Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 14Ps/7/2024 7624201063 04. 11. 2024 JUDr. Matej Okály ECLI:SK:OSSN:2024:7624201063.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, JUDr. Matej Okály, v právnej veci osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná: A. A., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XX, B., v konaní zastúpeného procesnou opatrovníčkou: JUDr. Lívia Kulová - vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Spišská Nová Ves, o návrhu navrhovateľky: C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, B., v konaní o obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, takto rozhodol: I. O b m e d z u j e nie je spôsobilý:
sa
A. A., nar. X.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony a to tak, že tento
· nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, vrátane uskutočňovania jednostranných právnych úkonov alebo uzatvárania akýchkoľvek dvojstranných alebo viacstranných odplatných či bezodplatných právnych úkonov, predmetom ktorých je disponovanie s majetkovými hodnotami. · preberať na seba ručiteľské záväzky alebo akékoľvek iné zabezpečovacie záväzky · preberať mzdu alebo iný obdobný príjem, dôchodok, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti, štátne sociálne dávky a iné dávky sociálnej podpory alebo iné príjmy, · konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, súdmi, finančnými inštitúciami, bankovými inštitúciami a inštitúciami poskytujúcimi služby, preberať poštové zásielky. · ohlasovať a meniť miesto svojho trvalého alebo prechodného pobytu · rozhodovať o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti, o jeho hospitalizácii a podávaní depotných preparátov, liekov a podobne. Dávať informovaný súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. · konať a vystupovať vo vzťahu k orgánom verejnej a štátnej moci · kandidovať vo voľbách do NR SR, do orgánov samosprávneho kraja, do orgánov miestnej samosprávy II. U s t a n o v u j e s a A. A., nar. X.XX.XXXX za opatrovníčku C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, B., ktorá je oprávnená a povinná v rozsahu obmedzenia opatrovanca zastupovať v bežných veciach, spravovať jeho majetok a dbať pri tom na pokyny súdu a je povinný najmenej dvakrát ročne k 30.6. a k 31.12. podávať správu o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom. III. Žiaden z účastníkov
nemá
právo na náhradu trov konania.
IV. Slovenská republika n e m á právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka podala dňa 6.3.2024 na tunajšom súde návrh na obmedzenie spôsobilosti A. A., nar. X.XX.XXXX na právne úkony a ustanovenie opatrovníka.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že jej syn A. A. trpí autistickou poruchou s obrazom mentálnej retardácie. Od roku 2008 je vedený v psychiatrickej ambulancii MUDr. Terezie Rosenbergerovej. V tomto roku končí štúdium na strednej škole s autizmom. Zároveň súdu predložila lekársku správu – nález psychiatričky MUDr. Terezie Rosenbergerovej s popisom priebehu ochorenia osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. 3. Uznesením č. k. 14Ps/7/2024-12 zo dňa 7.5.2024 súd ustanovil menovanému procesného opatrovníka pre toto konanie JUDr. Líviu Kulovú, vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Spišská Nová Ves. 4. Za účelom zistenia skutočného stavu veci súd nariadil pojednávanie na deň 17.6.2024, na ktoré súd predvolal všetkých účastníkov konania, ktorí sa na pojednávanie riadne dostavili. Súd vypočul osobu, o ktorej spôsobilosti na právne úkon sa koná, pričom A. A. na otázky súdu odpovedal, uviedol: “dnes je 17.6.2024, pondelok, zajtra je osemnásteho, liečim sa na autizmus, navštevoval som kardiológa D. E. v F. G. H. na poliklinike, je to detská poliklinika na stanici a chodil som k psychiatričke do Košíc, MUDr. Rosenbergerovej. Navrhovateľka je mama, rešpektujem ju, splním čo mi povie, súhlasím aby bola mojim opatrovníkom. Niekedy tu chodia aj policajti a dávajú tresty, keď prídu zlodeji. Páchateľom na koľko dávate trest? Mám sa dobre, chodím do kostola na omše na pol jedenástu, aj v Spišskej je omša o pol jedenástej, dnes sa mám dobre lebo som s Katkou, dnes som prvýkrát na súde, končím školu, tretiak som, ja variť budem, obľúbené jedlo je vyprážaný syr s tatárkou a hranolkami, viem pripraviť, halušky s bryndzou robím. V sobotu som mal halušky s bryndzou.“ Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že po smrti manžela opustili spoločnú domácnosť a išli k matke do Košíc, ale hodlajú sa nasťahovať naspäť do B., keďže to bolo možné. Má ukončené stredoškolské vzdelanie – poľnohospodárska škola s maturitou. Je netrestaná, čítať, písať vie. Chce vykonávať funkciu opatrovníka pre syna. 5. Súd uznesením č.k. 14Ps/7/2024-23 zo dňa 21.6.2024 ustanovil súdneho znalca na účely vykonania znaleckého dokazovania a následného vypracovania znaleckého posudku. 6. Zo znaleckého posudku č. 73/2024 súdneho znalca MUDr. Ladislava Lauka, znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria, mal súd preukázané, že menovaný trpí duševnou poruchou, a to Detským autizmom. Zároveň trpí aj mentálnou retardáciou ľahkého stupňa. A. má postihnuté schopnosti rečové, komunikačné, aj intelektové. Výrazne zaostáva v emočnej a sociálnej oblasti. Nemá zvládnuté základné školské znalosti na úrovni, ktorá je potrebná pre bežné fungovanie v samostatnom živote. I keď určité čiastkové mentálne schopnosti má relatívne dobré (napríklad vizuálnu pamäť), v ostatných výrazne zaostáva a chýba mu celkové zosúladenie jeho schopností. Je odkázaný na dohľad a starostlivosť svojej najbližšej rodiny. 7. Na pojednávaní konanom dňa 4.11.2024 ustanovený súdny znalec v rámci svojej výpovede zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. V znaleckom posudku uviedol, že u vyšetrovaného zistil, že trpí diagnózou detského autizmu spojený s mentálnou retardáciou. Absolvoval základné vzdelávanie, má osvojené určité základné školské znalosti, avšak sú tam vážne deficity v oblasti sociálnej spôsobilosti, je narušená schopnosť komunikovať s okolím a celková funkčná schopnosť je veľmi riskantná, je predpoklad, že bude odkázaný na opateru aj v budúcnosti. Účastníci konania nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. 8. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. 9. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. 10. Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 231 písm. a) CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. 12. Podľa § 232 CMP, na konanie o spôsobilosti na právne úkony je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná. 13. Podľa § 233 ods. 1 CMP, návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem. 14. Podľa § 234 CMP, návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony. 15. Podľa § 236 CMP, účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná. 16. Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu. 17. Podľa § 241 ods. 1 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. 18. Podľa § 241 ods. 2 CMP, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne. 19. Podľa § 248 ods. 1 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. 20. Podľa § 272 ods. 2 CMP, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený. 21. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka. 22. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). 23. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším
predpokladom je, preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). 24. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. 25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná v tomto súdnom konaní trpí duševnou poruchou, a to Detským autizmom. Zároveň trpí aj mentálnou retardáciou ľahkého stupňa. A. má postihnuté schopnosti rečové, komunikačné, aj intelektové. Výrazne zaostáva v emočnej a sociálnej oblasti. Nemá zvládnuté základné školské znalosti na úrovni, ktorá je potrebná pre bežné fungovanie v samostatnom živote. I keď určité čiastkové mentálne schopnosti má relatívne dobré (napríklad vizuálnu pamäť), v ostatných výrazne zaostáva a chýba mu celkové zosúladenie jeho schopností. Je odkázaný na dohľad a starostlivosť svojej najbližšej rodiny. Menovaný nerozumie dostatočne významu zmluvných vzťahov, oblasť majetkoprávnych vzťahov je mimo jeho intelektovú schopnosť, nie je spôsobilý vykonávať zložitejšie transakcie ako sú kúpne, darovacie, záložné a iné zmluvy. Je v jeho intelektových možnostiach pochopiť najjednoduchšie vzťahy, ako je napr. nákup veci malej hodnoty v obchode. Trpí intelektovým deficitom, je emočne a sociálne zaostalý, nie je spôsobilý preberať na seba ručiteľské, alebo akékoľvek iné záväzky. Nie je spôsobilý preberať peňažné príjmy žiadneho druhu. Trpí mentálnou retardáciou, nie je spôsobilý samostatne rozhodovať o zdravotnej starostlivosti, ani o nutnej sociálnej starostlivosti, pokiaľ je nevyhnutná, nie je preto spôsobilý samostatne rozhodovať ani o hospitalizácii, resp. poskytovaní sociálnych služieb. Tiež nie je spôsobilý samostatne rozhodovať a dávať informovaný súhlas o zdravotnej starostlivosti v zmysle uvedeného zákona, nerozumie svojmu zdravotnému stavu, nerozumie významu zdravotnej starostlivosti. U menovaného je nutné konštatovať, že vo všeobecnosti nie je spôsobilý samostatne rozhodovať v uvedených záležitostiach. Má narušenú komunikáciu so svojím okolím. Nerozumie, akými pravidlami sa riadi fungovanie spoločnosti. Nevie rozpoznať svoje potreby, nevie predvídať možné následky svojho správania. Trpí mentálnym deficitom a autizmom, jeho život vyžaduje chránené podmienky. Nevie čítať s dostatočným porozumením obsahu, pokiaľ ide o zložitejší text, nemôže samostatne preberať poštu, ani konať pred štátnymi orgánmi, súdmi, ani ďalšími inštitúciami. Menovaný vyrastal v podnetnom prostredí a bol vychovávaný a vzdelávaný v rámci jeho možností. Trpí mentálnou zaostalosťou v kombinácii s autizmom. Existujú oblasti, kde má schopnosti lepšie, avšak je u neho veľmi zaostalý vývin citový, sociálny, nedokáže primerane komunikovať, ani konať v súlade so svojimi požiadavkami, chýbajú mu sociálne a intelektové zručnosti, potrebné pre samostatnú existenciu. Jeho celkový intelektový vývin je zaostalý a tu nie je možné očakávať podstatné zlepšenie. Podstatné zlepšenie, v zmysle nadobudnutia samostatnosti nie je možné očakávať. 26. Tieto skutočnosti preto podľa názoru súdu nasvedčujú, že táto osoba, v prípade, ak by nedošlo k jej obmedzeniu v spôsobilosti na právne úkonu v rozsahu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, by mohla byť ovplyvniteľná inými osobami, ľahko zneužiteľná, sama by teda zrejme nedokázala takéto jej ovplyvňovanie vôbec zaznamenať a už vonkoncom nie sa mu účinne brániť. 27. Na základe uvedeného preto dospel súd k záveru, že tento zdravotný stav odôvodňuje obmedzenie menovaného v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý súd bližšie vymedzil vo výroku tohto rozsudku.
28. Súd ustanovil menovanému za opatrovníčku navrhovateľku – jeho matku, ktorá prejavila záujem o výkon uvedenej funkcie, pričom ide o osobu vhodnú na výkon uvedenej funkcie. Súčasne súd vymedzil rozsah, v ktorom bude opatrovník menovaného zastupovať, ako aj uložil mu povinnosť podávať súdu pravidelné správy o výkone funkcie. 29. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 31. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko títo si ich v tomto konaní neuplatnili a súd ani nezistil, žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov. 33. Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát. 34. Podľa § 251 ods. 2 CMP, ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu. 35. V predmetnej veci podal návrh na obmedzenie A. A., nar. X.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony navrhovateľka Eva Papcunová. Zo záverov znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Ladislava Lauka, vypracovaného v tomto konaní a v súvislosti s ktorým vznikli trovy štátu vyplynulo, že menovaný trpí duševnou poruchou – Detským autizmom a zároveň trpí aj mentálnou retardáciou ľahkého stupňa. Tento zdravotný stav menovaného podľa uvedených záverov odôvodňuje ho obmedziť v určitých právnych úkonoch súdnym znalcom bližšie popísaných v znaleckom posudku. Je teda zrejmé, že návrh podaný navrhovateľkou nebol zjavne bezdôvodný a teda táto nemôže byť v zmysle § 251 ods. 2 CMP zaviazaná nahradiť trovy štátu, ktoré v tomto konaní vznikli a ktoré spočívajú v priznanej odmene súdnemu znalcovi. Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, že štát (Slovenská republika) nemá právo na náhradu uvedených trov štátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)