Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2P/3/2026 8526200040 28. 01. 2026 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2026:8526200040.2
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, dieťa rodičov, otec: D. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale F. G. XXXX/ X, A. H. - I., zastúpený: JUDr. Eva Dorociaková advokátka, so sídlom 1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš matka: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpená: JUDr. Rastislav Stašák, advokát so sídlom ul. 17. novembra 14, Stará Ľubovňa, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrení v tomto znení: „ 1. Otec, D. E., je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. A. B.: - každý nepárny víkend od piatka od 15.30 hod. do nedele do 18.00 hod. 2. Matka, J. B., je p o v i n n á mal. dieťa na styk riadne pripraviť, v stanovenom čase odovzdať v mieste svojho bydliska, resp. v predškolskom zariadení a prevziať v mieste svojho bydliska. 3. Otec, D. E., je p o v i n n ý v stanovenom čase dieťa prevziať v mieste bydliska matky, resp. v predškolskom zariadení, a dieťa odovzdať matke v mieste bydliska matky.“ II. Trvanie neodkladného opatrenia je časovo o b m e d z e n é do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. z n. 2P/143/2025. III. V prevyšujúcej časti súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia IV. Žiaden z účastníkov
nemá n á r o k
z a m i e t a.
na náhradu trov konania.
odôvodnenie: 1. Otec mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 14.01.2026 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2P/143/2025, bol oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od štvrtku od 15:30 hod. do nedele do 18:00 hod., s tým, že otec si v čase začatia styku prevezme maloletého v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a po ukončení styku ho vráti matke v mieste jej bydliska. V prípade, ak bude predškolské zariadenie mimo prevádzky alebo v čase choroby maloletého dieťaťa, miestom odovzdania a prevzatia maloletého je miesto bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a tento styk umožniť. Trvanie neodkladného opatrenia je časovo obmedzené do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 2P/143/2025. Návrh odôvodnil tým, že na Okresnom súde Stará Ľubovňa je vedené konanie pod sp. zn. 2P/143/2025 v právnej veci o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, kde sa dňa 18.12.2025 uskutočnilo v predmetnej veci informatívne stretnutie rodičov, pričom na uvedenom ISR bol medzi otcom a matkou maloletého dohodnutý nadchádzajúci rozsah stretávania sa otca s maloletým počas obdobia vianočných sviatkov a nového roka až do termínu pojednávania, pričom prvé stretnutie otca s maloletým sa uskutočnilo dňa 20.12.2025. Navrhovateľ je biologickým otcom maloletého dieťaťa, pričom jeho otcovstvo je nesporné. Otec sa o maloleté dieťa dlhodobo zaujíma, má k nemu vytvorený silný citový vzťah, aktívne sa podieľal
na jeho starostlivosti a výchove a má reálny záujem byť prítomný v jeho živote. Osobné stretnutie otca s maloletým po ISR dňa 18.12.2025 sa uskutočnilo dňa 20. 12. 2025 o 10:00 hod. v mieste trvalého pobytu maloletého. Po príchode otca do miesta bydliska maloletého kontaktovala otca matka maloletého spolu s jeho starou matkou, ktoré otcovi uviedli, že maloletý s ním nechce ísť a nemá záujem o stretnutie. Bezprostredne nato však maloletý vyšiel z domu, pričom po otcovej priamej otázke, či chce ísť s ním, jednoznačne odpovedal kladne a utekal sa obliecť, aby mohol s otcom odísť. Tu otec dáva do pozornosti, že v čase príchodu otca bol maloletý ešte v pyžame, teda matka sa ani nesnažila, aby maloletého na stanovený styk s otcom vopred pripravila. Priame správanie a rekcie dieťaťa boli v priamom rozpore s tvrdeniami matky, čím má za to sa len preukazuje, že jej vyjadrenia nezodpovedajú skutočnosti. Napriek pôvodnému odmietavému postoju zo strany matky bol maloletý následne pripravený na odovzdanie, a to aj napriek skutočnosti, že matka v rovnakom čase zabezpečila prítomnosť kamarátky maloletého, B., ktorá maloletého žiadala, aby sa s ňou v rovnakom čase ako mal odísť s otcom, šiel hrať. Na uvedené maloletý matke uviedol, že B. nech sa pohrá a on ide s ocinom, že so B. sa môže hrať aj neskôr. Otec zdôraznil, že išlo o prvé osobné stretnutie od 15. 9. 2025, pričom adaptačný proces prebehol okamžite, bez známok stresu alebo odporu zo strany dieťaťa. Bezprostredne po nastúpení maloletého do vozidla sa maloletý otca opýtal, prečo ho otec klamal o tom, že v Prešove má dom, v ktorom by mal maloletý svoju izbu, pričom uviedol, že mu to povedala jeho matka. Toto vyjadrenie maloletého považuje otec za jednoznačný dôkaz toho, že zo strany matky dochádza k aktívnemu a vedomému podsúvaniu nepravdivých informácií dieťaťu s cieľom spochybniť jeho dôveryhodnosť ako rodiča a narušiť vzťah maloletého k otcovi. Maloletého otec zobral do jeho domácnosti na adrese A. X, XXX XX K., kde stretnutie prebiehalo pokojne, dostal pripravený mikulášsky balíček a tešil sa z prítomnosti otca. Maloletý bol spokojný, uvoľnený a opakovane prejavoval záujem zostať s otcom dlhšie. Napriek jeho želaniu otec rešpektoval dohodnutý čas styku a maloletého vrátil späť do domácnosti matky, s maximálnym možným časovým posunom približne 10 minút. Maloletého otec matke odovzdal v dobrom psychickom stave, ako spokojné dieťa, ktoré verbálne vyjadrovalo radosť zo stretnutia, záujem o ďalší kontakt a želanie u otca prespať. Približne 20 minút po odovzdaní maloletého začala matka maloletého a jeho stará mama opakovane otcovi telefonovať, pričom voči jeho osobe používali zvýšený hlas, agresívny tón a vyhrážky. Bolo mu vytýkané, že si maloletého vzal do svojej domácnosti bez súhlasu matky, hoci maloletý so stretnutím výslovne súhlasil. Stretnutie s maloletým bolo realizované v čase riadne stanovenom a vopred oznámenom, pričom nebolo určené ani obmedzené miesto, kde má byť styk s maloletým realizovaný. Otec postupoval v plnom súlade s platnou dohodou a bez akéhokoľvek porušenia stanovených podmienok styku. Akékoľvek neskoršie spochybňovanie alebo zasahovanie matky do priebehu stretnutia považujeme za neoprávnené obmedzovanie rodičovských práv otca. Matka maloletého spolu so starou mamou označili stretnutie otca so synom dňa 20.12.2025 za „manipulatívne“ výlučne z dôvodu, že otec maloletého zobral do svojho domáceho prostredia a odovzdal mu mikulášsky darček. Uvedené tvrdenia zo strany matky považuje otec za neodôvodnené, nelogické a účelové, keďže pobyt dieťaťa v domácnosti rodiča a odovzdanie primeraného darčeka sú bežnou a prirodzenou súčasťou rodičovského styku a nemôžu byť samy o sebe považované za manipuláciu. Otec nerozumie, z akého dôvodu je zo strany matky a starej mamy vytváraný negatívny výklad úplne štandardného rodičovského správania, pokiaľ jeho jediným dôsledkom bolo spokojné a šťastné dieťa. Takéto označovanie považuje otec za ďalší prejav snahy diskreditovať osobu otca ako otca, spochybniť legitímnosť jeho kontaktu so synom a vytvárať umelý dôvod na obmedzovanie styku, ktorý je v rozpore so záujmom maloletého. Zároveň bolo otcovi zo strany matky oznámené, že matka jednostranne ruší už dohodnuté stretnutia v termínoch 27. 12. 2025 – 28. 12. 2025 a 2. 1. 2026 – 5. 1. 2026, a že plánované stretnutie dňa 3. 1. 2026 má byť svojvoľne skrátené o 30 minút. Aj napriek uvedenému oznámeniu zo strany matky sa otec opätovne snažil o realizáciu osobného stretnutia s maloletým, čo mu však zo strany matky umožnené nebolo. Matka zaslala otcovi hlasové správy, kde stretnutia maloletého s otcom vylúčila a znemožnila zároveň otcovi akúkoľvek možnosť komunikácie s dieťaťom. Zo strany starej mamy maloletého zazneli vyjadrenia o úmysle viesť voči otcovi súdne spory „až do Štrasburgu“, s cieľom zabrániť jeho styku so synom. Takéto vyjadrenia považuje otec za neprípustné a jednoznačne zastrašujúce. Stará mama maloletého otcovi v telefonickom rozhovore výslovne uviedla, že sa o maloletého nemá starať ani sa o neho zaujímať, keďže ide o jej vnuka a starostlivosť o neho zabezpečí ona. Toto vyjadrenie bolo smerované voči otcovi maloletého ako rodičovi a otec ho považuje za otvorené popieranie jeho rodičovského postavenia, ako aj za neprípustný zásah do jeho zákonného práva podieľať sa na výchove a starostlivosti o vlastné dieťa. Zároveň bolo opakovane prezentované, že výlučnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje stará mama z matkinej strany a že rodina z otcovej strany o dieťa nejaví záujem. Tieto tvrdenia sú nepravdivé a zavádzajúce. Otcovi rodičia sa o maloletého aktívne starali počas období, keď bol v jeho domácnosti, a maloletý má s nimi vytvorený
stabilný a pozitívny citový vzťah, kde v čase vzájomnej komunikácie otca s matkou maloletého otec pravidelne matke zasielal aj fotografie a matka otcovi ďakovala, že sa rodina otca o maloletého tak stará. To je jeden z ďalších príkladov, ako matka prezentuje realitu. Je úplne nereálne a neprimerané očakávať, že otcovi rodičia budú dochádzať do domácnosti matky maloletého, aby sa tam podieľali na starostlivosti o maloletého. Je potrebné poukázať na zásadný rozdiel medzi tvrdeniami starej mamy maloletého a skutočnými možnosťami starostlivosti. Stará mama zo strany matky má samozrejme možnosť zabezpečovať starostlivosť o maloletého priamo v domácnosti, kde dieťa trvalo býva, čo jej umožňuje byť nepretržite k dispozícii. Na druhej strane, otcovi rodičia žijú mimo domácnosti matky a nemôžu byť fyzicky prítomní v jej domácnosti. Takéto tvrdenia sú účelové a slúžia výlučne na vytváranie nepravdivého obrazu o údajnom nezáujme rodiny z otcovej strany. Dieťa nie je vecou ani majetkom, preto je pre otca nepochopiteľné, prečo sa matka maloletého spolu s jeho starou mamou správajú spôsobom, ktorý nasvedčuje snahe maloletého privlastniť si, vylúčiť druhého rodiča z jeho života a presvedčiť ho, že jediným vhodným prostredím pre jeho zdravý rast a vývin je výlučne domácnosť z matkinej strany. Takéto konanie pretrváva aj napriek tomu, že maloletý aktívne prejavuje záujem tráviť spoločný čas s otcom ako otcom v jeho domácnosti, čo považuje otec za ďalší prejav nerešpektovania jeho prirodzených citových väzieb a práva na výchovu oboma rodičmi. Na základe vyššie uvedených skutočností má otec dôvodnú obavu, že zo strany matky maloletého dochádza k systematickému ovplyvňovaniu dieťaťa proti jeho osobe, k vytváraniu negatívneho obrazu otca a k narúšaniu jeho vzťahu k druhému rodičovi. Takéto konanie považuje otec za formu psychického nátlaku, ktorá môže mať vážne negatívne dôsledky na psychický vývin maloletého dieťaťa. Zvlášť otec zdôrazňuje, že správanie maloletého počas stretnutia, jeho verbálne prejavy a jeho spontánne reakcie jasne preukazujú záujem o kontakt s otcom. Tvrdenia matky o jeho nezáujme sú preto účelové a v rozpore so skutočným stavom. Uvedené skutočnosti sa dejú napriek tomu, že po dobu približne 14 mesiacov do 15. septembra 2025 vzťahy a realizácia styku otca s maloletým fungovali bez akýchkoľvek problémov, konfliktov či zásahov zo strany matky. K náhlej a zásadnej zmene jej postoja došlo jednostranne v septembri 2025, bez relevantného dôvodu, bez zmeny správania z otcovej strany a napriek pretrvávajúcemu a opakovane prejavovanému záujmu maloletého pokračovať v pravidelných stretnutiach so mnou ako otcom. Vo svetle vyššie uvedených skutočností otca neprekvapuje ani vyjadrenie matky, že v minulosti po návrate domov mal maloletý žalúdočné ťažkosti. Pokladám za možné, že tieto ťažkosti sú dôsledkom situácie, keď sa dieťa vracia zo spokojného a šťastného stretnutia s otcom, pričom matka sa ho následne snaží presvedčiť o opaku a systematicky spochybňuje moju pozíciu ako otca. Otec je presvedčený, že uvedený postup matky nie je vedený záujmom maloletého, ale predstavuje účelové a systematické konanie smerujúce k narušeniu a zničeniu vzťahu medzi otcom a synom. Správanie matky vykazuje znaky vedomej manipulácie dieťaťa, pričom dôvodom tohto konania je podľa jeho názoru jej osobný konflikt a žiarlivosť na prirodzený, blízky a pozitívny vzťah medzi ním a jeho synom. Matka maloletého dieťaťa však bez objektívneho dôvodu a v rozpore so záujmom dieťaťa aktívne bráni kontaktu otca s maloletým, odmieta dohodu, jednostranne ruší dohodnuté stretnutia, prípadne ich úplne znemožňuje. Takýto postup matky vedie k dlhodobému prerušeniu pravidelného styku, čo má negatívny dopad na psychický a emocionálny vývoj dieťaťa. Uvedeným návrhom sa otec domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu nevyhnutnosti bezodkladne upraviť styk otca s maloletým, keďže prieťahy by mohli viesť k odcudzeniu dieťaťa od otca, čo je stav, ktorý je v judikatúre súdov SR považovaný za vážne ohrozenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Ďalej otec v návrhu poukázal na skutočnosť, že maloleté dieťa je v súčasnosti v predškolskom veku, teda vo vývinovom období, v ktorom je pravidelný, stabilný a predvídateľný kontakt s oboma rodičmi kľúčový pre jeho emocionálnu stabilitu, pocit bezpečia a zdravý psychický vývin. Pred podaním návrhu sa maloletý s otcom stretával na pravidelnej báze, pričom tieto stretnutia prebiehali bez konfliktov, spontánne a prirodzene, maloleté dieťa bolo na otca zvyknuté a vytvorený vzťah medzi otcom a dieťaťom bol pevný, pozitívny a obojstranne naplnený. K prerušeniu styku došlo výlučne z iniciatívy matky, a to bez existencie akýchkoľvek objektívnych, vážnych alebo preukázateľných dôvodov, ktoré by obmedzenie kontaktu otca s maloletým odôvodňovali. Matka jednostranne odmieta umožniť stretávanie, ruší dohodnuté termíny a odmieta akúkoľvek dohodu, čím fakticky znemožňuje výkon rodičovských práv otca. Matka dlhodobo účelovo a cielene poskytuje maloletému dieťaťu nepravdivé a skreslené informácie o otcovi, čím zneužíva jeho vekovú nevyspelosť, sugestibilitu a prirodzenú závislosť od primárneho opatrovateľa. Napriek negatívnemu pôsobeniu matky je zrejmé, že maloleté dieťa má k otcovi zachovaný pozitívny citový vzťah. V závere návrhu otec zdôraznil, že správanie matky vykazuje znaky rodičovského odcudzovania (Parental Alienation Syndrome – PAS), teda systematického konania jedného rodiča smerujúceho k narušeniu alebo zničeniu vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi bez objektívneho dôvodu. Každé ďalšie prerušovanie styku preto zvyšuje riziko trvalého narušenia citovej väzby, čo by bolo v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletého. Navrhovateľ si maloletého opakovane a pravidelne
preberal priamo v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje. Maloletý vždy dobrovoľne a spontánne s otcom odišiel, prejavoval radosť z jeho príchodu a nijakým spôsobom nenaznačoval, že by mu kontakt s otcom bol nepríjemný alebo ho ohrozoval. K návrhu pripojil emailovú komunikáciu. 2. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 2P/3/2026-21 zo dňa 15.01.2026 súd ustanovil mal. A. kolízneho opatrovníka - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa. 3. Lustráciou v súdnych registroch súd zistil, že vo veci mal. dieťaťa je pod sp. zn. 2P/143/2025 vedené konanie o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým sa otec domáha striedavej starostlivosti. Dňa 18.12.2025 v predmetnej veci prebehlo prvé informatívne stretnutie rodičov, nedošlo však k uzatvoreniu rodičovskej dohody. Vo veci je nariadené pojednávanie na deň 03.03.2026. 4. Matka mal. dieťaťa vo svojom vyjadrení zo dňa 23.01.2026 uviedla, že s podaným návrh na naradenie neodkladného opatrenia nesúhlasí, považuje ho za nedôvodný a navrhla, aby mu súd nevyhovel. Poukázala na skutočnosť, že dňa 18.12.2025 sa na tunajšom súde uskutočnilo stretnutie rodičov, na ktorom s navrhovateľom dospeli k istej predbežnej dohode, že otec si v zmysle Rozsudku 2P/119/2020 príde pre syna dňa 20.12.2025 o 10:00, pričom ho vráti o 12:00. Zároveň bolo dohodnuté, že ak toto stretnutie prebehne bez komplikácií a syn nebude odmietať pobyt v dome otca ako tomu bolo v ostatnom čase, budem súhlasiť s tým, aby mal otec právo mať A. u seba v dňoch 27.-28.12 a následne aj 02.05.01. 2026. V zmysle uvedenej dohody otec dňa 20.12.2025 prišiel pre A.. Syn ešte vo dverách otcovi hovoril, že nechce ísť do Prešova. Otec ho však zavolal do auta, že tam má motorku, ktorej sa A. už opakovane dožadoval. Preto s otcom do auta nakoniec išiel. Vrátili sa po cca dvoch hodinách. Bolo jej oznámené, že predsa len boli v Prešove, aj keď si to syn výslovne neprial. V súvislosti s tým matka poukazuje na tú skutočnosť, že dve hodiny nie je dostatočne dlhý čas na to, aby otec mohol so synom ísť do Prešova, keďže cesta z Orlova do Prešova trvá takmer hodinu. Prakticky celý čas teda A. strávil v aute. Je síce pravdou, že v dohode nebolo špecifikované, kde sa má stretnutie uskutočniť, mám však za to že otec, ktorý tri mesiace syna nevidel, by mohol poskytnutý čas so synom tráviť účelnejšie a hodnotnejšie a nie len ho proti jeho výslovnej vôli vziať do miesta svojho bydliska, kde žijú aj ďalšie deti, ktoré sú pravdepodobne dôvodom, prečo sa ochota syna chodievať k otcovi zmenila. Otec prisľúbil synovi, že dostane motorku a tiež mikulášsky balíček, teda vyslovene ovplyvňoval dieťa materiálnymi darmi, čo síce je pri deťoch v takom veku účinné, ale nie najvhodnejšie. A. teda u otca strávil približne 15-20 minút. Sľúbený mikulášsky balíček síce A. dostal, vziať domov si ho však nemohol. Takéto správanie otca, ktorý si všetku lásku podmieňuje len materiálnymi darmi a tieto potom (podobne ako to spravil pri spomínanej motorke, aj iných veciach) odmieta vziať so sebou v domnienke, že kvôli týmto darom sa bude chcieť vrátiť k otcovi je úplne scestné a svedčí o nedostatočnej vyspelosti rodiča. Očakávala by totiž, že ak otcovi na synovi skutočne záleží, bude rešpektovať aj jeho názor a po tom, čo sa tri mesiace nevideli, bude sa snažiť so synom zažiť niečo príjemné, hrať sa spolu a nie nútiť ho aby takmer celý čas strávil v aute, len aby naplnil otcove predstavy o fungujúcej rodine. Matka absolútne odmieta tvrdenia otca, že jej matka sa mu vyhrážala súdnymi spormi za účelom zabránenia styku otca so synom. Taktiež odmieta, aby otcovi bezdôvodne bránila v styku so synom. Naopak, vždy sa snažila zabezpečiť čo najširší styk otca so synom, a to až dovtedy, kým sa syn nezačal správať inak a začal pobyty u otca odmietať. Otec bez toho aby zistil skutočnú príčinu takejto zmeny synovho správania zhadzuje vinu na matku a v rozpore so synovou vôľou presadzuje výlučne svoje predstavy a syna sa snaží manipulovať cez rôzne dary a prísľuby. Je nepochybné, že to nie je v záujme maloletého dieťaťa. Matka otcovi nepovedala, že stretnutia jednostranne ruší, oznámila mu, že syn sa aj po návrate vyjadril, že už nechce ísť s otcom do Prešova. Podmienky predbežnej dohody zo dňa 18.12.2025 teda neboli splnené. V termínoch určených predbežnou dohodou, t.j. 27.12.2025, 2.1.2026, ani neskôr už otec pre syna neprišiel, ani mu nezavolal. Nezavolal mu ani na hodinky, ktorých sprevádzkovania sa otec domáhal na informatívnom stretnutí. Od tohto stretnutia (18.12.2025) boli tieto hodinky až do dnešného dňa zapnuté, avšak bez jediného hovoru prichádzajúceho od otca. Tvrdenia otca, že od stretnutia 20.12.2025 matka odopiera otcovi styk so synom, považuje preto za zavádzajúce a účelové. Namiesto toho, aby sa so synom pokúsil spojiť, prípadne aby prišiel na stretnutie v termíne určenom stále platným súdnym rozhodnutím, podal otec dňa 09.01.2026 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Je pravdou, že matka vytýkala otcovi, že jeho rodičia sa o A. nezaujímajú. Zaujíma sa o neho ale jeho prastará matka, t.j. otcova stará mama, s ktorou má A. veľmi dobrý vzťah. Kedykoľvek jej dokonca sám zavolá, prípadne jej posiela správy, sú v relatívne častom kontakte. Otcovi takto spontánne A. volať nezvykne a jeho rodičom už vôbec nie. Matka podotkla, že nikdy nespochybňovala to, že A. má dobrý vzťah s otcom. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že matka súhlasila, aby bol s ním aj nad rámec styku určeného súdnym rozhodnutím.
Taktiež súhlasila s predbežnou dohodou na informatívnom stretnutí. Nemôže však súhlasiť s tým, aby otec nútil syna chodievať do prostredia, kde sa zjavne necíti dobre. Môže sa len domnievať, že to je z dôvodu správania nevlastných súrodencov, alebo iných skutočností, ktoré nastali počas A. pobytu u otca. Otec do dnešného dňa neprejavil ani len minimálny záujem o to, aby zistil príčinu tejto zmeny správania. A. naďalej pobyt v dome otca odmieta, hoci stretávanie s otcom nie. Otec však túto skutočnosť nerešpektuje, jednostranne presadzuje len svoje predstavy. Namiesto toho aby sa snažil odhaliť príčinu zmeny správania a pokúsil sa budovať zdravý vzťah so synom pri rešpektovaní jeho názorov, otec nehorázne zvaľuje vinu na ňu a dáva jej za vinu aj žalúdočné, resp. psychické problémy, ktoré má v poslednom čase A. po návrate od otca. Záverom poukázala aj na to, že stále platí úprava rodičovských práv a povinností určená súdnym rozhodnutím. Túto možnosť otec absolútne nevyužíva. 5. Na požiadanie súdu kolízny opatrovník dňa 20.01.2026 predložil správu o pomeroch mal. dieťaťa a jeho rodičov z ktorej vyplýva, že z družského vzťahu J. B. a D. E. pochádza maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX. Mal. A., navštevuje MŠ Vsetínska v Starej Ľubovni, ošetrujúcim lekárom je naďalej H. L. G. v Starej Ľubovni. Podľa vyjadrenia matky posledné stretnutie otca s mal. synom prebehlo tak, že mal. A. jasne povedal otcovi, že nechce s ním ísť do Prešova a aby mu vrátil motorku. Otec povedal mal. A., že sa pôjdu len povoziť na aute a že mu vráti motorku, následne spolu odišli. Matka zdôraznila, že otec odviezol mal. syna do Prešova, do jeho domácnosti a to aj napriek vyjadrenému nesúhlasu mal. A.. Dodala, že otec vo svojej domácnosti dal mal. synovi mikulášsky darček, avšak mal. A. si ho nesmel vziať so sebou domov. Doplnila, že otec priviezol mal. syna o pol hodiny neskôr ako mal. Uviedla, že komunikácia s otcom nie je žiadna. Dodala, že v súčasnosti otec nevyužíva ani tie dve hodiny na stretnutie s mal. synom, na ktoré má právo podľa posledného rozhodnutia súdu. Kolízny opatrovník na záver navrhol súdu, aby styk otca s mal. dieťaťom dočasne upravil na každý druhý víkend, t. j. od piatka do nedele, nakoľko je v záujme mal. dieťaťa, aby bolo v kontakte aj s druhým rodičom. Poukazuje aj na vyjadrenie a vôľu mal. dieťaťa, ktoré otca neodmieta a chce s ním tráviť čas. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára: 6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
d) niečo
10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Podľa § 329 ods. 3 C.s.p. ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 13. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 14. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
15. Podľa § 367 ods. 1 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 16. Podľa § 367 ods. 3 C.m.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. 17. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. 18. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 19. Podľa čl. 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len Zákon o rodine) Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 20. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 21. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. Právne posúdenie vecí: 22. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo možného rozhodnutia. Vydanie neodkladného opatrenia však predpokladá aspoň osvedčenie práva, resp. osvedčenie ohrozenia tohto práva a tiež, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Povinnosťou súdu je pri vydávaní neodkladného opatrenia skúmať všetky aspekty jeho nariadenia a teda dôkladne skúmať a zvažovať, najmä či je nárok účastníka na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčený a či je naliehavá potreba okamžitého zásahu zo strany súdu, t.j. či je naliehavá potreba nariadiť takéto opatrenie. Taktiež neodkladné opatrenie musí byť v záujme maloletého dieťaťa. 23. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky okolnosti, ktoré sú potrebné pre vykonanie meritórneho rozhodnutia. Pri zisťovaní skutočnosti potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť ani dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Ak by pred vydaním neodkladného opatrenia bolo potrebné preukázanie nároku v procese dokazovania, nebol by potom rozdiel medzi predbežným opatrením a konečným rozhodnutím. Neodkladné opatrenie by nemohlo plniť funkciu okamžitej úpravy právnych pomerov účastníkov.
24. V každej veci týkajúcej sa maloletých detí dominuje záujem maloletého dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletých detí je zabezpečené aj inštitútom neodkladných opatrení. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej úprave pomerov. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby dočasnej úpravy. Súd by mal pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia nielen v prípadoch, ak riešenie situácie neznesie odklad, ale aj v prípade, ak je úprava neodkladným opatrením v záujme maloletého dieťaťa. 25. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. 26. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, aby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými ťažkosťami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. 27. V danej veci súd zistil, že rodičia nevedú spoločnú domácnosť, nikdy ju neviedli, vzťahy rodičov v poslednom období (cca od septembra 2025) nemožno charakterizovať ako dobré, došlo medzi nimi ku konfliktu, rodičia aktuálne konštruktívne nekomunikujú. Od septembra 2025 sa otec so synom pravidelne nestretáva, podľa tvrdenia otca z dôvodu, že mu to matka neumožňuje, podľa tvrdenia matky z dôvodu, že syn odmieta stretávanie s otcom, resp. otec o stretávanie neprejavuje záujem. Do 15.09.2025 sa otec so synom pravidelne stretával a to aj v širšom rozsahu ako majú upravené súdnym rozhodnutím. 28. Súd odvíjajúc svoje závery od priebehu rodičovskej nezhody, aj už v nadväznosti na aktuálnu situáciu, konštatuje nevyhnutnosť úpravy rodičovských prvá a povinností v rozsahu úpravy styku otca so synom, za stavu, keď je komunikácia rodičov navzájom nežiadúca, neprimerane emočne ladená a právo dieťaťa na prítomnosť oboch biologických rodičov. Rodičovské schopnosti a možnosti v danom prípade u oboch rodičov nateraz neboli znehodnotené ani v rovine osvedčenia. Súd nemá dôvod spochybňovať rodičovskú kompetenciu ani jedného z rodičov. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj maloletého dieťaťa a nič nenasvedčuje tomu aby sa o dieťa nevedeli postarať. Jedným z prostriedkov k zabezpečeniu aspoň čiastočnej spoluúčasti rodiča na výchove maloletého dieťa je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom a nevyhnutná je potreba, aby rodičovský vzťah bol v rámci možností udržiavaný, citové puto podporované a upevňované. 29. Problémom, na ktorý je potrebné sa sústrediť predovšetkým, je prežívanie rodinných vzťahov a rodinných situácií s maloletým dieťaťom, k čomu je potrebné zo strany rodičov pristupovať s vysokou citlivosťou za súčasnej podpory jednoznačne prospešného záujmu dieťaťa na rovnocennom vzťahu s oboma rodičmi a ich rovnocennom podieľaní sa na výchove a výžive. Súd pripomína, že maloletý A. má právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov aj keď rodičia dieťaťa spolu nežijú, musí byť rešpektované jeho právo na udržovanie pravidelného osobného styku s obidvoma rodičmi. Z čl. 8 Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať tak, aby
umožnili rozvoj existujúceho rodinného puta a mali by preto prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti každého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom. Zabezpečenie pravidelného styku otca s mal. dieťaťom cestou neodkladného opatrenia je preto v danom prípade nevyhnutné a je nepochybne v záujme mal. A., nakoľko obsahom spisu neboli na strane otca preukázané žiadne také okolnosti, ktoré by ho ako rodiča mali diskvalifikovať a zároveň je zrejmé, že v prípade ďalšieho ponechania pomerov medzi účastníkmi bez akejkoľvek súdnej úpravy nie je isté, či bude matka v otázke styku otca s mal. dieťaťom ústretová. Z uvedených dôvodov súd I. výrokom upravil styk otca s maloletým synom. 30. Dĺžka styku (každý nepárny víkend od piatka od 15.30 hod. do nedele do 18.00 hod.) a miesto odovzdávania a preberania dieťaťa oprávneným rodičom ( miesto bydliska matky resp. predškolské zariadenie) je určené s ohľadom na vek a potreby mal. dieťaťa, vzťah ku každému z rodičov, vzdialenosť bydlísk rodičov. Súd nevyhovel návrhu otca aby sa styk realizoval už od štvrtka (III. výrok), upravil ho od piatka, z dôvodu, aby dieťaťu nebol narušený priebeh predškolskej prípravy. Ako miesto odovzdávania dieťaťa súd zvolil okrem miesta bydliska matky aj predškolské zariadenie, nakoľko už v minulosti, na základe vzájomnej dohody rodičov, predškolské zariadenie bolo miestom odovzdávania dieťaťa. 31. Súd považuje za jednoznačne, záujmom maloletého dieťaťa prospešné, aby dochádzalo k čo najširšiemu jeho stretávaniu s oboma rodičmi, vrátané prespávania v domácnosti otca, ktorá mu je známa. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie matky z prvého informatívneho stretnutia rodičov zo dňa 18.12.2025, kde matka do zápisnice súdu uviedla, že „ ja nemám problém s tým, aby sa stretávali aj viac napr. aj na celý víkend pokiaľ by A. s tým súhlasil).“ Takisto matka sa vo svojom vyjadrení zo dňa 23.01.2026 uvádza „ Nikdy som nespochybňovala to, že A. má dobrý vzťah s otcom.“ Výchova a výživa za účasti oboch rodičov má z hľadiska riadneho vývoja dieťaťa v tak citlivom veku zásadný význam pre jeho budúcnosť. Sú to len rodičia, matka a otec, nik iný, ani ďalšie osoby blízke, či širšia rodina, kto ponesie výlučnú zodpovednosť za budúcnosť dieťaťa v rozsahu jeho osobnostného vývoja. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 618/05). 32. V závere súd opakovane zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Pri ich výkone sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech maloletého a súd apeluje na oboch rodičov, ktorí majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa, aby nadradili záujmy svojho dieťaťa nad vlastné emócie, vlastné záujmy a uvedomili si základnú potrebu dieťaťa, korelujúcu s ich právom na starostlivosť obidvoch rodičov. Rodičom súd odporúča, aby sa pokúsili v otázkach úpravy rodičovských práv k maloletým dospieť k modelu, ktorý uprednostní záujmy dieťaťa a zároveň bude rešpektovať aj práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovní. Obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Dieťa má právo na plný a harmonický rozvoj svojej osobnosti, pričom k tomu potrebuje lásku a porozumenie. Musí všade tam, kde je to možné, vyrastať v starostlivosti a pod zodpovednosťou svojich rodičov, a v každom prípade v ovzduší náklonnosti a morálneho bezpečia. Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že každý z rodičov je povinný vychovávať dieťa v úcte k druhému rodičovi a pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Je tak na matke, ako aj otcovi maloletého, aby pre dieťa vytvorili prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môžu vyvíjať a najmä sa od každého z rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo budú v živote potrebovať. Každé dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj vzájomného boja. Každý z rodičov má pritom v živote dieťaťa nezastupiteľnú úlohu, je pre neho vzorom ako sa správať v emočne vyhrotených situáciách, ktorý si bude dieťa niesť do svojho dospelého života. 33. Trvanie neodkladného opatrenia (II. výrok) je časovo obmedzené na čas do právoplatného skončenia veci samej, vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 2P/143/2025. 34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).