Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 7C/6/2026 8526200173 08. 09. 2026 JUDr. Karol Krochta ECLI:SK:OSSL:2026:8526200173.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudcom JUDr. Karolom Krochtom, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX B. E., proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. E. I. XXX/X, XXX XX J., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam vedených: - na LV č. XXX, okres Stará Ľubovňa, obec F. K. J., kat. územie F. K. J., parc. KN C č. 608, záhrada o výmere 197 m2, parc. KN C č. 611, záhrada o výmere 280 m2, - na LV č. XXX, okres Stará Ľubovňa, obec F. K. J., kat. územie F. K. J., parc. KN E č. 1426, trvalý trávny porast o výmere 42 m2, parc. KN E č. 1433, trvalý trávny porast o výmere 127 m2, parc. KN E č. 1528/102, orná pôda o výmere 6 m2, - na LV č. XXX, okres Stará Ľubovňa, obec F. K. J., kat. územie F. K. J., parc. KN E č. 1179, orná pôda o výmere 2509 m2, parc. KN E č. 1203, orná pôda o výmere 2057 m2, parc. KN E č. 1260, orná pôda o výmere 1733 m2, parc. KN E č. 1415/1, trvalý trávny porast o výmere 514 m2, parc. KN E č. 1533/1, orná pôda o výmere 81 m2, parc. KN E č. 1559, orná pôda o výmere 728 m2, parc. KN E č. 1606/6, orná pôda o výmere 377 m2, - na LV č. XXX, okres Stará Ľubovňa, obec F. K. J., kat. územie F. K. J., parc. KN E č. 1207, orná pôda o výmere 2629 m2, parc. KN E č. 1297, orná pôda o výmere 1321 m2, parc. KN E č. 1342, orná pôda o výmere 764 m2, parc. KN E č. 1343, trvalý trávny porast o výmere 465 m2, parc. KN E č. 1528/100, orná pôda o výmere 131 m2, parc. KN E č. 1533/2, orná pôda o výmere 196 m2, parc. KN E č. 1600/1, orná pôda o výmere 609 m2 z r u š u j e . II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti vedené: - na LV č. XXX, okres Stará Ľubovňa, obec F. K. J., kat. územie F. K. J., parc. KN C č. 608, záhrada o výmere 197 m2, parc. KN C č. 611, záhrada o výmere 280 m2, - na LV č. XXX, okres Stará Ľubovňa, obec F. K. J., kat. územie F. K. J., parc. KN E č. 1426, trvalý trávny porast o výmere 42 m2, parc. KN E č. 1433, trvalý trávny porast o výmere 127 m2, parc. KN E č. 1528/102, orná pôda o výmere 6 m2, - na LV č. XXX, okres Stará Ľubovňa, obec F. K. J., kat. územie F. K. J., parc. KN E č. 1179, orná pôda o výmere 2509 m2, parc. KN E č. 1203, orná pôda o výmere 2057 m2, parc. KN E č. 1260, orná pôda o výmere 1733 m2, parc. KN E č. 1415/1, trvalý trávny porast o výmere 514 m2, parc. KN E č. 1533/1, orná pôda o výmere 81 m2, parc. KN E č. 1559, orná pôda o výmere 728 m2, parc. KN E č. 1606/6, orná pôda o výmere 377 m2, - na LV č. XXX, okres Stará Ľubovňa, obec F. K. J., kat. územie F. K. J., parc. KN E č. 1207, orná pôda o výmere 2629 m2, parc. KN E č. 1297, orná pôda o výmere 1321 m2, parc. KN E č. 1342, orná pôda o výmere 764 m2, parc. KN E č. 1343, trvalý trávny porast o výmere 465 m2, parc. KN E č. 1528/100, orná pôda o výmere 131 m2, parc. KN E č. 1533/2, orná pôda o výmere 196 m2, parc. KN E č. 1600/1, orná pôda o výmere 609 m2, v podiele 1/1. III. Žalobca je p o v i n n ý vyplatiť náhradu za ustupujúci podiel žalovanému sumu 2.460,- eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.2.2026 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného a navrhol, aby súd v žalobe špecifikované nehnuteľnosti prikázal do jeho výlučného vlastníctva, s povinnosťou zaplatiť žalovanému náhradu vo výške 2.460,- eur. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu. 2. Žalobu odôvodnil s poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým, že nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným, má záujem stať sa výlučným vlastníkom žalovaných nehnuteľností a tieto nerušene a sám užívať, nakoľko žalovaný sa o predmet spoluvlastníctva nezaujíma a nie je možné s ním žiadnym spôsobom komunikovať, keďže sa na adresách trvalého pobytu v Prievidzi (podľa LV), ani na ďalšej adrese evidovanej v zozname dlžníkov mesta Prievidza, v živnostenskom registri a v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne nezdržiava, pričom ani blízka rodina nemá vedomosť o jeho súčasnom pobyte. 3. S ohľadom na nemožnosť reálneho rozdelenia predmetných nehnuteľností (poukazujúc na zákaz drobenia pri parcelách nachádzajúcich sa v extraviláne obce a nehospodárnosť rozdelenia pri parcelách v intraviláne obce) a na bezúspešné využitie všetkých prostriedkov na dosiahnutie mimosúdnej dohody, nemá žalobca inú možnosť, ako sa v tejto veci obrátiť na súd a žiadať o zrušenie podielového spoluvlastníctva a prikázanie nehnuteľností do jeho vlastníctva s následným vyplatením primeranej náhrady, určenej znaleckými posudkami vo výške 2.460,- eur, vypracovanými znalcami L. J. M. a L. A. N. pred podaním žaloby za účelom objektivizácie ceny nehnuteľností. 4. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu, poučenia o procesných právach a povinnostiach spolu s výzvou na vyjadrenie do vlastných rúk ani po vykonanom šetrení, preto súd postupoval v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP a žalobu mu doručoval na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 6.5.2026 s tým, že písomnosť sa po 15 dňoch od oznámenia považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 8.9.2026, na ktorom sa zo sporových strán zúčastnil len žalobca. V prípade žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil a svoje právo zúčastniť sa pojednávania nevyužil, bola uplatnená fikcia doručenia v zmysle § 111 ods. 3 CSP. Súd tak vec prejednal v jeho neprítomnosti. 6. Žalobca na pojednávaní poukázal na obsah podanej žaloby, na ktorom zotrval a doplnil, že so žalovaným sa pokúsil kontaktovať aj osobne na adrese trvalého pobytu v Prievidzi, zároveň sa informoval aj na Mestskom úrade za účelom získania kontaktu na žalovaného v záujme dosiahnutia dohody, no bezúspešne. Keďže mimosúdna dohoda nebola možná, obrátil sa s predmetnou žalobou na súd, pričom za účelom objektivizácie ceny nehnuteľností predložil znalecké posudky, na základe ktorých bola určená suma primeranej náhrady za odstupujúce podiely spolu vo výške 2.460,- eur a navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán a predmetné pozemky za náhradu v uvedenej výške prikázal do jeho výlučného vlastníctva. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovanie žalobca nemal. Náhradu trov konania nepožadoval. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh, ústnym prednesom žalobcu a zistil tento skutkový stav. 8. Z listov vlastníctva č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný sú spoluvlastníkmi parciel zapísaných na označených listoch vlastníctva, nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. K. J., obec F. K. J., okres Stará Ľubovňa, každý so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2. 9. Zo žalobcom predloženého znaleckého posudku č. 62/2005 zo dňa 22.1.2026 vyhotoveného znalcom L. J. M., predmetom ktorého bolo stanovenie všeobecnej hodnoty poľnohospodárskej pôdy evidovanej
na LV č. XXX a č. XXX (okrem lesných pozemkov), mal súd preukázanú všeobecnú hodnotu parciel KN E č. 1179, KN E č. 1203, KN E č. 1260, KN E č. 1415/1, KN E č. 1533/1, KN E č. 1559, KN E č. 1606/6, KN E č. 1207, KN E č. 1297, KN E č. 1342, KN E č. 1343, KN E č. 1528/100, KN E č. 1533/2, KN E č. 1600/1 spolu v sume po zaokrúhlení 2.560,- eur, z čoho na polovicu podielu každého zo spoluvlastníkov pripadá suma 1.280,- eur. 10. Zo znaleckého posudku č. 11/2006 zo dňa 26.1.2026 vyhotoveného znalcom L. A. N., predmetom ktorého bolo stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov evidovaných na LV č. XXX a č. XXX, mal súd preukázanú všeobecnú hodnotu parciel KN C č. 608, KN C č. 611, KN E č. 1426, KN E č. 1433 a KN E č. 1528/102, pripadajúcu na 1/2 podielu žalovaného v sume spolu po zaokrúhlení 1.180,- eur. 11. Podľa § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu. 12. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 13. Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 14. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 15. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 16. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd v posudzovanom spore považuje za nesporne preukázané spoluvlastníctvo sporových strán k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, pre katastrálne územie F. K. J., obec F. K. J., okres Stará Ľubovňa. Z uvedených listov vlastníctva nesporne vyplývajú aj ich spoluvlastnícke podiely, t. j. každého z nich o veľkosti 1/2 k celku. Zároveň je nesporné, že medzi sporovými stranami nedošlo k mimosúdnemu riešeniu, t. j. k mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. 17. Súd v tomto prípade považuje tiež za nesporne splnenú požiadavku vecnej legitimácie sporových strán (aktívnej aj pasívnej) kladenú v konaniach o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, keďže stranami sporu sú všetci podieloví spoluvlastníci predmetnej parcely. 18. Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 OZ upravujúceho zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom je zrejmé, že z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 OZ, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. 19. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, je potrebné, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov
konania. Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum partium“, avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie. 20. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku), súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. 21. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra (§ 67 zákona č. 162/1995 Z. z.). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení. 22. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta od účinnosti novely zákonom č. 526/2002 Z. z. stanovuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem. 23. V konaní mal súd nesporne preukázané, že žalobca je spoluvlastníkom sporných parciel, ktorých reálne rozdelenie by bolo nehospodárne a neúčelné, poukazujúc na ich veľkosť a veľkosť spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov, ako aj z dôvodu zákazu drobenia, rešpektujúc ďalšie relevantné kritérium, ktorým je účelné využitie veci. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu opodstatnený druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za náhradu niektorému zo spoluvlastníkov, zohľadňujúc pritom predovšetkým hľadisko účelného využitia svedčiace
v prejednávanej veci jednoznačne žalobcovi, ktorý sporné parcely dlhodobo užíva a má naďalej záujem užívať ju. Žalovaný naopak o predmet spoluvlastníctva dlhodobo nejaví žiaden záujem. Súd preto na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k všetkým nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalobcu, pričom zároveň vychádzal zo skutkových tvrdení a listinných dôkazov predložených v spore žalobcom v zmysle § 151 ods. 1 CSP, považujúc ich za nesporné, keďže žalovaný ich v priebehu konania po právnej a ani skutkovej stránke nepoprel. 24. Pokiaľ ide o otázku primeranej náhrady za odstupujúci podiel žalovaného, táto rovnako v konaní nebola sporná, žalovaný ju nenamietal a súd jej výšku 2.460,- eur stanovenú znaleckými posudkami nepovažoval za neprimeranú, preto odstupujúce podiely žalovaného na predmetných parcelách prikázal žalobcovi s povinnosťou vyplatiť mu náhradu v uvedenej sume do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd v posudzovanej veci vychádzajúc z okolností daného prípadu poskytol žalobcovi dlhšiu lehotu na plnenie vzhľadom na doposiaľ nezistené miesto aktuálneho pobytu žalovaného, a poskytol tak žalobcovi širší priestor v záujme splnenia povinnosti prioritne priamo žalovanému, ako preferovaného spôsobu plnenia pred náhradným plnením, zohľadňujúc súčasne charakter tejto sporovej veci, v ktorej v rámci vysporiadania majetkových právnych vzťahov sporových strán žalovaný síce prichádza o svoj spoluvlastnícky podiel, musí sa mu však za to dostať primeranej náhrady a tak zachovať hodnota, s ktorou do konania vstupoval. 25. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a právnych argumentov dospel súd k jednoznačnému záveru, že najrozumnejšiemu a najspravodlivejšiemu spôsobu usporiadania vzťahov medzi žalobcom a žalovaným zodpovedá zrušenie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a ich prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, a to vzhľadom na charakter sporu, v ktorom ide o vzájomné vysporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu, a v ktorom je procesný úspech na oboch stranách rovnaký. Spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva považuje právna teória ako aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za konanie, v ktorom majú obe strany sporu tak postavenie žalobcu aj žalovaného (iudicium duplex). Takýto spor môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal návrh na začatie konania. Charakteristický je tým, že nemožno vychádzať zo zásady tzv. procesného úspechu vo veci, ale z toho, že žiaden z účastníkov neodchádza z konania s menšou hodnotou, než s ktorou do nej vstupoval. Výnimku zo všeobecnej aplikácie o znášaní trov každou zo strán sporu pri konaniach typu iudicium duplex tvoria prípady, keď sa podielový spoluvlastník správa obštrukčne, ako strana sporu sa nezaujíma o konštruktívne vyriešenie veci alebo ide o šikanózny výkon práva, čo však v danej veci nebolo zistené (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/24/2024 zo dňa 25.3.2025, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/39/2024 zo dňa 20.11.2024). Žalobca v súdenej veci naviac ani náhradu trov konania nepožadoval a žiadal rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu. Žalovanému taktiež žiadne trovy nevznikli. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).