Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 7Pc/8/2024 7624201134 08. 07. 2024 JUDr. Darina Puklušová ECLI:SK:OSSN:2024:7624201134.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXXXX D. E. F., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou A. G. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D. E. F., proti otcovi navrhovateľky: A. H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, I. I., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646181, v konaní o návrhu na zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto rozhodol: I. Zvyšuje vyživovaciu povinnosť povinného z výživného - otca navrhovateľky na dcéru A. B., nar. X. X. XXXX zo sumy 170,- eur na sumu 300,- eur mesačne odo dňa 11. 3. 2024 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej. II. Splatné výživné za obdobie od 11. 3. 2024 do 30. 6. 2024 vo výške 473,80 eur je otec povinný splácať mesačne po 50,- eur spolu s bežným výživným, ktoré je povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej z výživného, pod následkom straty výhod splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich, od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P/227/2015 zo dňa 26. 2. 2018. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka - oprávnená z výživného A. B. sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 11. 3. 2024 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca H. B. na jej osobu, a to zo sumy 170,- eur na sumu 300,- eur mesačne počnúc od podania návrhu, teda od 11. 3. 2024. 2. V odôvodnení návrhu uviedla, že posledné konanie, ktorým bolo určené výživné na ňu, ešte ako na maloletú osobu, bolo vedené na tunajšom súde, pričom číslo konania nevie uviesť, nakoľko v konaní ju zastupovala jej matka A. G. B. v zastúpení advokátom. Zvýšenie výživného požaduje z dôvodu, že je študentkou 2. ročníka Univerzity Komenského v Bratislave, Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine, pričom v čase určenia výživného vo výške 170,- eur bola študentkou gymnázia. Od toho času sa ceny za ubytovanie, stravu, telefón, ošatenie a ďalších výdajov podstatne zvýšili. K návrhu predložila rozpis mesačných výdavkov, ktoré sú spolu vo výške cca 630,- eur. K návrhu predložila daňový doklad jej matky A. G. B. - potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2023 a mesačné výdavky jej matky spojené s bývaním v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Otec má zároveň vyživovaciu povinnosť aj k ďalšej dcére - jej sestre A. B., nar. XX. X. XXXX, podľa posledného rozhodnutia vo výške 180,- eur mesačne. Od roku 2021 bola odporcovi zrušená vyživovacia povinnosť voči ďalšej sestre - najstaršej dcére J. K. B., nar. X. X. XXXX, a to po jej úspešnom ukončení vysokoškolského štúdia. Nakoľko jej otec doposiaľ neposlal ani cent naviac, je vzhľadom na zvýšené
výdaje spojené s vysokoškolským štúdiom nútená podať návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti, nakoľko všetky jej výdavky vrátane výdavkov na štúdium hradí jej matka. 3. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu v zastúpení právnym zástupcom uviedol, že s návrhom dcéry súhlasí, avšak nie v celom rozsahu, nakoľko za dostatočné považuje mesačné výživné vo výške 250,eur, ktoré je ochotný plniť. Uviedol, že dcéra otca neinformovala o štúdiu na vysokej škole. Dozvedel sa o tom len z podaného návrhu. Navrhovateľka s otcom nekomunikuje, neinformuje ho o zdravotnom stave, prospechu, či iných okolnostiach. K výdajom spojeným s hradením cestovného navrhovateľky uviedol, že v súčasnosti je pre študentov vysokých škôl železničná doprava poskytovaná zdarma, takže s ohľadom na miesto bydliska a štúdia navrhovateľky jej náklady s tým spojené klesajú, nakoľko tieto nie je potrebné uhrádzať. Otec má vyživovaciu povinnosť aj k dcére A., predtým platil výživné aj na dcéru K., ktorá je toho času ekonomicky samostatná. S aktuálnou manželkou otec detí nemá, ani žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. K majetkovým a zárobkovým pomerom otec predložil potvrdenie zamestnávateľa E., D.. D. L. H., M. F. I. I., podľa ktorého jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od apríla 2023 do marca 2024 je vo výške 2.169,39 eur. Z inej činnosti otec príjem nemá. Uviedol, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani veci vyššej hodnoty. Vlastní osobné motorové vozidlo Kia Niro N., k čomu predložil osvedčenie o evidencii, ktoré zakúpil v apríli 2024, pričom si požičal na túto kúpu finančné prostriedky od syna manželky O. A. vo výške 30.000 EUR, k čomu predložil ako dôkaz zmluvu o pôžičke uzavretú podľa § 657 Občianskeho zákonníka dňa 31.3. 2024. 4. Ak obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, potom má otec zato, že výživné v sume 250 EUR od otca dostatočne zabezpečí potreby štúdia dcéry na vysokej škole. Podľa jeho vedomostí, matka má príjem nielen zo súkromnej ambulancie, ale má úväzok i v nemocnici v Kežmarku./k čomu nepredložil ani nenavrhol žiadne relevantné dôkazy/. Ak matka, rovnako ako otec navrhuje, prispieva sumou 250 EUR, potom zo sumy 500 EUR musí dcéra na vysokej škola dostatočne zvládnuť náklady so štúdiom v dnešnej dobe. V závere svojho vyjadrenia otec navrhovateľky uviedol, že za spravodlivé považuje, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti na sumu 250,- eur mesačne a trovy konania od navrhovateľky nepožaduje. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 8. 7. 2024, na ktorom navrhovateľka bola zastúpená svojou matkou A. G. B., otec, sa pojednávania osobne nezúčastnil z dôvodu ochorenia Covid 19 (k čomu nepredložil dôkaznú listiny). Pojednávania sa nezúčastnil ani jeho právny zástupca, ktorý uviedol, že klient netrvá na svojej osobnej účasti a súhlasí s rozhodnutím vo veci za jeho neprítomnosti. Preto súd vec prejednal a rozhodol za použitia ustanovení § 180 C.s.p. v spojení s § 2 C.m.p. 6. Vykonaným dokazovaním za použitia dôkazného spisu sp. zn. 5P/227/2015, dôkazných listín predložených účastníkmi konania, z účastníckej výpovede splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky a písomných vyjadrení oboch účastníkov súd zistil tento skutkový stav: 7. Podľa rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 5P/227/2015-150 bola schválená rodičovská dohoda medzi matkou A. G. B. a otcom A. H. B. o zvýšení výživného zo strany otca A. H. B. na mal. A. B. a mal. A. B., podľa ktorej sa zvýšilo výživné na A. B. zo sumy 150,- eur na sumu 180,- eur mesačne a na mal. A. B. zo sumy 150,- eur na sumu 170,- eur počnúc dňom 1. 1. 2018, ktoré výživné sa otec zaviazal uhrádzať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. 8. V čase uzavretej rodičovskej dohody mal. A. navštevovala 7. ročník základnej školy, štátnu jazykovú školu a základnú umeleckú školu. Otec v tom čase už s touto rodinou nežil v spoločnej domácnosti. Bol zamestnaný v C. F. B.. Mesačný príjem matky bol vo výške 640,- eur. Okrem toho jej čistý zisk v spoločnosti za rok 2016 bol vo výške cca 14.000 - 15.000,- eur. Otec bol zamestnancom spoločnosti E., D.. D. L. H. F. I. I. od 1. 1. 2018, kde pracuje ako lekár - ambulantný chirurg. Žil v podnájme, jeho priemerný mesačný čistý príjem bol vo výške 1996,81 eur. Okrem dvoch maloletých dcér inú vyživovaciu povinnosť nemal. 9. Splnomocnená zástupkyňa - jej matka na pojednávaní uviedla, že s návrhom otca na zvýšenie otca na dcéru A. na sumu 250,- eur nesúhlasí. Navrhovateľka trvá na zvýšení výživného na sumu 300,eur mesačne. Návrh odôvodňuje tým, že výdaje navrhovateľky prevyšujú sumu 500,- eur mesačne, k čomu predložila rozpis mesačných výdavkov navrhovateľky, ktoré pozostávajú z nasledujúcich položiek: internát 83,- eur, strava 300,- eur, MHD 15,- eur, cestovné 40,- eur, oblečenie 80,- eur, hygienické potreby
50,- eur, mobil 16,- eur, lieky 15,- eur, kultúra a šport 35,- eur. Spolu sú tak mesačné výdavky vo výške 634,- eur. Okrem toho navrhovateľka mala jednorazové výdaje, a to na dentálnu hygienu vo výške 50,- eur, registračný poplatok na výskumnú stáž vo výške 350,- eur, k čomu predložila na pojednávaní ďalšie dôkazné listiny preukazujúce absolvovanie stáže v Nemecku v meste Berlín, a to z dôvodu, aby navrhovateľka vykazovala ďalšiu dobrovoľnú študijnú činnosť za účelom pridelenia internátu. Do budúcna bude navrhovateľka potrebovať tablet, ktorého cena sa pohybuje vo výške cca 500,- eur a školské potreby na semester - zdravotnícky odev vo výške 50,- eur a výdaje na študijnú literatúru. S poukazom na uvedené má navrhovateľka zato, že nie je odôvodnené tvrdenie otca, že postačuje prispievať sumou 250,- eur od každého z rodičov, nakoľko jej výdaje na štúdium sú vyššie ako 500,eur mesačne. K vyjadreniu otca, že si zapožičal sumu 30.000,- eur mesačne na zakúpenie auta uviedla, že takéto konanie otca spochybňuje, nakoľko k zakúpeniu auta pristúpil hneď následne potom, ako bol podaný návrh na zvýšenie výživného nielen na dcéru A., ale aj na dcéru A., ohľadom ktorej bolo na tunajšom súde už vedené konanie, pričom súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na sumu A. zo sumy 180,- eur na sumu 380,- eur mesačne, ktorý rozsudok matka navrhovateľky ešte neobdržala. Spochybnila aj preukazované výdaje otcom, napr. na platenie a odvoz smetí s tvrdením, že v spoločnej domácnosti býva s terajšou manželkou a jej synom, takže ročná platba za odvoz smetí sa rozpisuje na tri osoby, ako aj ostatné inkasné platby. V závere výpovede matka navrhovateľky uviedla, že otec ich spoločných troch dcér takmer 17 rokov o nich vôbec nejavil záujem, nezaujíma sa o ne, nestretáva sa s nimi. Dcéry sa s ním nekontaktujú ani cez telefón, ani cez iné média. Okrem súdom určeného výživného na dcéry nikdy neprispel vyššou sumou, ani v čase Vianoc a ich narodenín a iných sviatkov. Dcéry otca takmer nepoznajú. Od ich rozvodu v roku 2009 výchova a starostlivosť o dcéry zostala iba na ňu. Navrhovateľka žije s matkou v spoločnej domácnosti, kde matka uhrádza všetky spoločné výdaje spojené s bývaním s dcérami A. a A.. Matka pracuje ako lekár - ortopéd v Levoči. Podľa potvrdenia o jej zdaniteľnom príjme za rok 2023 čiastkový základ dane bol vo výške 7270,76 eur, preddavky na daň vo výške 446,09 eur. Matka má priznaný vyplatený daňový bonus na vyživované dcéry A. a A.. Matka potvrdila, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť určenú posledným rozsudkom súdu plní, teda aj za obdobie od podania návrhu zaplatil výživné vo výške 170,- eur mesačne. 10. Podľa potvrdení o príjme otca v konaní sp. zn. 5P/227/2015 a v tomto konaní súd zistil, že od poslednej úpravy došlo na jeho strane k určitej zmene pomerov, ktorá spočíva v náraste jeho príjmu o sumu cca 173,- eur (v roku 2015 bol jeho príjem vo výške 1996,81 eur, od apríla 2023 do marca 2024 je vo výške 2.169,39 eur). Zakúpenie motorového vozidla za pôžičku od syna jeho manželky súd považuje za účelové a táto skutočnosť vlastne ani neovplyvňuje rozhodovanie o určení výšky výživného, nakoľko predmetnou kúpou si otec navýšil svoj životný štandard, pričom vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť rodiča. 11. Čo sa týka otcom vypočítaných mesačných výdajov na sumu 1.550,- eur, súd k tomu uvádza, že výpočet nie je preukázaný žiadnymi relevantnými písomnými dôkazmi. Ani tvrdenie otca, že má zdravotné komplikácie a absolvuje rehabilitáciu, nie je ničím podložené. Navyše podľa vyjadrenia matky navrhovateľky otec žije v spoločnej domácnosti s terajšou manželkou J. A. B., ktorá podľa jej zistení má realitnú kanceláriu s názvom ARIENREAL, kde pracuje aj jej syn O., z čoho súd dedukuje, že otec navrhovateľky neuhrádza sám výdaje spojené s bývaním, a iné spoločné výdaje. 12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. 19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 20. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 21. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky ako oprávnenej z výživného, je potrebné vyhovieť v celom rozsahu. Od posledného rozhodnutia vo veci úpravy výživného u navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým, z ktorých súd vychádzal v predošlom rozsudku, navyše od posledného rozhodovania rozsudkom sp. zn. 5P/227/2015 uplynula doba 9 rokov, počas ktorej otec prispieval na maloletú A. len súdom určenou výškou výživného 170,- eur mesačne. Žiadnymi inými finančnými prostriedkami, či už darmi, alebo inou hmotnou podporou, dcére neprispieval. Toho času je navrhovateľka už plnoletá, svojím štúdiom sa pripravuje na budúce povolanie, preto naďalej nie je schopná zabezpečiť si svoje hmotné potreby a naďalej je výživou odkázaná na výživu zo strany oboch rodičov. Výdaje navrhovateľky súd hodnotí za dostatočne preukázané predloženými listinnými dôkazmi, aj výpoveďou jej splnomocnenej zástupkyne. 22. Na strane otca došlo od poslednej úpravy k určitej zmene pomerov, a to k navýšeniu jeho príjmu o sumu cca 173,- eur mesačne. Vzhľadom na vek navrhovateľky a na jej terajšie potreby má súd zato, že súdom určená vyživovacia povinnosť mesačne vo výške 300,- eur je primeraná potrebám navrhovateľky a aj možnostiam otca - povinného z výživného. Že otec bude schopný platiť 300,- eur, potvrdzuje aj ním navrhovaná suma vo výške 250,- eur, k čomu súd uvádza, že vzhľadom na výkon práce otca nebude preňho suma likvidačná. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadal na to, že dcéra býva v domácnosti matky, ktorá sa predošlé roky od odchodu otca o ňu aj ďalšie dve dcéry starala výlučne sama bez aktívnej pomoci otca. Na druhej strane súd prihliadol aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca na dcéru A., ktorej súd zvýšil podľa výpovede matky výživné na sumu 380,- eur mesačne. Súd má zato, že otec bude schopný z jeho čistej mesačnej mzdy vo výške 2.169,- eur prispievať na obe dcéry sumou 680,- eur, k čomu tak, ako už bolo vyššie uvedené, zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je prvoradou povinnosťou, až tak nasleduje navyšovanie ich životnej úrovne. K vyššie uvedenému súd poukazuje aj na závery Metodiky výpočtu výživného v Slovenskej republike, ktorá bola vypracovaná Ministerstvom spravodlivosti SR ako projekt podporený z Európskeho sociálneho fondu. Podľa uvedenej metodiky pre určenie správnej výšky vyživovacej povinnosti sa doporučuje využiť tabuľku, podľa ktorej pri určení výšky výživného na dieťa - vysokoškoláka (pri zohľadnení dvoch vyživovacích povinností) sa vypočíta výživné vo výške 20 % z priemerného čistého príjmu povinnej osoby v prospech oprávnenej osoby z výživného. V konkrétnom prípade by otec navrhovateľky mal prispievať na jej výživu sumou 420,- eur mesačne. 23. Podľa § 55 C.m.p. súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 24. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 57 C.m.p., nakoľko účastníci konania o trovách konania rozhodovať nenavrhovali. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.