Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 5C/14/2024 7624200874 16. 07. 2024 JUDr. Denisa Hiščáková ECLI:SK:OSSN:2024:7624200874.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci žalobkyne A. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E. proti žalovanému F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., adresa na doručovanie: G. XX, E. v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu po rozvode, takto rozhodol: I. Z r u š u j e právo spoločného nájmu strán sporu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X, vedenom Okresným úradom, katastrálny odbor Levoča ako bytový dom súp. č. XXXX postavený na pozemku parcela č. KN-C 3056/38, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie v k.u Levoča, obec E., okres Levoča a to 2-izbového bytu č. 4, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX na adrese D. H. I. XX, na prízemí, ktorého výlučným vlastníkom je mesto Levoča. II. U r č u j e, že predmetný byt bude ďalej ako nájomca užívať žalobkyňa. III. Žalovaný je p o v i n n ý predmetný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalovanému bytová náhrada n e p a t r í. V. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.2.2024 sa žalobkyňa domáhala aby súd zrušil spoločný nájom sporových strán nehnuteľnosti (bytu) v žalobe bližšie špecifikovanej, určil žalobkyňu za ďalšieho nájomcu bytu a uložil žalovanému povinnosť byt vypratať v lehote 15 dní bez určenia bytovej náhrady. 2.1. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným vstúpili do manželstva 20.4.2013 a toto ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp zn. 17P/143/2023 zo dňa 18.1.2023. Tri maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Dôvodom rozvratu manželstva so žalovaným bolo primárne žalovaného dlhoročné nevhodné až agresívne správanie podporované neustálym požívaním alkoholu. Žalovaný počas pravidelných, až denných amokov jej škaredo nadáva, osočuje ju, pľuje, demoluje nábytok a kričí na deti, čo má značný vplyv na jej psychický stav a zdravý vývoj maloletých detí. 2.2. So žalovaným sú na základe nájomnej zmluvy č. 17995/2022/OM/53 zo dňa 31.3.2022 spoločnými nájomníkmi 2 izbového bytu č. 4 v bytovom dome súpisné č. XXXX J. D. H. I. XX vo výlučnom vlastníctve Mesta Levoča (ďalej aj iba ako „byt“ alebo „nehnuteľnosť“). Predmetný byt im bol pridelený na základe rozhodnutia primátora mesta Levoča č. sek 2/2/1/P/2022 zo dňa 30.3.2022. So žalovaným sa nevedia ohľadne spôsobu užívania bytu dohodnúť, nakoľko ho obaja chcú užívať. Ich spolužitie
v jednej domácnosti je však nemožné. Žalovaného slovné ataky po rozvode expandovali do takých rozmerov, že susedou bola k ich konfliktu privolaná policajná hliadka, ktorá žalovaného na základe jeho prejavov vykázala z bytu na dobu 14 dní. Žalobkyňa má za to, že prikázanie bytu jej spĺňa hľadisko účelného využitia bytu a je aj v záujme maloletých detí, ktoré ho považujú za svoj domov. Staršie deti majú v byte vytvorené samostatné izby, majú vytvorené úzke väzby s okolitými deťmi, pričom v okolí bytu navštevujú školy a záujmové krúžky. Najmladší syn K. iné prostredie nepozná. Byt im bol pridelený po jej úsilí po tom, čo boli v predchádzajúcich rokoch nútení sa opakovane sťahovať a po dobu 36 mesiacov žili so žalovaného rodičmi v jednej izbe trojizbového bytu. Deti nechcú byt opustiť. Žalobkyňa uhrádzala všetky poplatky od nasťahovania so do bytu a z našetrenej výplaty zložila zábezpeku 1.390 Eur. Predloženými výpismi z účtu preukazuje, že uhrádza náklady spojené s chodom domácnosti a tiež uspokojuje všetky potreby rodiny (stravu, šatstvo, poplatky a pod. ). Žalovaný viac ako 3 roky pravidelne nepracuje a jeho jediný príjem pochádza z výplaty, ktorú obdrží za prácu v zahraničí, ktorú vykonáva 3 x do roka v rozmedzí 1 - 2 týždňov. Aj preto bola nútená po 9 mesiacoch materskej dovolenky opätovne nastúpiť do práce, keďže nebolo z čoho uhrádzať náklady spojené s bytom a o byt tak mohli prísť. Mesačný príjem žalovaného od minulého roka je 0 Eur. Aj preto má za to, že žalovaný nebude schopný samostatne náklady spojené s užívaním bytu uhrádzať. Prikázanie bytu žalovanému by bolo aj na úkor jeho schopnosti vyživovať maloleté deti. Od rozvodu žalovaný neprispieva na chod domácnosti a dokonca vyjedá potraviny, ktoré ona zakúpi pre deti. Žalovaný má možnosť vrátiť sa bývať k svojim rodičom. 3. K žalobe žalobkyňa pripojila ako listinné dôkazy Nájomnú zmluvu č. 17995/2022/OM/53 zo dňa 31.3.2022, rozvodový rozsudok sporových strán Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 17P/143/2023-54 zo dňa 18.1.2024, Potvrdenie polície o vykázaní žalovaného z bytu dňa 10.2.2024, sms komunikáciu so žalovaným. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k žalobe uviedol, dôvodom rozvratu manželstva so žalobkyňou je nevera žalobkyne s jeho bratom, z ktorej nevery pramení jeho vulgárme správanie voči exmanželke. Táto nevera ho zasiahla, nevedel sa cez ňu preniesť a v istých momentoch sa voči exmanželke správal nevhodne, nikdy jej však fyzicky neublížil a nikdy sa ho nebála. Toto správanie ho mrzí a sľubuje nápravu. Je ochotný podstúpiť aj vyšetrenie u psychológa, ktoré dokáže, že nie je násilník. Pod vplyvom alkoholu skôr zúfalý exmanžel. S deťmi má výborný vzťah a sú pre neho všetkým, žalobkyňa sa deťom vyhráža a citovo nimi manipuluje, o čom má sms správu v telefóne. Nie je pravda, že býva u matky. Dočasne býva u sestry, ktorá si nepraje aby deti ostávali cez noc. Prichýlila ho iba na krátky čas, pokiaľ sa jeho situácia nevyrieši, zakrátko preto z neho bude bezdomovec. Manželku nikdy neudrel, preto nevidí dôvod na vykázanie z bytu ani na zrušenie nájmu. Potvrdil, že mal nepravidelný príjem, ale všetky peniaze, čo v zahraničí zarobil dal manželke. Trikrát do roka šiel do zahraničia zarobiť, zakaždým asi 2.000 Eur, čo pri nájme 400 Eur mesačne postačovalo na úhradu nájmu za rok. Predajom auta mal zabezpečené aj peniaze na zábezpeku, ktoré ale manželka minula na iný účel a preto musela zábezpeku zložiť zo svojich peňazí, ktoré nasporila vďaka jeho rodičom, u ktorých mohli tri roky bývať za polovicu nájmu, t.j. za 90 Eur mesačne. Manželka mala vždy problém s hospodárením, je finančne negramotná. Údajný anonym suseda, ktorý volal políciu pre jeho nevhodné správanie bola vopred dohodnutá situácia, suseda je jej kamarátka. Exmanželka tiež požíva alkoholické nápoje takmer pravidelne, častokrát je agresívna a vulgárne mu nadáva. O manželku aj deti sa staral najlepšie ako vedel. Podstúpil aj vyšetrenie u psychológa, z ktorého správu prikladá. 5. Žalobkyňa v replike uviedla, že vyjadrenie žalovaného považuje za tendenčné v snahe opätovne získať materiálne výhody, ktoré mu spolužitie v domácnosti v predmetnom byte prináša. Tvrdenia uvedené žalovaným označila za klamlivé a rázne sa voči nim ohradila. S ohľadom na žalovaného aktuálnu komunikáciu tento trpí utkvelými predstavami o jej nevere, čo sa snaží overiť špehovaním jej osoby a neustálymi telefonátmi nielen jej ale aj deťom v intervaloch hraničiacich s obťažovaním. S ohľadom na uvedené bolo Okresným súdom Spišská Nová Ves v konaní 5C/33/2024 dňa 21.5.2024 vydané neodkladné opatrenie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť nekontaktovať ju telefonicky, vrátane zasielania sms/mms správ. Ohľadne svojej údajnej finančnej negramotnosti uviedla, že od roku 2019 je jedinou pravidelne pracujúcou osobou v ich domácnosti, ktorá zabezpečuje jej finančný chod. Poukázala tiež na to, že za jej pomoci žalovaný prešiel v roku 2018 osobným bankrotom, začal vytvárať nové dlžoby – má dlh a doposiaľ nemá stále zamestnanie a nezdokladoval z akých príjmov má záujem uhrádzať náklady spojené s chodom domácnosti, výživné a základné potreby. Žalovaný od nej požaduje finančné prostriedky na zabezpečenie potrieb detí a opakovane mešká s úhradou základnej vyživovacej
povinnosti. Na podporu týchto tvrdení žalobkyňa spolu s replikou predložila uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 31OdK/278/2018 a indikatívnu informáciou z Centrálneho registra exekúcií. 6. Žalovaný sa k replike žalobkyne v súdom poskytnutej lehote nevyjadril. 7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili obe strany sporu. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a jej odôvodnení. Uviedla, že k dohode so žalovaným ohľadne užívania bytu k dnešnému dňu nedošlo. Žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí, pretože si myslí, že má právo sa do bytu vrátiť, keďže ho po 3 rokoch čakania nadobudli spolu. 8. Súd sa oboznámil s vyjadreniami sporových strán a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, konkrétne nájomnou zmluvou, potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia, sms komunikáciou strán, rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 17P/143/2023 zo dňa 18.01.2024, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 10.01.2024 z rozvodového konania sporových strán, správou psychiatra F. L., neodkladným opatrením tunajšieho súdu sp. zn. 5C/14/2024 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu sp. zn. 5C/14/2024, neodkladným opatrením tunajšieho súdu sp. zn. 5C/33/2024 zo dňa 21.05.2024, indikatívnou informáciou z Centrálneho registra exekúcií, petíciou obyvateľov bytového domu a súdom vyžiadaným stanoviskom prenajímateľa. Strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania. Od vykonania dôkazu predložením sms správy žalovaný upustil z dôvodu, že ňou už nedisponuje. Na základe uvedeného súd zistil nasledovný stav veci: 9. Z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 313.2022 medzi žalobkyňou a žalovaným na jednej strane ako nájomcami a Mestom Levoča ako prenajímateľom vyplynulo, že táto bola uzatvorená v čase trvania manželstva nájomcov, na dobu určitú do 31.3.2025 s právom nájomcov na jej opakované uzatvorenie. Predmetom nájmu je 2-izbový byt č. 4 v Levoči v bytovom dome s.č. XXXX na adrese Potočná č. 40 za dohodnuté nájomné 329 Eur mesačne. 10. Z rozvodového rozsudku tunajšieho súdu č. k. 17P/143/2023-54 zo dňa 18.1.2024, mal súd za preukázané, že manželstvo, ktoré strany sporu uzavreli dňa 20.4.2013 bolo právoplatne rozvedené dňa 25.1.2024 a v zmysle súdom schválenej rodičovskej dohody boli maloleté deti F., nar. XX.X.XXXX, F., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. X.XX.XXXX zverené do starostlivosti matky so súčasnou úpravou styku otca s deťmi a úpravou výškou vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom (spolu v sume 300 Eur mesačne). 11. Zo správy kolízneho opatrovníka maloletých detí vypracovanej dňa 10.1.2024 pre účely rozvodového konania sporových strán sp. zn. 17P/143/2023 vyplynulo, že žalobkyňa je zamestnaná v nemocnici Levoča ako praktická setra v dvojzmennej prevádzke s čistým mesačným príjmom 1.400 Eur vrátane daňového bonusu. Žalovaný je nezamestnaný, v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Z manželstve pochádzajú tri deti. Maloletý F. (nar. XXXX) a maloletá F. (nar. XXXX) navštevujú základnú školu v Levoča. Maloletý K. (2022) je v celodennej starostlivosti rodičov. Rodina býva v dva a pol izbovom nájomnom byte, kde deti majú vlastnú izbu prispôsobenú ich potrebám. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s oboma rodičmi, s maloletým F. a maloletou F.. Žalobkyňa pri pohovore uviedla, že od nového roku sa situácia v rodine zlepšila, dovtedy bolo správanie žalovaného neúnosné. Požíval alkoholické nápoje, vyvolával konflikty, oplzlo jej nadával aj pred deťmi, po požití alkoholu je agresívny, prudko reaguje. V minulosti žili v domácnosti rodičov žalovaného, následne sa presťahovali do nájomného bytu. Žalovaný je dlhodobo nezamestnaný od marca 2023. Jeho snaha začať pracovať skončila predčasným príchodom z pracovného turnusu a ukončením práce. Žalovaný pri pohovore uviedol, že je toho času nezamestnaný a všetky výdavky rodiny uhrádzajú z príjmu manželky. V minulosti požíval alkohol, odchádzal z domu, ale od Silvestra 2023 už nepožíva alkohol, kvôli deťom. Má sľúbenú prácu v Nemecku od 1.2.2024. Chce požiadať o živnostenské oprávnenie v oblasti stavebníctva. Maloletý F. pri pohovore uviedol, že sa mu nepáči, že otec pije, nadáva a trieska. Zaťažuje ho to a je mu ľúto mamky. Uviedol, že keď otec kričí, prevažne kričí aj na neho. Maloletá F. pri pohovore uviedla, že ocko je taký divný, prestal teraz piť, ale predtým veľa pil. Keď ocko príde z vonku, hneď si ľahne. Rodičia sa často hádajú, najmä preto, že si ocko vypil a začne trepať. 12. Podľa Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia OR PZ v Poprade, Obvodné oddelenie PZ Levoča zo dňa 10.2.2024 bol žalovaný dňa 10.2.2024 podľa § 27a, ods. 6, Zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby - žalobkyne. Vykázanie sa
vzťahovalo na byt v bytovom dome na adrese E., D. I. XXXX/XX - bytová jednotka na prízemí vľavo, byt č. 4 vrátane spoločných priestorov bytového domu a blízkeho okolia a na dobu 14 dní. 13. Neodkladným opatrením nariadeným uznesením tunajšieho súdu č. k. 11C/13/2024-39 zo dňa 22.2.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Co/42/2024-113 zo dňa 19.3.2024 bola žalovanému právoplatne uložená povinnosť I. dočasne nevstupovať do 2-izbového bytu č. 4, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX na adrese Potočnej ulici č. 40 vo výlučnom vlastníctve mesta Levoča na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves medzi žalovaným a žalobkyňou o zrušení práva spoločného nájmu bytu po rozvode manželov sp. zn. 5C/14/2024 a II. povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, v trestnom konaní a v správnom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch a s výnimkou realizácie súdom upraveného stretávania sa žalovaného so spoločnými maloletými deťmi. 14. Neodkladným opatrením nariadeným uznesením tunajšieho súdu č. k. 5C/33/2024-192 zo dňa 21.05.2024 bola žalovanému právoplatne uložená povinnosť telefonicky, vrátane zasielania sms/mms správ nekontaktovať žalobkyňu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (ochrana osobnosti vedená pod sp. zn. 5C/33/2024 – poznámka súdu). 15. Z predloženej sms komunikácie medzi stranami sporu vyplýva používanie vulgarizmov zo strany žalovaného voči žalobkyni ako aj upodozrievanie žalobkyne zo vzťahu s inými mužmi. Skutočnosť, že ide skutočne o komunikáciu sporových strán nebola sporná. 16. Z lekárskej správy psychiatra MUDr. Karola Kristeva vyplynulo, že u žalovaného bola pri vyšetrení dňa 11.3.2024 konštatovaná diagnóza F 43.8 - depresívna reakcia na závažný stres (rozvod) a diagnóza F 10.2 – poruchy psychiky a správania spôsobené škodlivým užívaním alkoholu, bola mu doporučená prísna abstinencia (ani pivo), predpísaná farmakologická liečba a nariadená kontrola po mesiaci. Pri vyšetrení v daný deň (11.3.2024) žalovaný okrem iného uviedol, že od mlada popíjal alkohol a keď bol opitý tak manželke nadával a hrešil. V roku 2017 sa zmenil, päť rokov žili lepšie. V roku 2021 začal popíjať pivo, od roku 2022 aj ostré. Zasa začal nadávať, preto sa dala rozviesť. Dňa 10.2.2024 po hádke suseda zavolala policajnú hliadku, ktorá mu na 14 dní zakázala priblížiť sa k manželke aj bytu, čo ho teraz veľmi trápi, manželku má stále rád a trápi ho, že nemôže byť s deťmi. Nemá náladu, snaží sa nepiť. Pri kontrole 10.4.2024 žalovaný uviedol, že lieky užíva, nálada sa mu zlepšila, alkohol nepije a našiel si prácu. Bola konštatovaná diagnóza F 10 v abstinencii, doporučená prísna abstinencia, kontrola podľa potreby. 17. Z uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 31OdK/278/2018 zo dňa 11.7.2018 a indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcií vyplynulo, že na majetok žalovaného ako dlžníka podnikajúceho pod obchodným menom F. A., IČO: 51087391 bol konkurzným súdom vyhlásený konkurz a dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Od októbra 2022 je voči žalovanému ako fyzickej osobe vedené exekučné konanie v prospech zdravotnej poisťovni pre istinu v sume 1.682,20 Eur a trovy exekútora 476,40 Eur. 18. Z listu Mesta Levoča zo dňa 13.6.2024 zaslaného na výzvu súdu vyplynulo, že mesto ako prenajímateľ bytu č. 4 na Potočnej ulici v Levoči, ktorý je predmetom spoločného nájmu sporových stráv potvrdil riadne platenie nájomného a úhrad spojených s jeho užívaním. Mesto ako prenajímateľ sa prikláňa k tomu, aby nájomcom bytu do budúcna ostala žalobkyňa ako matka, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti. 19. Z petície zostavenej žalobkyňou vyplýva, že túto podpísalo 19 z 29 susedov sporových strán v bytovom dome s.č. XXXX J. D. H. I. XX, čím potvrdili text petície, v zmysle ktorého z dôvodu dlhšie obdobie pretrvávajúceho nadmerného narúšania občianskeho spolužitia žalovaným F. A. považujú za vhodnejšieho suseda (užívateľa bytu) po ukončení tohto súdneho sporu žalobkyňu A. A. s tromi maloletými deťmi. 20. Z vyjadrenia žalobkyne k vykonaným dôkazom vyplynulo, že ňou zostavenú petíciu nepodpísali susedia, ktorí buď neboli doma zastihnutí, alebo Ukrajinci, ktorí ju podpísať nemohli. Všetci podpísaní si
jej text vopred prečítali. Správou kolízneho opatrovníka z rozvodového spisu chcela preukázať, že deti majú po dlhšom čase vytvorený stabilný domov, na ktorý sú zvyknuté a v jeho blízkom okolí navštevujú školské zariadenia. 21. Z vyjadrenia žalovaného k vykonaným dôkazom vyplynulo, že nepopiera, že susedia počuli hádky, ktoré u nich boli a preto petíciu podpísali. Potvrdil, že kričal, aj opakovane, čo mohlo spôsobiť nadmerné rušenie spolužitia v bytovom dome. So susedmi však žiaden osobný konflikt nemal. Má za to, že žalobkyňa zo seba urobila obeť a z neho toho najhoršieho. Samotné vykázanie z bytu považuje za zveličené, aj keď je pravdou, že v daný deň sa hádali, žalobkyni (manželke) nadával, kričal. Priznal nadmerné užívanie alkoholu v danom čase, aj v čase predchádzajúcom jeho vykázaniu z bytu. Taktiež priznal, že v tom čase bolo jeho správanie voči manželke nevhodné. V živote by však manželke fyzicky neublížil. Potvrdil aj skutočnosti uvedené deťmi v rámci pohovoru s kolíznym opatrovníkom ako krik či búchanie s dverami a tiež potvrdil používanie vulgarizmov. 22.Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj iba ako „OZ“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. 23. Podľa § 700 ods. 1 OZ, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti. 24. Podľa § 703 ods. 1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. 25. Podľa § 705 ods. 1 OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. 26. Podľa § 705 ods. 3 OZ, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa. 27. Podľa § 712a ods. 8 OZ, ak ide o prípady podľa ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí. 28. Ustanovenie § 705 ods. 1 OZ rieši právny režim užívania bytu, ak sa manželia po zániku manželstva rozvodom nedohodnú o práve nájmu k spoločnému bytu. V prípade nedružstevného bytu rozvodom manželstva spoločný nájom bytu rozvedenými manželmi nezaniká. Toto právo zaniká buď dohodou rozvedených manželov alebo súdnym rozhodnutím. Dohoda alebo rozhodnutie súdu právo spoločného práva nájmu bytu manželmi ruší a zároveň sa určuje, ktorý z rozvedených manželov bude byt naďalej užívať. Zákon preferuje dohodu rozvedených manželov o vyporiadaní spoločného nájmu bytu. V prípade, ak sa manželia po rozvode o ďalšom osude nájmu bytu nedohodnú (tak ako v prejednávanej veci), môže sa ktorýkoľvek z nich obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoločného nájmu bytu. Súd v konaní o zrušení práva spoločného nájmu bytu musí predovšetkým skúmať, či spoločný nájom k bytu manželmi skutočne vznikol a či dosiaľ trvá. V prípade, že súd rozhodne o zrušení práva spoločného nájmu bytu, musí súčasne určiť, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako jeho nájomca. Výrok o zrušení práva spoločného nájmu bytu, určenie budúceho nájomcu a povinnosti byt vypratať v závislosti od bytovej náhrady je nedeliteľný. 29. V zmysle ustanovenia § 705 ods. 3 OZ je súd pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu povinný prihliadať najmä na záujmy maloletých detí, ako aj na stanovisko prenajímateľa. Podľa okolností prípadu súd prihliada aj na ďalšie hľadiská, najmä na príčiny rozvratu manželstva účastníkov, na možnosti usporiadania ich bytových pomerov, na zdravotný stav rozvedených manželov, na to, ako sa ktorý z manželov pričinil o získanie bytu, na účelné využitie bytu a podobne. Hodnotenie týchto ďalších hľadísk,
pokiaľ ide o ich dôležitosť pre rozhodovanie o určení výlučného nájomcu za situácie, keď účastníci majú maloleté deti, je však potrebné urobiť v kontexte s hľadiskami výslovne uvedenými v zákone, najmä s hľadiskom na záujmy maloletých detí, ktoré zákon vzhľadom na jeho povahu určuje ako prvoradé. 30. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané uzavretie nájomnej zmluvy kde na strane nájomcov vystupujú obe strany sporu a na strane prenajímateľa vlastník predmetu nájmu mesta Levoča. Predmetom nájmu je byt v osobnom vlastníctve, teda nedružstevný byt. Nájom vznikol za trvania manželstva sporových strán. V priebehu trvania nájomného vzťahu došlo k zániku manželstva strán rozvodom, a to dňa 25.1.2024. Spoločný nájom bytu trvá aj v čase rozhodovania súdu, k jeho zániku nedošlo uplynutím doby ani iným spôsobom. Strany sporu sa na ďalšom užívaní bytu nedohodli a obe majú záujem tento do budúcna užívať. Žiadna z uvedených okolností nebola v konaní sporná. Na základe uvedeného súd vyhodnotil žalobný nárok ako dôvodný a v zmysle § 705 OZ zrušil spoločný nájom bytu (výrok I). 31. Za ďalšieho nájomcu bytu po zrušení spoločného nájmu súd určil žalobkyňu (výrok II). Súd tak rozhodol predovšetkým z dôvodu, že obe zákonné hľadiská svedčili v prospech žalobkyne. Súd mal preukázané, že všetky tri maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky (žalobkyne). Mesto Levoča ako prenajímateľ bytu zaujal stanovisko, aby nájomcom bytu do budúcna ostala žalobkyňa. Súd tiež prihliadal aj na ďalšie okolnosti prejednávanej veci, ktoré svedčali v prospech žalobkyne ako ďalšej užívateľky (nájomníčky) bytu, a síce stanovisko väčšiny obyvateľov bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, ktorým žalobkyňa na rozdiel od žalovaného dlhodobo disponuje a napokon aj na nevhodné správanie sa žalovaného voči žalobkyni v čase trvania manželstva. 32. Nevhodné správanie sa žalovaného voči žalobkyni bolo napokon v priebehu konania priznané aj samotným žalovaným, pričom bolo preukázané, že žalovaný sa ho dopúšťal aj v prítomnosti maloletých detí. Ochrana telesnej či duševnej integrity žalobkyne pred osvedčeným nevhodným správaním žalovaného bola tiež dôvodom pre dočasné vykázanie žalovaného z predmetného bytu a následne aj pre sériu povinností uložených žalovanému tunajším súdom vo forme neodkladných opatrení. Z dôvodu tohto nevhodného správania sa žalovaného voči žalobkyni v čase trvania manželstva, ktorého súčasťou bolo minimálne psychické násilie, žalovanému v zmysle ustanovenia § 712a ods. 8 druhej vety OZ bytová náhrada nepatrí a je povinný predmetný byt vypratať v súdom určenej lehote (výrok III. a IV.). Súd teda vypratanie bytu žalovaným neviazal na poskytnutie bytovej náhrady. 33. Podľa § 255 ods. ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (tzv. zásady úspechu) a v konaní úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník samostatným uznesením (výrok V.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v dvoch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).