Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 6T/51/2023 7623010335 06. 05. 2024 JUDr. Katarína Šťastná ECLI:SK:OSSN:2024:7623010335.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. mája 2024 takto rozhodol: obžalovaný: A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., okres Spišská Nová Ves, trvale bytom A., C. XXX/XX D. E. F. G., bez pracovného pomeru, uznáva
sa
za
vinného, že
dňa 9. novembra 2022 v čase okolo 16.00 hod. v meste Krompachy, na Hornádskej ulici, na nádvorí v priestore pred rodinným domom s popisným číslom 66, viedol osobné motorové vozidlo značky Kia Sportage, evidenčné číslo E. XXXXX, pričom pri cúvaní v smere od miestnej komunikácie k zadnej časti rodinnému domu Hornádska č. 66, nakoľko si nezabezpečil priestor do ktorého cúval a do ktorého počas cúvania nevidel, pričom pred začatím cúvania, počas výjazdu z miesta parkovania, mal možnosť vidieť kráčajúcu maloletú chodkyňu po dvore, následkom čoho zadnou časťou vozidla narazil do chrbta tam sa pohybujúcej maloletej H. B., nar. XXXX, ktorá v dôsledku nárazu spadla na zem a zadným kolesom vozidla jej v ležiacej polohe na zemi prešiel cez hlavu, čím maloletá H. B. utrpela devastačné smrteľné poranenia - pomliaždenie až rozdrvenie mozgu pri trieštivých zlomeninách lebky, ktorým na mieste podľahla, a takto konal v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2, ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda - inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, č í m
spáchal
- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 138 písm. h) Tr. zákona a za
to mu ukladá
Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 5 (piatich) rokov. odôvodnenie: Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala na tunajší súd obžalobu na obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX pre skutok, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Vo svojej výpovedi obžalovaný uviedol, že bol doma, dcéra chcela ísť na nákup do Tesca, aj malá dcéra ( vnučka H. ) chcela ísť, ale ju nevzal, pretože nemal sedačku v aute. Malá dcéra ( Melisa ) ešte vyšla vonku k nim a manželka ju zobrala dnu. On zobral auto, parkujú ho vonku. Manželka odniesla malú dcéru ( vnučku Melisu ) do vnútra, on vošiel do auta, zapol rádio, naštartoval a možno pol metra sa pohol, keď zrazu počul "buch". Nevie sa doteraz z toho spamätať, ako sa to mohlo stať, ako sa malá dcéra ( G. H. ) mohla tam dostať. Malou dcérou myslí vnučku H., pretože bola ako ich vlastná dcéra, žila s nimi a starali sa o ňu. V aute bol sám aj keď štartoval, aj keď sa pohol. Chcel sa pohnúť dopredu, auto bolo z boku na dvore a len keď sa pohol, tak počul "bum", preto hneď zastavil a povedal manželke, nech sa ide pozrieť, do čoho buchol a potom už začal krik, že prešiel vnučku. G. H. bola za autom, pod kolesom. Šiel autom len dopredu a cítil, že do niečoho narazil. Náraz cítil vzadu. Nevie, prečo vnučka spadla pod koleso, ona im utiekla z chyže vonku a vbehla pod koleso. Keď šiel po auto, tak pozeral okolo, lebo majú aj malých psíkov, nikto nikde nebol, aj do spätného zrkadla pozeral. Manželka k nemu prišla do auta, potom, ako sa pohol, prišla si prisadnúť, keď jej povedal, aby sa išla pozrieť, do čoho buchol. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa v prípravnom konaní vyjadroval inak k spôsobu jazdy, bol vyzvaný na vysvetlenie rozporov, prečo v prípravnom konaní povedal, že zacúval, keď na hlavnom pojednávaní tvrdí, že šiel iba dopredu. Obžalovaný k tomu uviedol, že pravda je to, čo povedal na hlavnom pojednávaní, šiel iba dopredu. To syn si myslel, že cúval. On bol zmätený. Nevie si vysvetliť, ako sa vnučka H. našla pod zadným kolesom, nevie, ako sa tam dostala. Z výpovede svedkyne A. B., manželky obžalovaného vyplynulo, že akurát chceli ísť do mesta do Tesca, keď dievčatko ( Melisa ) prišlo k dverám za nimi a manžel ( obžalovaný ) jej povedal, aby ju odniesla do vnútra. Melisa nebola ako jej vnučka, ale dcéra, lebo jej bola zverená do opatery, pretože dcéra bola maloletá. Starali sa o ňu, všetko mala. Manžel ( obžalovaný ) si bol istý, že môže ísť s autom, pretože ona vnučku odniesla a na dvore nikto nebol. Keď ju odniesla do izby, dcéra so zaťom sa začali hádať a hľadať kľúče. Auto mali za domom, manžel si tam vždy zacúva keď prídu z mesta, aby rovno stáli, keď pôjdu do mesta. Ako už vyšla vonku, chcela ísť do auta nasadnúť , keď jej manžel povedal, aby sa šla pozrieť, či niečo neprešiel, lebo majú psov a myslel si, že psa prešiel. Uvidela vnučku na zemi. Ležala vzadu, asi za zadným kolesom. Nevie, ako sa vnučka dostala sama vonku a ako skočila manželovi pod koleso. Hneď začala plakať, kričať. Syn aj dcéra vybehli vonku, že prečo plače a kričí, keď im povedala, že otec prešiel s kolesom vnučku. Vnučku potom zobrala dcéra, utekala k synovi rýchlu pomoc jej dávať. Auto nechali na dvore. Do nemocnice prišli so synovým autom, ale vnučka už bola mŕtva. Manžel doteraz nespí, plačú za vnučkou, všetci ju mali radi a nevie, prečo sa im toto stalo. Z výpovede svedka A. B. H., syna obžalovaného vyplynulo, že býva pri sestre, rodičia bývajú vzadu. Keď počul krik, vybehol vonku, lebo všetci plakali a kričali a sestra mala Melisu na rukách. Dal jej prvú pomoc a potom s ňou šli všetci do nemocnice. Nevidel, ako sa to stalo, pozeral vtedy v izbe televízor. Otec ( obžalovaný ) a mama doteraz rozprávajú, že mali ísť na nákup, otec šiel pripraviť auto, že počká na mamu vonku, mama odniesla H. do izby, sestra I. B. a švagor hľadali kľúče od kúpeľne a buď nechali otvorené dvere, alebo nevie, ako sa to stalo. Keď sa rozprával s policajtom, vyšetrovateľom alebo znalcom, už nevie kto to bol, ale bol zmätený z toho a povedal, ako si myslel, že otec cúval. No ale otec vravel, že necúval. Že vždy predkom šiel, lebo keď ide z mesta, vždy si auto dá tak, aby mohol predkom vyjsť, že ľahko sa mu ide takto von z uličky. On ale nevie povedať jednoznačne, ako išiel otec, či dopredu, alebo cúval, pretože pri tom nebol. Znalec J. K. L. na hlavnom pojednávaní trval na podanom znaleckom posudku. Zo znaleckého posudku č. 15/2023 vyplynulo, že k zrážke maloletej chodkyne s vozidlo došlo dňa 09.11.2022 okolo 17.00hod
na dvore rodinného domu. Povrch dvora bol suchý, tvorila ho ujazdená zem a betónový podklad. Svojim charakterom sa jednalo o čelnú zrážku chodkyne cúvajúcim vozidlom s úplným prekrytím. Pri tomto type zrážky sa chodkyňa celým telom nachádzala za zadnou časťou vozidla. K cúvajúcemu vozidlu bola otočená mierne pravou stranou až chrbtom a jej telo bolo pri zrážke zrýchlené na rýchlosť cúvajúceho vozidla. Pri náraze vozidla došlo k rotácii tela chodkyne takým spôsobom, že vznikla stopa na jej chrbte od výfuku vozidla, ktorá zodpovedá výške výfuku nad vozovkou. Vozidlo sa v čase zrážky s chodkyňou pohybovalo rýchlosťou 2,52km/h, nebrzdilo. Chodkyňa sa v čase zrážky pohybovala priemernou rýchlosťou 2,3km/h ( 0,65 m/s ). Vodič začal reagovať na skutočnosť, že niečo prešiel, 0,56s po zrážke v rýchlosti 3,1km/h, keď s vozidlom prešiel dráhu 0,44m. Vodič s vozidlom začal brzdiť 1,56s po zrážke po prejdení dráhy 1,46m. Vozidlo od miesta zrážky zastavilo na dráhe 1,64m za čas 1,85s. Chodkyňa od miesta zrážky bola do konečnej polohy odtlačená 0,7 až 0,8m za čas 1,85s. Tlačenie chodkyne skočilo zastavením vozidla na hlave chodkyne, po ktorej prešlo ľavým zadným kolesom max. 0,1m. Vozidlo po zrážke zastavilo. Vodič s vozidlom následne prešiel smerom dopredu, kde zastavil a čakal na manželku. Počas výjazdu vozidla bola chodkyňa viditeľná z miesta vodiča do doby zastavenia vozidla. Po zastavení vozidla a na začiatku jeho cúvania sa nachádzala vpravo za vozidlom v priestore, v ktorom už nebol videná vodičom. Vodič s vozidlom na dvore sa pred zrážkou pohyboval v dvoch fázach jazdy. V prvej fáze jazdy vychádzal s vozidlom s miesta parkovania na dvor. V druhej fáze jazdy s vozidlom cúval do miesta zrážky. V prvej fáze jazdy vozidla pri výjazde z miesta parkovania do miesta, z ktorého vodič s vozidlom následne začal cúvať, vodič mal možnosť vidieť chodkyňu pohybujúcu sa od dverí smerom k miestu, kde parkovalo vozidlo. V čase druhej fázy jazdy vozidla , jeho cúvania, už vodič nemal výhľad za vozidlo. Vodič sa s vozidlom premával v priestoroch zvýšeného pohybu osôb. S vozidlom vzhľadom k členitosti dvora rodinného domu premával pomaly. V druhej fáze jazdy si ale nezabezpečil priestor do ktorého cúval a do ktorého počas cúvania nevidel. Toto bol nesprávny prvok v jeho jazde, ktorý mal vplyv na zrážku chodkyne cúvajúcim vozidlom. Z technického hľadiska príčinou zrážky vozidla s maloletou osobou H. B. bolo vcúvanie vozidla na dvore rodinného domu, pri ktorom vodič nemal výhľad do priestoru cúvania za vozidlom, v ktorom sa pohybovala chodkyňa. Vodič si priestor cúvania, do ktorého nevidel, nezabezpečil náležite poučenou osobou, ktorá by ho včas upozornila na vznik kolíznej situácie s chodkyňou. Vodič mal možnosť zabrániť zrážke počas výjazdu z miesta parkovania do miesta začiatku cúvania. V tejto prvej fáze jazdy mal možnosť vidieť kráčanie maloletej chodkyne po dvore. Zrážke v tejto fáze jazdy mohol zabrániť tak, že by s vozidlom nepokračoval po výjazde v cúvaní a zistil, kde a ktorým smerom sa pohybuje maloletá chodkyňa. V druhej fáze jazdy, keď začal cúvať, mohol zrážke zabrániť, keby cúvanie mal zabezpečené náležite poučenou osobou, ktorá včas mohla vodiča upozorniť na nebezpečenstvo. Keď ale vodič vykonával cúvanie sám, zrážke v tejto druhej fáze jazdy nedokázal zabrániť, nevidel maloletú chodkyňu za vozidlom. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku sa oboznámil so všetkými podkladmi predloženými kriminálnou políciou s tým, že bolo nutné vyriešiť dva problémy. Prvým problémom bolo to, ktorým smerom sa pohybovalo vozidlo a ktorým smerom kráčala maloletá chodkyňa, a to z dôvodu, že matka maloletej uviedla, že maloletá vybehla z domu. Vodič tvrdil, že chodkyňu prešiel pri jazde vozidla smerom dopredu. Vyšetrovacími pokusmi, ktoré urobili, bolo zistené, že v prípade, ak by vozidlo prešlo maloletú pri jazde smerom dopredu, tak maloletá by sa hlavou nedostala ku kolesám vozidla, pretože pri tej chôdzi by ako keby narazila a tak by sa vlastne odrazila od vozidla. Jednalo by sa o atypickú bočnú zrážku, kedy chodec vstupuje do jazdnej dráhy vozidla a pri náraze akejkoľvek osoby, akejkoľvek výšky, vždy tento chodec pri takomto kontakte je odrazený od vozidla a padá smerom dozadu spravidla hlavou a vlastne nohy ostávajú ako keby pri vozidle. Keby sa bralo do úvahy, že to vozidlo pri výjazde zatáčalo a maloletá by z boku vbehla pod vozidlo, tak maximálne by jej prešli ľavé zadné kolesá cez chodidlá. V tomto prípade ale chodidlá neboli poškodené, bola poškodená hlava, čiže sa skúmala poloha chodkyne s vozidlom a bola zistená ustálená poloha s tým, že chodkyňa bola mierne pootočená, otlačok výfukového potrubia bol na jej šatách na chrbtovej strane. Auto ju zatlačilo a spadla tak nešťastne, že v priebehu cúvania vodič natlačil zadné koleso na jej hlavu. K úplnému prejdeniu cez hlavu nedošlo, pretože tá hlavička ostala celá, bola rozdrvená spodnou časťou zadnej pneumatiky, kedy vodič okamžite reagoval na to tak, že s vozidlom zastavil a pohol sa dopredu. O mieste zrážky nie je možné pochybovať, lebo tam našli krvnú stopu. Krvná stopa nebola ani rozmazaná a v prípade, že by vodič prešiel cez hlavičku dieťaťa, tak by sa musel s tým autom vrátiť naspäť dopredu, čiže by boli dva prejazdy cez hlavu dieťaťa a všetko by bolo v smere pohybu toho zadného kolesa rozmazané po ceste. Variant cúvnutia je z technického hľadiska najprijateľnejší. Vyšetrovací pokus robili s dieťaťom v obdobnej výške aj veku ako bolo zrazené dievča a boli preverené
výhľadové pomery vodiča. Všetko sa zdokumentovalo na video záznam, fotograficky a časovo sa to potom prepočítalo. Vyšetrovací pokus robili aj kvôli tomu, lebo vyšetrovateľ povedal, že vodič tvrdil, že išiel s autom dopredu a tak chodkyňu zrazil a pokus tak bol podkladom k tomu, že preverovali teóriu spôsobu zrazenia vodičom a tú ktorá, by zodpovedala rozloženým stopám v mieste zrážky. Stopy na šatách dieťaťa nasvedčovali tomu, že auto cúvlo, pretože na chrbte bola stopa od výfuku ako krvná stopa a taktiež ako ho tlačilo, tak tam bolo vidno ten zadný nárazník. Keď tlačil dieťa od chrbta tak bolo vidno ako dieťa bolo odtlačené tým vozidlom na tú stranu, kde potom sa hlava dostala pod koleso. Variant, že by k zrážke došlo pri jazde dopredu neprichádza do úvahy. Dieťa bolo zrazené pri cúvnutí, to cúvnutie bolo na krátkej vzdialenosti, vlastne iba zrovnanie vozidla. Cúvať ďalej ani nemohol, pretože v smere ďalšieho cúvania sa nachádzala ďalšia nehnuteľnosť, bol tam kamenný chodník, čiže s autom by sa nijako nemohol pohybovať. Obžalovaný k výpovedi znalca uviedol, že auto mal tak, že tam už nebolo kde cúvať, lebo tam mal kúpeľňu. Trval na tom, že necúval. Znalec k vyjadreniu obžalovaného uviedol, že na str. 15 znaleckého posudku je koridor pohybu vozidla smerom dopredu a tam je stopa č. 6, je to krvná stopa a tam je vidieť v ľavej strane koridoru pohybu vozidla po akom obvode to vozidlo ide. Čiže pokiaľ by vozidlo išlo takým spôsobom, tak by dieťa zrazil pravým predným rohom. Krvná stopa je hlavička, kde dieťa potom ležalo. Z listinných dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní zistil súd nasledovné : Dňa 09.11.2022 bol na OO PZ Krompachy spísaný Úradný záznam o tom, že na chirurgickom oddelení F. A. bolo donesené ročné dieťa bez známok života, pričom na mieste bol hliadkou OO PZ vyťažený obžalovaný, ktorý uviedol, že ako so svojim vozidlom cúval, tak zrazil svoje vnúča. Podľa záznamu o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 09.11.2022 o 16.49hod. bola nameraná hodnota 0,00mg/L. Lekárska správa H. I. E. z NsP Krompachy zo dňa 09.11.2022 spísaná o 16.45hod uvádza, že bolo privezené dieťa v náručí rodiny po tom, ako bolo údajne prejdené motorovým vozidlom. Po uložení na ambulantné lôžko bolo dieťa bez známok života. Zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou bola spísaná dňa 09.11.2022 so začiatkom obhliadky o 18.15hod a koncom o 18.45hod. Dokumentuje vozidlo, miesto skutku vrátane krvnej stopy na ceste. Náčrtok z miesta nehody dokumentuje polohu auta na dvore rodinných domov. Zápisnica o vyšetrovacom pokuse zo dňa 07.12.2022 s fotodokumentáciou a videonahrávkou dokumentuje vyšetrovací pokus, ktorý bol vykonaný podľa § 157 ods. 1 Tr. poriadku za účelom zistenia výhľadových pomerov vodiča zn. KIA Sportage ev. č. E. a objasneniu spôsobu vzniku dopravnej nehody - zrážky maloletej osoby, ku ktorej došlo dňa 09.11.2022 v čase medzi 16.00hod. a 17.00hod. v priestore pred rodinným domom č. XX F. M. C. G. A.. Výhľadové pomery boli uvedené v svedeckej výpovedi A. B. resp. pri predpokladanom postavení dieťaťa počas jej pohybu a následnom náleze svedkom A. B.. A. B. ( obžalovaný ) pri vyšetrovacom pokuse ukázal, ako stál a čakal na svoju ženu A. B. a keď prišla, tak jej kázal ísť pozrieť za auto. Keď prišla od vchodových dverí, ešte otvorila dvere spolujazdca a až tak šla dozadu. A. B. ( obžalovaný ) ďalej uviedol, že už si nepamätá, koľkokrát to cúval, ale pri jazde dopredu nič neprešiel, až pri jazde dozadu započul prasknutie. Nič predtým nevidel. Podľa predbežnej správy z pitvy bezprostrednou príčinou smrti maloletej H. B. bolo pomliaždenie až rozdrvenie mozgu pri trieštivých zlomeninách lebky. Zranenie hlavy nasvedčuje na stlačenie hlavy maloletej veľkou intenzitou, môže ísť o zranenie vzniknuté pri dopravnej nehode. V zmysle rodného listy mal. H. B. sa táto narodila dňa XX.XX.XXXX v E. F. G. matke I. B., nar. XX.XX.XXXX. Otec dieťaťa uvedený nie je.
Rozsudkom Okresného súdu Spišská nová Ves sp. zn. 4P/141/2021 bola A. B., nar. XX.XX.XXXX ustanovená za poručníčku mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX. Mesto Krompachy vo svojej správe o povesti uviedlo, že obžalovaný má trvalý pobyt na adrese A., C. XX. Je ženatý s A. B., nar. XX.XX.XXXX. Jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku a mestom nebol prejednávaný v priestupkovom konaní. Je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. A.. V evidenčnej karte má obžalovaný záznam o tom, že mu bolo uložených 45 pokút za porušenie pravidiel v cestnej premávke, z toho prvá pokuta je zo dňa 08.06.2005 a posledná zo dňa 04.09.2022. Dvakrát mu bol uložený zákaz činnosti, a to rozhodnutím ODI Spišská Nová Ves na čas 9 mesiacov od 23.01.2006 do 31.10.2006 ( jazda cez križovatku ) a na 12 mesiacov od 16.04.2008 do 16.04.2009 za alkohol. Výpis z ústrednej evidencie priestupkov obsahu priestupky dopravné, ktoré sú uvedené aj v evidenčnej karte vodiča a okrem toho 2x za porušenie zákazu vychádzania, 1x za rozbíjanie dreveného nábytku vo VKK, 1x za porušenie zákazu fajčenia v zdravotníckom zariadení, 1x za znečistenie verejného priestranstva. V odpise registra trestov má obžalovaný doposiaľ 6 záznamov za rôznu trestnú činnosť, kde sa pri každom odsúdení sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený Okresným súdom Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/187/2004 za skutok podľa § 217a tr. zákona na podmienečný trest 7 mesiacov so skúšobnou dobou do 23.07.2006. Po vykonanom dokazovaní hodnotil súd všetky dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že vina obžalovaného bola bez pochybností preukázaná. Obžalovaný nepopieral, že on bol šofér osobného motorového vozidla, ktorým došlo k dopravnej nehode, pri ktorej zomrela maloletá vnučka obžalovaného. Namietal len skutočnosť, že necúval, ale šiel autom len dopredu. Spôsob jazdy bol nepochybne preukázaný vyšetrovacím pokusom a znaleckým dokazovaním, kedy bolo vylúčené, aby k zrážke došlo tak, že by obžalovaný šiel autom dopredu. Jazdná dráha vozidla, miesto, kde sa našlo telo maloletej H., poloha jej tela a krvné stopy na ceste jednoznačne preukázali, že k nehode došlo pri cúvaní. Obžalovaný svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. a/ Tr. Zákona, pretože pri cúvaní si nezabezpečil priestor , do ktorého cúval, následkom čoho zadnou časťou vozidla narazil do maloletej vnučky H. B., ktorá pod vplyvom nárazu spadla a po páde jej prešiel zadným kolesom vozidla cez hlavu, v dôsledku čoho maloletá H. B. utrpela devastačné smrteľné zranenia. V zmysle § 22 ods. 2,3 zákona č. 8/2009 Z. z. vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky a ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby. Tým, že obžalovaný cúval na dvore pri rodinnom dome, kde nemal dostatočný rozhľad a nezabezpečil si pri cúvaní pomoc inou spôsobilou osobou, porušil tak dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom. Obžalovaný konal ako osoba trestne zodpovedná formou vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písmeno a/ Trestného zákona, pretože z jeho konania je zrejmé, že vedel, že cúvaním pri nedostatočnom rozhľade môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ktorým je ochrana života, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal súd zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zákona. Pri obžalovanom súd nevzhliadol žiadnu poľahčujú ani priťažujúcu okolnosť, preto vychádzal z trestnej sadzby uvedenej pri tomto prečine, ktorá je v rozpätí dvoch až piatich rokov. Pri ukladaní trestu zohľadnil súd okolnosti prípadu, že išlo o nešťastnú náhodu, ktorá tragicky zasiahla obžalovaného a jeho rodinu, nakoľko usmrtil svoju vnučku a traumu z tejto udalosti si zo sebou obžalovaný i jeho rodina bolestne nesú. Následok, ktorý nastal, je však nezvratný a maloletá H. prišla pri nehode o život. Aj keď obžalovaný bol v minulosti opakovane trestne stíhaný, jedná sa o odsúdenia staršieho dáta a na obžalovaného sa pri všetkých hľadí, akoby nebol odsúdený. Vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že na obžalovaného je možné pôsobiť podmienečným trestom odňatia slobody uloženým na dolnej hranici trestnej sadzby s dlhšou skúšobnou dobou. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal skutok v súvislosti s riadením motorového vozidla, uložil mu súd zároveň aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v polovici trestnej sadzby s poukazom na množstvo pokút uložených za dopravné priestupky, vrátane dvoch zákazov činností. Takto uložený tresty považuje súd za spravodlivé a má za to, že nimi bude zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda individuálna prevencia a súčasne naplní prvok generálnej prevencie. O škode súd nerozhodoval, nakoľko žiadna škoda v trestnom konaní nebola uplatnená. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Poškodený môže podať odvolanie iba do výroku o škode.