Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2P/52/2026 8526200445 11. 08. 2026 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2026:8526200445.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XXX, XXX XX C. D., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, C., matka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XXX, XXX XX C. D., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. II. Otec mal. dieťaťa A. E., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 140,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15 – tého dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc dňom 05.05.2026. III. Dlžné výživne za obdobie od 05.05.2026 do 31.07.2026 v sume 402,- eur je otec povi n n ý uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Styk otca s mal. dieťaťom sa n e u p r a v u j e. V. prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a. VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) podala na tunajší súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. A. ktorým žiadala, aby súd zveril mal. dieťa do jej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného v sume 150,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu, styk otca s dieťaťom nežiadala upraviť. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nežije od minulého roka, kedy ich opustil. Keď podala návrh na výživné, otec sa ozval, že chce s nimi žiť, starať sa o syna, no nič z toho sa nestalo. O dieťa sa stará sama, poberá rodičovský príspevok. K návrhu pripojila rodný list dieťaťa. 2. Súd uznesením č.k. 2P/52/2026-10 zo dňa 13.05.2026 ustanovil mal. dieťaťu opatrovníka, a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
kolízneho
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, rodičov a kolízneho opatrovníka pozval na informatívne stretnutie v rámci projektu Cochem. Informatívneho stretnutia sa otec dieťaťa nezúčastnil. 4. Otec dieťaťa sa k návrhu písomne nevyjadril, napriek opakovanej výzve nezdokladoval svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. Pojednávania vytýčeného na deň 11.08.2026 sa nezúčastnil, napriek
tomu, že predvolanie mu bolo doručené v zmysle § 111 ods. 3 C.s.p., svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomností. 5. Na pojednávaní matka dieťaťa na podanom návrhu trvala, uviedla, že s otcom dieťaťa nevedie spoločnú od mája 2025, od tejto doby je dieťa v jej výlučnej starostlivosti, otec sa o dieťa nezaujíma, na jeho výživu neprispieva, naposledy ho videl na Vianoce. Ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že pracuje v ČR, tam kde pracoval aj jej otec a môže zarobiť okolo 800,- eur mesačne. Súčasne uviedla, že poberá materský príspevok vo výške 384,80 eur a rodinné prídavky na jedno dieťa 60,- eur, iný prijem nemá, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Býva pri rodičoch, ktorým na chod domácnosti prispieva cca 100,- eur mesačne, je zdravá. Mal. A. nenavštevuje žiadne zariadenie, náklady na jeho starostlivosť vyčíslila sumou cca 290,- eur mesačne. 6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sociálnym šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti o mal. dieťa. Navrhol návrhu matky vyhovieť, pričom poukázal na skutočnosť, že otec sa o dieťa nezaujíma na jeho výživu neprispieva. 7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov preukazujúcich osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov dieťaťa, rodinné pomery rodičov a maloletého na základe čoho ustálil tento skutkový stav: 8. Mal. dieťa pochádzajú z družského vzťahu A. B. a A. E.. Rodičia nevedú spoločnú domácnosť od mája 2025, od kedy je dieťa vo výlučnej starostlivosti matky. Otec sa o dieťa nezaujíma, nenavštevuje ho, na jeho výživu neprispieva. 9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni zo dňa 05.06.2026 (čl. 18) mal súd preukázané, že mal. dieťa pochádza z družského vzťahu A. B. a A. E.. Maloletý A., podľa vyjadrenia matky, je v celodennej osobnej starostlivosti matky. Je zdravý. Celkové výdaje na mal. A. podľa vyčíslenia matky sú v sume cca 290,- eur mesačne . Osobný pohovor na úrade s maloletým nebol vykonaný pre jeho nízky vek ešte riadne nevie komunikovať a rozumie len po rómsky. Matka mal. dieťaťa uviedla, že je na rodičovskej dovolenke, úrad jej vypláca prídavok na jedno dieťa 60,- eur mesačne a rodičovský príspevok 364,80 eur mesačne. Iný príjem nemá, ani inú vyživovaciu povinnosť. Sociálnym šetrením bolo zistené, že matka so synom bývajú v dvojposchodovom murovanom rodinnom dome, spolu so starými rodičmi, ktorého sú vlastníkmi s dvoma bratmi matky. Mal. A. má vytvorené podmienky pre pokojný spánok, hru a oddych. V dome je zavedená elektrina, voda, domácnosť vykurujú pieckou na tuhé palivo. Hygiena v domácnosti je na primeranej úrovni. Výdaje na domácnosť sú – elektrina 50,eur mesačne, strava 100,- eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 20,- eur mesačne, úvery 100,eur mesačne, TKO 100,- eur ročne. 10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove zo dňa 01.06.2026 (čl. 19) mal súd preukázané, že v čase preverenia pomerov sa otec maloletého nachádzal v Českej republike, s otcom bol vykonaný telefonický pohovor. Otec uviedol, že tri roky pracuje v Českej republike, býva na ubytovní, na Slovensko sa vracia jedenkrát za tri mesiace na víkend. Býva v tom čase pri rodičoch. V Českej republike má otec maloletého partnerku, inú vyživovaciu povinnosť neuvádza. Otec pracuje v Olomouci ako kováč v kovárni, svoj mesačný príjem uviedol vo výške 800,- eur. Mesačné výdaje špecifikoval ako 11 000,- Kč za ubytovanie, 150,- eur za telefón a strava 300,- eur. Ďalej uviedol, že súhlasí so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, styk so synom si nežiada upraviť, výživné navrhuje v sume 100,eur. 11. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že navrhovateľka, matka mal. dieťaťa, poberá rodinné prídavky na jedno dieťa v sume 60,- eur mesačne a rodičovský príspevok v sume 364,80 eur mesačne. 12. Otec dieťaťa výzvy súdu na preukázanie svojich osobných majetkových a zárobkových pomerov odignoroval. Podľa jeho tvrdenia pred zamestnancami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov už tri roky pracuje v Českej republike ako kováč v kovární kde dosahuje príjem 800,- eur mesačne. Z lustrácii v Sociálnej poisťovni vyplýva, že v období od 01.07.2025 do 10.09.2025 bo SZC s vymeriavacím základom 715,- eur mesačne, v období od 19.09.2025 do 21.10.2025 bol zamestnancom spoločností Great stability 1 s.r.o. s vymeriavacím základom za 9/25
v sume 330,- eur. Nepoberá dávky nemocenského, dôchodkového úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov nebol a ani nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi. 13. Mal. A. má dva a pol roka, je v osobnej starostlivosti matky, je zdravý, prekonáva bežné detské ochorenia. Náklady na jeho starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú cca 290,- eur mesačne (ošatenie 30,- eur, strava 120,- eur, hygienické potreby a kozmetika 80,- eur, lieky pri bežných ochoreniach 40,- eur, hračky 20,- eur). Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára: 14. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. 15. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 16. Podľa čl. 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len Zákon o rodine) Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 17. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 18. Podľa § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 19. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujúc pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 20. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 21. Podľa § 24 ods. 4 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
22. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 23. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 24. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 25. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 26. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 27. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 28. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 29. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 30. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 31. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 32. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 33. Podľa § 76 ods. 2 ZoR pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. 34. Podľa § 76 ods. 3 ZoR v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. 35. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
36. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 38. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 39. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Právne posúdenie vecí: 40. Predmetom konania je úprava práv a povinnosti rodičov k maloletému A., teda zverenie dieťaťa niektorému z rodičov, určenie výživného zo strany druhého rodiča a úprava styku s týmto rodičom. 41. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov k mal. A.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu – ktorému rodičovi. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu bol záujem maloletého dieťaťa. 42. Matka po tom čo s otcom dieťaťa prestali viesť spoločnú domácnosť, zabezpečuje osobnú starostlivosť mal. dieťaťu výlučne sama, otec k osobnej starostlivosti matky o dieťa nemal výhrady o osobnú starostlivosť o dieťa neprejavil záujem, súhlasil aby dieťa bolo zverené matke. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením dieťaťa matke. 43. Z uvedených dôvodov súd mal. A. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti v zmysle § 36 Zákona o rodine. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rodičia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd. 44. Matka podaným návrhom žiadala určiť výživné v sume 150,- eur mesačne, otec navrhol sumu 100,- eur mesačne. 45. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. 46. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Uvedenou otázkou sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal tak Ústavný súd ČR (nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1181/07) ako aj Najvyšší súd SR (rozsudok zo dňa 20.2.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018) so závermi ktoré plne korešpondujú so závermi posudzovanej veci. 47. Otec dieťaťa svoj príjem súdu nepreukázal (nedoložil žiadnu listinu preukazujúcu túto skutočnosť), pred zamestnancami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove tvrdil, že jeho príjem je 800,- eur mesačne. Na základe uvedeného súd uzavrel, že čistý mesačný príjem otca dieťaťa je v sume 800,eur mesačne a z tohto príjmu súd vychádzal aj pri určení výživného zo strany otca mal. detí. 48. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. 49. Pre účely kvantifikácie výživného súd použil materiál Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024, tzv. tabuľkové výživné je totižto prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčajúcim charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvalifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti o dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípad maximálne 4 vyživovacích povinností rodičov, je preto použiteľný na daný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. 50. V prípade určenia výživného pre mal. A., ktorý má 2,5 roka po zohľadnení skutočností, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť by sa výška výživného mala pohybovať okolo 18 % z čistého príjmu. Súd ustálil čistý príjem otca v sume 800,- eur čo zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam, potom tabuľkové výživné by malo činiť pre mal. A. 144,- eur mesačne. 51. Tabuľkové výživné, ako bolo vyššie uvedené má odporúčajúci charakter. Pri určení výšky výživného, súd v zmysle citovaného § 62 ods. 4 Zákona o rodine vychádzal jednak z potrieb oprávnených, teda maloletého dieťaťa, osobnej starostlivosti matky, prihliadol aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov a skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov v zmysle § 62 ods. 3 druhá veta Zákona o rodine. Naviac výživné má prednosť pred ostatnými výdajmi povinného rodiča, pokiaľ nejde o nevyhnutné výdaje. 52. Vychádzajúc z vyššie citovaných zásad pre určenie rozsahu vyživovacej povinností teda z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, schopností a možností jeho rodičov po zohľadnení počtu vyživovacích povinností, súd zaviazal otca platením výživného v sume 140,- eur , čo predstavuje cca 17,5 % jeho príjmu. 53. Súd má za to, že otec dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti svojmu dieťaťu v sume 140,- eur, táto suma zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa. 54. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa 05.05.2026, v zmysle § 77 ods. 1 ZoR, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd.
55. Súd zároveň III. výrokom zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 05.05.2026 do 31.07.2026 v celkovej výške 402,- eur k rukám matky s tým, že toto dlžné výživné je povinný uhradiť do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. 56. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z určeného mesačného výživného 140,- eur, čo za uvedené obdobie činí sumu 402 eur ( 5/2026 – 27 dní (140.31x27) čo je 122,- eur, 6-7/2026 t.j. 2 x 140 čo je 280,- eur, spolu 402). Keďže zo zhodných tvrdení oboch rodičov (otca pred zamestnancami úradu práce) vyplýva, že otec za uvedené obdobie na výživu dieťaťa ničím neprispel, potom dlžné výživné činí 402,- eur. 57. Štvrtým výrokom styk otca s maloletým dieťaťom súd neupravoval, keďže jeho úpravu rodičia nežiadali. 58. Piatym výrokom súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky (na určenie výživného nad rozsah súdom priznaného) zamietol ako nedôvodný z dôvodov vyššie rozvedených. Trovy konania 59. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa práva odvolania voči všetkým výrokom tohto rozsudku vzdali, čo potvrdili svojim podpisom do zápisnice z pojednávania.