Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 7C/14/2024 7624200899 01. 07. 2024 JUDr. Darina Puklušová ECLI:SK:OSSN:2024:7624200899.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F. B., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s. r. o., IČO: 47 233 419, so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovaným: 1./ C. G., nar. X. X. XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F. B., 2./ C. G., nar. X. X. XXXX, bytom C. D. XX/X, XXX XX E. F. B., o vypratanie bytu, takto rozhodol: I. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní vypratať byt č. X nachádzajúci sa na 8. poschodí obytného domu – ul. C. D., súpisné číslo XXXX, vchod číslo XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vydanom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, pre obec Spišská Nová Ves, katastrálne územie E. F. B., obytný dom – H. C. D., súpisné číslo XXXX, je postavený na pozemku parcely registra KN C, par. č. 6265/2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vydanom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, pre obec E. F. B., katastrálne územie E. F. B. a odovzdať ho žalobkyni do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 23. 2. 2024 žalobu, ktorou sa domáhala vypratania nehnuteľnosti – bytu nachádzajúceho sa na H. C. D. I. XXXX/XX B. E. F. B.. 2. V odôvodnení žaloby uviedla, že dňa 22. 3. 2023 uzatvorila ako prenajímateľ so žalovanými v 1. a 2. rade, ako s nájomcami, zmluvu o krátkodobom nájme bytu (ďalej v text len ako „zmluva o nájme“). V zmysle čl. III bodu 1 zmluvy o nájme bol nájom dojednaný na dobu určitú a to od 1. 4. 2023 do 31. 1. 2024. Predmetom uzatvorenej zmluvy o nájme bol byt nachádzajúci sa na ulici C. D. B. E. F. B., ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX, postavená na pozemku parc. KN C parc. č. 6265/2 zapísaný na LV č. XXXX v kat. území E. F. B. s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve o veľkosti 323/10000. 3. Žalobkyňa v odôvodnení žaloby ďalej citovala článok IX. bod 1 predmetnej zmluvy o nájme, podľa ktorého nájomný pomer zanikne okrem iných dôvodov uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý. V zmysle článku X. bod 1 zmluvy o nájme nájomcovia sú povinní na vlastné náklady vypratať predmet nájmu a ten odovzdať prenajímateľovi. Po skončení nájmu bude spísaná zápisnica o odovzdaní predmetu nájmu podpísaná oboma zmluvnými stranami. Podľa čl. X bod 2 zmluvné strany sa výslovne dohodli, že za každý aj začatý deň omeškania s vyprataním a odovzdaním predmetu nájmu sú nájomcovia aj bez písomnej výzvy povinní zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 50,- eur za každý aj začatý deň až do dňa vypratania a odovzdania bytu prenajímateľovi. Nájomcovi s výškou
zmluvnej pokuty súhlasia a považujú ju za primeranú. Podľa článku X. bodu 3 predmetnej zmluvy nájomcovia jej podpisom vyslovili svoj bezvýhradný súhlas s tým, že ak po skončení nájmu byt nevypracú ani do 30 kalendárnych dní, je tak oprávnený urobiť prenajímateľ na náklady a nebezpečenstvo nájomcov (uskladniť hnuteľné veci nájomcov na inom mieste). Pri výkone tohto práva je prenajímateľ povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby nebola nájomcom spôsobená škoda na ich hnuteľných veciach. Podľa článku X. bod 4 nájomcovia sú povinní hradiť nájomné až do dňa vypratania a odovzdania predmetu nájmu prenajímateľovi, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak. 4. Nájomný vzťah založený zmluvou o nájme sa skončil uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý a to dňa 31. 1. 2024. Žalovaní k predmetnému bytu nemajú žiaden nájomný, ani užívací vzťah, takže od 1. 2. 2024 byt užívajú bez právneho dôvodu. Ku dňu podania žaloby neodovzdali žalobkyni kľúče od bytu a nevypratali ho. Žalobkyňa listom zo dňa 20. 1. 2024 s názvom „Oznámenie o ukončení zmluvy o krátkodobom nájme bytu, výzva na odovzdanie bytu“ žalovaných vyzvala, aby predmet nájmu odovzdali a to ku dňu skončenia nájomného vzťahu. Žalovaný v 1. rade túto písomnú zásielku v odbernej lehote neprevzal, žalovaná v 2. rade ju prevzala dňa 15. 1. 2024. Žalovaní v 1. a 2. rade ani i napriek uvedeným oznámeniam, ktoré žalobkyňa im zaslala z opatrnosti ešte pred ukončením nájomného vzťahu, ani po jeho ukončení od 1. 2. 2024 predmetný byt nevypratali, neodovzdali žalobkyni kľúče, preto sa žalobkyňa domáha vypratania bytu predmetnou žalobou. 5. Žalobkyňa svoj nárok opiera o ustanovenie § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §§ 2, 3 ods. 1, 10 ods. 1 až 3 zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení neskorších predpisov. K vyššie uvedeným citovaným zákonným ustanoveniam uviedla, že vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon, pričom vlastníckym právom treba rozumieť právo vec ovládať, najmä ju držať, užívať, pokladať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Definovanie práva vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo, ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo pôsobí voči všetkým, teda každý je všeobecne zaviazaný nerobiť nič, čo by oprávnený subjekt rušilo pri výkone jeho vlastníckeho práva. V prípade neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva má vlastník veci možnosť brániť sa voči osobe, ktorá do jeho práva zasahuje. Žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu, bránia žalobkyni ako výlučnej vlastníčke bytu ho užívať a nakladať s ním podľa svojho uváženia, čím dochádza k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne. U žalovaných nie je predpoklad ich dobrovoľného plnenia, preto sa žalobkyňa domáha súdnej ochrany svojich práv a právom chránených záujmov predmetnou žalobou. Zároveň požaduje v prípade úspechu v spore plnú náhradu trov konania. 6. K žalobe žalobkyňa predložila dôkazné listiny, a to výpis z LV č. XXXX kat. územie E. F. B., výpis z LV č. XXXX kat. územie E. F. B., zmluvu o krátkodobom nájme bytu uzavretá medzi stranami sporu dňa 22. 3. 2023, oznámenie o ukončení zmluvy o krátkodobom nájme bytu a výzva na odovzdanie bytu zo dňa 12. 1. 2024 s pripojenou doručenkou o prevzatí písomnosti zo dňa 15. 1. 2024 a poštovým dokladom o nedoručení písomnosti žalovanému v 1. rade. 7. Vykonaným dokazovaním výsluchom strán sporu za použitia dôkazných listín predložených žalobkyňou súd zistil tento skutkový stav: 8. Podľa výpisov z LV č. XXXX J. I. XXXX v kat. území E. F. B. je nesporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu s príslušnými zastavanými plochami a podielmi na spoločných častiach a priestoroch a zariadeniach domu, ktorý bol predmetom zmluvy o krátkodobom nájme bytu. V konaní ďalej nebolo sporné, že predmetná nájomná zmluva bola uzavretá dňa 22. 3. 2023, podpísaná stranami sporu, pričom jednotlivé podpisy boli osvedčené Mestským úradom v Spišskej Novej Vsi. Ďalej nebolo sporné tvrdenie žalobkyne, že doba trvania nájmu bola uzavretá na obdobie od 1. 4. 2023 do 31. 1. 2024, teda na dobu určitú. Žalobkyňa listinnými dôkazmi preukázala, že ešte pred ukončením nájomného vzťahu dňa 12. 1. 2024 oznámila z opatrnosti žalovaným skutočnosť vyplývajúcu z predmetnej nájomnej zmluvy, teda že predmet nájmu trvá do 31. 1. 2024, a zároveň vyzvala žalovaných, aby najneskôr posledný deň nájmu jej predmet nájmu odovzdali a nájomný vzťah ukončili. 9. Z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 17. 5. 2024 súd vzal za preukázané, že žalovaní k ukončeniu nájomného vzťahu a k vyprataniu bytu nepristúpili, naďalej byt užívajú aj napriek tomu, že
nájomný vzťah zanikol k 31. 1. 2024 a žalobkyňa s nimi nebola ochotná uzavrieť novú nájomnú zmluvu z dôvodu, že od septembra 2023 žalobcovia neuhrádzajú nájomné, ani inkasné platby. Žalobkyňa vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že naďalej je výlučnou vlastníčkou prenajatého bytu, tak z dôvodu, aby nevznikli podlžnosti musí inkaso platiť ona. Jedná sa o družstevný byt, kde mesačne uhrádza Bytovému družstvu spolu s inkasom asi 350,- eur. So žalovanými v 1. a 2. rade sa dohodli na platení nájomného spolu s inkasom mesačne vo výške 470,- eur. Uviedla, že žalovaná v 2. rade je jej sestra, preto s ňou uzavrela predmetnú nájomnú zmluvu. Chcela jej pomôcť, nakoľko obaja žalovaní sú nezamestnaní, nemajú dostatok financií, avšak sú schopní pracovať, nakoľko ani jeden z nich nie je invalidný, a nepozná ani iné prekážky, pre ktoré by sa nemohli zamestnať. V byte bývajú s ďalšími plnoletými deťmi – s dcérou a synom, ktorý je vysokoškolák a dcéra navštevuje strednú školu. Aj napriek príbuzenskému vzťahu so žalovanou v 2. rade žalobkyňa nemieni naďalej uhrádzať bývanie žalovaných, a preto nepristúpila k uzavretiu ďalšej nájomnej zmluvy s nimi. Nakoľko dobrovoľne sa nechcú z bytu vysťahovať, bola nútená podať žalobu na súd. Okrem platieb za prenajímaný byt uhrádza platby za byt, v ktorom býva ona, tiež na H. D. B. E. F. B., takže nie je schopná, ani ochotná platiť za dva byty. 10. Na ďalšom pojednávaní dňa 31. 5. 2024 bola prítomná len žalovaná v 2. rade, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa nadobudla byt, ktorý je predmetom nájmu nezákonným spôsobom, a to darom od ich mamy, ktorá v čase spisovania darovacej zmluvy nebola na takýto úkon spôsobilá, nakoľko trpí demenciou, čo jej potvrdila aj psychologička. Ich mama sa stala výlučnou vlastníčkou v byte po rozvode s ich otcom a v byte bývala do júna 2022, kedy bola vo veľmi zlom zdravotnom stave, a preto jej zabezpečili pobyt v domove dôchodcov. Až následne v auguste 2022 bola spísaná darovacia zmluva, ktorou ich mama darovala byt jej sestre, teda žalobkyni, tak sa stala jej výlučnou vlastníčkou. Žalovaná v 2. rade má zato, že mama nevedela, čo podpisuje, overenie jej podpisu zabezpečila žalobkyňa. Z uvedeného dôvodu mieni podať žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy, a preto žiadala pojednávanie odročiť, ako aj z dôvodu, že jej manžel sa nemohol zúčastniť pojednávania z dôvodu odchodu do cudziny. 11. Súd pojednávanie odročil z dôvodu, že u žalovaného v 1. rade nebolo vykázané doručenie predvolania. 12. Žalovaný v 1. rade sa zúčastnil pojednávania dňa 1. 7. 2024, prítomná bola aj žalovaná v 2. rade a právny zástupca žalobkyne. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že predmetný byt bol v minulosti vo vlastníctve jeho manželky, ktorý ona nadobudla darom od svojich rodičov, ktorý však ale následne po 10 rokoch spätne darovala svojej mame s tým, že po jej smrti sa byt rozdelí spravodlivo medzi všetkých dedičov. Takýto postup jej poradil on, aby tak konala z ľudského hľadiska. Žalobkyňa však sofistikovaným podvodom dospela k darovacej zmluve, na základe ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu. Nakoľko 13 dní pred uzavretím darovacej zmluvy bola darkyni – matke diagnostikovaná stredne ťažká demencia, žalovaná v 2. rade sa rozhodla podať žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy, k čomu žalovaný predložil potvrdenie tunajšieho súdu o podaní predmetnej žaloby. Rozhodla sa tak z toho dôvodu, že samotná žalobkyňa v čase spisovania darovacej zmluvy uviedla, že matka je dezorientovaná a napriek tomu z jej iniciatívy došlo k jej spísaniu na Notárskom úrade JUDr. Ľ. Ondova, a to už v období, keď matka už ani len nevedela, aký je rok. 13. Žalovaný v 1. rade k výpovedi žalobkyne uviedol, že od júla 2022 do januára 2023 odmietala preberať platby od žalovaných za užívanie bytu. Z pohľadu žalovaného išlo o cielený postup, ktorý mal viesť k ich vyprataniu z bytu. Za takýmto účelom aj s nimi uzatvorila krátkodobú nájomnú zmluvu na dobu určitú. Žalovaný v 1. rade v závere uviedol, že je si vedomý svojej povinnosti byt vypratať, avšak chce sa dohodnúť so žalobkyňou o určitom dátume, kedy by k vyprataniu došlo, nakoľko lehota 10 dní od právoplatnosti rozsudku nie je zo strany žalovaných reálna. Žalobný nárok uznal v celom rozsahu, avšak žiadal súd, aby jemu a jeho manželke bola poskytnutá lehota na vypratanie do 1. 9. 2024, nakoľko treba vypratať zaplnené priestory bytu, aj pivnice a blíži sa dovolenkové obdobie. Potvrdil, že naďalej za užívanie bytu s manželkou neuhrádzajú žiadne platby, aj keď im je známe číslo účtu, na ktorý majú peniaze žalobkyni uhrádzať a je si vedomý toho, že dlžné platby budú musieť žalobkyni zaplatiť. Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi na uvedenom pojednávaní uviedla, že mala zato, že pokiaľ podá žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy, nebude povinná sa z bytu vysťahovať. 14. Strany sporu vo veci nenavrhli ďalšie dokazovanie, preto súd uznesením podľa § 180 C.s.p. dokazovanie vyhlásil za ukončené.
15. Právny zástupca žalobkyne v záverečnom prejave s poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj na stanovisko žalovaných poukázal na to, že nárok žalobkyne je dôvodný. Doplnil, že z výpovede žalovaného v 1. rade nevyplýva, žeby bolo preukázané jeho tvrdenie, že chceli v predošlom období platiť za služby spojené s nájom a užívaním bytu a takáto argumentácia neobstojí, nakoľko samotný text nájomnej zmluvy obsahuje číslo účtu žalobkyne, takže žalovaným nič nebránilo poukazovať dohodnuté sumy na uvedený účet. 16. Súd z obsahu nájomnej zmluvy zistil, že táto skutočnosť uvedená právnym zástupcom žalobkyne je nesporná, nakoľko výška a splatnosť nájomného sú dohodnuté v článku IV. bod 1. až 4., kde v bode 3. je uvedený IBAN účtu žalobkyne vedené v Slovenskej sporiteľni, a. s. 17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 18. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 19. Podľa Čl. 21 ods. 1 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. 20. Podľa § 2 zákona č. 98/2014 Z. z. krátkodobým nájmom bytu sa na účely tohto zákona rozumie nájom založený nájomnou zmluvou, ktorá je uzavretá podľa tohto zákona, spĺňa náležitosti podľa § 3 a na základe ktorej nájom vrátane jeho predĺžení trvá najviac šesť rokov. 21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z. z. krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát. 22. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z. z. na nájomnú zmluvu uzavretú podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odsek 2 neustanovuje inak. 23. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 98/2014 Z. z. nájom podľa tohto zákona sa nespravuje ustanoveniami § 663, § 666 ods. 1, § 671, § 672 ods. 2 druhej vety, § 676, 677, 679, §680 ods. 1, § 685, 686, § 687 ods. 3, § 696, § 703 ods. 2, § 704 ods. 2, § 705 ods. 2, § 706, § 707 ods. 2, § 709, 710, § 711 ods. 1, 3 až 6, § 712, 712a, 712c až 714 a § 717 až 719 Občianskeho zákonníka ak tento zákon v § 3 ods. 5 neustanovuje inak. 24. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 98/2014 Z. z. Na doručovanie písomnej výpovede a písomného odstúpenia od nájomnej zmluvy a iných písomností podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak. 25. Vykonaným dokazovaním súd vzal za preukázané, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu dôvodný. Ako vyplýva zo zmluvy o krátkodobom nájme bytu čl. III bod 1, nájomný pomer žalovaných bol ukončený ku dňu 31. 1. 2024, teda tak, ako správne uvádza žalobkyňa od 1. 2. 2024 žalovaní v 1. a 2. rade užívajú predmetný byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaní v tomto konaní neprodukovali žiadne relevantné prostriedky procesnej obrany, ktorými by preukazovali, že ku dňu podania návrhu a rozhodovania vo veci majú akýkoľvek nájomný, užívací alebo vlastnícky vzťah. Podanie žaloby o neplatnosť darovacej zmluvy predmetného bytu žalovanou v 2. rade nie je dôvodom na zamietnutie žaloby, nakoľko predmetný nájom bol uzavretý na dobu určitú a je výlučným právom vlastníka bytu dispozícia s týmto bytom, a to do obdobia, kým bude preukázané, že žalobkyňa nie je vlastníčkou predmetného bytu. Podanie predmetnej žaloby nemôže byť dôvodom ani na prerušenie tohto konania, nakoľko v rámci tohto konania nie je možné dedukovať, resp. predvídať, či žalovaná v 2. rade bude v konaní úspešná a v prípade neúspechu by u žalobkyne došlo neplatením nájomného a užívacieho vzťahu k finančnému poškodeniu a žalovaní by sa na jej úkor naďalej bezdôvodne obohacovali. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaní neprodukovali žiadne dôkazy, ktorými by preukazovali, prečo v byte bývajú bezplatne, byt naďalej užívali, nepristúpili k jeho vyprataniu a odovzdaniu kľúčov ani
napriek písomným výzvam žalobkyne a ani po podaní žaloby. Na základe takto zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol o povinnosti vypratať predmetný byt vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v znení, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku. 26. Žalobkyňa svojou žalobou žiadala, aby k odovzdaniu bytu žalovaní pristúpili do 10 dní od právoplatnosti rozsudku o vyprataní. Súd vyhovel čiastočne návrhu žalovaných, ktorí žiadali, aby byt mohli vypratať do 60 dní. Poskytol im lehotu na vypratanie 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá lehota sa súdu javí v primeranej dobe na vypratanie bytu a je v súlade s čl. X bodu 3 nájomnej zmluvy. V zmysle tohto dojednania nájomcovia vyslovili súhlas s tým, že ak po skončení nájmu bytu nevypracú ho do 30 kalendárnych dní, je tak oprávnený urobiť prenajímateľ na ich náklady a nebezpečenstvo. 27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. Podľa § 262 ods. 1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešným žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd u žalovaných nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by o trovách konania rozhodoval za použitia ustanovení § 257 C.s.p. Žalovaní pred súdom v tomto konaní neprodukovali žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali použitiu predmetného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania. 31. O výške náhrady trov konania trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.