Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 6T/13/2023 7623010089 20. 11. 2024 JUDr. Katarína Šťastná ECLI:SK:OSSN:2024:7623010089.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. novembra 2024 takto rozhodol: obžalovaný: A. B.: nar: 28.08.1967 v B., trvalé bytom C. XXX, XXX XX D. E. F., D. adresa na doručovanie písomností: G. (H.) XX,XXX XX B., D. uznáva sa za vinného, že v období od 15. februára 2022 doposiaľ, v B. I. J. Kojšov, okr. Gelnica, ako otec maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, neprispieval na jej výživu, hoci uvedená povinnosť mu vyplýva z § 62 Zákona o rodine a jej výška bola do 31.05.2022 určená rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9 P 59/2014 zo dňa 20.6.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.8.2014 vo výške 30 % zo životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne a od 31.5.2022 na základe rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 12 P 105/2018 zo dňa 29.12.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 8 CoP 142/2021 zo dňa 31.5.2022 vo výške 120,-€ mesačne, ktoré bol povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, čím mu na výživnom vznikla za uvedené obdobie podlžnosť najmenej 3.159,48 €, pričom nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a príležitostne brigádnicky pracoval, teda - najmenej dva mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čím spáchal - prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Tr. zákona za to mu ukladá Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
odôvodnenie: Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves doručila tunajšiemu súdu dňa 16.02.2023 obžalobu na obvineného A. B. pre skutok, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku s výnimkou úpravy výšky dlžného výživného, ktoré bolo aktualizované vo výške ku dňu vyhlásenia rozsudku. Súd vo veci vydal dňa 17.02.2023 trestný rozkaz, voči ktorému podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu odpor. Na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Tr. poriadku obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Následne súd vykonal dokazovanie v zmysle návrhov strán vypočutím obžalovaného, svedkyne oprávnenej a listinnými dôkazmi. Na svoju obhajobu prostredníctvom obhajcu obžalovaný poukazoval na to, že jeho finančná situácia a príjmy mu nepostačujú ani na úhradu jeho životných potrieb, nieto na úhradu výživného vo výške 120,-€, ktoré bolo určeného na základe potencionálnych príjmov. Nemá úmysel výživné neplatiť, ani sa plateniu nevyhýba, ale nemá pravidelnú prácu a nevie si ju nájsť kvôli svojmu veku. Styk s dcérou mu nie je umožnený. V lete roku 2022 pracoval brigádnicky, avšak firma ho neprihlásila do sociálneho systému. Sumu 10.000,-€, ktorú obdržal za predanie pozemku, dostal ešte pred samotným vkladom do katastra. Bola mu splácaná postupne približne 2 roky a použil ju na úhradu svojich nevyhnutných životných potrieb vrátane bývania. Navrhuje, aby súd určil rozsah vyživovacej povinnosti ako predbežnú otázku s prihliadnutím na jeho sociálnu a majetkovú situáciu a určil výživné v nižšej výške ako bola určená v civilnom konaní, keďže obžalovaný nedosahuje taký príjem, aby mohol takto určené výživné zaplatiť. Navrhuje určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 30% sumy životného minima a v danom prípade po zohľadnení úhrad, ktoré zrealizoval, by mal výživné zaplatené. Plneniu výživného sa nevyhýba a pokiaľ bude mať prácu, tak zaplatí celý dlh na výživnom. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že skončil na ulici, tri mesiace bol bezdomovec, nemá z čoho žiť. Nevlastní žiaden majetok. B. mu ponúkol, že môže bývať v chate, za čo chce platiť 100,-€ mesačne. Niekedy sa stane, že ani neje a zje iba to, čo mu prinesú kamaráti. Aj z chaty chodí stopom alebo pešo. Je mu to ľúto, on má záujem platiť výživné, ale skutočne nemá z čoho. Nemá taký príjem, aby mohol platiť výživné 120,-€. Má 56 rokov a je ťažké nájsť si prácu v jeho veku, a teraz, keď prišiel o vodičský preukaz, je to ešte ťažšie. Pracuje len príležitostne, brigádnicky ako pomocník na stavbe, kde si dokáže zarobiť nejakých 20,-€. Určite sa nechce vyhýbať plateniu výživného, ale najprv si musí nájsť prácu. Vyživovaciu povinnosť má len túto jednu k dcére Zine. Bol evidovaný na úrade práce, ale chcel sa zamestnať v Metre, pracoval tam 6 dní, avšak zmluvu mu nedali. Prácu si ale stále hľadal, vie to aj zdokladovať. Stále mu sľúbili, že ho vezmú do práce, ale potom ho len zneužili a papiere mu nepodpísali. Asi 6x bol na brigáde, čo mu kamarát ponúkol prácu, nech poupratuje na stavbe, bola to ústna dohoda. Ráno prišiel a po šichte mu zaplatili 20,-€. S dcérou sa nestretáva, pretože mu to jej matka zakazuje. Naposledy bol so svojím obhajcom na Vianoce v Kojšove, myslí, že to bolo v roku 2020 alebo 2021, doniesol jej darčeky a ani ju nevidel. Jej matka mu povedala, že ich má nechať v krčme, kde vtedy pracovala. Výživné chce naozaj zaplatiť, snaží sa, ale vidí, že o dcéru už prišiel, pretože jej matka ju proti nemu nainfikovala. So zaplatením výživného by mu pomohol aj kamarát, ktorý by mu požičal peniaze. Svedkyňa - oprávnená C. K., G. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný vôbec neprispieva na výživné. Okrem sumy 100,-€ a 150,-€ zaplatil naposledy pred dvoma rokmi. Voči obžalovanému sa vedie aj exekučné konanie a exekútor jej povedal, že aktuálne dlží okolo 12.000,-€. Dcéra Zina je ôsmačka a obžalovaný ju naposledy navštívil pred 7 rokmi, nijako sa o dcéru nezaujíma, nepíše jej, nevolá. Výživné jej neplatí žiadnou formou. Náhradné výživné nepoberala. Robila všetko pre to, aby dcéra nepociťovala neplatenie výživného, odišla kvôli tomu pracovať aj do zahraničia, aby mohla dcére všetko poskytnúť. Keď s obžalovaným komunikovala ohľadom výživného, tak bol stále v podnapitom stave. Aj teraz pred dvoma týždňami keď mu volala dcéra kvôli výživnému, tak bol v podnapitom stave. Obžalovaného pozná od svojich 18 rokoch a vždy robil len na čierno. Pred dvoma rokmi predal záhradu, keďže exekútor zaslal exekučné záložné právo len na jeden kataster, tak to využil. Záhrada bola rozdelená na veľkú a malú, tak ten väčší pozemok stihol predať za 60.000,-€. Na internete
si zistila, kto je majiteľ záhrady, skontaktovala sa s ním. Je to manažér, ktorý pracoval Winners group, ktorý jej povedal, že osobne pozná obžalovaného, pozemok kúpil, ale je napísaný na jeho manželku z dôvodu, že on ako manažér ho nemohol mať napísaný na seba. Obžalovaný mu povedal, aby nikomu nehovoril skutočnú sumu, boli u notára, ale ani u notára nebola uvedená skutočná suma. Jej obžalovaný povedal, že predal pozemok za 5.000,-€, čo nemôže byť pravdou, pretože pozemok sa predával za 60.500,-€. Celý pozemok bol na predaj a ten stál 60.000,-€ a obžalovaný bol majiteľ polovice pozemku, takže 30.000,-€. Poukázala, že obhajca obžalovaného koná s obžalovaný presne tak, ako so C. C. a naráža na to, že nemá financie ako obžalovaný, ale má pozemky, a keď idú na súdy, tak platia obhajcovi pozemkami. C. C. je tiež osoba z Idanskej a tiež zdedil pozemok a aj keď jeho osobne nepozná, veľmi dobre pozná jeho sestru a vie, že obhajca sa domáhal byť prítomný u notára pri dedičskom konaní a dával rozumy C. C., aby nedal pozemok na sestru. On mal dlžoby, preto sestra chcela zobrať pozemky a jeho vyplatila. Bol to rodičovský pozemok, o ktorý nechcela prísť a vie, že pri notárke boli aj policajti, aby jej robili doprovod, pretože mala strach. Obhajca k slovám svedkyne - oprávnenej uviedol, že nevie, o čom svedkyňa hovorí a nevie, prečo ohovára jeho osobu. Osoby, ktoré spomína, mu nie sú známe, na žiadnom takom dedičskom konaní sa nezúčastnil. Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že pokiaľ ide o záhradu, tak ju predal za 10.000,-€, aj to mu cena bola splácaná v splátkach po 200 - 300€ dva roky. Dcére nemá ako zavolať, pretože nemá telefón a naposledy mu svedkyňa volala opitá, aj jej priateľ bol opitý a vyhrážali sa mu. Potom mu aj dcéra volala a vyhrážala sa, že chlapci sú pripravení. On sa tých vyhrážok bojí. Snaží sa pracovať, vie zarobiť okolo 400,-€, z toho len za chatu platí 200,-€, robí od ráno do večera. Nevie, prečo mu to svedkyňa robí, prečo sa tak správa, ale to ona pije a klame. On chce splácať výživné, snaží sa a podľa jeho výpočtov je zostatok 1.600,-€, ktorý chce zaplatiť. Čo sa týka dcéry, to svedkyňa mu neumožnila stretnúť sa dcérou od kedy sa odsťahoval z Jasova. Keď sa mal stretnúť s dcérou, tak ho čakala v krčme so svojím priateľom opitá. Nevie ani, kde bývajú, nemá kontakt na dcéru a ona do nej hučí, že je zlý alkoholik a že sa nesnaží. Dcéra je naočkovaná proti nemu. Rozprával sa s kamarátom, aby mu požičal peniaze a naraz by to vyplatil, ale potrebuje na to čas. Teraz bude každý mesiac posielať peniaze a potom zaplatí všetko, čo má. Svedkyňa trvala na svojej výpovedi. Uviedla, že obžalovaný má na svoju dcéru kontakt, má na ňu číslo a vie, že sa presťahovali do Čiech. Keby bola taká, ako o nej tvrdí, tak by nemala ani prácu a inak by vyzerala. Z listinných dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní vyplynulo nasledovné : Obžalovaný je v rodnom liste zapísaný ako otec C. B., nar. XX.XX.XXXX. Matka je C. A.. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9P/59/2014 zo dňa 20.06.2014 bola mal. Zina zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 30% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené dieťa. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 12P/105/2018 zo dňa 29.12.2020, bolo zvýšené výživné otca ( obžalovaného ) na mal. Zinu zo sumy 30% zo sumy životného minima na sumu 120,-€ mesačne od 07.09.2017. Dlžné výživné za obdobie od 07.09.2017 do 29.12.2020 v celkovej výške 3.162,16€ bol obžalovaný zaviazaný zaplatiť v mesačných splátkach po 100,-€ spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/142/2021 zo dňa 31.05.2022 bol rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 12P/105/2018 o zvýšení výživného potvrdený. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol ( odsek 31 ), že vzhľadom k tomu, že otec vo svojom odvolaní uviedol, že je nezamestnaný, odvolací súd pri posudzovaní základu na určenie výšky jeho vyživovacej povinnosti vychádzal z jeho potencionálnych schopností, možností uplatniť sa na trhu práce a schopnosti zvýšiť si svoj príjem pri zvolení aktívneho prístupu a neprihliadol na jeho deklarované príjmové a majetkové pomery. Základná škola s materskou školou L. M. potvrdila, že mal. C. B. bola v šk. roku 2022/2023 žiakom školy. Uznesením Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves sp. zn. 1Pv/273/21/8810 zo dňa 14.02.2022, právoplatným dňa 03.03.2022 bolo zastavené trestné stíhanie obv. A. B. pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorý bol stíhaný pre neplatenie výživného od mesiaca apríl 2021 s výškou dlžného výživného najmenej v sume 297,28€. Trestné stíhanie bolo zastavené, pretože zanikla trestnosť činu z dôvodu účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Podľa odôvodnenia uznesenia obvinený po vznesení obvinenia uhradil dlžnú sumu na výživnom vo výške 300,-€ dňa 13.01.2022. Podľa správy súdneho exekútora JUDr. Juraja Kočiho zo dňa 20.09.2022, v exekučnom konaní vedenom voči obžalovanému ako povinnému eviduje iba úhradu 300,-€ v januári 2022. V exekučnom konaní sa vymáha zameškané výživné 3.522,16€, bežné výživné 120,-€ od 4/2021, trovy právneho zastúpenia 152,87€, poplatok za vydanie poverenia 16,50€. Zostatok v prospech oprávnenej je suma 5.551,53€. Podľa správy Sociálnej poisťovne obžalovaný nie je v období od 01.01.2022 doposiaľ vedený v evidencii Sociálnej poisťovne u žiadneho zamestnávateľa. Taktiež nebol poberateľom žiadnych nemocenských, úrazových ani iných dávok. Nie je evidovaný ani ako poberateľ dôchodku. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojich správach uviedol, že obžalovaný nebol od 01.01.2022 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol obžalovaný od 23.08.1993 do 10.05.1995, od 25.06.1996 do 09.07.1996, od 11.11.1996 do 22.10.1997, od 29.04.1998 do 23.10.2001, od 19.06.2002 do 02.09.2008, od 06.03.2013 do 02.09.2015, od 12.02.2021 do 14.06.2021. Počas doby evidencie boli obžalovanému úradom poskytované aktuálne informácie o voľných pracovných miestach, výberových konaniach, rekvalifikačných kurzoch. Obžalovaný má stredné odborné vzdelanie - mechanik, opravár. Rozhodnutím zo dňa 03.08.2021 bol obžalovaný dňom 15.06.2021 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že mal uzatvorenú Dohodu o pracovnej činnosti od 28.04.2021 do 11.05.2021 a od 20.05.2021 do 19.05.2022, čím prekročil zákonom stanovený limit trvania pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody. Dávku v hmotnej núdzi poberal vo výške 68,80€ od 01.10.2021 do 30.06.2022. Oprávnená C. A. od 01.01.2022 nebola príjemcom dávky v hmotnej núdzi a nie je ani v okruhu spoločne posudzovaných osôb, ktorým sa pomoc v hmotnej núdzi poskytuje. C. A. nepoberala od 01.01.2022 náhradné výživné na mal. C. B. a ani o túto dávku nepožiadala. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor potvrdil, že obžalovaný nie je zapísaný ako vlastník nehnuteľností v katastrálnych územiach v pôsobnosti Okresného úradu Košice. Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor potvrdil, že obžalovaný nie je zapísaný ako vlastník nehnuteľností v katastrálnych územiach v pôsobnosti pracoviska Moldava nad Bodvou. Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor vo svojej správe zo dňa 10.11.2022 potvrdil, že obžalovaný je evidovaný ako podielový spoluvlastník parcely registra EKN č. 845, orná pôda o výmere 3056m2 v LV č. XXXX pod B4 s podielom 1/6, k. ú. C.. Nehnuteľnosť nadobudol titulom dedenia D 56/00. Na jeho podiel sú zapísané ťarchy P 416/2021 a P 561/2022 zriadením exekučného záložného práva súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kočim v prospech oprávnenej Ziny Majcerovej a Dopravného podniku Mesta Košice a.s. Oprávnená predložila listiny, ktorými chcela preukázať, že obžalovaný predal pozemok dňa 07.02.2022 kupujúcej pani A. A., G. B. s tým, že druh pani A. - pán N. jej povedal, že pozemok kúpil on a pred notárom vyplácal obžalovaného, nakoľko obžalovaný má exekútorom zablokovaný účet a preto mu peniaze boli vyplatené pred notárom, aby sa vyhol zaplateniu sumy na výživnom. Pozemok napísal na pani A., pretože pán N. nemôže mať na svojom mene pozemok kvôli práci, ktorú vykonáva. Údajná vyplatená suma sa pohybovala medzi 20.000-25.000,-€. K tomuto predložila oprávnená aj LV č. XXXXX k. ú. E. O., kedy vo výpise zo dňa 18.09.2019 je obžalovaný uvedený ako spoluvlastník nehnuteľnosti v podiele jedna polovica. Jedná sa o nehnuteľnosti - ornú pôdu o výmere 2354m2 na parcele č. 8921/501 a ornú pôdu o výmere 38m2 na parcele č. 8921/502. Obžalovaný nadobudol nehnuteľnosť titulom Osvedčenia D 56/00. Na nehnuteľnosti bola evidovaná ťarcha - záložné právo v prospech daňového úradu. Vo výpise z LV č. XXXXX k.ú. E. O. zo dňa 28.06.2023 obžalovaný už nie je evidovaný ako spoluvlastník. Jeho podiel bol prevedený na A. A. na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V - 1063/2022 zo dňa 07.02.2022. Obžalovaný k tomu uviedol, že nie je pravda, že mu mali vyplatiť okolo 20.000,-€ pred notárom. Bolo mu vyplatených 10.000,- € v splátkach a začal mu to splácať, keď bol P., potom to prepísal na partnerku.
Okresný dopravný inšpektorát Košice - okolie potvrdil, že obžalovaný nie je a nebol evidovaný ako vlastník alebo držiteľ motorového vozidla. Podľa správy o povesti Obecného úradu Sady nad Torysou im nie je známa adresa aktuálneho pobytu obžalovaného, nakoľko sa v obci nezdržiava cca. 10 rokov. V obci nevlastní obžalovaný žiaden majetok a nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku. Podľa dokladov o platbách obžalovaný zaplatil k rukám oprávnenej nasledovné sumy : dňa 13.01.2022 sumu 300,-€ dňa 19.07.2022 sumu 100,-€ dňa 17.10.2022 sumu 120,-€ dňa 30.11.2022 sumu 30,-€ dňa 30.12.2022 sumu 30,-€ dňa 31.01.2023 sumu 30,-€ dňa 28.10.2024 sumu 150,-€ dňa 15.11.2024 sumu 100,-€ V Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný doposiaľ 5 záznamov, a to za priestupok zo dňa 27.06.2023 proti majetku, zo dňa 22.02.2021 za konzumáciu alkoholu na verejnom priestranstve, zo dňa 27.05.2021 za parkovanie bez parkovacieho lístka, zo dňa 06.10.2021 za nerešpektovanie dopravnej značky, zo dňa 27.06.2023 za alkohol. V odpise Registra trestov má obžalovaný doposiaľ 6 záznamov. Prvým je odsúdenie Mestským súdom Košice sp. zn. 5T/158/86 za skutok podľa § 202/1 TZ, amnestia, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Druhým je odsúdenie Okresným súdom Košice vidiek sp. zn. 2T/416/88 za skutok podľa § 184 TZ, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Tretí záznam je odsúdenie Mestským súdom Košice sp. zn. 4T/264/92 za skutok podľa § 234/1 TZ, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Štvrtý záznam je odsúdenie Okresným súdom Košice - okolie sp. zn. 4T/456/99 za skutok podľa § 234/1 TZ. hľadí sa akoby nebol odsúdený. Piaty záznam je odsúdenie okresným súdom Košice 2 sp. zn. 4T/124/14 za skutok podľa § 212/1f, hľadí sa akoby nebol odsúdený. Piaty záznam je rozhodnutie Okresného súdu Košice 2 sp. zn. 4T/21/2021 zmier, skutok podľa § 360/1,2b TZ. Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pričom zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania, a to výsluchu obžalovaného, svedkyne a listinných dôkazov, bolo v konaní nepochybne preukázané, že obžalovaný neprispieval riadne a včas na výživu mal. Ziny vo výške, ako mu bolo určené rozsudkom Okresného súdu Košice sp. zn. 9P 59/2014 sumou vo výške 30 % zo životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa a rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 12P 105/2018 sumou 120€. Obžalovaný je pritom otcom maloletého dieťaťa a vyživovacia povinnosť mu vyplýva z ustanovení § 62 Zákona o rodine, na základe ktorej ju musia poskytovať rodičia voči maloletým potomkom. Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, že súd by mal predbežne vyriešiť otázku výšky jeho vyživovacej povinnosti, k tomu súd uvádza, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach obžalovaného platiť výživné vo výške tak, ako bolo určené v civilnom konaní. Tu súd poukazuje predovšetkým na to, že obžalovaný je dlhodobo nezamestnaný a pracuje bez zdokladovania príjmov, napriek tomu si dokáže zabezpečiť prostriedky na živobytie pre seba. To, že vek bráni obžalovanému zamestnať sa považoval súd len za účelové výhovorky zo strany obžalovaného, nakoľko nemal nijako objektívne preukázané, že by obžalovaného odmietli niekde zamestnať sa kvôli veku a taktiež zo správy úradu práce vyplýva, že obžalovanému boli ponúknuté aktuálne voľné miesta i možnosť rekvalifikácie, takže keby prejavil skutočný záujem o zamestnanie, mal na to možnosti. Rovnako tak nemal súd nijako preukázané, že by obžalovanému bránila iná objektívna prekážka zamestnať sa spočívajúca v nepriaznivom zdravotnom stave prípadne iných okolnostiach. Okrem toho bolo dokazovaním preukázané, že obžalovaný kúpnou zmluvou zo dňa 07.02.2022, teda v posudzovanom období, predal nehnuteľnosť a aj keď kúpna cena nebola ustálená, minimálne mal k dispozícii sumu 10.000,-€, ktorú potvrdil sám obžalovaný a ktorú použil výlučne na svoju osobnú potrebu napriek tomu, že si musel byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti. Aj pre prípad, že by mu mala byť kúpna cena
splácaná v splátkach, čo nebolo nijako preukázané, mal obžalovaný možnosť z týchto splátok uhrádzať výživné aspoň čiastočne, čo neurobil, pričom ak súhlasil so splátkami, vedome sa tak vzdal získania peňažnej sumy, ktorá by mu postačovala na zaplatenie výživného, vrátane dlžného výživného. Obžalovaný si v rozhodnom období od 15.02.2022 do vyhlásenia rozsudku plnil vyživovaciu povinnosť len čiastočne, čo vyplynulo predovšetkým z výpovede svedkyne - oprávnenej C. K., G. A. a z potvrdení o úhradách výživného. Celkovo tak za rozhodné obdobie uhradil sumu 560,-€ ( dňa 19.07.2022 sumu 100,-€ + dňa 17.10.2022 sumu 120,-€ + dňa 30.11.2022 sumu 30,-€ + dňa 30.12.2022 sumu 30,-€ + dňa 31.01.2023 sumu 30,-€ + dňa 28.10.2024 sumu 150,-€ + dňa 15.11.2024 sumu 100,-€ ) . Sumu 300,€, ktorú obžalovaný zaplatil dňa 13.01.2022 nezapočítal súd do úhrad pre rozhodné obdobie, nakoľko z uznesenia Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves zo dňa 14.02.2022 sp. zn. 1Pv/273/21/8810 je preukázané, že na základe úhrady tejto sumy 300,-€ bolo voči obžalovanému zastavené trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona z dôvodu účinnej ľútosti. Za obdobie od 15.02.2022 ku dňu vyhlásenia rozsudku tak mal obžalovaný zaplatiť na výživu mal. Ziny celkove sumu 3.719,48€ ( za obdobie od 02/2022 do 05/2022 sumu minimálneho výživného 29,87€ mesačne + od 05/2022 do 11/2024 sumu 120€ mesačne ). Po odpočítaní úhrad vo výške 560,-€ je dlžná suma k novembru 2024 vo výške 3.159,48€. Vo vzťahu k trestnej zodpovednosti bolo dokázané, že obžalovaný nemal žiadne zdravotné obmedzenia alebo iné dôležité dôvody, pre ktoré by objektívne nemohol výživné platiť. Keďže vina obžalovaného bola nepochybne a jednoznačne preukázaná, súd ho uznal vinným zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku. Obžalovaný naplnil po subjektívnej aj objektívnej stránke skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, pretože najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného. Z okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný konal vo vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Trestného zákona, pretože vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v ustanoveniach § 31, § 33a , § 34 Tr. zákona. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Pri ukladaní trestu tak súd prihliadol k tomu, že obžalovaný sa účelovo vyhýba riadnemu plateniu výživného tým, že nie je riadne zamestnaný s preukázateľným príjmom, výživné neplatí žiadnou formou, o dcéru neprejavuje žiaden záujem. Aj keď obžalovaný získa finančné prostriedky, využije ich pre seba. Súd neuveril slovám obžalovaného, že si na úhradu dlžného výživného peniaze požičia, zamestná sa a bude riadne výživné platiť, pretože v rámci samotného konania pred súdom bol obžalovanému poskytnutý dostatočný časový priestor na to, aby tieto svoje slová zrealizoval, avšak k naplneniu jeho slov nedošlo.
U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť a trest tak ukladal v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, teda odňatie slobody až na dva roky. Po prihliadnutí na okolnosti a závažnosť spáchaného trestného činu, nedbanlivostnú formu zavinenia, ako aj na osobu obžalovaného mal súd za to, že na obžalovaného je možné pôsobiť len trestom spojeným s možným obmedzením jeho osobnej slobody, pretože vzhľadom na jeho postoj k plneniu vyživovacej povinnosti by iný druh trestu u neho nesplnil prevýchovný a preventívny účel sledovaný Trestným zákonom. Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby s primeranou skúšobnou dobou považoval súd za trest primeraný a spravodlivým, ktorý zabezpečí tak nápravu obžalovaného a zároveň bude plniť aj úlohu generálnej prevencie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Podľa § 86 písm. a) Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.