestarala. Ak žalovaný resp. jeho právny zástupca poukazoval na to, že práve žalovaný sa väčšou časťou zaslúžil o nadobudnutie vecí patriacich do BSM, je potrebné uviesť, že z pohľadu súdu príjem žalovaného nebol o toľko vyšší, že by odôvodňoval vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyporiadať masu BSM iným ako rovným dielom. Na skutočnosť, že žalovaný v určitom období zrejme viac prispieval na chod domácnosti a do určitej miery aj viac prispel k nadobudnutiu resp. údržbe vecí patriacich do BSM, súd prihliadol pri ich rozdelení (najmä pokiaľ ide o pozemky). 50. Pri otázke vnosu žalobkyne pri kúpe bytu z dôvodu darovania peňazí jej matkou (ako ďalšej spornej otázky medzi stranami), súd vychádzal z nasledujúcich úvah. Žalobkyňa tvrdila, že jej matka jej požičala celú sumu na nadobudnutie bytu, pričom na pojednávaní na otázku súdu uviedla, že sumu 1 500 eur (ako odmenu realitnej kancelárii podľa kúpnej zmluvy na byt) platili zo spoločných peňazí. Súd preto vychádzal z toho, že je potrebné vyriešiť otázku iba čisto kúpnej ceny bytu vo výške 38 000 eur. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení pripojila k žalobe okrem kúpnej zmluvy na byt a LV č. XXXX v k.ú. C. D. D. aj doklady z banky (č.l. 37-39 spisu), z ktorých vyplývajú vyššie uvedené skutočnosti (t.j. výber sumy 30 000 eur z účtu matky žalobkyne dňa 20.2.20217 a vklad tejto sumy rovnaký deň na účet žalobkyne a tiež vklad na účet žalobkyne dňa 21.3.2017 vo výške 8 000 eur, ako aj zaslanie sumy 38 000 eur na kúpu bytu predávajúcemu dňa 21.3.2017). Následne doložila aj zmluvy o požičaní peňazí jej matkou (označené 2 krát ako dlžobný úpis a raz v nemeckom jazyku ako Private Abmachung) od rôznych ľudí v období od 2.3.2017 do 19.3.2017 vo výške celkovo 9 000 eur (3 x 3000 eur). Žalovaný poprel skutočnosť, že by na kúpu bytu mala darovať peniaze žalobkyni jej mama s poukazom najmä na to, že sumu 15 000 eur im mama žalobkyne vrátila, ako to vyplýva z predloženej zmluvy o pôžičke a rukou písanej poznámke na tejto zmluvu. Zvyšok peňazí (žalovaný spomínal 30 000 eur) dal žalobkyni on v hotovosti, k tomu však nenavrhol ani nepredložil žiadne dôkazy. Žalobkyňa zmluvu o pôžičke odôvodnila tým, že to urobili kvôli jej sestre, aby nemohla napádať darovanie peňazí žalobkyni. Podľa rukou písanej poznámky na zmluve o pôžičke medzi stranami sporu ako veriteľmi a matkou žalobkyne ako dlžníčkou bola požičaná suma 15 000 eur vrátená dňa 20.2.2017 výberom peňazí z dlžníkovho účtu veriteľom v 2. rade (teda žalobkyňou). Táto poznámka je podpísaná žalobkyňou a jej matkou. Z kúpnej zmluvy na uvedený byt vyplýva, že ho strany sporu nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva a z LV č. XXXX vyplýva, že pod V 2217/17 vzniká vecné bremeno k uvedenému bytu spočívajúce v práve doživotného bývania v danom byte a jeho užívania v prospech matky žalobkyne. Keďže iné dôkazy k tejto otázke strany sporu nenavrhli ani nepredložili, súd vychádzajúc z vykonaných dôkazov uzavrel, že v časti 15 000 eur išlo o vrátenie pôžičky matkou žalobkyne stranám sporu, teda v tejto časti

nemožno túto sumu vyhodnotiť ako dar žalobkyni, ktorá suma by nemala patriť do BSM, a teda mala by predstavovať vnos žalobkyne z jej výlučných prostriedkov. Pokiaľ ide o zvyšok sumy vybranej z účtu matky žalobkyne, resp. ďalšej sumy vo výške 8 000 eur vloženej na účet žalobkyne, aj z dátumov vyššie uvedených prevodov a vkladov na účty je možné ustáliť, že matka žalobkyne prispela na kúpu tohto bytu, za čo jej zrejme aj bolo zriadené vyššie uvedené vecné bremeno. Podľa kúpnej zmluvy však byt bol stranám sporu predávaný do BSM. Ak by skutočne chcela matka žalobkyne dané peniaze darovať iba žalobkyni, je pravdepodobné, že tento byt by bol zapísaný iba vo vlastníctve žalobkyne a nie v BSM strán sporu. Navyše ak podľa tvrdení žalobkyne uvedenú zmluvu o pôžičke mali robiť kvôli jej sestre, aby nemohla napádať požičanie peňazí, tak potom nie je celkom zrejmé, prečo je v zmluve o pôžičke uvedená iba suma 15 000 eur, a nie vyššia, najmä ak žalobkyňa tvrdí darovanie sumy zodpovedajúcej cene bytu a tiež žalobkyňa predložila čestné prehlásenie jej matky, že žalobkyni darovala sumu 40 000 eur na kúpu daného bytu. K tomuto čestnému prehláseniu matky žalobkyne súd dodáva, že na tomto je uvedený dátum vyhotovenia 22.8.2022, teda viac ako rok a pol po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu a zároveň ide o dátum deň pred podaním žaloby. Vychádzajúc z vyššie zistených skutočností a minimálne z toho, že sumu 15 000 eur súd vyhodnotil ako vrátenie pôžičky, sa javí toto čestné prehlásenie ako účelové dané v záujme napomôcť žalobkyni. Tomuto záveru súdu nasvedčuje aj skutočnosť vyplývajúca či už zo zmluvy o pôžičky alebo z dlžobných úpisov, na základe ktorých si matka žalobkyne požičala od rôznych ľudí celkovo 9 000 eur, a to že matka žalobkyne si na každom doklade, ktorý bol podkladom pre požičanie peňazí, zabezpečila aj potvrdenie, kedy daný dlh splatila, resp. splácala. Za tohto stavu jej čestné prehlásenie o darovaní sumy 40 000 eur odporuje tomu, že ona sama podpísala, že pôžičku 15 000 eur vrátila, pričom pri tomto bola iba matka žalobkyne a žalobkyňa. Ak by skutočne v čase kúpy bytu chcela darovať peniaze iba žalobkyni, javí sa nelogickým podpísať doklad o vrátení pôžičky stranám sporu. Aj vzhľadom na nadobudnutie bytu do BSM strán sporu a zriadenie vyššie uvedeného vecného bremena v prospech matky žalobkyne sa súdu skôr javí, že tieto peniaze boli darované obom manželom, nie iba žalobkyni. V každom prípade však okrem tvrdenia žalobkyne, že tieto peniaze jej mali byť darované jej matkou a uvedeného čestného prehlásenia (ktoré súd vyhodnotil v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi vyššie uvedeným spôsobom), súd nemal žiaden iný dôkaz preukazujúci túto skutočnosť. Skutočnosť, že žalobkyňa vybrala z účtu svojej matky sumu 30 000 eur (z ktorých polovica bola splatením pôžičky) a následne ju vložila na svoj účet, podobne ani vklad sumy 8 000 eur na účet žalobkyne (ktoré vzhľadom na dátumy požičania mohli pochádzať z peňazí požičaných jej matkou), nijako nepreukazuje, že by malo ísť o darovanie peňazí výlučne žalobkyni. Za tohto stavu súd uzavrel, že súd nemal nijakým dôkazom preukázané, že by skutočne matka žalobkyne výlučne žalobkyni darovala nejaké peniaze, ktoré by boli vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a ktoré by žalobkyňa vniesla do BSM. Rovnako tak súd nemal nijakým dôkazom preukázané, že by žalovaný poskytol žalobkyni nejaké peniaze na kúpu bytu, čo nepodporil ani znalecký posudok na jeho podnik, z ktorého vyplýva, že ani znalec nezistil výber nejakej vyššej finančnej sumy v čase od januára do marca 2017, teda v čase krátko predchádzajúcom kúpe bytu. 51. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdenú pohľadávku vo výške 10 000 eur voči bratovi žalovaného a jeho manželke z titulu nevrátených peňazí za predaj traktora, ani neprevedenia traktora brata žalovaného na žalovaného, súd aj pri tejto spornej otázke medzi stranami sporu vychádzal z toho, že v tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Súd mal preukázaný predaj traktora strán sporu p. B. za sumu 8 500 eur, avšak tento svedok tvrdil, že kúpnu cenu vyplatil priamo žalovanému a brat žalovaného a jeho manželka neboli prítomní predaja traktora, čo rovnako tvrdili aj brat žalovaného a jeho manželka. Aj keď u brata žalovaného a jeho manželky môže byť určitý predpoklad snahy pomôcť žalovanému, preto ich výpovede súd hodnotil s vyššou dávkou opatrnosti, ich tvrdenia však podporil aj kupujúci traktora, ktorý vo vzťahu k stranám sporu nie je v žiadnom bližšom vzťahu. Keďže ani k tejto otázke neboli navrhnuté ďalšie dôkazy, ktoré by aspoň spochybnili dané výpovede, súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania ustálil, že vznik takejto pohľadávky strán sporu voči bratovi žalovaného resp. jeho manželke nemal preukázaný, preto túto pohľadávku nezahrnul do masy BSM. 52. Vychádzajúc z uvedených úvah a vyhodnotenia dôkazov súd ustálil, že do BSM strán sporu patria všetky vyššie popísané nehnuteľnosti, hnuteľné veci uvedené v žalobe pod bodmi 3 – 22, zostatky na účtoch každej zo strán sporu (u žalovaného zahrnutý do hodnoty podniku žalovaného) a podnik žalovaného, ktoré súd prikázal tej ktorej strane v súlade s tým, čo bolo vyššie popísané. Zároveň súd ustálil, že je potrebné vysporiadať aj 3 vyššie popísané úvery, ktorými sa získavali veci patriace do BSM. Zároveň z pohľadu súdu sa javí ako spravodlivé zohľadniť aj splátky na tieto úvery realizované

iba jednou zo strán sporu po rozvode manželstva z výlučných prostriedkov tej ktorej strany, a to vyššie uvedeným spôsobom. 53. Po ustálení masy BSM a jej rozdelení medzi strany sporu sa súd zaoberal hodnotou jednotlivých vecí, aktív a pasív, ktoré boli tej ktorej strane prikázané a tiež vyrovnacím podielom, ktorý má niektorá zo strán sporu vyplatiť druhej strane. 54. Nehnuteľnosti: ako už bolo uvedené, ich hodnota ocenená znalcom P. O. nebola stranami sporu namietaná ani spochybnená. Za tohto stavu súd uzavrel, že hodnota nehnuteľností prikázaných žalobkyni (teda bytu a garáže) je spolu 80 021,80 eur (byt 74 219,77 eur, podiel na spoločnom častiach bytového domu a na pozemku 4 152,62 eur a garáž 1 649,41 eur) a hodnota nehnuteľností prikázaných žalovanému (teda pozemkov a hospodárskej budovy) je spolu 63 182,91 eur (pozemky spolu 47 520,50 eur a hospodárska budova 15 662,41 eur). 55. Hnuteľné veci: zostatková hodnota týchto vecí uvádzaných v žalobe nebola napokon medzi stranami sporná, preto súd vychádzal z tejto zostatkovej hodnoty. Žalobkyni boli prikázané veci v celkovej zostatkovej hodnote 990 eur, žalovanému v celkovej hodnote 470 eur. 56. Podnik žalovaného: tento bol znaleckým posudkom ku dňu rozvodu manželstva strán sporu ocenený na sumu 56 734,07 eur (vrátane zostatku na účte žalovaného), čo žiadna zo strán nenamietala, preto súd vychádzal z tejto hodnoty, ktorá bola prikázaná žalovanému. 57. Účty v bankách: z účtu vo vlastníctve žalobkyne táto navrhla v priebehu konania zahrnúť do BSM 0 eur, a to vzhľadom na to, že k dátumu rozvodu manželstva strán sporu nemala na danom účte finančné prostriedky. Pri sume uvádzanej v žalobe vychádzala zo stavu účtu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Tento návrh žalobkyne žalovaný nenamietal. Súd pri zostatku na účte žalobkyne, ktorý jej prikázal, preto vychádzal zo sumy 0 eur, keďže z predloženého výpisu z účtu žalobkyne za marec 2021 skutočne vyplýva (po pripočítaní prichádzajúcich a odpočítaní odchádzajúcich platieb od zostatku na účte k poslednému dňu vo februári 2021), že k dátumu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu nemala žalobkyňa na tomto účte žiadne prostriedky. Z účtu vo vlastníctve žalovaného navrhla žalobkyňa zahrnúť do BSM sumu 24 100 eur, teda stav na tomto účte v júli 2020. Ako už bolo uvedené vyššie, zostatok na účte žalovaného bol zahrnutý do hodnoty podniku, preto o tomto zostatku súd opakovane nerozhodoval v rámci vyporiadania BSM. K návrhu žalobkyne na vyporiadanie tohto zostatku podľa stavu v júli 2020 je potrebné uviesť, že súd v zmysle ustálenej judikatúry slovenských súdov vychádza z masy BSM v čase zániku manželstva strán sporu, teda k právoplatnosti rozsudku o rozvode. Pokiaľ ide o zostatky na účte každej zo strán sporu, vzhľadom na skutočnosť, že po zániku manželstva už prostriedky, ktoré na účet ktorej strany prišli, rovnako ako aj odchádzajúce platby, sú príjmami alebo výdavkami už iba tej ktorej strany, súd aj pri účte žalovaného vychádzal zo stavu peňažných prostriedkov ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode, rovnako ako pri účte žalobkyne. Zo znaleckého posudku na ocenenie podniku žalovaného pritom vyplýva, že prostriedky z účtu v júli a auguste 2020 použil na podnikanie, pričom aj z prehľadu mesačných výdavkov od marca 2020 do marca 2021 je zrejmé, že tieto výdavky činili cez 48 000 eur. Súd teda nemal preukázané, že by žalovaný úmyselne znižoval zostatok na účte spôsobom, ktorým by chcel poškodiť žalobkyňu, keďže dané výdavky boli zväčša potrebné pre jeho podnikanie, ktorým zároveň udržiaval jeho hodnotu. 58. Úvery: – 1. spotrebný úver vo G., I. 004783311090518 na sumu 11 700 eur, pri ktorom ako dlžník vystupovala žalobkyňa a ku ktorému sa viedol úverový účet B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, bol už pred vyhlásením rozsudku splatený, pričom posledná splátka bola uhradená v apríli 2026. Tento úver, ako vyplýva zo zhodných tvrdení strán sporu, hradila počas celej doby (t.j. aj pred rozvodom, aj po ňom) žalobkyňa. Súd vzhľadom na splatenie úveru už nezaväzoval žalobkyňu na jeho splatenie. Od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva žalobkyňa na splátkach (mimo rôznych poplatkov) uhradila celkovo sumu 11 906,98 eur, žalobkyňa si však prostredníctvom svojho advokáta uplatnila náhradu zo sumy 11 893,17 eur, z ktorej súd pri vysporiadaní BSM vychádzal. Súd však zároveň zohľadnil pri určení výšky vyrovnávacieho podielu, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na polovicu zdokladovaných splátok vykonaných po rozvode manželstva, teda vo výške 5 946,59 eur, ako aj zostatok istiny tohto úveru v čase rozvodu manželstva strán, keďže rovnako postupoval aj pri žalovanom. Výšku zostatku istiny úveru ku dňu zániku BSM súd nemal výslovne dokladovanú, avšak žalobkyňa predložila výpis z úverového účtu za rok 2021 (č.l. 42 rub), z ktorého vyplývajú vyššie popísané skutočnosti pri

zistení skutkového stavu (t.j. zostatok istiny tohto úveru k 31.12.2020 vo výške 8 911,59 eur, 2 splátky v januári a februári 2021 po 191,51 eur ešte za trvania manželstva, nasledujúca splátka splatná až po zániku manželstva dňa 25.3.2021, pričom z týchto 2 splátok na istinu bola v januári 2021 započítaná suma 94,48 eur a vo februári suma 95,30 eur). Žalobkyňa si zostatok úveru v žalobnom návrhu uplatnila vo výške 8 529 eur (evidentne k tomu dospela odpočítaním 2 splátok po 191,51 eur od zostatku k 31.12.2020), čo je suma nižšia, ako zostatok čistej istiny ku dňu zániku manželstva strán sporu (ak banka pri potvrdení zostatku úveru uvedie jednu sumu, vychádzajú iba zo zostatku istiny). Súd preto pri výške zostatku úveru vychádzal z návrhu žalobkyne v žalobe. Keďže súd nezaviazal žalobkyňu splatiť daný úver len preto, že tento už bol splatený, vychádzal z toho, že žalovaný je povinný nahradiť polovicu tejto sumy vo výške 4 264,50 eur (8 529 eur : 2). 2. spotrebný úver vo G., I. č. 004782711090518 na sumu 20 000 eur, pri ktorom ako dlžník vystupoval žalovaný a ku ktorému sa viedol úverový účet B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – zostatok istiny úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu bol vo výške 14 176,64 eur. Keďže súd zaviazal žalovaného splatiť daný úver, preto vychádzal z toho, že žalobkyňa je povinná nahradiť polovicu tejto sumy vo výške 7 088,32 eur. Od právoplatnosti rozvodu tento úver splácal žalovaný. Žalovaný na splátkach od rozvodu manželstva do 26.7.2021 preukázal úhrady spolu vo výške 1 404,30 eur. Keďže si uplatnil nárok na náhradu polovice týchto splátok, súd pri určení výšky vyrovnávacieho podielu zohľadnil skutočnosť, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na polovicu zdokladovaných splátok vykonaných po rozvode manželstva, teda vo výške 702,15 eur. 3. v H. strany sporu čerpali medziúver č. 3266696504 vo výške 50 000 eur. Ku dňu právoplatnosti rozvodu bol zostatok istiny medziúveru vo výške 49 931,70 eur a stav prislúchajúceho účtu stavebného sporenia bol 7 629,25 eur, teda rozdiel činil 42 302,45 eur, ktoré bolo potrebné ešte splatiť. Keďže súd zaviazal žalovaného splatiť daný úver, preto vychádzal z toho, že žalobkyňa je povinná nahradiť mu polovicu tejto sumy vo výške 21 151,22 eur. Žalovaný na splátkach od rozvodu manželstva do 10.9.2024 uhradil celkovo sumu 11 364,36 eur (1 680 + 9 684,36). Keďže si uplatnil nárok na náhradu polovice týchto splátok, súd zohľadnil pri určení výšky vyrovnávacieho podielu, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na polovicu zdokladovaných splátok vykonaných po rozvode manželstva, teda vo výške 5 682,18 eur. 59. K uvedeným úverom a ich vyporiadaniu súd dodáva, že pokiaľ ide o zostatky úverov, súd vychádzal zo stavu k zániku manželstva strán sporu, avšak z pohľadu súdu sa javí ako spravodlivé vysporiadať aj úhrady tej ktorej strany po rozvode manželstva do dňa vyhlásenia rozsudku, keďže ak tieto súd akceptoval ako úvery, ktorými sa získali nejaké majetkové hodnoty patriace do BSM strán sporu, tak aj úhrady týchto úverov po rozvode manželstva do vyhlásenia rozsudku už iba z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve tej ktorej strany je potrebné zohľadniť. Strany sporu si pritom nárok na náhradu polovice úhrad po rozvode manželstva uplatnili. Súd pri tomto vychádzal z návrhov strán sporu na ich vysporiadanie (teda že žiadali polovicu týchto úhrad po rozvode manželstva). 60. Po ustálení masy BSM a hodnoty aktív súd pristúpil k určeniu výšky vyrovnávacích podielov. Keďže súd nemal preukázané z vyššie popísaných dôvodov vnos žalobkyne, súd vychádzal iba z vyššie popísaných hodnôt jednotlivých vecí, hodnôt či záväzkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti celková hodnota majetku a aktív tvoriacich predmet vyporiadania je 201 398,78 eur, ktorá pozostáva z hodnoty všetkých nehnuteľností, zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí (body 3 – 22 v žalobe), podniku žalovaného (vrátane zostatku na účte žalovaného) a zostatkov na účte žalobkyne. Za tohto stavu predstavuje podiel aktív pripadajúci na jedného z bývalých manželov sumu 100 699,39 eur (201 398,78 eur : 2). 61. Žalobkyni boli prikázané veci a aktíva v celkovej výške 81 011,80 eur pozostávajúce z ceny bytu, garáže a hnuteľných vecí (zostatok na jej účte bol 0 eur), z ktorej sumy by mala nahradiť žalovanému polovicu. Jej podiel má byť v hodnote 100 699,39 eur. 62. Žalovanému boli prikázané veci a aktíva v celkovej výške 120 386,98 eur pozostávajúce z ceny pozemkov, hospodárskej budovy, jemu prikázaných hnuteľných vecí a jeho podniku. Jeho podiel má byť v hodnote 100 699,39 eur. 63. Rozdiel medzi hodnotou majetku, ktorý bol prikázaný do vlastníctva žalobkyne a hodnotou podielu, na ktorý má nárok, činí sumu 19 687,59 eur (o ktorú sumu je zase vyššia hodnota vecí a majetkových hodnôt prikázaných žalovanému). Túto sumu by na vyrovnanie podielov mal žalovaný vyplatiť žalobkyni, keďže nadobudla majetok vyššej hodnoty o túto sumu.

64. Vzhľadom však na existenciu 1 spoločného dlhu (úveru v H.) a ďalších 2 úverov, ktoré súd zohľadňoval v rámci vyporiadania (či už stav ku dňu zániku manželstva alebo nárok na náhradu polovice splátok od rozvodu manželstva), je potrebné pri rozhodnutí o výplate vyrovnávacieho podielu zohľadniť aj tieto zostatky, resp. úhrady po zániku manželstva. Ako už bolo uvedené vyššie, súd ustálil, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu polovice zostatku úveru, pri ktorom vystupovala ako dlžníčka, ku dňu zániku manželstva strán sporu vo výške 4 264,50 eur a nárok na polovicu zdokladovaných splátok pri danom úvere vykonaných po rozvode manželstva, teda vo výške 5 946,59 eur. Žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu polovice zostatku úveru (pri ktorom vystupoval ako dlžník on) ku dňu zániku manželstva strán sporu vo výške 7 088,32 eur a nárok na polovicu zdokladovaných splátok vykonaných po rozvode manželstva pri tomto úvere, teda vo výške 702,15 eur a tiež má nárok voči žalobkyni na náhradu polovice zostatku úveru v H. ku dňu zániku manželstva strán sporu vo výške 21 151,22 eur a nárok na polovicu zdokladovaných splátok vykonaných po rozvode manželstva pri tomto úvere, teda vo výške 5 682,18 eur. Po zohľadnení týchto nárokov z úverov by žalobkyňa mala uhradiť žalovanému celkovo sumu 34 623,87 eur (7 088,32 eur + 702,15 eur + 21 151,22 eur + 5 682,18 eur) a žalovaný žalobkyni sumu 10 211,09 eur (4 264,50 eur + 5 946,59 eur), po započítaní čoho by žalobkyňa mala nahradiť žalovanému z titulu vyporiadania úverov sumu 24 412,78 eur. 65. Za tohto stavu by teda z titulu vyrovnania podielov strán sporu mal žalovaný nahradiť žalobkyni sumu 19 687,59 eur, avšak z titulu vyporiadania úverov, resp. splátok týchto úverov po rozvode manželstva by mala žalobkyňa uhradiť žalovanému sumu 24 412,78 eur. Vzhľadom na to, že ide o nároky, ktoré majú strany navzájom voči sebe, súd tieto nárok započítal a pri výpočte vyrovnávacieho podielu vychádzal z toho, že žalobkyňa má nahradiť žalovanému sumu 4 725,19 eur (24 412,78 – 19 687,59). 66. V zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. súd umožnil žalobkyni vyplatiť žalovanému sumu na vyrovnanie jeho podielu na majetku patriacom do BSM do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Toto obdobie súd považuje za primeranú dobu na splatenie uvedeného záväzku vzhľadom na jeho výšku, majetkové pomery žalobkyne a aj na prípadné vybavenie úveru, ak by to bolo potrebné. 67. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. Predmetom tohto konania bolo vyporiadanie BSM strán sporu, pri ktorom súd nie je viazaný návrhom strán sporu ohľadne jeho vyporiadania. Ide o tzv. iudicium duplex, čiže konanie, v ktorom majú strany sporu na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj žalovaného. Aj v tomto konaní je pre účely rozhodovania o trovách konania potrebné posúdiť úspech tej ktorej strany v konaní, ktorý je však vzhľadom na uvedenú špecifickosť konania potrebné posudzovať v širších súvislostiach. Okrem porovnania návrhu na vyporiadanie BSM vo vzťahu k výsledku konania je potrebné prihliadnuť aj na požadovanú a skutočne priznanú výšku vyrovnávacieho podielu, na skutočnosť, ktoré veci patria do BSM a ktoré nie, prípadne aj na správanie strán sporu pred začatím konania, a to v tej súvislosti, či a aký bol priebeh predsúdnych rokovaní strán sporu a či niektorá zo strán bez ospravedlniteľného dôvodu napr. odmietla mimosúdne vyporiadanie, príp. zavinila, že bolo potrebné podať žalobu na súd. 68. V danom prípade sa žalobkyňa žalobou domáhala vyporiadania vecí, s ktorými žalovaný nakoniec súhlasil (rozdiel medzi žalobou žalobkyne a žalovaného podanom na inom súde bol pritom iba v 1 bicykli). Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania, v tejto časti bola v konaní iba čiastočne úspešná (neúspešná bola pokiaľ ide o prikázanie pozemkov), podobne ako aj s vysporiadaním hnuteľných vecí (pokiaľ ide o veci pod bodmi 3-10 v žalobe). Žalovaný zase nebol úspešný v časti jeho návrhu prikázať hospodársku budovu žalobkyni, prikázať jej všetky hnuteľné veci a tiež povinnosť splácať úver v H.. Po zohľadnení vyporiadania úverov pritom náhradu na vyrovnací podiel má zaplatiť žalobkyňa žalovanému a nie ako to žiadala žalobkyňa v žalobe, teda v tejto časti tiež žalobkyňa nebola úspešná. K priebehu mimosúdnych rokovaní súd nemal žiadne informácie, avšak vzhľadom na postoje strán v konaní je možné vyvodiť, že tieto neboli úspešné práve pre rozdielne názory na spôsob vyporiadania najmä nehnuteľností, v ktorej časti bola každá zo strán čiastočne úspešná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že pomer úspechu strán sporu bol približne rovnaký, preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 8522201177

  1. 29. 2. 2024Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Ndc/1/2024 z 29. 2. 2024
  2. 12. 6. 2026Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8C/31/2022 z 12. 6. 2026 (toto rozhodnutie)