Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2P/126/2025 8525200982 12. 02. 2026 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2026:8525200982.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté detí: X/XXXXXXXX A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XXX, XXX XX A. C., 2/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XXX, XXX XX A. C., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C., XXX XX A. C., t.č. B. XXXX/XX, XXX XX A. C., matka: E. A., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C., t.č. A. XXXX, XXX XX F., G. H., za účastí osoby, ktorým detí boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti: I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XXX, XXX XX A. C., konaní o zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2P/111/2024-28 zo dňa 17.12..2024 v I. výroku v časti výživného tak, že výživné zo strany otca mal. detí D. A., nar. XX.XX.XXXX z v y š u j e pre mal. H. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 37,53 eur na sumu 38,92 eur mesačne a pre mal. A. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 37,53 eur na sumu 38,92 eur mesačne, ktoré výživne je povinný uhrádzať vždy do 15 - tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred, na účet Úradu práce sociálnych veci a rodiny, Farbiarska 57, Stará Ľubovňa. II.
Žiaden z účastníkov n e m á
n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Uznesením sp. zn. 2P/111/2024-56 zo dňa 12.09.2025 súd začal z úradnej povinnosti konanie o zvýšenie výživného pre mal. H. a A. A. z dôvodu, že doposiaľ stanovené výživné rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2P/111/2024-28 zo dňa 17.12.2024 v rozsahu 37,53 eur mesačne zo strany otca detí nezodpovedá sume minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. 2. Súd uznesením sp. zn. 2P/126/2025 zo dňa 10.12.2025 ustanovil mal. deťom opatrovníka, a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
kolízneho
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, doručil im uznesenie o začatí konania a vyzval ich aby sa k nemu vyjadrili. Rodičia sa k uzneseniu o začatí konania písomne nevyjadrili. Matka v ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní oznámila, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa jej osobné a majetkové pomery nejako nezmenili. 4. Pojednávania vytýčeného na deň 12.02.2026 sa matka detí nezúčastnila, svoju neúčasť písomne ospravedlnila, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jej neprítomností. 5. Otec detí na pojednávaní so zvýšením výživného nesúhlasil, nakoľko jeho dávka v hmotnej núdzi je nižšia ako výživné, ďalej opísal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. Uviedol, že od poslednej
úpravy výživného sa v podstate jeho pomery nezmenili, nikde nepracuje, je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 87,- eur mesačne. Býva v rodičovskom byte pri svojej matke, ktorej na chod domácnosti neprispieva. Výživné deťom neplatí. 6. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli v starostlivosti o mal. detí zistené žiadne nedostatky, navrhol u otca zvýšiť výživné na minimálny rozsah výživného pre každé z detí. 7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako aj s obsahom spisu 2P/98/2023 na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav : 8. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2P/111/2024 zo dňa 17.12.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2025 bol naposledy určený rozsah vyživovacej povinnosti otca voči jeho maloletým deťom a to na sumu 37,53 eur pre každé z detí. 9. V čase poslednej úpravy výživného matka detí žila v Českej republike, pracovala v spoločností Blankdyt Plus s.r.o. s čistým mesačným príjmom cca 18 680 Kč. Mala výdaje v sume 9 000 Kč (byt, energie, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť). 10. Aj v súčasnosti matka žije v Českej republike, pracuje u rovnakého zamestnávateľa s hrubým ročným príjmom 254 519 Kč (cca 21 209 Kč mesačne). Náklady na bývanie a počet vyživovacích povinností matka nezaktualizovala. 11. Otec detí v čase poslednej úpravy výživného bol nezamestnaný, jeho príjem pozostával z dávky v hmotnej núdzi vo výške 85,- eur mesačne, býval v rodičovskom byte pri matke, ktorej na chod domácnosti prispieval podľa možností. 12. V súčasnosti otec detí je naďalej nezamestnaný, poberá len dávku v hmotnej núdzi 87,- eur mesačne, iný príjem nemá. Býva v rodičovskom byte pri matke, ktorej na chod domácnosti neprispieva. 13. Obe detí, tak ako v čase poslednej úpravy výživného, sú v náhradnej osobnej starostlivosti I. G., u ktorej majú vytvorené vhodné podmienky pre ich všestranný rozvoj. Zostať v starostlivosti I. G. je želaním oboch detí. Ani jeden z rodičov o detí neprejavuje záujem. Matka výživné platí, otec výživné neplatí. Mal. H. navštevuje 3. ročník SOU IT v Košiciach, je sledovaný na nefrológii. Náklady na jeho starostlivosť sú v sume cca 622,- eur mesačne. Mal. A. navštevuje 1. ročník Spojenej školy Jarmočná v Starej Ľubovni, odbor cukrár, je zdravá, náklady na jej starostlivosť predstavujú sumu cca 376,- eur mesačne. Aktuálne sa jej správanie zlepšilo, náhradný rodič nemá s ňou výchovné problémy. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára: 14. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 15. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 16. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 17. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
18. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 19. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 20. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 21. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 22. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. 23. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 24. Podľa § 45 ods. 8 prvá veta ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. 25. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 27. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova. 28. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Právne posúdenie vecí: 29. Predmetom konania je zvýšenie výživného pre obe mal. detí z doterajšej sumy 36,83 eur mesačne zo strany otca, keďže doposiaľ stanovené výživné nezodpovedá aktuálnej sume minimálneho výživného. 30. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. 31. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Uvedenou otázkou sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal tak Ústavný súd ČR (nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1181/07) ako aj Najvyšší súd SR (rozsudok zo dňa 20.2.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018) so závermi ktoré plne korešpondujú so závermi posudzovanej veci. 32. Otec detí je nezamestnaný, odkázaný na dávku v hmotnej núdzi, okrem mal. H. a A. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi. Prihliadnuc na skutočnosť, že má hlásený pobyt bezdomovca, býva v rodičovskom byte brata a blízki príbuzní mu prispievajú na živobytie, súd dospel k záveru, že v jeho schopnostiach je platiť výživné len v minimálnom rozsahu. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 ZoR v ktorom je stanovený minimálny rozsah výživného (minimálna výška) na mal. dieťa, ktorou je povinný prispievať každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Toto minimálne výživné predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. V zmysle Opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 168/2025 Z.z. o úprave súm životného minima s účinnosťou od 01.07.2024 je toto minimálne výživné v sume 38,92 eur. Z uvedených dôvodom súd zvýšil výživné pre mal. detí z doterajšej sumy 37,53 eur mesačne na sumu 38,92 eur mesačne pre každé dieťa. 33. Keďže mal. detí sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, otec je povinný v zmysle § 45 ods. 8 prvá veta ZoR výživné poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa. Trovy konania 34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Otec, kolízny opatrovník a osoba, ktorej detí boli zverené do NOS sa odvolania voči všetkým výrokom tohto rozsudku vzdali.